40. schôdza

Pán poslanec Kotleba, registrujem, že máte faktickú poznámku, ale pustíme ju až zajtra, ak vám to neprekáža.
(Reakcia z pléna.) No tak stratí, páni, ale je 19.04, ako nechala som dokončiť pána poslanca Drobného. Faktická poznámka má ďalšie dve minúty.
Veľmi pekne vám ďakujem za pochopenie, zajtra budeme pokračovať.

(Prerušenie rokovania o 19.05 hodine.)

(Zaznievanie gongu.) Pán poslanec Hrnko, dobré ránko.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali z dôvodu práceneschopnosti pani poslankyne Bašistová, Pčolinská a pán poslanec Ďurovčík.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Kotlebu, Schlosára, Uhríka a Drobného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/86 Zb. o umelom prerušení tehotenstva (tlač 1256), a návrhu poslanca Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/86 Zb. o umelom prerušení tehotenstva (tlač 1258).
Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

(Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Milana Uhríka a Stanislava Drobného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov, tlač 1256, a o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1258.)

Áno. Vážení prítomní, ja chcem povedať, že naozaj sa jedná o veľmi, veľmi citlivú tému. A v prvom rade chcem aj poďakovať mojim kolegom, či už sú to kolegovia z Ľudovej strany Naše Slovensko a aj pánu Richardovi Vašečkovi za to, za veľmi mimoriadne citlivé spracovanie tejto veľmi citlivej témy. Včera tu padli určité také pripomienky, že rozhodujú o tom muži, že muži píšu tieto zákony. Ja práve chcem týmto mužom poďakovať za veľmi, veľmi citlivý prístup a okrem toho chcem povedať, že to nerobili títo muži sami. Oni sú predkladateľmi, ale v spolupráci so ženami, čiže nie je to, nemôže nikto povedať, že tu nejakí muži chcú rozhodovať o osude žien a o tom, čo žena môže a čo nemôže. Toto na úvod by som chcela objasniť.
Ďalej chcela by som povedať, že v tomto návrhu zákona ani naši poslanci, ani náš návrh zákona, ani zákon pána Vašečku nie je nejakým zákonom, ktorý by chcel trestať alebo prenasledovať niekoho. Naozaj je to veľmi citlivé a naozaj veľmi cítime so ženami, ktoré sa odhodlajú na takúto vážnu vec, ako je potrat.
Ja si nemôžem odpustiť, keďže som lekárka, tak musím znova, ja už som toto predniesla, ale znova chcem povedať, čo je to embryo. Pretože v minulosti, keď sa robili tieto zákony neboli poznatky z medicíny. Teraz medicína, aj biológia, embryológia a vôbec veda ide míľovými krokmi dopredu. Čiže by som chcela sa zamerať v prvom rade na vedecké dôkazy modernej embryológie, biológie a medicíny. Všetci vedeckí embryológovia a vývojoví biológovia, ktorí sú spoločnými autormi štandardných učebných textov z ich odboru, sa zhodujú v tom, že označujú oplodnenie za začiatok ľudského indivídua. Čiže ľudské indivíduum začína žiť, človek začína žiť oplodnením. Splynutím mužskej a ženskej pohlavnej bunky. Ľudské embryá sú teda od samého počiatku ľudskými bytosťami, ktoré, hoci sú mladšie majú, rovnakú identitu ako staršie ľudské bytosti, ktorými sa postupne vývojom stanú. Ľudské embryá nie sú nejakým ďalším orgánom matky ako oblička alebo dokonca slepé črevo. Nie sú ani neusporiadaným zhlukom buniek. Tak ako ani my nie sme, dospelí, nie sme neusporiadaným zhlukom buniek. A embryo nie je ani nádor. Ľudské embryo je plne žijúci druh, člen druhu homo sapiens v najrannejšom štádiu jeho prirodzeného vývoja. Pokiaľ nie je vážne poškodené alebo zbavené vhodného životného prostredia, bude sa embryonálna ľudská bytosť vďaka riadeniu svojich vlastných integrálnych organických funkcií, bude sa vyvíjať smerom k nasledujúcemu zrelšiemu vývojovému štádiu: k fetálnemu štádiu, následne k detskému štádiu, dospievajúcemu a dospelému štádiu, až napokon každý človek dospeje do štádia staroby a smrti.
Fáza embrya, plodu dieťaťa a dospievajúceho, sú štádiami vo vývoji ľudskej bytosti, ktorá svoju existenciu započala ako jednobunkový organizmus života a ak nenastanú problémy, postupne sa vyvinie do dospelosti. Teda ešte raz zopakujem, ľudské embryo je teda ľudskou osobou a zaslúži si plný morálny rešpekt.
Lekári, teda chcela by som tu pripomenúť v roku 1977 robili lekári Steptoe a Edwards prvé pokusy a urobili prvé oplodnenie v skúmavke, z ktorého sa v roku 1978 narodila Louise Brownová. A títo lekári, ktorí mali možnosť sledovať toto embryo, tak títo lekári popisujú embryo ako mikroskopickú ľudskú bytosť vo veľmi včasnom štádiu vývoja. Uvádzajú, že ľudská bytosť v embryonálnom štádiu prechádza kritickým obdobím vo svojom živote. Začína byť úžasne usporiadaná. Spúšťa svoje vlastné biochemické procesy, rastie a rýchlo sa pripravuje na implantáciu do maternice. Od vedy a hlavne od tej najmodernejšej vedy sa môžeme dozvedieť, čo to je embryo.
Z filozofického hľadiska sa môžeme dozvedieť, čo je morálne dovolené v prípade ľudských embryí a čo už morálne dovolené nie je. Etika ľudských embryí sa v tomto prípade nijako nelíši od etiky zaobchádzania s menšinami alebo s ľuďmi závislými od starostlivosti iných. Tak ako ľudské bytosti môžu rozumom pochopiť, že je morálne zlé a nespravodlivé niekoho diskriminovať z dôvodu jeho rasy, farby kože a ja neviem čoho, tak isto by sme mali rozumom pochopiť, že je zlé a nespravodlivé diskriminovať niekoho pre jeho vek, pre jeho veľkosť, vývojové štádium, umiestnenie či podmienky závislosti od druhých a že je morálne nesprávne a diskriminačné chovať sa k embryonálnym ľudským bytostiam, akoby boli menej ľudské.
Zákaz zabíjania a právo na život človeka sú najzákladnejšie práva, ktoré sú nadradené všetkým ostatným ľudským právam, či už sú to práva získané alebo priznané. Bojovníci za spravodlivosť a všetci tzv. ľudsko-právni aktivisti, ktorí bojujú za spravodlivosť a dodržiavanie ľudských práv, by mali byť nekompromisní pri obrane každého ľudského života, predovšetkým toho bezbranného, ktorý sa nemôže brániť, ako je ľudské embryo a ako je dieťa. Ľudský život by mali ochraňovať od jeho počatia až po prirodzenú smrť.
Embryo nie je totožné s telom matky, je to úplne nový kompletný ľudský jedinec, ktorý nie je časťou ničoho, riadi si svoje vlastné procesy rastu a vývoja. Obsahuje v sebe genetické naprogramovanie, nutné k tomu, aby táto nová ľudská bytosť riadila svoj vlastný biologický proces a vývoj. Má aktívnu schopnosť samostatného vývoja smerom k dospelosti s využitím všetkých informácií, ktoré si nesie so sebou od svojho počatia, od svojho vzniku.
Keď sme v predchádzajúcom teda dokázali na základe vedeckých poznatkov, že život človeka začína oplodnením, tak potom z toho vyplýva, že norma, zakazujúca zabíjanie, neplatí iba v prípade, keď je zabíjanie vyvolané nepriateľstvom, nenávisťou alebo hnevom. Zabíjanie by malo byť zakázané, resp. je zakázané i v prípadoch, keď je motivované tými najlepšími úmyslami, pretože aj cieľ môže byť akokoľvek dobrý, ak zvolíme zabíjanie ako prostriedok, potom je náš úmysel v rozpore s integrálnym ľudským rozvojom a naplnením.
Právo na život sa nestráca tým a nezískava sa tým, kde a v akej situácii sa práve nachádzame. Naopak, platí, že toto právo prináleží ľudským bytostiam vo všetkých okamihoch ich života. V žiadnom prípade nie iba v priebehu istých štádií ich života či za istých okolností alebo vďaka ďalším akcidentálnym vlastnostiam. Všetky ľudské bytosti majú zvláštnu hodnotu práve preto, že sú to bytosti ľudské, že sa jedná o človeka, človek má zvláštnu hodnotu, vďaka ktorej sú subjektami ľudských práv, ktoré im prináležia vďaka tomu, čo sú, teda vďaka tomu, že sú človekom.
Ak by potraty boli morálne prijateľné, pretože ľudské embryá a plody postrádajú podobnú schopnosť typicky ľudských mentálnych funkcií, boli by sme logicky zaviazaní k názoru, že ak máme súhlas rodičov, môžeme rovnako zaobchádzať aj s novorodencami. Žiaľ, už sa objavujú snahy v niektorých štátoch povoliť zabiť dieťa aj tesne pred narodením, dokonca aj po narodení, čo je katastrofa.
Embryá, plody, novorodenci a batoľatá sú úplné ľudské bytosti, aj keď ešte nedospelé. Bolo by zavádzajúce tvrdenie, že nespravodlivosť voči embryám je iba súkromnou záležitosťou, ktorá nie je vhodná pre verejnosť a pre politiku. Právny štát je povinný zákonmi ochraňovať všetkých svojich občanov a zabezpečiť im dodržiavanie ich ľudských práv, aby bolo rovnaké zaobchádzanie so všetkými ľuďmi a nie iba s niektorými. Veľa sa hovorí pri týchto, pri takýchto debatách a pri takýchto problémoch sa veľa hovorí o tom, o práve ženy rozhodovať o svojom živote, o práve ženy rozhodovať o svojom tele. Áno, žena má právo rozhodovať o svojom živote, má právo rozhodovať, má slobodnú vôľu, má právo rozhodovať o svojom tele, čo s ním urobí. Ale právo ženy, bohužiaľ, právo ženy na svoje telo sa končí okamihom počatia nového života, keďže nový organizmus, ktorý oplodnením začal, je nová individualita, o ktorej živote alebo smrti už žena ani nikto nemôže rozhodovať, pokiaľ by sa, pokiaľ by nechcel zabiť. Žena má právo sa rozhodnúť nepočať dieťa, ale ak už došlo k počatiu, tak nemá právo tento ľudský život zabiť, pretože to nie je jej orgán, nie je to jej slepé črevo ani zhluk buniek ani nádor, ani boľavý zub, ktorý by bolo treba vytrhnúť.
Ďakujem, zatiaľ je to všetko.

Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden poslanec, končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Kotleba.

Natálka, ďakujem ti zase za kultivovaný úvod do dnešného rokovacieho dňa k tejto téme. Včera sa na mňa nedostalo s tou faktickou poznámku, tak to vybavím takto. Chcem sa poďakovať ako predseda nášho klubu poslancovi Adamčíkovi z MOST – HÍD aj Podmanickému zo SMER-u zato, že verejne proste povedali, že jednoducho ten zákon podporia, lebo je dobrý a dobré veci v takýchto zásadných otázkach treba podporovať. A vzhľadom na to, že ide poslancov vládnej koalície, tak je to obrovská odvaha, čiže chcem sa za to poďakovať.
A k tomu, čo si povedala, tak možnože niektorí kolegovia nevedia, ale v americkom štáte New York je už súdne rozhodnutie o tom, že ľudia majú na potrat právo. To je katastrofa, to je katastrofa. Hlavne keď si uvedomíme, že o právo na potrat bojujú tí, ktorí žijú len preto, že ich mama s nimi na potrat nešla. To je, to je úplná zvrátenosť. A aj kvôli tomu si myslím, že tí, ktorí tu dnes sedíme a máme záujem v tejto veci niečo spraviť, tak je to našou povinnosťou a musíme odolávať za každú cenu týmto úplne zvráteným liberálnym snahám postaviť niekedy veci na absolútnu rovinu, ktorá sa ale prieči aj základným myšlienkam zdravého rozumu.
Čiže, Natálka, ešte raz, veľmi pekne povedané a ďakujem ti.

Reakcia? Nie.
Ďalší v rozprave, pán poslanec Mizík, nech sa páči.

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, nie je to tak dávno, čo taká istá debata, ako je teraz, bola narušená znemožnením hlasovania. O postojoch jednotlivých poslancov sme sa nedozvedeli a súčasne nemohol byť prijatý tento dôležitý, by som povedal, najdôležitejší zákon.
Každý potrat je vražda, nie je to umelé prerušenie tehotenstva, je to ukončenie tehotenstva, je to nezvratný proces, je to konečné riešenie v miliónoch prípadoch na celom svete. Maličký a nevinný tvorček zomrel. Zomrel vďaka vražde, brutálnej vražde podľa môjho názoru. Každý, kto má pozná, vie, že pomenúvam veci tak tvrdo, ako tvrdo ich cítim. Ako som v minulej rozprave povedal, náš národ, naši poslanci, všetci ľudia potrebujú počuť aj názor ľudí z hôr, z reálneho tvrdého života, ktorý je na míle vzdialený od vysnívaného pozlátka liberálnej falošnej kvázidemokracie.
Nedávno, minule som mal v rozprave výmenu názorov s pani poslankyňou za SaS-ku. Bojovala za to, aby ľudia, čo nemajú deti, tak sú naviazaní na psíkov a chcú ich mať aj v kaviarňach, v reštauráciách. No podobnú tendenciu vidno aj v krajinách Západu a v takých istých paradoxoch, ktoré prešli aj ku nám. Rodenie detí nie je v móde, lebo antikoncepcia, lebo potraty, lebo potratové kliniky, ale súčasne aj kliniky pre zvieratá, zvierací psychológovia, zvierací kaderníci, zvierací stylisti.
Čo k tomu dodať? Bezbrehí farizeji zo všetkých možných kútov politického spektra, farizeji, ktorí sú farizejmi preto, že na to, že na to majú vo svojej predstavivosti a vo svojej genetickej výbave, trápne hľadajú a dokonca si našli aj iks možných výhovoriek, ako a prečo nezahlasovať za tento návrh zákona. Tieto, nebojím sa povedať a nechcem byť vonkoncom vulgárny, poviem to slušne, prapodivné osoby obháňajúce sa ľudskými právami, spravodlivosťou, transparentnosťou, slušnosťou, ochranou inakosti, ochranou Moslimov, ochranou stromov, ochranou psov, ochranou jašteričiek, ochranou mačiek či slimákov, už povedali, že nebudú hlasovať za tento návrh zákona. Tieto osoby oháňajúce sa ľudskosťou a spravodlivosťou nemajú ani trošku súdnosti, aby aspoň boli ticho, keď vedia, že tento zákon je dobrý, správny. Nie, oni ešte budú cez médiá špiniť predkladateľov a hovoriť o tom, že ja to chcem inak, ale zároveň tak isto a toto a tamto a hento. Mám to dobre odsledované, rôzne názory na problematiku potratov, takže viem, o čom hovorím. Takéto osoby robia toto: jednou rukou sa bijú do hrude, že ochraňujú život a ľudské práva, druhou rukou sa bijú do hrude, že potraty môžu naďalej existovať, a potom také argumenty, že holokaust a návrh z dielne fašistov. A tak ďalej a tak ďalej.
Toto je však už iná téma, toto je téma o ochrane života pred narodením. Tu každý jeden argument musí ísť nabok. Toto je téma nadradená, tu netreba hľadať výhovorky. A keďže mnohí z farizejov sa často odvolávajú na verejnosť, tak mi stačilo prečítať názory tej verejnosti, bolo to na predchádzajúcej schôdzi, keď sa riešil, riešila táto problematika. Prečítal som veľmi tvrdé statusy, vulgárne a evidentne neslušné som ani nečítal, bolo ich obrovské množstvo vo všetkých médiách. Teraz spomeniem, prečítam len takéto veľmi decentné.
Takže prvý statusík: "Ak je zákonom ochrana života, nie je jedno, kto to predloží, pani poslankyňa?" Týkalo sa to jednej poslankyne, na ňu väčšina reakcií bola. "Ide o to, aby to bolo schválené, ale z vašej strany, si myslím, je to len obštrukcia, nakoľko to predložila ĽSNS. Lebo som presvedčený, že vaša strana by to neurobila nikdy." Ďalší statusík: "Poslankyňa vlastne povedala na adresu ohrozených detí, milé detičky, rada by som podporila zachovanie vašich životov, ale nahnali by ste tým politické body našej konkurencii, tak radšej zomrite." Ďalšie vyjadrenie: "Hanba jej, v živote nebola za zrušenie. Každý pokrstený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky vie, že zákon z dielne ĽSNS, na základe ktorého by v Slovenskej republike každoročne z vyše 10-tisíc vraždených detí bolo zachránených vyše 9-tisíc. Tento zákon nemá žiadnu právnu chybu, je to zákon, ktorý liberálom a neomarxistom vyráža všetky po desiatky rokov hlásané tromfy, bludy z rúk. Počatie, to je počatie znásilnením, choré poškodené deti, ohrozenie ženy-matky. Zákon akceptuje všetko, s čím militantné feministky, liberáli a marxisti klamali desiatky a desiatky rokov. Poslanci, ktorí zákon predložili, týmto zákonom oznamujú, že im záleží na všetkých a nedokážu akceptovať tých vyše 9-tisíc v Slovenskej republike bezdôvodne vraždených chlapcov a dievčat. Proti tomu neexistuje žiaden racionálny argument. Nepochybujem, že každý z poslancov bude počuť, ako silno mu bude pri hlasovaní biť srdce v ušiach a hlasovaním a zahlasovaním proti či neúčasťou na tomto historickom hlasovaní Národnej rady Slovenskej republiky si každý podpíše vlastnou krvou zmluvu s diablom. A jemu obetujú potom všetky tieto vraždené deti." Ďalší status: "Pôvodná populácia Európy vymiera, namiesto toho, aby sme podporovali matky, mladé rodiny, štáty riešia problém africkou migráciou. Miliardy eur, ktoré idú na imigrantov by pomohli miliónom ľudí mať podstatne viac detí, lenže na to by nezarábali mimovládky naničhodníkov, ktorí inak ani pracovať nevedia."
Dovolil by som si prečítať mnoho ďalších komentárov, ale nebudem to robiť, lebo boli dosť tvrdé, vulgárne.
Situácia v Európe je kritická, kritická je aj na Slovensku. Práve teraz sme na hrane poriadne nabrúsenej korčule. A tu sú len dve možnosti, prvá možnosť zabiješ nenarodené dieťa, druhá možnosť nezabiješ. Keď sa bude naďalej realizovať prvá možnosť, to znamená možnosť zabiješ, budeš si môcť byť istý, že už deti tvojich detí budú žiť v štáte, ktorý ovládnu prišelci z Afriky, Ázie a Blízkeho východu. Im už nebudeš môcť hovoriť o interrupciách, liberalizme, právach LGTB, "gej prajdoch", rozvodoch, potratoch. O tom sa už nikto nebude môcť vyjadriť. Všetci tí, ktorí pod hocijakou zámienkou nechcú a nebudú hlasovať za tento zákon, spôsobia svojim vnukom katastrofu a podľa môjho názoru svojim dušiam zatratenie. Teraz má každý poslanec a poslankyňa možnosť ukázať, aký má názor na holokaust, súčasný holokaust nenarodených detí. Všetko ostatné podľa môjho názoru sú len výhovorky, všetky kváziargumenty sú len prázdne táranie. Ešte raz pripomínam, keď vieme chrániť červíky, slimáky, jašterice, chameleóny, hady, psíkov, mačičky, môžme chrániť aj dieťa, ktoré je v lone matky. A tá matka stále bude mať genetickú stopu toho dieťaťa vo svojom tele aj vo svojej duši.
Ďakujem dopredu všetkým poslancom a poslankyniam, ktorí za tento zákon zahlasujú. Ešte raz ďakujem.

Ďakujem. S faktickou poznámkou nikto. Končím možnosť prihlásiť sa.
Ďalší v rozprave, pán poslanec Schlosár, nech sa páči.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, to, čo budem dnes hovoriť, to tu už zaznelo aj v predchádzajúcej rozprave, keď sme mali na stole novelu tohto pre Slovensko katastrofálneho zákona. A ja to zopakujem znovu, pretože som presvedčený o tom, že to treba opakovať neustále a dovtedy pri každej príležitosti, kým túto genocídu národa, tento najhorší zločin, aký sa počas existencie Slovenskej republiky odohráva a odohráva sa aj doteraz a ak to nezastavíme, tak sa bude odohrávať aj naďalej, pokým tento zločin jednoducho tuto radikálne neobmedzíme a v konečnom dôsledku úplne nezastavíme.
Preto, kolegyne, kolegovia, žijeme v štáte, o ktorom jeho predstavitelia s obľubou a sústavne hovoria ako o štáte demokratickom, v štáte, v ktorom sa ctia a dodržiavajú ľudské práva. Žijeme v štáte, kde sú základné ľudské práva a slobody zakotvené dokonca priamo v Ústave Slovenskej republiky a tiež v nespočetných medzinárodných dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná. A medzi týmito právami je hneď ako prvé a najdôležitejšie právo, ktoré je priamo v čl. 15 ods. 1 ústavy právo na život, ktoré má každý, každý človek bez výnimky. A tiež je tam celkom jednoznačne napísané, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením a že nikto nesmie byť pozbavený života.
Na ochranu ľudských práv tu máme obrovské množstvo najrôznejších mimovládnych organizácií, občianskych združení, máme tu verejnú ochrankyňu práv, napokon aj Ústavný súd, ktorý posudzuje sťažnosti občanov na porušovanie ich základných práv. A komu by sa málilo aj to, tak máme tu nakoniec aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Všade a zo všetkých strán, či už tu v parlamente, ale aj v médiách a v školách naozaj skutočne všade počúvame, aké potrebné a aké dôležité je chrániť ľudské práva a ako sa úroveň demokracie či totality v jednotlivých štátoch posudzuje v závislosti od vzťahu týchto štátov, respektíve režimov, ktoré v nich vládnu, k týmto ľudským právam. Inými slovami, tam, kde sú ľudské práva pošliapavané, tam vládne podľa politológov a médií totalita, tam, kde sú dodržiavané, tam je demokracia a právny štát. Toľko teória.
Ak sa ale pozrieme na prax, aká je aj u nás na Slovensku, v štáte, ktorý si hovorí demokratický, musíme si položiť jednu jedinú a kľúčovú otázku. Ako sa môže nazývať demokratickým štátom ochraňujúcim základné ľudské práva a slobody štát, v ktorom sa pošliapava v mene falošnej slobody, v mene falošnej humanity to najzákladnejšie ľudské právo, a to je právo na život? Ako vôbec môžeme v slovenskej spoločnosti hovoriť o nejakej demokracii, zákonnosti, práve a spravodlivosti, keď tu už viac ako 60 rokov prebieha legálna genocída nášho národa? Genocída, ktorej padlo za obeť už viac ako 1,4 milióna nenarodených detí. Čo sme to za spoločnosť a čo sme to za štát, keď dovolíme celkom legálne vraždiť tie najbezbrannejšie a najnevinnejšie ľudské bytosti, keď dovolíme vraždiť naše vlastné deti? Veď len priebehu roka 2017 na súčasnú legislatívu o interrupciách, ktorú chceme my teraz zmeniť, doplatilo svojím životom presne 7496 deti. Deti ktoré sa ničím neprevinili, ktoré nikomu neublížili, deti, ktoré doplatili len na to, že táto takzvaná demokratická vláda radšej chráni práva asociálov na sociálne dávky bez práce, práva zločincov na komfort vo väzení, práva sexuálnych deviantov na verejný exhibicionizmus pri takzvaných dúhových pochodoch, ako by mala chrániť tie najzákladnejšie ľudské práva, práva ľudí na život od počatia po prirodzenú smrť.
Pre všetkých tých takzvaných ochrancov ľudských práv, pre všetkých tých takzvaných humanistov a liberálov, ktorých je aj v tomto parlamente viac než dosť, sú dokonca aj práva zvierať viac ako práva nenarodených detí. Táto národná a sociálna katastrofa zašla dokonca až tak ďaleko, že kým svojho vlastného psa či mačku nemôžete len tak svojvoľne zabiť, ak nechcete mať na krku ochranárov alebo byť trestne stíhaný za týranie zvieraťa, svoje vlastné nenarodené dieťa môžete bez akýchkoľvek dôvodov, dokonca bez udania dôvodu len tak na požiadanie zavraždiť rukami lekára. A keď hovorím o národnej a sociálnej katastrofe, mám na mysli to, že interrupcie alebo takzvané umelé prerušenia tehotenstva, ako sa to nelogicky nazýva, ktoré sú v skutočnosti ich definitívnym ukončením, nie sú len odpornými vraždami, ktoré sú na Slovensku legálne, interrupcie sú vzhľadom na počet obetí a následky doslova genocídou nášho národa. Žiadne vymieranie národa, žiadna demografická kríza, žiadne starnutie obyvateľstva a z toho prameniace problémy dôchodkového systému by nikdy neexistovali, keby sme si my sami touto legislatívou nezavraždili jeden aj štvrť milióna vlastných detí.
Uvedomujeme si vôbec, aký obrovský ľudský potenciál sme stratili? Uvedomujeme si vôbec, aké ďalekosiahle následky má toto beztrestné vraždenie nevinných detí na celú spoločnosť a našu budúcnosť?
Páni poslanci, načo sú nám všetky tie mimovládky bojujúce za ľudské práva, načo nám je Ústavný súd Slovenskej republiky, načo nám je Rada Európy a jej Európsky súd pre ľudské práva, keď všetky tieto inštitúcie umožňujú legálne zabíjať nevinných ľudí, keď všetky tieto inštitúcie umožňujú legálne páchať túto genocídu, ktorá nemá v histórii ľudstva obdoby?
Liberálna parlamentná demokracia, typická najmä pre západnú Európu a Európska únia na nej založená, sa nám dávajú permanentne za vzor ako vrchol demokracie a spravodlivosti podobne, ako v minulosti sa nám dával za vzor komunistický Sovietsky zväz. V skutočnosti ale aj táto takzvaná západná vyspelá demokracia je len jeden veľký vrchol pretvárky. Jeden veľký vrchol falošnosti, pokrytectva a farizejstva a jeden veľký podvod. Zoberme si len takú Radu Európy, pod ktorú spadá aj Európsky súd pre ľudské práva. Táto medzinárodná organizácia európskych štátov na jednej strane deklarovala za svoj hlavný cieľ ochranu ľudských práv a posilňovanie demokracie, no na strane druhej 16. apríla 2008 na svojom zasadnutí v Štrasburgu schválila rezolúciu Prístup k legálnej a bezpečnej interrupcii v Európe, ktorá vyzýva členské štáty, aby dekriminalizovali interrupcie. A ten slávny Európsky súd pre ľudské práva, ktorý by mal byť vzorom ochrany ľudských práv v Európe, ten rozhodoval o interrupciách, práve na život nenarodených detí hneď v niekoľkých prípadoch, ale vo všetkých svojich rozhodnutiach stanovil, že nenarodené dieťa, takzvaný plod nie je osobou oprávnenou na právo na život.
A tohto zvráteného prístupu sa, žiaľbohu, drží aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý ako prvý má ochraňovať ľudské práva na Slovensku. Známe ustanovenie z ústavy, že ľudský život je hodný ochrany pred narodením, si tento súd vykladá tak, že interrupcia, teda zničenie ľudského života môže byť legálne vykonané do istej doby, prakticky kedykoľvek, ak o to žena požiada. Ak má byť toto tá ochrana ľudského života, tak potom je Ústava Slovenskej republiky len obyčajným zdrapom papiera už nie len pre takzvaných štandardných politikov, ale už dokonca aj pre samotný orgán ochrany ústavnosti, teda Ústavný súd. Čo je samozrejmé tým piatim sudcom Ústavného súdu, ktorí v tej dobe, keď sa o tom rozhodovalo, nepodľahli liberálnej propagande a zachovali si zdravý zmysel pre spravodlivosť.
Nie je náhodou, že prvým štátom sveta, ktorý uzákonil umelé potraty, bol v roku 1920 boľševický Sovietsky zväz a rovnako aj u nás boli interrupcie prvýkrát zlegalizované v komunistickej Československej republike. Myšlienka legálneho zabíjania nenarodených detí sa teda nezrodila niekde v hlavách demokraticky zmýšľajúcich jedincov, ale v tej najtvrdšej totalite, v ktorej samotný ľudský život nikdy nič neznamenal. No po druhej svetovej vojne túto totalitnú myšlienku, túto zvrátenosť rad za radom prijali nielen totalitné komunistické štáty východnej Európy, ale aj takzvaná demokratická, demokratické kapitalistické štáty západnej Európy. Teda tie, ktoré dnes nekriticky obdivujú mnohí naivní ľudia aj u nás.
Panie poslankyne, páni poslanci, podľa historikov bolo v nacistickej Európe zavraždených v rokoch 1941 až 1945, teda v priebehu piatich rokov počas holokaustu 6 miliónov Židov. Dnes v 21. storočí je zavraždených v demokratickej Európe nie raz, ale každých 5 rokov pri interrupciách 21 miliónov ľudí, teda trojnásobne viac ako počas židovského holokaustu. Ja sa preto pýtam, o čo je súčasná takzvaná demokratická Európa lepšia od nacistického Nemecka? V čom je medzi nimi rozdiel? Kým nacisti vraždili príslušníkov pre nich menejcenných rás, takzvaní demokrati dnes vraždia v ešte väčšom rozsahu nenarodené deti, ktoré sú pre nich tiež menejcenné v porovnaní už s narodenými deťmi či dospelými ľuďmi. A použijem aj iné prirovnanie odhaľujúce obludné rozmery interrupcií. Každoročne sa vo svete, v krajinách, kde sa legálne zavraždí 26 miliónov nenarodených detí. Teda za 6 rokov neuveriteľných 156 miliónov detí, čo je viac ako dvojnásobok celkového počtu vojenských aj civilných obetí druhej svetovej vojny, trvajúcej rovnako 6 rokov.
Samozrejme, všetci dobre poznáme argumenty liberálov a vôbec všetkých, čo chcú, aby mohli ženy chodiť na potraty z akéhokoľvek dôvodu. Vraj zakazovanie potratov je zasahovaním do ich ľudských práv, ktorým, lebo sme, im vraj upierame právo na slobodu rozhodovať o vlastnom tele. Otázkou je, ale čo je viac? Právo na súkromie alebo právo na život? A práve tu sme pri podstate celého problému. Všetci títo ľudia jednoducho zatvárajú oči pred nepohodlnou pravdou, pred jednoznačným faktom, pred nie náboženským, ale vedeckým faktom, že človek sa človekom nestáva ani narodením, ani dovŕšením prvého či druhého trimestru tehotenstva, ale že človek je človekom už od samého počatia. Pri interrupciách teda ženy nerozhodujú o vlastnom tele, ale ako to už dnes viackrát zaznelo, rozhodujú o živote svojho dieťaťa, ktoré je s ich telom len dočasne spojené, rozhodujú o živote ďalšieho človeka, na ktorého život nemajú právo siahať ani ony, ani nikto druhý. Áno, každý z nás má právo rozhodovať o tom, koľko budeme mať detí a toto právo nemôžme nikomu a tobôž ani ženám odopierať a ani im to nechceme odopierať. No toto právo, toto rozhodnutie je nutné vykonať ešte pred počatím, pretože po ňom už nie je o čom rozhodovať, pretože po počatí už dieťa máme, či sa nám to páči alebo nie. No na to musíme poznať celú pravdu. Pravdu, že neexistuje žiaden iný okamih, ktorý by bolo možné označiť za vznik ľudského života, ako je počatie. Pretože len a jedine v tomto okamihu sa z dvoch buniek, z mužskej a ženskej stáva ľudský organizmus, ktorý má samostatné DNA, samostatný genetický kód odlišný od DNA matky aj otca. DNA, v ktorom sú zakódované všetky vlastnosti dospelého ľudského jedinca. Všetko ostatné nie je ničím iným ako len vývinovým štádiom ľudskej osoby, ktorý prebieha kontinuálne od počatia cez narodenie až do dospelosti.
Samozrejme, liberáli a im poplatní populárni vedci budú vykrikovať, že človek v žiadnom prípade nie je človek od počatia, ale až o niekoľko týždňov po ňom. Väčšina z nich hovorí o hranici 12 týždňov, prípadne 10 týždňov, keď je podľa nich mozog dieťaťa dostatočne funkčný. Iní liberáli by túto hranicu posunuli až na 28 týždňov, pretože až vtedy je podľa nich schopné dieťa prežiť mimo tela matky. Aj túto hranicu však postupne znižujú v závislosti od pokroku v medicíne, ktorá v súčasnosti umožňuje prežitie dieťaťa dokonca aj v 22. týždni. Podľa inej pseudovedeckej liberálne teórie je človek človekom až vtedy, keď má mozog a nervovú sústavu vyvinutú natoľko, že cíti bolesť. Aj tu sa však títo špekulanti a teoretici rozchádzajú v tom, kedy začíname cítiť bolesť. Podľa niektorých je to až v 24. týždni od počatia, podľa iných už v 20. týždni.
Páni liberáli, sme teda ľuďmi v 10., 12., 20., 22., 24. alebo až 28. týždni od počatia? Skutočne chcete, aby o legálnosti interrupcií a teda o živote a smrti našich detí rozhodovali takéto pseudovedecké teórie, ktoré sa nevedia zhodnúť ani len približne na jednom konkrétnom termíne a na jednej konkrétnej zásadnej biologickej udalosti?
Tieto fakty potvrdzuje napokon aj jeden z hlavných protagonistov legalizácie interrupcií v Spojených štátoch amerických a riaditeľ svojho času najväčšej interrupčnej kliniky v USA profesor Bernard Nathanson. Kolega Drobný už o tom hovoril, ale ja si ho dovolím tiež odcitovať, profesor Bernard Nathanson sám vykonal päťtisíc interrupcii. Ten sa svojho času vyjadril, citujem: "Som doktor Bernard Nathanson, posledný žijúci spoluzakladateľ NARAL, propotratovej organizácie, ktorú sme založili v New York City koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia. Založili sme ju, aby sme zrušili propotratovú mentalitu po celej krajine. Jednou z našich stratégií, ktorými sme chceli zmiasť ľudí, bolo popieranie faktu, o ktorom sme všetci vedeli, umelý potrat zabíja existujúcu ľudskú bytosť. Toto bola najväčšia chyba môjho života a najväčšia chyba dejín nášho národa." Koniec citátu.
Zaujímavosťou tohto lekára je aj to, že vyvrátil najčastejší argument stúpencov legálnosti interrupcií, a síce, že zákaz interrupcii nezníži počet interrupcii ale len ich presunie do ilegálneho a nebezpečného prostredia. Doktor Nathanson totiž priznal, že legalizátori potratov úmyselne klamali o štatistike nelegálnych potratov v čase, keď ešte v Spojených štátoch existoval plošný zákaz interrupcií. Ich počet odhadovali na stotisíc, ale médiám tvrdili, že v Spojených štátoch je ich ročne až jeden milión. Kým teda do roku 1973 bolo v Spojených štátoch ročne približne stotisíc ilegálnych interrupcii, po legalizácii interrupcií sa toto číslo vyšplhalo v priebehu desiatich rokov až na 1,3 milióna v roku 1983. Aj keď zoberieme do úvahy zvýšenie počtu obyvateľov, stále je to viac ako dvojnásobný nárast počtu interrupcii po tom, čo boli z legalizované. Na tomto príklade teda môžme demonštrovať, že stúpenci legálnosti potratov nielenže vedome klamú, ale aj to, že postavením interrupcií mimo zákon interrupcie radikálne znížime a zachránime tak obrovské množstvo ľudských životov. Áno, nájdu sa určite aj také ženy, ktoré budú cestovať za potratmi na potratové kliniky do zahraničia, či dokonca podstúpia tieto nebezpečné nelegálne interrupcie na našom území. Ak sa však rozhodnú takto riskovať svoje životy a svoje zdravie, je to ich voľba a ich vlastná zodpovednosť, nikto ich k tomu nenúti a ani ony samé nesmú nútiť svoje vlastné deti, aby podstúpili utrpenie a smrť. Pretože kým tieto ženy majú možnosť voľby či dieťa donosia alebo podstúpia všetky riziká nelegálneho potratu, dieťa, ktoré nosia pod srdcom, žiadne takéto možnosti nemá a je odkázané len a výlučne na rozhodnutie svojej matky.
Okrem toho podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie ročne príde o život pri ilegálnych interrupciách v krajinách s reštriktívnymi zákonmi 47-tisíc žien, z toho však 98 %, teda takmer všetkých, v rozvojových štátoch, napríklad v Afrike, teda nie v Poľsku či v iných európskych štátoch porovnateľných s nami. Oproti tomu však prichádza ročne o život po celom svete v krajinách s liberálnymi zákonmi 26 miliónov detí, čo je skutočne neporovnateľne vyššie číslo. Ak nám teda ide o skutočne o ľudské životy, neporovnateľne viac ich zachránime vtedy, ak interrupcie na požiadanie postavíme mimo zákon.
Áno, je pravda, že vždy keď niečo zakazujeme a postavíme do ilegality, tak tu bude snaha hľadať nejaké náhradné riešenia, vyhľadávať zakázané služby na čiernom trhu, prípadne v štátoch, kde nie sú zakázané. Ak by sme ale na základe tejto argumentácie mali, mali zostať, mali byť zostať interrupcie na požiadanie legálne, tak potom môžme rovno legalizovať aj napríklad nájomné vraždy, pretože aj tie by prestali byť doménou čierneho trhu, ak by sme ich z legalizovali.
Každopádne drvivá väčšina žien podstupuje interrupcie z dôvodov, ktoré nie sú akceptovateľné, nie sú to znásilnenia, nie sú to sexuálne zneužitia, nie sú nejaké incesty. Najväčšie percento žien podstupujúcich interrupcie netvoria nejaké nedospelé tínedžerky, ktoré ešte nemajú základné či stredoškolské vzdelanie. Ani ženy vo vyššom veku, ktoré môžu mať oprávnené obavy z tehotenstva. Najväčšie percento žien podstupujúcich interrupcie tvoria zdravé ženy vo veku 20 až 24 rokov, ženy, ktoré sú takpovediac ani nie príliš mladé, ani nie príliš staré na deti, ale, naopak, majú z biologického hľadiska najlepšie predpoklady byť matkami a porodiť zdravé a úspešné deti.
Panie poslankyne, páni poslanci, nemám už veľa času na to, aby som hovoril o všetkom, čo som hovoril v predošlej rozprave. Preto chcem na vás všetkých apelovať, aby ste si uvedomili, o čom hlasujete, že hlasovaním o našej predloženej novele zákona o umelom prerušení tehotenstva nebudete hlasovať o tom, aký politický vzťah máte k našej strane, aký politický vzťah máte k poslancom, ktorí túto novelu predkladajú, hlasujete len a len o tom, či zastavíte genocídu národa, ktorá tu na Slovensku prebieha, či zastavíte tento najväčší zločin a najväčšiu škvrnu v našich dejinách, či zastavíte bezbrehé vraždenie nenarodených detí, a preto hlasujete o budúcnosti tejto spoločnosti, o živote a smrti. Prosím, pamätajte na to, ak máte v sebe aspoň štipku zmyslu pre skutočnú spravodlivosť a ľudskosť.
Ďakujem