40. schôdza

S reakciou, s faktickou poznámkou dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Kotleba.

Rasťo, ďakujem ti za tvoje vystúpenie. Ja mám teraz na teba takú jednu špeciálnu otázku, pretože možno mnohí neviete, ešte dnes sa koná v Bratislave medzinárodná konferencia o boji proti antisemitizmu za účasti špeciálneho amerického splnomocnenca. Táto konferencia bola zvolaná do Bratislavy z dôvodu, že za celý minulý rok bolo na celom svete zabitých 13 Židov, 13 Židov. Konferencie po Európe, po celom svete, lebo treba poukazovať na toto obrovské riziko, a sedem tisíc zabitých, legálne zabitých slovenských detí každý rok. A v podstate všetci sa tvária, že úplne je všetko v pohode. Obrovský kontrast, obrovský kontrast, ktorý by nás mal len vyzvať alebo posilniť k tomu, aby sme ešte viac bojovali za ochranu týchto detí.
A preto, Rasťo, ja sa chcem teba spýtať ako jedného z predkladateľov a zároveň nášho člena v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, či by sa zlepšenie, nami navrhované zlepšenie ochrany života nenarodených detí dotklo aj všetkých detí rodičov cigánskych a židovských na Slovensku. Povedz ty ako člen ústavnoprávneho výboru. Aby navždy skončili hlúpe poznámky o nejakej genocíde, fašizme, holokauste a veciach, ktoré ľudia, ktorí nechcú podporiť tieto veci, používali ako nejaké barličky, lebo nie je lepšie, nie je lepšie miesto a lepší čas odpovedať na túto otázku inokedy ako dnes.

Pán poslanec Mazurek.

Rasťo, v tvojom výbornom prejave odznelo ďalšie obrovské množstvo podnetných argumentov, ktoré sú jednoducho nespochybniteľné a ktoré musia každého aj toho najväčšieho podporovateľa potratov donútiť k tomu, aby sa aspoň čiastočne zamyslel nad tým, či je to jeho stanovisko správne a že či nie je čas aspoň čiastočne, keď už nič, prehodnotiť to svoje stanovisko. To znamená, prestať s tou podľa mňa hlúpou podporou tejto politiky, ktorá stála život, ako hovoríš, ročne 26 miliónov ľudí na celom svete.
Minule som čítal niekde, neviem, či je tá informácia pravdivá, že potrat je buď prvou najzávažnejšou príčinou smrti vo svete, alebo dokonca druhou. To znamená, tu sa nebavíme o nejakých maličkých problémikoch, ako častokrát hovoria liberáli, že tá a tá, ten počet potratov klesá, tak sa na to vykašlime, možno o 40 rokov to klesne na tisíc potratov. To, že medzitým bude zabitých ďalších milión detí, to ich vôbec nezaujíma. A my, ktorí sme označovaní za extrémistov, sa staráme o to, aby každý ľudský život mohol byť na Slovensku zachovaný. To je ten obrovský kontrast. A ja práve v tomto nechápem, že kde sú všetci tí liberáli, tí odporcovia tohto návrhu zákona jedného aj druhého, tí, ktorí propagujú, že žena má mať právo voľby, že to je jej telo, že ona si môže sama rozhodnúť a tak ďalej a tak ďalej, väčšinou emotívne náreky, nič faktické, kde sú? A prečo nás nechcú presvedčiť o tom, že to ich stanovisko je správne? Oni z tejto tak pomyselnej bitky úplne ustúpili, nechali to čisto na nás, aby sme si to zdôvodňovali, a neargumentujú, nechcú nás presvedčiť o tom, že nemáme pravdu. Pretože oni sami sú si vedomí, že proti týmto argumentom nemajú čo povedať. Ale ich myseľ je už, pre mňa síce nepochopiteľné, ale tak zvrátená, že im to príde úplne prirodzené. Zabime to dieťa, je to vôľa matky, ona má kariéru, školu, proste čokoľvek, dôvod si vždy nájde, musíme je to povoliť.

S reakciou pán poslanec Schlosár.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Na tú otázku tvoju, Marián, ktorú si položil, musím jednoznačne odpovedať, naša politická strana, my ako predkladatelia Ľudová strana Naše Slovensko predložila takú novelu zákona o umelom prerušení tehotenstva, ktorá chráni život od počatia po prirodzenú smrť bez ohľadu na akékoľvek ďalšie kritériá, bez ohľadu na farbu pleti, jazyk, národnosť, náboženstvo, jednoducho ochraňuje ľudský život všetkých ľudí. Pretože ako kresťania a nielen ako kresťania musíme povedať, že ľudský život je niečo nedotknuteľné a posvätné a tak to musí aj zostať. Nerozlišujeme a ani nebudeme rozlišovať otázka ochrany života medzi, medzi ničím. Ďakujem.

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Dvaja poslanci, končím možnosť prihlásiť sa.
Ako prvý pán poslanec Beluský, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, máme pred sebou návrh novely zákona, ktorý má za cieľ zlepšiť ochranu nenarodených detí. Umelé prerušenie tehotenstva, teda potraty sú, boli a budú témou v mnohých krajinách po celom svete. Za celú tú dobu boja za ochranu nenarodených detí sa zhromaždilo nesmierne veľké množstvo argumentov pre, ale rovnako aj proti ochrane nenarodených detí. Existuje množstvo štúdií, vedeckých názorov, náboženských aj sekulárnych pohľadov na danú tému a každý, kto je pre aj proti, si dokáže nájsť tie svoje argumenty, ktoré potvrdia, že ten jeho názor je správny a podložený. Ktorá strana má pravdu, častokrát ukáže až čas, inokedy sa zas stopercentne správnej odpovedi nedočkáme.
Napríklad dnes už asi nikto v modernej spoločnosti nebude obhajovať, prečo je dobré mať v spoločnosti otrokov. Otroctvo existovalo tisíce rokov vo všetkých druhoch spoločností a vo všetkých častiach sveta. Predstaviť si ľudský spoločenský život bez neho vyžadovalo mimoriadne úsilie. Napriek tomu sa z času na čas objavovali výstrednosti, aby sa postavili proti nemu, pričom väčšina z nich argumentovala tým, že otroctvo je morálna obludnosť, a preto sa ho ľudia musia zbaviť. Takíto obhajcovia vo všeobecnosti vyvolali reakcie od jemného pobavenia až po kruté pohŕdanie a dokonca aj násilné útoky. Keď sa ľudia obťažovali, aby uviedli dôvody proti navrhovanému zrušeniu, rozvinuli rôzne myšlienky. Medzi hlavné patrilo týchto päť:
Po prvé, otroctvo je prirodzené. Ľudia sa líšia a musíme očakávať, že tí, ktorí sú určitým spôsobom nadriadení, napríklad v inteligencií, v morálke, vedomostiach, v technologických schopnostiach alebo v schopnosti bojovať, sa stanú pánmi tých, ktorí sú v tomto ohľade podradní.
Po druhé, otroctvo vždy existovalo. Tento dôvod je príkladom argumentovania s tradíciami a zvykmi, teda aj keď nechápeme, prečo sociálna inštitúcia pretrváva, jej pretrvávanie môže byť napriek tomu založené na logike, ktorú ešte musíme pochopiť.
Po tretie, každá spoločnosť na zemi má otroctvo, nevyžiadaný dôsledok je, že každá spoločnosť musí mať otroctvo. Ako tvrdí jeden variant, každá spoločnosť má otroctvo, pretože niektoré druhy práce sú také ťažké alebo ponižujúce, aby ich nemohol urobiť žiadny slobodný človek, a preto ak nemáme otrokov, aby sme tieto práce vykonávali, nikto ich neurobí.
Po štvrté, otroci nie sú schopní sa postarať sami o seba. Táto myšlienka bola populárna v Spojených štátoch koncom osemnásteho a začiatkom devätnásteho storočia medzi ľuďmi, ako sú John Washington a Thomas Jefferson, ktorí považovali otroctvo za morálne odsúdeniahodné, ale naďalej držali otrokov a získavali od nich osobné služby a príjmy z produktov, ktoré boli nútení produkovať. Bolo by kruté oslobodiť týchto ľudí, ktorí by v najlepšom prípade upadli do biedy a utrpenia.
Po piate, bez pánov otroci zomrú. Novinári, ktorí cestovali po zrušení otroctva na juh hneď po vojne, uviedli, že černosi boli v skutočnosti v procese vyhynutia z dôvodu ich vysokej miery úmrtnosti, nízkej pôrodnosti a nešťastného ekonomického stavu. Smutné, ale pravdivé, niektorí pozorovatelia vyhlásili, že oslobodení ľudia boli naozaj príliš nekompetentní, leniví alebo nemorálni, aby sa správali spôsobom, ktorý je v súlade s prežitím v skupine.
Ak sa sami seba pýtate, prečo pri téme ochrany nenarodených detí hovorím o argumentoch proti zrušeniu otroctva, tak je to preto, že je to rovnako absurdné. Keď si týchto päť argumentov proti zrušeniu otroctva prerobíme na argumenty proti obmedzeniu potratov, dostaneme rovnaký výsledok.
Argument číslo jedna hovoril, že otroctvo je prirodzené, že je to isté, čo je to isté, ako by sme dnes tvrdili že potraty sú prirodzené. A že nenarodené deti sa líšia od nás narodených, a preto musíme očakávať, že sme určitým spôsobom nadradení v inteligencií, v morálke, vedomostiach, v technologických schopnostiach alebo schopnosti bojovať, a teda že máme právo o nich rozhodovať. Argument číslo dva, otroctvo vždy existovalo, teda dnes by sme mohli tvrdiť, že potraty sú a boli už veľmi dlho. Argumentovať tradíciou a zvykmi je aj v tomto prípade rovnako absurdné. Argument číslo tri tvrdil, že každá spoločnosť na zemi má otroctvo, teda dnes povedané, každá spoločnosť na svete vykonáva potraty. Aj tu nevyžiadaný dôsledok takého názoru je, že každá spoločnosť musí teda vykonávať potraty. Argument číslo štyri, argument číslo päť, otroci nie sú schopní sa postarať sami o seba a bez pánov by otroci zomreli. To sú také isté tvrdenia, akože nenarodené deti nie sú schopné postarať sa sami o seba, resp. bez potrebných zdrojov na starostlivosť o deti by sa rodičia neboli schopní o tieto deti postarať. Predpoklad, že sú matky, prípadne je spoločnosť, ktorá sa o tieto deti nevie postarať, napríklad nedostatkom kapacity v detských domovoch alebo nižšieho záujmu pestúnskych rodičov, nie je argument pre to, aby sme naďalej podporovali a vykonávali umelé prerušenie tehotenstva, ale práve naopak, aby sme pripravili spoločnosť prijať aj takéto deti bez potrebného zázemia.
Aký je teda rozdiel medzi predpokladom, že všetci ľudia sa síce rodia rovní, ale otroci nie, a predpokladom, že ľudský život je síce hodný ochrany už pred narodením, ale ľudský život mladší ako dvanásť týždňov prenatálneho veku nie? A aký medzi predpokladom, že vlastníckeho práva otrokára má prednosť pred ochranou rovnosti ľudí v dôstojnosti a práva, a predpokladom, že ochrana súkromia tehotnej ženy má prednosť pred ochranou zatiaľ nenarodeného ľudského života? Rozdiel je jediný. Prvé z týchto predpokladov sú dnes všeobecne považované za príklad exemplárneho zlyhania súdnej ochrany ústavnosti, druhé túto ochranu potrebujú. Nepriznať 11-týždňovému životu ochranu, na ktorú má nárok život o dva týždne starší, je rovnako iracionálne, absurdné a svojvoľné, ako zakázať otroctvo vo vzťahu k deťom do alebo nad 15 rokov alebo ľuďom s IQ do alebo nad 80.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. V ústnej rozprave je ešte prihlásená pani poslankyňa Nehézová. Nech sa páči.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ale hlavné milé ženy. O téme potraty je veľmi rozsiahla rozprava medzi ľuďmi, medzi ženami, ale aj mužmi. Názor niektorých mužov, ale i žien je, že o potrate má rozhodovať len žena. Ja by som však chcela tým ženám, ktoré sa rozhodujú zavraždiť svoje dieťa, povedať aj riziká, ktoré môžu po umelom prerušení tehotenstva, teda vražde, nastať, nakoľko veľa, a dovolím si tvrdiť, väčšina žien, ktoré potrat podstúpia, nevedia, aké komplikácie zdravotného stavu si môžu takto vraždou spôsobiť.
Preto sa prihováram práve vám, potencionálne matky, aby ste sa oboznámili s komplikáciami skôr, ako sa rozhodnete pre vraždu nenarodeného dieťatka, lebo je to vaše zdravie a zdravie vám nikto nevráti, ani možnosť mať dieťatko už nemusí prísť. A raz možno príde chvíľa, kedy budete veľmi túžiť po dieťatku, no vďaka vášmu rozhodnutiu z minulého života, z predchádzajúceho života rozhodnutie nebude môcť byť otehotnieť.
Chcela by som vám teda povedať o komplikáciách, ktoré v súvislosti s potratom môžu nastať. Na úvod by som vám pripomenula, čo to vlastne potrat je. Potrat, interrupcia, UPT, abort, je to vlastne násilný zákrok, áno, násilný zákrok, ktorý ukončuje tehotenstvo, ktoré zabíja nenarodené dieťatko. Zákrok je väčšinou robený na prianie ženy, ktorá nechcene otehotnela. Výkon sa dá podstúpiť len v odbornom zariadení a výkon musí spraviť erudovaný lekár-gynekológ. No nie je to zárukou, že všetko prebehne bez komplikácií.
A tak prichádzame k téme komplikácie. Vyberiem len niekoľko príkladov. Riziko komplikácií pri tejto operácii sa pohybuje okolo 2 percent. No každá komplikácia znižuje možnosť znovu otehotnieť. Komplikácie môžu byť skoré, ale aj neskoré. Medzi skoré patrí krvácanie, zápal, poranenie maternice, strata menštruácie. A neskoré, neplodnosť, sexuálne disfunkcie, komplikácie v nasledujúcej tehotnosti, nedostatočnosť krčka a problémy s placentou. Jednou z najľahších komplikácií, v úvodzovkách z najľahších, je silnejšie krvácanie v pooperačnom období. V niektorých prípadoch môže byť príčinou krvácania infekcia, ktorá sa počas operácie dostala do maternice. Vtedy má žena bolesti v podbrušku, zvýšenú teplotu, je potrebná antibiotická liečba, pokoj na lôžku a niekedy aj hospitalizácia.
Ďalšou komplikáciu, ktorá sa môže prejaviť krvácaním, bolesťami alebo aj teplotou, sú rezíduá po potrate, čo znamená, že v maternici zostanú malé kúsočky plodového vajca, alebo ak je tehotenstvo veľmi mladé a umiestnené tak nešťastne, že výkonom nie je prerušené a pokračuje ďalej. Vtedy je potrebné ešte raz v narkóze vyčistiť maternicu, teda vykyretovať. Pri interrupcii sa môže aj "príliš" zoškrabať sliznica maternice. V maternici sa potom tvoria zrasty, žena nemenštruuje alebo len veľmi slabo, pretože je sliznica je veľmi nízka alebo takmer žiadna. Riešenie tohto problému spočíva v operačnom odstránení zrastov, zavedením nehormonálneho antikoncepčného telieska do dutiny a podávaním hormónov na povzbudenie rastu sliznice v maternici.
Počas operácie môže dôjsť aj k poraneniu maternice operačnými nástrojmi. Zriedkavo môže byť poranenie maternice také závažné a hrozivé, že je nutné odstránenie celej maternice. Úplne raritne môže nastať pri perforácii maternice aj poranenie čriev, ktoré si potom vyžaduje chirurgické riešenie. No dané riziko tu vždy existuje. Treba si uvedomiť, že zápal môže prejsť do chronického štádia a výsledkom sú zmeny na vajíčkovodoch, ktoré môžu viesť k sterilite ženy. Tieto ženy potom končia v programoch asistovanej reprodukcie, teda umelého oplodnenia. Aj keď úspešnosť týchto programov stále stúpa, ešte zďaleka nedosahuje ani 50 % úspešnosti. Niektoré ženy majú po umelom prerušení tehotnosti určité psychické problémy, depresívne stavy. A časť žien má problémy so sexuálnym životom, sexuálne disfunkcie.
Neplodnosť patrí medzi neskoré komplikácie zákroku. Najčastejšie je spôsobená upchatím vajíčkovodov, zápalom, zrastami, ktoré sú potom nepriechodné, a možnosť otehotnieť je mizivá alebo takmer žiadna. Dôsledky interrupcie sa môžu prejaviť aj v nasledujúcej tehotnosti. Uzáverový aparát krčka maternice sa môže po interrupcii oslabiť a nedokáže udržať celú ťarchu tehotnosti. U žien po interrupcii je vyššie riziko potratu či predčasného pôrodu. Ďalšou komplikáciou v nasledujúcej tehotnosti môže byť nepriaznivé uloženie placenty alebo problém s odlučovaním placenty po pôrode. Placenta sa neodlučuje, lebo pevne drží na stene maternice alebo je dokonca do nej rôzne hĺbkovo vrastená. Tieto stavy môžu ohroziť ženu aj na živote, a to aj silným krvácaním. Aj keď zdanlivo všetko, v úvodzovkách, dobre dopadne, umelé prerušenie tehotenstva je zásah do psychiky každej ženy, ktorá je nútená ho podstúpiť. Občas vzniká závažná psychóza konfrontácie s krutými výčitkami v prebdených nociach, sebaobviňovanie a prejavy sexuálnej frigidity, ba až nenávisti nielen voči partnerovi, ktorý to všetko zavinil, ale aj voči sebe samej, a tie pocity viny sú niekedy také silné, že vedú až k úvahám o samovražde.
Preto si myslím, že je nanajvýš rozumné zamyslieť sa nielen nad potratom, ale aj nad jeho následkami v blízkej, ale aj ďalekej budúcnosti. Preto vás, ženy, žiadam, skúste sa aspoň na chvíľku zastaviť a zamyslieť nad mojimi slovami.
A na záver, ženy, dajte šancu vášmu nenarodenému dieťatku. Takáto krásna príležitosť stať sa matkou už nikdy nemusí prísť.
Ďakujem.