40. schôdza

Tonko, ja by som vyslovil podporu tomuto návrhu, lebo môj predrečník to nepochopil, aj keď chápem, čo tým chcel povedať. Ja by som chcel skôr zareagovať na to, že vlastne tento problém vznikol predovšetkým pri zväze ľadového hokeja, ktorý sa rozhodol, že naši reprezentanti by mali nosiť iné logo a nie ten slovenský štátny znak na hrudi, ako to bolo doteraz. Väčšina z vás, ktorí sledujú športové podujatia, vedia, že v roku 2014 na olympiáde v Soči práve naši hokejisti hrali prvýkrát v dresoch, ktoré okrem štátneho znaku mali v texte aj slová slovenskej hymny, a musím povedať, že možno to boli najkrajšie dresy, ktoré sa v slovenskom športe objavili. A tie si zaslúžili pochvalu. A preto ma veľmi prekvapilo, keď minulý rok prišiel hokejový zväz s týmto návrhom. Pochopil by som to možno, keby chceli umelci vytvoriť, by som povedal, hľadali by nejakú inšpiráciu v podobách, ale myslím si, že hrať za Slovensko, je to najcennejšie, čo môžu športovci dosiahnuť. Veľakrát som hral ako reprezentant so štátnym znakom na hrudi a musím povedať, že ten dres a tie zápasy boli pre mňa najpamätnejšie a najcennejšie, a preto by som bol rád, aby to bolo tak aj v budúcnosti. A preto máš podporu k tomuto tvojmu návrhu odo mňa úplne.

Ďakujem. Najskôr k pánovi poslancovi Tittelovi, pretože skutočne aj, ako mi vysvetľoval predseda zväzu ľadového hokeja, oni chceli symbol, ktorí by najviac priblížil štátny znak, preto konali tak, ako konali, hoci v rozpore s heraldickými pravidlami.
Čo sa týka pána Poliačika, nebudem reagovať na nezmyselné osočovanie, ktoré sa tu v tomto pléne aj tlačí, hovorí na rôznych predstaviteľov tohto štátu, pretože na každého sa dá niečo vymyslieť. Ale čo sa týka môjho návrhu zákona, tak samozrejme heraldika pozná niekoľko vyobrazení, je to vyobrazenie vo farbe, je to vyobrazenie vo farbe a v kove, je to vyobrazenie šrafovaním a bodkovaním, neviem, jak sa vyznáte v heraldike, kde sa jednotlivé farby, majú svoje šrafovanie, bodkovanie alebo podobne, a podľa tohto zákona aj čiernobiele zobrazenie bez šrafovania je chápané ako zobrazenie štátneho znaku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, ctené dámy, milí páni, vážení hostia na balkóne, mladí ľudia, teším sa, že ste tu a že, že vás zaujíma dianie v parlamente. Odbočím od týchto, od tejto slovnej ekvilibristiky opozičného poslanca, kolegu, ktorý vie umne pospájať všelijaké záležitosti do konzistentnej faktickej poznámky, a budem sa venovať radšej vecnej argumentácii.
Dovoľte mi v tejto súvislosti ozrejmiť dôležitosť problematiky štátnych symbolov a zodpovedať otázku, prečo považujem za potrebné o tejto téme hovoriť a legislatívne posilniť jej rámec. Najskôr si ale pre jednotné chápanie pojmov povedzme, čo je vlastne štátny symbol Slovenskej republiky. Tie štátne symboly sú štyri – štátny znak, štátna vlajka, štátna hymna a štátna pečať. Štátne symboly dodávajú rôznym udalostiam a príležitostiam punc jedinečnosti, reprezentatívnosti a výnimočnosti. V žiadnom prípade teda nemôžu byť braté a vnímané ako akési doplnky dekoračného významu. Štátne symboly sú vonkajším prejavom našej štátnosti a ich používanie podmieňujú jasne stanovené pravidlá.
Pripomeňme si v tejto súvislosti niekoľko zásad. Možno ich mnohí aj poznáte, ale nezaškodí si to pripomenúť. Niekoľko zásad, ktorými sa riadi používanie štátnych symbolov. Napríklad štátna vlajka a jej používanie. Pri zvislom použití štátnej vlajky napríklad je pravidlom, že biela farba musí byť vždy vpravo pri pohľade z vyzdobeného objektu. Takisto štátna vlajka sa vztyčuje na vlajkový stožiar, ktorý má byť umiestnený na pravej strane rečníckeho pultu z pohľadu z tohto rečníckeho pultu. Pri medzinárodných podujatiach organizovaných v Slovenskej republike prislúcha slovenskej štátnej vlajke najčestnejšie miesto. Pri nepárnom počte vlajok a zástav je to uprostred, pri párnom počte vlajok je to vždy v prostrednej dvojici na ľavej strane z čelného pohľadu.
Ďalší príklad. Štátna hymna a jej použitie. Aj to má svoje jasné a jednoznačné pravidlá. Ako prvá sa vždy hrá hymna štátu, z ktorého prichádza hosť, až potom ako druhá sa hrá hymna hostiteľskej krajiny, teda v tomto prípade Slovenska. Pokiaľ ide o uvedenie štátnej hymny, existujú štyri oficiálne nahraté verzie hymny. Po prvé, sláčikový orchester, po druhé, dychový orchester, po tretie, zborový spev a po štvrté, zborový spev so sprievodom sláčikového orchestra. Samozrejme, verzia sa vyberá podľa typu a významu udalosti. Pri mimoriadne dôležitých slávnostných príležitostiach je tou najdôstojnejšou formou a interpretáciou hymna priamo hraná orchestrom a spojená so spevom.
Čo sa môže stať, keď sa podcení alebo nedodrží tento rámec oficiálneho použitia hymny? Uvediem príklad. Nedávno som bol na prestížnom česko-slovenskom podujatí organizovanom v Bratislave. Zažil som tam čosi také čudesné, čo som ešte jakživ nevidel, a to už môžem medzinárodné podujatia, na ktorých som sa ešte ako novinár zúčastnil, rátať naozaj na stovky. Na tomto podujatí, o ktorom hovorím, boli aj mnohí z vás, parlamentné kolegyne a parlamentní kolegovia, takže možno sa vám to v pamäti vybaví, keď to poviem. Hrala sa česká a slovenská štátna hymna. Agentúre, ktorá celé toto podujatie organizovala, však boli štátny protokol a problematika štátnych symbolov evidentne veľmi vzdialené. V snahe vizuálne spestriť zážitok divákov vyšli na pódium tanečnice, ktoré počas slovenskej aj českej hymny predvádzali na pódiu tanečné a baletné kreácie. Veru, pán Budaj, hm. Marketingový zámer nepochybne veľmi revolučný, povedal by som až avantgardný, vyznel ako hrubé spoločenské a medzinárodné faux pas. Doslova sprznenie štátnych symbolov. Netuším, či išlo o neznalosť alebo amaterizmus, alebo o obyčajnú hlúposť utopenú v snahe vyniknúť. Tak či onak výsledok, zmätené pohľady, čudné pocity a, veru, riadna hanba. Na spomínanom podujatí boli pritom aj poprední predstavitelia Českej a Slovenskej republiky vrátane nášho prezidenta, desiatok akreditovaných diplomatov a takmer štyri stovky oficiálnych hostí. Zaujímavé, ale aj zarážajúce pritom je, že organizátor podujatia na takejto úrovni jednoducho musel vedieť o tom, že používanie štátnych symbolov je upravené slovenskou legislatívou. Tá dokonca stanovuje zodpovednosť za správne použitie a používanie štátnych symbolov. Porušenie je zákonom kvalifikované ako protiprávne konanie, za čo možno uložiť aj sankciu. No v tomto prípade iste uznáte, že žiadna sankcia nevyžehlí a nevyváži medzinárodnú hanbu a blamáž.
A teraz k používaniu štátneho symbolu Slovenskej republiky. Dovoľte citát z knihy Spoločenský protokol pre štátnu a verejnú správu, ktorú som s kolegom inžinierom Jelenčíkom napísal pred niekoľkými rokmi práve k tejto téme. "Štátny znak sa používa predovšetkým na trvalé označenie budov, ktoré sú sídlom štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a verejnoprávnych inštitúcií, na označenie fyzických osôb a právnických osôb, ktoré reprezentujú Slovenskú republiku doma a v zahraničí na medzinárodných podujatiach, ďalej na úradných listinách štátnych orgánov, na úradných pečiatkach a v ďalších prípadoch, ktoré sú uvedené v § 3 ods. 6 príslušného zákona. Iné fyzické a právnické osoby ho nemôžu používať na označenie svojich budov, listín, pečiatok a rovnošiat." Koniec citátu.
Žijeme v modernej a dynamickej dobe. Žijeme v dobe, ktorá povýšila slovo kreativita na spoločenskú modlu. Ja osobne mám rád, dokonca milujem kreativitu, pretože podnecuje a rozvíja inteligenciu ľudí a prináša vždy niečo nové. Nie je však dobré, keď sa z kreativity v prílišnej snahe stane samoúčelnosť. Potom je už len malý krôčik k podobnej iniciatívnej hlúposti, akú sme zažili na spomínanom vysoko reprezentatívnom česko-slovenskom podujatí.
S kreativitou je úzko spojená a súvisí s ňou aj téma, o ktorej je práve teraz reč. Za súčasť kreativity sa často považujú aj svojvoľné úpravy a modifikácie štátnych symbolov. Viď nový dizajn štátneho znaku na dresoch slovenských hokejistov. Nepoviem nič nové, priznám sa, že hokej je moja srdcová záležitosť, 10 rokov som robil športového rozhlasového reportéra so špecializáciou práve na ľadový hokej. Zažil som vrcholné svetové podujatia vrátane olympiády, vrátane majstrovstiev sveta, kde nám naozaj srdce búšilo kdesi tu v krku od dojatia, radosti a spontánnej hrdosti na zlatých chlapcov z Göteborgu. Mnohí si pamätáme opojné pocity, ktoré nami doslova lomcovali. Pamätáme sa na zlaté medaily, ktoré sa tak zázračne ligotali na dresoch so slovenským štátnym znakom. Až mali z toho všetci do jedného zimomriavky. Pamätáme si, aké vášne, aký národný ošiaľ, akú túžbu fandiť oblečený v národnom drese to spôsobilo. Veď celé Slovensko malo jednotný odev bez ohľadu na módu, všetci sme boli oblečení rovnako. Všetci sme boli jednotní, zachrípnutí a hrdí. Spájala nás eufória, radosť z víťazstva. Nebolo na Slovensku auta, ktoré by nenieslo v okne slovenskú štátnu vlajku. Možno sa mnohí pamätáte, výkrik vtedajšej módy, dokonca papučky na spätné zrkadlá vo farbách štátneho znaku, respektíve trikolóry a štátneho znaku. Spájala nás ozajstná spolupatričnosť znásobená tak vnímaním štátnej vlajky ako znaku alebo štátnej hymny. Potrebovali sme v tejto radosti úpravu alebo modifikáciu štátneho znaku na hokejových dresoch? Budú naši hokejisti hrať lepšie v dresoch s novým dizajnom štátneho znaku? Viete si predstaviť, že by napríklad taká Kanada si vymenila svoj javorový list ako národný znak, povedzme, za list dubový či nebodaj figový? Viete si predstaviť, že by Švédi nahradili svoje dresy Tre Kronor? Tri zlaté korunky, povedzme, tromi vztýčenými hokejkami? Ja si to predstaviť neviem. Je to jednoducho vylúčené.
Experimentovanie so symbolmi na poli štátnej, športovej, kultúrnej či spoločenskej reprezentácie je absurdné. Kreativita v takejto súvislosti je kontraproduktívna.
Poslanecká iniciatíva Slovenskej národnej strany preto smeruje k tomu, aby sme upevnili legislatívny rámec zastrešujúci nielen samotnú štátnu symboliku, ale aj náš vzťah k nej a náš vzťah k sebe samotným. Akékoľvek experimenty totiž znižujú citlivosť verejnosti k významu a poslaniu štátnych symbolov. Takouto benevolenciou k narábaniu so štátnymi symbolmi vysiela do sveta Slovensko veľmi zlý signál. Signál o slabej citlivosti a neúcte voči dodržiavaniu legislatívy, voči dodržiavaniu protokolárnych predpisov alebo princípov reality. Zlý signál o vzťahu k vlastnej identite pri komunikácií so svetom.
Pri všetkej úcte ku kreativite platia prísne pravidlá aj pre dizajnérov a grafikov. Okrem platných zákonov sa musia riadiť aj etickým kódexom profesijných organizácií, v ktorých je Slovensko členom, napríklad ICSID a ICOGRADA. Aj tieto organizácie totiž nabádajú k profesionálnej zodpovednosti. Nezákonné zneužívanie štátnych symbolov považujú za porušenie etických záväzkov týchto medzinárodných organizácií. Dokonca aj väčšina výskumov v oblasti semiotiky nabáda k opatrnosti.
Kreativita teda nie je vždy najlepšie cesta vpred, aj keď ju uznávam. Tradícia a korene sú nenahraditeľným pilierom ľudskej, národnej aj štátnej identity, preto by sme si tradíciu a najmä štátne symboly mali vážiť ako hodnoty, ktoré nás vnútorne spájajú, pred celým svetom charakterizujú, duševne rozvíjajú, vizuálne aj citovo obohacujú. Múdry a zdravo sebavedomý národ nepotrebuje za každú cenu meniť svoje symboly. Múdry a zdravo sebavedomý národ si uvedomuje nielen dôležitosť a význam svojich klenotov, ale aj svoju povinnosť chrániť ich s láskou, rešpektom a úctou.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Farkašovský, dve veci by som mal k vášmu vystúpeniu. Jednak, ak som dobre zachytil, tak ste hovorili, že hrá sa najprv hymna štátu hosťa a potom hymna, hymna našej krajiny. Tak to bolo, áno? A potom ste sa pohoršovali na nejakým diplomatickým podujatím, kde baletky, baletky počas, počas hrania hymien vystupovali.
No ja by som vás chcel upozorniť na to, že v tejto sále sme mali návštevu predsedu poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky pána Vondráčka, ktorý tu prišiel na pozvanie pána Danka, a keď prichádzal, tak sa hrala najprv slovenská a potom česká hymna. Tak teda ja neviem, porušil pán Danko, keď dal toto poradie, to, čo ste práve teraz povedali? Lebo mne to bolo také zvláštne a zdalo sa mi divné, že prečo sa najprv nehrá hymna hosťa, až potom naša hymna. Možno pán Hrnko mi to, Hrnko mi to vysvetlí, lebo to je to, mne to tak zaváňalo, že aby sa to náhodou nepodobalo na československú hymnu, že najprv česká a potom slovenská ešte s jednou slovenskou slohou. Tak to mi vysvetlite teda, že aká je to úcta k štátnym symbolom, keď sa to poradie nedodržalo.
A druhá vec, ja strašne ľutujem, že nemôžem používať vizuálne pomôcky, tak by som vám ukázal že napríklad kanadský štátny znak, ako neúctivo sa Kanada správa k svojmu štátnemu symbolu a štátnemu znaku, lebo oni tam okrem hokejok majú dokonca aj hokejistu. To by ste neverili, že strašná hanba, strašná neúcta, ako tí Kanaďania majú k svojmu vlastnému štátnemu znaku na symboloch a logách svoje hokejové reprezentácie. Tak rád by som, keby ste sa aj k tomuto mohli vyjadriť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Áno, pán kolega, ja súhlasím so všetkým, čo si v rozprave povedal, a dovolím si ešte umocniť, že skutočne štátne symboly ako štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať či štátna hymna by nemali byť znevažované, tobôž by nemali podliehať nejakému zneucteniu. Tak v rodinách, ako aj v školách by nemala chýbať ani výchova k vlastenectvu a úcte k štátnym symbolom. Tak ako je hodné o tom učiť naše deti a nové generácie, je potrebné dbať na ochranu štátnych symbolov ako jedného zo základných pilierov štátnosti, aby nedochádzalo k ich znevažovaniu.
Ja osobne sa veľmi teším, že práve tento návrh z dielne našej prichádza do tejto sály, do Národnej rady Slovenskej republiky. Štátne symboly mnohokrát sprevádzajú, ako si spomínal, aj naozaj našich športovcov a tak ako sme hrdí a veľmi hrdí na ich športové výsledky, rovnako sme, ba vyššiu hrdosť prikladáme aj symbolom a symbolu, ktorý sa vypína na ich odeve, to je veľmi dôležité a reprezentuje tým našu vlasť.
Ja sa tiež vrátim k nie tak dávno k športovým výsledkom našich lyžiarok, či už to bola najmä Petra Vlhová, ale aj Nasťa Kuzminová, kedy stáli na tom najvyššom stupienku a zaznela slovenská štátna hymna. A vtedy sme skutočne, a to mi nikto nemôže odoprieť, že sa nám naozaj aj nezovrelo hrdlo, možno aj zvlhli oči a aj rozbúšilo to srdiečko. Takže naozaj nedovoľme stratu našej národnej identity a nedopusťme, aby bolo ku štátnym symbolom pristupované inak, ako si povedal, s vážnosťou, úctou a hrdosťou.

Pán Farkašovský, to, čo predvádzate, tak tomu sa v teórii argumentácie hovorí zamieňanie kauzality s koreláciou. Vy tvrdíte, že výborný pocit Slovákov z víťazstva slovenských hokejistov bol spôsobený aj znakom, ktorý mali na drese? Ja vám garantujem, že v momente, keď sme stáli všetci na Námestí SNP a padol ten víťazný gól proti Rusku, tak aj keby na dresoch mali čičmiansku drevenicu, tak radosť bude rovnaká, lebo tá nebola z toho, čo je na drese, ale z toho, čo tam tí chalani zahrali a že tam srdce nechali na tom ľade. Vy tu, páni, riešite prkotiny. Vaši nominanti v tomto štáte rozkrádajú štát. Ministerstvo školstva je v rozklade. Bezpečnostná stratégia, ktorú máte na starosti, nie je schválená, štát sa rozpadá na kusy. A vy tu riešite štátny znak?! Neni vám hanba?!
SNS ako strana je rakovinou tejto vlády a tohto štátu a vy tu riešite už pol hodinu štátny znak na hokejových dresoch? Keby každý jeden hokejista sa, pristúpil ku hre tak, ako vy pristupujete k správe tohto štátu, tak nevykorčuľuje ani na ihrisko a po ceste ukradne hokejku. O čo vám, sakra, ide? To, čo tu predvádzate, je trápne divadlo a bolo by dobré, keby ste začali využívať mandát, ktorý ste dostali od občanov tohto štátu, a začali sa oň reálne starať, aby vzdelávanie fungovalo, aby minister obrany reálne myslel na bezpečnosť a aby sme sa vrátili k tomu, čo nám občania ako mandát dali do rúk.
Ďakujem veľmi pekne.