40. schôdza

Pán kolega, pán kolega Heger, neklamme si. Tá voľba, resp. zvolení kandidáti na ústavných sudcov budú alebo bude výsledkom politických dohôd. Takto to je. Minimálne výsledkom politickej dohody medzi demokraticky zvolenou parlamentnou väčšinou a prezidentom. Ináč si to neviem predstaviť.
Veď navyše aj vy v opozícii hovoríte, že máte dohodu na deviatich kandidátoch. No tak to je politická dohoda. Sme politici, my volíme kandidátov na ústavných sudcov v parlamente.
Štandardom aj je to, že politici kandidujú na ústavných sudcov, ale nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Veď prvý ponovembrový predseda slovenskej vlády Milan Čič bol predsedom Ústavného súdu. Súčasný predseda českého Ústavného súdu Pavel Rychetský bol podpredsedom vlády. A máme ďalšie množstvo príkladov z Nemecka, zo Spojených štátov amerických. Takže aj toto je štandardné. Ak je niekde niečo štandardné, prečo potom nie u nás a teraz?
Môžete mať výhrady k Robertovi Ficovi a je to legitímne. Navyše bol desať rokov premiérom a stalo sa veľa chýb. My nehovoríme, že nie. Ale vždy postupoval v súlade s ústavou.
Falošne sa tu podsúva jedna téza, že vláda, vlády Roberta Fica prijali aj niektoré zákony, ktoré napokon Ústavný súd vyhodnotil ako protiústavné. Ale po prvé robili to aj pravicové vlády a po druhé toto nie je porušenie ústavy. Veď každý zákon prijímate v dobrej viere.
Ja vám poviem iba jeden príklad. My sme chceli zakázať zisk zdravotných poisťovní a doteraz si myslíme, že je zlé, že zdravotné poisťovne si tvoria zisk z peňazí, z ktorých ľudia musia podľa zákona, ktoré musia ľudia podľa zákona odvádzať do poisťovní. No ale rešpektujeme to rozhodnutie, rešpektujeme a vždy sme rešpektovali nálezy Ústavných súdov.
A keď už hovoríte, že čo si o nás myslia naši voliči, ani sa nepýtajte, čo si myslia naši voliči o OĽANO, o vás, o Igorovi Matovičovi.

Pán poslanec Heger vrátil loptičku v časti svojho prejavu na ten podstatný začiatok. Nejde iba o polemiku o praxi tohoto kandidáta, ale ide o to, že ide o kandidáta, ktorý je z možných kandidátov najstraníckejší. Pôvodné východisko zákonodarcov pri tvorbe tejto inštitúcie Ústavného súdu, samozrejme, bolo presne opačné, že pokiaľ by tam aj išli politici, bývalí politici, určite by nemohli byť prototypom straníckosti, straníckej predpojatosti, určite by nesmeli byť podozriví, podozriví zo zakrývania nejakej vlastnej činnosti. Preto mnohým pripadá tento krok obdobný, ako boli Mečiarovi amnestie. Dávať amnestie nie je principiálne niečo odsúdeniahodné. Ale snažiť sa zablokovať preskúmanie trestných činov, ktoré súvisia s mojou érou vykonávania moci, je odsúdeniahodné. A našťastie aj tento parlament to odsúdil.
Preto mnohí kritizujú krok Roberta Fica. Ja ani netvrdím, že on ho vykonáva v tejto, s týmto cieľom. Ale pripomína to pokus postraníčtiť Ústavný súd a zablokovať výkon spravodlivosti prostredníctvom straníckeho ovládnutia Ústavného súdu.
Tu znovu doplácame na to, že sa nezmenil zákon o voľbe a znovu chcete, vy koalícia, zvoliť len koaličných ústavných sudcov. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega poslanec Heger, veľmi správne si povedal, že pozícia ústavného sudcu nie je politická funkcia, musí ísť výslovne o odbornú prax, odbornú činnosť, a preto aj je tam vyžadovaná tá prax 15 rokov, pretože je to výsostne odborná funkcia, pozícia, nie je to politická funkcia, ktorá by mala byť nominovaná nejakými politickými stranami.
A chcem zdôrazniť, že to nie je ani zásluhová funkcia, tak ako sa tu viacerí poslanci snažia navodiť dojem, že pán poslanec Fico má toľko zásluh a skúseností vo vedení tohto štátu ako vo vedení úspešnej politickej strany, že vlastne má akoby nárok byť členom senátu Ústavného súdu, čo však, samozrejme, nie je, nie je pravda. A je to vážnym pochybením, keď vy idete voliť alebo máte snahu ustanoviť tohto politika do ústavnej pozície ústavného sudcu len z titulu jeho zásluhovosti.
Ja verím, že jeho to už nebaví, že nechce byť, nechcel byť premiérom, že nechce byť predsedom, predsedom strany, že nechce byť už politikom a chce byť ústavným sudcom, ale, žiaľ. Odporúčam mu, aby si otvoril osobitnú advokátsku kanceláriu a možno aj v spolupráci s jeho politickým súpodnikom Kaliňákom, možno advokátska kancelária Kaliňák a Fico bude veľmi úspešná v tejto spoločnosti pri riešení vašich káuz.

Pán poslanec Dostál. (Ruch v sále.) Poprosím vás o pokoj v rokovacej sále, naozaj tých ľudí nie je počuť.

Pán poslanec Heger, povedal si, že nie je potrebné, aby na Ústavný súd išli politici. Ja súhlasím, nie je to potrebné, ale na druhej strane si myslím, že je to možné. Prvým predsedom alebo jediným predsedom Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol Ernest Valko, ktorý tam bol zvolený v čase, keď bol, keď bol poslancom Federálneho zhromaždenia. Pán poslanec Tomáš tu spomenul Milana Čiča, ktorý bol prvým predsedom Ústavného súdu Slovenskej republiky. V zahraničí sú známe, známe podobné prípady. A aj u nás na našich ústavných súdoch pôsobili alebo dokonca aj teraz pôsobia aj bývalí politici a to ich automaticky nediskvalifikuje z toho, ako ich hodnotíme ako ústavných sudcov.
To, prečo sa hovorí o Robertovi Ficovi, nie je alebo nemalo by byť podľa môjho názoru to, že je politik, to ho, samozrejme, automaticky nediskvalifikuje, hovorilo sa v poslednom čase najmä preto, že nespĺňa ústavou stanovenú podmienku, že by bol činný v právnickom povolaní 15 rokov. A toto nie je niečo, v čom politici majú, naopak, sťaženú pozíciu voči, voči iným uchádzačom, lebo keď sa niekto naplno venuje politike, politika nie je právnické povolanie a je teda predpoklad, že ťažko sa môže naplno alebo čo i len nejako okrajovo venovať, venovať právnickému povolaniu.
Súhlasím s tým, že samotné prijímanie protiústavného zákona alebo zákona, o ktorom sa ukáže, že je protiústavné, tiež nikoho nediskvalifikuje, lebo sa to stáva za všetkých volebných období, ale dôležitá je práve tá dobrá viera, o ktorej hovoril pán poslanec Tomáš. A problém je, že sme tu mali aj zákony, ktoré boli prijaté s vedomím, že sú protiústavné, napríklad ten diaľničný zákon. Oni dopredu vedeli, že je v rozpore s ústavou stavať na nevyvlastnenom pozemku. (Neustály ruch v sále.)

Veľmi pekne ďakujem, pani predsedajúca, za utíšenie sály. Ďakujem, kolegovia z opozície, za veľmi dobré doplnenie môjho vystúpenia a už len možno by som zareagoval na kolegu Dostála.
Ja som zámerne povedal to slovo potrebné, že nie je potrebné, pretože, áno, možné to je, ale tá otázka je, či je to potrebné, a to je na uvážení každého.
Ale chcel by som teraz reagovať na pána Tomáša. Áno, je to výsledok politických dohôd, ale s akým úmyslom a s akým motívom, to je to dôležité. Pretože samozrejme, že parlament sa musí dohodnúť na tom, pretože bude voliť. A nejako tie dohody prebiehajú, na to sme zvyknutí. Ale na tie motívy tých dohôd, to, na to zvyknutí nie sme, ani si na to zvykať nechceme, na tie motívy koalície, ktoré vidíme.
A ja naozaj vychádzam práve tu z podstaty toho Ústavného súdu a tu by sme mali mať na zreteli tú podstatu Ústavného súdu. Čo Ústavný súd má plniť, nie, čo môže, čo nie je v rozpore s ústavou. Pretože je veľký rozdiel medzi porušením ústavy, resp. neporušením a najlepším naplnením ústavy. Tam je veľká škála. A ak sa pozerám na to, že idem neporušiť ústavu, tak neznamená, že ju idem najlepšie naplniť a toto je úplne kľúč v našej spoločnosti. A my sa musíme odvrátiť od toho, čo je štandard, pretože štandardom začínajú byť mnohé zlé veci. Ale ak chceme pozdvihnúť spoločnosť a chceme naozaj Slovensko viesť do omnoho krajšej a lepšej krajiny, tak nemôžme pozerať na to, čo je štandard, ale musíme pozerať na to, čo je najlepšie a o to najlepšie sa pokúsiť - a o to tu celé ide.
To som sa snažil povedať, že vy si, áno, môžte si dovoliť zvoliť aj Roberta Fica na ústavného sudcu, ale je to to najlepšie pre Slovensko? Odráža sa tam ten cit pre občana? Odráža sa tam ten cit pre spravodlivosť? Toto je tá najdôležitejšia otázka, ktorú na vás mám.
Ďakujem, kolegovia.

Vážený pán predseda, v mene predkladateľov nášho návrhu o novele zákona o umelom prerušení tehotenstva (tlač 1256), tento návrh sťahujem z rokovania Národnej rady.

Vážený pán predseda, chcel by som povedať, že nemohol som hlasovať v predchádzajúcom hlasovaní, lebo mi zlyhalo hlasovacie zariadenie, aby bolo zaznamenané v protokole.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kolegovia, dovoľte, aby som sa veľmi krátko vyjadril k voľbe ústavných sudcov. Mňa trochu mrzí, v akom stave je rozprava k Ústavnému súdu, nie som právnik, nie som žiaden expert na ústavné právo, ani nie som expert na Ústavný súd... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)