40. schôdza

Vážené dámy, vážení páni, pre hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti je dobré fungovanie Ústavného súdu kľúčovou záležitosťou. My už sme rok tlačili na to, aby sa zlepšili pravidlá voľby ústavných sudcov, ale nielen to, aby sa zlepšilo fungovanie Ústavného súdu. Stretli sme sa, stretávali sme sa s pánom ministrom Gálom, navrhovali sme riešenia, tieto riešenia, žiaľ, neboli prijaté. Hlasovanie o ústavnom zákone dopadlo, ako dopadlo, kedy na poslednú chvíľu sa tu pretláčali zbytočné nekonštruktívne a škodlivé návrhy.
My si uvedomujeme, že voľba ústavných sudcov je jedným z najdôležitejších okamihov tohto volebného obdobia. Nie je to síce mediálne zaujímavá udalosť, ale je mimoriadne dôležitá. V týchto dňoch, pravdepodobne v utorok, si zvolíme kandidátov, z ktorých si prezident vyberie následne deväť kandidátov. Ešte nikdy historicky sa neobmenilo naraz toľko kandidátov Ústavného súdu, ako sa obmení teraz. A títo ľudia nasledujúcich 12 rokov budú určovať, aký bude charakter štátu. Budú určovať to, či sa ľudia, obyčajní ľudia, či sa budú môcť spoľahnúť na to, či ich ústavné práva, ľudské práva sú garantované a spravodlivo uplatňované, a bude sa rozhodovať, či budeme štát, kde bude platiť zákon a spravodlivosť.
Táto voľba nie je dôležitá len pre nás, čo teraz sedíme v tejto poslaneckej sále, my tu možno budúce volebné obdobie alebo nejaké iné strany tu nebudú, možno tu budú iné, ale jednoducho toto je voľba, ktorá je dôležitá na nasledujúce tri volebné obdobia, na nasledujúcich 12 rokov.
Ja som si to tak uvedomila na svojom malom synovi, on má teraz 6 rokov, keď skončia títo ľudia na Ústavnom súde, on už bude dospelý človek.
V poslednom čase zaznievajú z vládnej koalície hlasy, že sa nepodarí zvoliť z 39 kandidátov 18 schopných kandidátov, zdá sa, že vládna koalícia nie je schopná sa na nich dohodnúť, čo sa čudujem, pretože na ostatných veciach, ako napríklad na rôznych, na eurofondoch, na neodvolaní ministrov, na tolerovaní rôznych nekalých praktík, sa dohodnú vedia veľmi dobre, ale na takej dôležitej veci, ako je voľba ústavných sudcov, aby sa zvolilo 18 kandidátov Ústavného súdu, tak zdá sa, uvidíme teda, či k takej dohode príde.
Toto podporoval dlhodobo aj Robert Fico, kedy on od minulého roka už strašil nejakou ústavnou krízou a hovoril, že, že hrozí ústavná kríza. Ale táto ústavná kríza je, ak príde, ak skutočne ústavná kríza príde, tak tá ústavná kríza bude umelo vyvolaná. Veď všetci veľmi dobre vieme, že, už 12 rokov vieme, že jednoducho 16. februára uplynie funkčné obdobie deviatim sudcom Ústavného súdu. Toto už vieme 12 rokov. A my 8 dní pred voľbami, teda pred uplynutím funkčného obdobia, nemáme zvolených 18 kandidátov; 8 dní. Tá voľba mohla prebehnúť kedykoľvek, tá voľba mohla prebehnúť v decembri, mohla prebehnúť v novembri, tie diskusie sme mohli viesť už od začiatku volebného obdobia, pretože 12 rokov veľmi dobre vieme, že za osem dní 16. februára sa bude Ústavný súd, jedna z najdôležitejších inštitúcií v tomto štáte, bude nefunkčný.
Čo sa týka za naše hnutie, ako hovorím, my sme na zlepšení a na snahe zlepšenia fungovania Ústavného súdu pracovali od začiatku tohto roka. Vyvinuli sme enormné úsilie smerom k ministrovi Gálovi, snažili sme sa nájsť kompromisné riešenie pri ústavnom zákone, predkladali sme mu pripomienky. Teraz sme si vypočuli pozorne všetkých kandidátov na verejnom vypočutí, mali sme k tomu odborné stretnutia, radili sme sa aj s externými, s odborníkmi z externého prostredia, aby sme boli, aby sme mohli s čistým svedomím dať hlas tým najlepším kandidátom.
Z tých 39 kandidátov 18, dá sa tam nájsť 18 právnikov, ktoré, ktorí spĺňajú kvalifikačné aj odborné predpoklady. Samozrejme, sú medzi nimi ľudia, ktorých považujeme za výborných právnikov, ktorí by boli výbornými ústavnými sudcami, a sú medzi nimi ľudia, ktorí by boli dobrými ústavnými sudcami, ale sú.
A preto aj poslancov vládnej koalície chceme vyzvať k tomu, aby nerobili obštrukcie a aby sme pri najbližšej voľbe, teda ak bude v utorok, aby sme tých 18 kandidátov zvolili a aby sme neznefunkčnili jednu z najdôležitejších inštitúcií v štáte.
Ja som z vývoja v posledných mesiacoch, v posledných týždňoch mala skôr pocit, že táto voľba je hlavne o jednom človeku, čo by nemalo tak byť. O tom, či sa Robert Fico dostane na Ústavný súd alebo nie, ale táto voľba by mala byť predovšetkým o niečom inom. Táto voľba by mala byť o tom, že sa budeme snažiť hľadať tých najlepších, najschopnejších kandidátov, ktorí tu 12 rokov budú určovať charakter štátu. Nemala by to byť voľba a nemalo by to byť podriadené, celý tento proces, ambíciám jedného človeka. Pretože to je ináč znásilňovanie celého, celého, celej voľby ústavných sudcov.
A snažiť sa vnášať politiku a nejaký osobný prospech alebo osobné ambície do tejto voľby, to je hazard s osudom a s budúcnosťou Slovenska.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Chcel by som potvrdiť, Veronika, tvoje slová o tom, že členovia, alebo teda aj nečlenovia, ale hnutie Obyčajných ľudí si, si dôstojne splnilo tú svoju povinnosť, aktívne pristúpiť k tej voľbe, či to už bolo naozaj pri tom lustrovaní, preverovaní, overovaní informácií o kandidátoch, skúmaní ich života, morálky, etiky, a som veľmi rád, že ono to potom krásne vyvrcholilo v tom spoločnom stretnutí s partnermi z opozície, kde sme naozaj išli jedno meno po druhom mene, a musím povedať, že na tých najlepších z najlepších sa pomerne rýchlo našla tá zhoda. Lebo to nie sú nepopísané papiere, tí kvalitní, morálni, etickí sudcovia alebo aj osobnosti práva, ktoré tu na Slovensku máme. Slovensko nie je také veľké, aby sme nevedeli, nevedeli veľmi rýchlo v tej otvorenej debate vyfiltrovať tých najlepších z najlepších. No a potom, samozrejme, bolo to vymieňanie informácií o tých kandidátoch, ktorých sme mali ako keby v tej kategórii 2, prípadne 3, a potom sa to, sa to takýmto spôsobom vyvíjalo k tomu, že sme sa dopracovali až k nejakej tej 18-ke.
A toto by som naozaj očakával aj od členov vládnych strán a chcel by som sa aj potom pýtať, že či takéto diskusie vôbec na poslaneckých kluboch prebiehali, prebiehajú, a teda aký je ten výsledok. A potom teda podávame tu otvorenú ruku, alebo teda dávame tú ponuku na, na diskusiu, aby sme spoločne našli ten prienik.
Áno, je krátky čas, ako hovoríš, je to zase, že päť minút pred dvanástou sa tým zaoberáme, ale verím, že napriek tomu to zvládneme a že pán prezident vyberie dobrých ústavných sudcov.

Pani kolegyňa, je pravdou, že ste dlhodobo presadzovali nové pravidlá voľby ústavných sudcov, ak si dobre spomínam, základom toho vášho návrhu bolo, aby ústavných sudcov vyberala ústavná väčšina. My sme napokon s takýmto návrhom prišli, ponúkli sme podľa mňa veľmi zmysluplný návrh, že, fajn, môže v prvom kole vyberať ústavná väčšina, ale v tom prípade už ide o tak silný mandát, že prezident už by do toho nemal vstupovať, a v druhom kole už by stačila obyčajná väčšina a potom prichádza tradičná úloha pána prezidenta.
Líder vášho hnutia Igor Matovič sa v relácii "O päť minút 12" absolútne s týmto návrhom stotožnil, povedal, že vie si to predstaviť, že ak bude už ústavná väčšina, tak prezidentova úloha už tam nemusí byť. Ale ako je to v prípade vášho hnutia a vášho lídra zvykom, tak potom otočil. Otočil, začal vymýšľať rôzne dôvody, že už sú tu rôzne nejaké dohody politické a podobne, a už to nepodporil. Je to úplne to isté ako v prípade dôchodkového stropu. Najprv ste sľúbili podporu tejto myšlienke a potom ste opäť otočili o 180 stupňov.
Vyzývate nás teraz, áno, o päť minút dvanásť na nejaké rokovania. Tak ako sa dá s vami rokovať, keď najprv o niečom diskutujeme, uviedol som vám dva príklady, a potom cuknete.
A poslednú poznámku. Máte pocit, že niekto si chce s Igorom Matovičom sadnúť za jeden stôl po tom, čo nás tu dourážal všetkých, po tom, čo tu vedie ten osobný, neskutočne osobný štýl politiky? Myslíte si, že je pre nás príjemné si s ním sadnúť za jeden stôl? Ešte aj v prejave, v ktorom nás aj on včera vyzýval, "sadnime si za jeden stôl", nás všetkých urážal.
Takže toto je celý problém.

Ďakujem kolegyni, že zdôraznila historicitu tejto voľby, naozaj je pravda, že sme dúfali v zmenu pravidiel, tá nenastala, naozaj ide o najväčšiu, nenastala v tej podobe, o akú hlavne išlo, teda aby sa nestala iba väčšinovou voľbou. Naozaj ide o najväčší počet dovolenia teda z hľadiska kvantity a, samozrejme, tou, tou hlavnou vecou, na ktorú treba hľadieť, je, v akej spoločensko-politickej situácii sa táto voľba má odohrať.
Na uliciach bude už opäť onedlho dav pripomínať aj tejto sále, že verejnosť má obavy z absencie spravodlivosti v našej krajine. Verejnosť sa obáva, že tí, ktorí hľadajú spravodlivosť a pravdu, môžu byť zabití, tak ako novinár Kuciak a jeho snúbenica. A možno mohol byť zabitý náš bývalý kolega pán Lipšic a jeho kolega Žilinka.
Ak je takáto situácia v krajine a má sa a má sa vodca vládnej väčšiny stať členom Ústavného súdu, nemožno sa čudovať, že túto situáciu považujeme za prelomovú a historickú. Ak sa tak stane, opozícia sa obáva, že na 12 rokov sa môže blokovať spravodlivosť a ulica nám to všetkým už onedlho pripomenie.
Toto sú, toto sú reálne fakty, o ktorých svedčia aj prieskumy verejnej mienky. Slovensko sa obáva, že sa nedožije spravodlivosti.

Ďakujem kolegom, ďakujem kolegom za pripomienky.
K pánovi Tomášovi toľko, že v čase, keď ste hovorili o tomto návrhu, tak nebola známa konkrétna podoba. Konkrétnu podobu ste predložili tesne, tesne, to bol pozmeňujúci návrh, ktorý prišiel vlastne počas rokovania, kedy vyšli najavo podrobnosti, akým spôsobom chcete voliť ústavných sudcov, ktoré boli absolútne neprijateľné. Ako sme to už hovorili, tá debata bola veľmi dlhá, ktorú sme tu mali, že je neprijateľné, aby si, prezidentovi bolo ponúkané dvojičky a z nich si následne musel vyberať.
Čiže to je k tomu, že Igor Matovič v tomto zmenil stanovisko. Áno, pretože to, čo ste ponúkli, bolo úplne neprijateľné a bolo to na poslednú chvíľu.
Čo sa týka tých iných vecí, no úprimne povedané, nie, ani ja nemám rada osobné útoky, na druhej strane ani to nerobím, snažím sa vždy hovoriť o faktoch, ale, povedz, ruku na srdce, keby sme tu mali brať všetko osobne, tak tu by sa pomaly už nemohol rozprávať nikto s nikým. Ja by som sa nemohla rozprávať s polovicou z vás, pani Cigániková by sa nemohla nikdy ani na pána Glváča pozreť, pani Nicholsonová by vedľa pána Danka ani nemohla sedieť, pretože to, akým spôsobom sa tu diskutuje, akým spôsobom diskutujete aj vy, akým spôsobom sa rozprávate, vyjadrujete, tak jednoducho to nie je prijateľné v civilizovanej spoločnosti.
Čiže ak hovoríme o tom, že Igor Matovič tu používal osobné invektívy, tak hovorme jedných dychom o tom, aj o tom, ako sa, ako sa vyjadrujete vy.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, pozrime sa na to, že čím vlastne Ústavný súd najbližších 12 rokov má byť. V akom svete žijeme a aká v ňom má byť jeho úloha.
Doteraz sme žili v tej tzv. transformácii z totalitného režimu komunistického na liberálnu demokraciu a trhové hospodárstvo, v ktorom Ústavný súd mal ako keby garantovať, že všetko prebieha podľa pravidiel. Dá sa povedať, že mal byť akýmsi korektorom nie vždy dokonalej a úplne dopovedanej legislatívy a mal strážiť, aby to, čo je schvaľované v Národnej rade Slovenskej republiky, spĺňalo základné predpoklady práva a spravodlivosti tak, ako ich máme zadefinované v našej ústave. Treba povedať, že nie vždy ani v tomto robil tú najlepšiu prácu, častokrát aj doteraz sme príliš dlho čakali na rozhodnutia Ústavného súdu, častokrát prišli záhadne po zmene vlád, lebo sa čakalo na to, kto vlastne bude sedieť v parlamente a kto bude vo vláde, mnohé rozhodnutia Ústavného súdu boli nepochopiteľne odôvodňované a častokrát sme sa poriadnych odôvodnení ani nedostali. A to nie len pri rozhodnutiach, ale aj pri tom, ktoré veci Ústavný súd zoberie alebo nezoberie na riešenie buď pred svoje senáty, alebo pred plénum.
Nasledujúcich 12 rokov, ale obávam sa, bude iných a úloha Ústavného súdu sa začne meniť.
Po prvé dostávame sa do veľmi dramatických čias, čo sa týka nášho ukotvenia jednak v Európskej únii, jednak v západnej civilizácii ako jej súčasť, mnoho sa rozpráva o tom, ako sa budú v 21. storočí vykladať ľudské práva, a poslednou inštanciou v tom, ako ktorá krajina bude interpretovať svoje záväzky voči svetu a ako koniec koncov bude interpretovať aj svoje základné pravidlá, ktoré v poslednom rozhodnutí Ústavný súd nazval materiálnym jadrom ústavy, bude na ňom. Ústavný súd bude tým posledným hlasom, ktorý bude formovať profil tej-ktorej krajiny, ktorý bude hovoriť, čo si môže dovoliť tá krajina v rámci svojich vlastných kompetencií, čo si myslí tento Ústavný súd, že si môže dovoliť Európska únia, ktorej sme zaviazaní v rámci multilaterálnych dohôd.
Takisto, čo sa týka výkladu ľudských práv, ktoré majú platiť tak pre našich občanov, ako aj pre ľudí, ktorí možno prichádzajú zvonku, znovu častokrát môže byť rozhodujúci hlas Ústavného súdu.
Čo sa týka ochrany spotrebiteľov, ochrany občanov pred svojvôľou a nefunkčnými inštitúciami, okrem ombudsmana alebo ombudsmanky na konci môže tiež byť rozhodnutie Ústavného súdu.
A na to, aby takýto Ústavný súd bol rešpektovaný a aby takýto Ústavný súd bol inštanciou, ktorej ľudia dôverujú ako tej poslednej, ktorá má finálne slovo, musí byť obsadený ľuďmi, ktorých kvalifikácia, morálny profil a skúsenosti sú nespochybniteľné. Môže to byť kľudne človek ako napríklad pán Drgonec, s ktorým ja, s mnohými veciami nesúhlasím, s jeho výkladom, ale plne rešpektujem, že veci, ktoré hovorí, má odôvodnené, vychádzajú z niekoľko desaťročnej skúsenosti a textov, ktoré na tú tému napísal, a preto si viem veľmi dobre predstaviť, aj keď zaňho hlasovať nebudem, že by bol sudcom Ústavného súdu, pretože všetko, čo doteraz robil, smerovalo k tomu, že jedného dňa bude spoluvytvárať to, akým spôsobom je interpretovaná Ústava Slovenskej republiky, ako sa má v rámci nej rozhodovať.
Už keď bola súčasná predsedníčka Ústavného súdu menovaná, mnohí ľudia dvihli obočie, že to snáď nie. Keď bol zvolený pán Mamojka a pani Laššáková, mnohí ľudia veľmi vysoko dvihli obočie, že to snáď nie. Ak sa teraz stane Ústavný súd výsledkom politického obchodu a odkladiskom predsedu najsilnejšej politickej strany, tak to postaví pred budúce politické generácie na Slovensku jednu novú úlohu, a to Ústavný súd predefinovať a nahradiť a tam nikto z nás, dúfam, nechce ísť. Nikto z nás. Lebo ja si viem len veľmi ťažko predstaviť, že ak aj na úrovni Ústavného súdu spolarizujeme spoločnosť tak významne, že už sa nebude dať ustúpiť späť, že by sa tu našlo 90 hlasov, ktorí by si povedali, poďme to spraviť odznovu a poriadne.
Slovenská ústava potrebuje prepísať v mnohých veciach. Už len zmena voľby prezidenta z voľby v parlamente na voľbu priamu zamiešala jeho kompetenciami a je otázne, či by mal byť súčasťou exekutívnej moci s tak silným mandátom, alebo by mal mať iné kompetencie. Je otázne, akým spôsobom si vôbec vykladáme základy nášho vlastného právneho systému, je otázne, z čoho vychádzame a kam chceme smerovať. Všetky tieto veci by sa v budúcnosti v ústave zrejme mali meniť. Už je zrelá na to, aby bola napísaná nanovo. Ale na to, aby sme sa k tomu dostali, musíme mať silné inštitúcie, ktoré vedia obrániť aspoň to, čo už v nej napísané je.
A, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nesmerujeme k tomu, aby sa to stalo. A je smutné, že sa to deje na základe jednej jedinej osoby, jedného jediného človeka, ktorý po ničom inom netúži, len po exite z toho, čo musí robiť teraz a z čoho musí žiť teraz.
Robert Fico, ak by sme mali naozaj posudzovať všetko ostatné mimo tých potrebných 15 rokov, je zrejme dostatočne kvalifikovaný človek na to, aby bol ústavným sudcom. Ak niekto bol trikrát premiérom a predtým poslancom, tak už len z toho, čo sa naňho nalepilo tu pri akom-takom právnickom vzdelaní a akej takej inteligencii, by mal mať prehľad o tom, čo taký ústavný sudca môže robiť a čo má robiť.
Ale práve konflikt záujmov, o ktorom hovorila poslankyňa Žitňanská, a práve nesplnenie základných kritérií, o ktorom hovoril pán poslanec Dostál, by malo byť dostatočne silným dôvodom, aby nikoho ani len nenapadlo tlačiť na to, aby takýto človek bol ústavným sudcom.
To, čo to spôsobilo, je, že sme sa prestali rozprávať o všetkých ostatných, že tí ostatní sa zrazu stali iba kulisou, že najlepšie právnické mozgy tohto štátu sa stali křovím k tomu, či sa Robert Fico stane, alebo nestane kandidátom na ústavného sudcu.
Čo tým hovoríme o týchto ľuďoch? Čoho sme ich vystavili? Čomu? Koľko príspevkov v tejto diskusii bolo o tom, aké je hodnotové zázemie tých ostatných kandidátov? Aká je to škola? Či je to, či sú to nejakí konzervatívni ľudia, ktorí vykladajú rovnako ústavu, odkedy vznikla, alebo takí, ktorí v nej nachádzajú nové interpretácie v rámci toho, že svet sa mení. Koľko sme rozprávali o tom, aký typ ľudských práv ktorý z nich presadzuje alebo ktorá z nich? Koľko sme sa rozprávali o minulosti a výsledkoch práce jednotlivých kandidátov? Nič! A to z jediného jedného dôvodu, že z tejto voľby sa stala politická hra a tú sme nespravili my, pán kolega Šuca, tú sme neurobili my, lebo v normálnej, civilizovanej krajine by nikoho ani len nenapadlo, že by človek v pozícii, ako je váš predseda práve teraz, sa mohol ukázať o pozíciu, ktorá vyžaduje mentálnu, morálnu a politickú nezávislosť.
No pán Robert Fico môže byť všeličo, ale nikdy a za žiadnych okolností nebude nezávislý. Lebo je prepojený toľkými nitkami s toľkými hráčmi, toľkým ľuďom toľko sľúbil, že z tejto pavučiny sa už nikdy nevymotá - a vy to viete rovnako dobre, ako to viem ja. A tie nitky, niektoré možno svoje záväzky splnil, ale stále tam je niekto na druhej strane, ktorý naňho niečo má. Z mnohých sa možno vymotal a nahradil tú druhú stranu nejakým silnejším novým hráčom. Niektoré možno historicky odzneli. Ale Robert Fico z definície toho, ako vyzerá dnešný svet, nie je a nebude nezávislým človekom. Človek, ktorý dodnes býva v byte daňového podvodníka.
A cesta von je pritom veľmi jednoduchá: stiahnite ho. Nech parlament môže rozhodnúť o tých zvyšných 38 ľuďoch. Nech sa vrátime v diskusii k tomu, ako má ideál ústavného sudcu či sudkyne vyzerať. Nech sa vrátime k tomu, že naozaj budeme voliť tých možných najlepších 18. Lebo do momentu, kým je súčasťou tejto hry Robert Fico, zo všetkého ostatného robíte druhotriedne divadlo. Čo si ani jeden z tých kandidátov či kandidátiek nezaslúži.
Preto ak sa máme pohnúť ďalej, jediná šanca, ako to môžme vyčistiť a ako to môžme spraviť, je, že Robert Fico sa stiahne z tejto hry, lebo zjavne nikto iný ho z nej stiahnuť nevie.
Ďakujem pekne.

V dlhšom prejave pána Poliačika bolo viac vecí, na ktoré by sa oddalo reagovať, najmä pokiaľ ide o riziká týkajúce sa budúcich sporov, ktoré nastoľuje radikalizácia a niekedy aj extrémizácia týchto čias.
Ale chcem sa dotknúť, a s tým plne súhlasím, ale predsa len by som s jednou drobnou vecou nesúhlasil, naozaj tak v dobrom, a to s jeho nádejou, že Ústavný súd bude odkladišťom pre momentálne najsilnejšou politika, ktorý nám vládne na Slovensku už cirka 13 rokov. Tak takúto ilúziu, pán kolega, môžte pokojne odložiť, lebo aj v tomto prípade platí to, čo pán bývalý premiér otvorenie povedal, že nikam neodchádza. Vari si nemyslíte, že tento, že on je vo veku a v situácii, kedy toto je exit, ako ste to nazvali, z politiky. To je iba vaše zdanie. A myslím, že keď sa nad tým zamyslíte, tak si to aj sami uvedomíte, že ak by tam išiel oddychovať a penzionovať, to by sa takto nebojovalo, takých možností na pokojný život on má oveľa, oveľa viac. Jeho stúpenci ho tam posielajú bojovať a nie relaxovať. Nie je to exit. Nikam Robert Fico nechce odísť. Je to politika, ide tam obhajovať svoju politiku.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán Poliačik, svoju krátku faktickú poznámku začnem trocha atypickým spôsobom. V utorok budeme v tajnej voľbe vyberať 18 kandidátov na Ústavný súd. Niekoľkokrát tu odznelo, či tajná, či verejná voľba. Niekto tu povedal, že naši voliči by mali vedieť, že kto koho bude voliť.
Tak chcem povedať na úvod jedno. Dám, vyjadrím svoju vôľu slobodne pri všetkých 39 kandidátoch a ako prvý svoj krúžok alebo krížik dám kandidátovi na Ústavný súd Robertovi Ficovi. Viete prečo?
Pretože si myslím, že je to špičkový odborník a špičkový človek. To je môj názor a stojím si za tým a tak to aj urobím.
Ja som presvedčený, že voľbu ústavných sudcov ste spolitizovali vy. Viete prečo? Pretože nikto z vás, ktorí ste doteraz v rozprave vystupovali, o nikom inom netočil, iba o Robertovi Ficovi. Vy ste urobili z voľby ústavných sudcov floskulu v Národnej rade za pomoci vašich priateľov z novinárskej obce. A rozprávate o tom, že je to najdôležitejší okamih v tejto dobe. Áno, súhlasím, že je to veľmi vážna dôležitá vec.
Ale ja sa chcem spýtať, schválenie štátneho rozpočtu nie je najdôležitejší okamih pre ľudí toto štátu, ktorí žijú v tomto štáte?
Spomínali ste o Robertovi Ficovi, kde žije, jeho väzby, neviem, o čom ste tu teda rozprávali, teda. Ja sa pýtam, v čase, keď ste vy boli členom strany Sloboda a Solidarita a váš pán predseda sa stretol s Kočnerom na pikniku, debatoval o tom, či postavil dobrú kandidátku, spýtali ste sa ho na to, o čom to stretnutie bolo? Vášho excelentného lídra, druhého lídra opozície alebo prvého lídra opozície pána Matoviča ste sa spýtali, čo robil na hodinách, hodinu na raňajkách s pánom Kočnerom?
Ja som presvedčený, že túto voľbu kandidátov na Ústavný súd ste spolitizovali vy. A vadím vám tam jedine osoba Roberta Fica. To je môj názor.

Ďakujem. No, pán Budaj, vzhľadom k tomu, že v akej situácii dnes Robert Fico je, ja si myslím, že on tých exitov až toľko nemá. Že je možné, že on sa otrase, ak by sa nedajbože z neho ten ústavný sudca stal, ale že prvá a základná motivácia, že už toho, čo teraz robí, má fakt plné zuby a potrebuje sa niekam upratať. To je prvá vec.
A, pán Šuca, keby ste vydržali ešte tú minútu a pol, keď sa Richard Sulík stretol s Kočnerom, nájdite si moje vyjadrenia, sú v tlači, som povedal, že to je neprípustné a že má žltú kartu a že taká vec sa nesmie opakovať. Čo ste vy voči svojmu predsedovi v živote nikdy také gule nemali, že by ste povedali takéto vyjadrenie. To je prvá vec.
Druhá vec. Povedal som to aj včera, som posledný, ktorý by stál v rade na založenie fanklubu Igora Matoviča. Iné veci mu vyčítam a mnohé ťažšie, než je tá jedna hodina, a robím to otvorene dlhé a dlhé roky. Takže v tomto sa určite môžte spoľahnúť, že som dostatočne kritický aj do radov opozície.
A ak ste chceli spraviť z rozpravy niečo, čo by sa netýkalo iba Roberta Fica, a rozprávať sa o iných kandidátoch, kde sú tí vaši koaliční poslanci v rozprave, ktorí by to spravili? Kde sú? Lebo z koalície v tejto rozprave nevystúpil nik. Všetci sedia, šúchajú nohami a už len čakajú na to, kedy môžu dať ten váš prvý krížik kvôli tomu, aký je Robert Fico úžasný človek. A to len dokazuje, že tú frašku máte od začiatku naprogramovanú. Že tá fraška je od začiatku nacvičená a ide iba o to, aby sa tam už silou-mocou ten Robert Fico dostal. A to nie je prijateľný spôsob, akým voliť ústavných sudcov na Ústavný súd tak, ako som ho prezentoval vo svojom príhovore.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako členovi ústavnoprávneho výboru zhodnotiť vypočúvanie uchádzačov na schôdzi ústavnoprávneho výboru v historickej Národnej rade, ako sa aj vyjadriť k samotnej voľbe ústavných sudcov.
Je dobré a potešiteľné, že Národná rada zorganizovala dôstojný priebeh vypočúvania kandidátov. Všetci si mohli priamo vypočuť životné skúsenosti z oblasti práva, ako aj to, ako čelia otázkam opozičných členov ústavnoprávneho výboru, ako aj zástupcov prezidentskej kancelárie. Je dobré, že vieme, ktorí uchádzači o post Ústavného súdu boli členmi Komunistickej strany Československa. Dokonca boli aj takí kandidáti, ktorí sa týmto členstvom v tejto zločineckej organizácii doslova chválili. V tej chvíli som musel myslieť na prenasledovaných a zabitých kňazov, rehoľníkov, ale aj bežných ľudí, ktorí kvôli svojej viere a pravde dlhé roky trpeli vo väzniciach či uránových baniach.
Vážení kolegovia, nedovoľme, aby takíto kandidáti sa stali ústavnými sudcami. Ústava v čl. 127 hovorí, že Ústavný súd rozhoduje aj o sťažnostiach fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd. Uvedomme si spoločne, že Ústavný súd je poslednou záchrannou brzdou pre ľudí, keď všeobecné súdy nedokážu garantovať ich základné práva a slobody. Ústavný súd má byť preto olympom súdnictva, kde majú rozhodovať o ľudských osudoch tí najlepší z najlepších, najmorálnejší zo všetkých právnikoch v štáte. A preto je neprípustné, aby sa sudcom Ústavného súdu stali ľudia, ktorých povesť je spojená s krytím korupcie a tunelovania verejných zdrojov počas uplynulého desaťročia. Takisto nemôžeme dovoliť, aby sa garantom ústavnosti stali ľudia, ktorí vyrástli počas éry Štefana Harabina a sú spoluzodpovední za obrovskú nedôveru občanov voči súdom ako takým. Nedovoľme, aby sa sudcami stali kandidáti, ktorí dohadzujú zákazky firmám, o ktorých písal zavraždený novinár Ján Kuciak. A nedovoľme, aby sa sudcami Ústavného súdu dokonca stali ľudia podozriví zo sobášnych podvodov vedomou spoluprácou s ŠtB alebo bývalým politikom, ktorí boli v priamom prenose usvedčení z klamstiev.
Každý z nás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, stojíme pred historickým okamihom, ktorý sa zapíše do dejín Slovenskej republiky. Od našej voľby sa odvíja to, či Slovensko bude spravodlivou krajinou, kde platia zákony a etika pred bezbrehými majetníckymi záujmami skupín napojených na strany vládnej koalície. Korupcia, peniaze, mamona a s nimi spojené presadzovanie našich ľudí na najdôležitejšie pozície v štáte nikdy nevedie k väčšej demokracii, poriadku, úcte k človeku a objektívnemu rozhodovaniu sporov občanov.
A ak sa rozhodnete nie podľa najlepšieho vedomia a svedomia, ale podľa pokynov straníckych predsedov, obávam sa, že zlí ústavní sudcovia a ich nespravodlivé rozhodovanie budú nakoniec viesť k odchodu práve vašich detí či vnúčat zo svojej domoviny.
Ďakujem.