40. schôdza

O slovo požiadal pán poslanec Poliačik.

Ďakujem pekne. Mám chuť si teraz dať takú štyridsaťminútovečku, štyridsaťpäť, k téme, ale nebudem škodoradostný, poviem iba dve veci.
Tá prvá, výrazne oceňujem zmenu rétoriky Igora Matoviča vo veci, vo veci pomoci ľuďom v rómskych osadách za tých desať rokov, čo ho poznám. Pamätám si, keď sme sa na tú tému rozprávali niekde okolo roku 2010, v mnohých veciach, kde dnes má oveľa progresívnejšie videnie sveta, ako ho mal vtedy a sa zmenil. A ja to oceňujem, som rád, že to prišlo, a teším sa tomu, že čo sa týka vzdelávania rómskych detí pred nástupom do základných škôl, sa pomaly tá rétorika mnohých ľudí mení a dostávame sa k tomu, že naozaj je potrebné túto vec komplexne vyriešiť. To je jedna vec.
A druhá vec, takisto sa teším, že podpora pre predškolské vzdelávanie všeobecne rastie. Prvý návrh tohto typu som podával s Luciou Nicholsonovou v tomto parlamente dávno-pradávno a zlízli sme si za to svoju kritiku obidvaja. Som rád, že sa zvyšuje počet ľudí, ktorí prikladajú dôležitosť predškolskému vzdelávaniu. Už vtedy sme mali dáta, ktoré hovorili o tom, že rómske deti, ktoré absolvujú tri roky materskej školy, sa s vysokou pravdepodobnosťou nielenže dostanú cez základnú školu, ale dostanú sa až k maturite.
A úplne súhlasím s tým, čo hovorila Zuzka Zimenová, že je potrebné to kombinovať vlastne s prácou komunitných centier a úplne ideálne by bolo, keby vlastne škôlky, ktoré sa navrhujú pre deti v rómskych osadách, boli súčasťou tých komunitných centier a boli naviazané na komunitnú prácu priamo v teréne, aby sociálni pracovníci, ktorí pracujú so staršími deťmi, pracovali takisto s, vlastne úzko spolupracovali a prepájali aktivity s pedagogičkami a s pedagógmi, ktorí pracujú na úrovni od troch do šiestich rokov, a takisto, aby výsledky tejto práce boli priebežne komunikované dospelej populácii v sociálne vylúčených spoločenstvách, lebo to je jediný recept, ktorý zabezpečí dlhodobú udržateľnosť akéhokoľvek programu, ktorý by sme tam takto zaviedli.
Takže ešte raz, som rád, že ľudia menia názor, som rád, že sa počet ľudí, ktorí predškolské vzdelávanie detí zo sociálne vylúčeného prostredia podporujú, zvyšuje. Tento návrh má svoje chyby, je tam hodne čo vylepšiť, ale je to krok správnym smerom. A na to, aby sme sa rozprávali reálne o tom, čo treba spraviť, je potrebné vymeniť vládu, ale z tlačovky toho úbohého zúfalca, ktorú sme videli pred tridsiatimi minútami, je jasné, že tá chvíľa sa môže priblížiť. Takže poďme sa pozrieť, ako padá na bradu, a začnime sa pripravovať na to, že tu bude lepšia vláda.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
V záverečnom slove pán poslanec Matovič.

Ďakujem pekne za, všetkým teda, ktorí ste sa zapojili do rozpravy alebo teda faktickými poznámkami ste prispeli. Všetky fakticky som pochopil, okrem teda faktickej poznámky pani Grausovej, to som sa snažil pochopiť aj spredu aj zozadu, nepodarilo sa.
Chcel by som ešte raz zdôrazniť, alebo teda možno aj od konca pôjdem, spravodajca Poliačik povedal, že je rád, že ľudia menia názor. My v našom hnutí alebo ja osobne v tejto veci máme názor konzistentne rovnaký. V podstate urobili sme aj teda veľmi symbolické gesto a myslím, že veľmi dôležité gesto, ktoré som aj očakával, že možno naberú odvahu urobiť aj tí ľudia, ktorí skôr sú zástupcami tej občianskej spoločnosti alebo liberálnych strán, že dajú miesto Rómovi na kandidátke, že ukážu, že to myslia s riešením tohto problému vážne, a ukážu to teda gesto voči tejto komunite. Keďže sme videli, že tú odvahu nenabrali, urobili sme to my.
Mrzí ma to, že, pani kolegyňa Zimenová, prepáčte, hovorím to síce v tomto, že nedá sa už reagovať, ale však vypočuli sme si váš názor, ale že ten prístup taký, že kým nebude vlastne ten návrh dokonalý a nebude návrh o škôlkach obsahovať aj riešenie predškôlkarov aj poškôlkarov, čiže základných škôl, nebude obsahovať riešenie aj v komunitných centrách a nebude obsahovať aj riešenie vzdelávania učiteľov, tak dovtedy to jednoducho je niečo, čo netreba podporiť. To je asi tak, jak keby že idete po ulici a vidíte tam bezdomovca, ktorý evidentne potrebuje pomoc, ale potom sa zamyslíte sami nad sebou a poviete si, že vlastne, vy ho viete iba odviezť do najbližšej nocľahárne, ale tam neni 22 stupňov, tam je iba 18, tam nedostane úplne na výber meničko, tam dostane iba rožok so syrom, tak radšej ho tam necháte ležať na tej ulici. Prepáčte, takto mi to pripadá v prípade tých detí v tých osadách.
Vždy je lepšie, aby tie deti dostali tú škôlku, aj keď nie úplne dokonalú, ale dostali tú škôlku, aby do nej mohli chodiť. A, samozrejme, že šesť kilometrov priemerná dochádzka, že na to existuje príspevok, tie matky by mali príspevok na dochádzku tých detí do tých škôlok, takže zase neklamme si, že na toto sociálne, nastavenie sociálneho systému nepamätá, že by zrazu nemali peniaze na dochádzku do škôlky. Mali by, lebo jednoducho už dnešný systém umožňuje financovať takúto dochádzku do škôlky.
A teda ešte raz opakujem, vždy lepšie zaviesť takúto povinnosť vzdelávania tých detí, možno v nedokonalej škôlke, možno nie s dokonalými učiteľmi, možno bez asistenta, ktorý bude vedieť viac, možno by vedel lepšie pomôcť tým deťom chytiť sa v tej škôlke v tom vzdelávaní, ale vždy lepšie, jak keď ich má vychovávať to blato. Lebo dnes sú naozaj tie deti vystavené čisto iba blatu, absolútne nulovo podnetnému prostrediu, lepšie povedané nepodnetnému prostrediu, ktoré ich možno viacej, nieže možno, ktoré ich viacej pokazí, ako ich posunie niekam dopredu, a preto tento náš návrh je možno, áno, možno nedokonalým, ale určite krokom vpred. Preto hovorím, že sa ma tak trošku osobne dotýka, že vyčítame všetko možné, pomaly teda riešenie celého vzdelávania a všetkých možných, ešte teda aj integrácie možno postihnutých detí alebo možno teda detí z takýchto komunít, ale nepozeráme na to, že musíme urobiť aspoň ten základný krok.
Ak urobíme aspoň ten základný krok, že tie škôlky budú mať obce povinnosť vybudovať alebo štát bude vedieť, že dovtedy a dovtedy ich tam vybudovať bude musieť, podporiť, tak verte tomu, že ľuďom, ktorým záleží, že sa postarajú o to, aby tam aj bolo to vzdelávanie kvalitné a aby sme tie deti podchytili. Príkladom toho sú tie škôlky, kde deti z rómskych osád chodia, ktoré navštevujú, že ich výsledky sú výrazne lepšie ako tie deti, ktoré vzdeláva iba to blato v tej osade.
Takže to hovorím voči všetkým, že ak hľadáme teda dokonalý návrh zákona, pomôžte ho opraviť v druhom čítaní, ale bolo by načase, aby sme urobili ten symbolický krok, posunúť tento návrh do druhého čítania a od toho je druhé čítanie, aby sme ho prípadne teda vylepšili o pikošky a urobili z neho päťstostranový návrh zákona, ktorý bude riešiť aj také vzdelávanie, ktoré teda vám tam momentálne v tom návrhu chýba.
Každopádne by som bol veľmi rád, aby sme tento krok urobili, lebo si myslím, že to je základný krok na to, aby sme zobrali agendu fašistom, aby si nemohli obtierať svoje ústa o ľudí, ktorí za situáciu, v ktorej sa nachádzajú, nemôžu, aby sme ukázali vlastne aj riešením tohto problému na to, že SMER je jednoducho vyprázdnená, mafiánska, zločinecká skupina, ktorých cieľom nebolo nikdy riešiť skutočné problémy Slovenska, len si urobiť biznis sami pre seba a tento problém naďalej si nejako tak nechať vyhnívať a naďalej vytvárať podhubie na to, aby nám tu fašistická strana mala agendu a mohla sa do parlamentu dostať, aby sa potom mohli vyhovárať na to, že máme fašistov, musíme sa pobratať, musíme stavať hrádze voči extrémizmu a podobne. Jednoducho jedni druhých sa potrebujú. Ale keď tento problém úprimne budeme chcieť riešiť, aj keď možno nedokonalým prvým krokom, tak zrazu sa agenda fašistov rozplynie a sa im ten ich sen o parlamentnej politike veľmi rýchlo vytratí. Keď ho riešiť nebudeme a budeme hľadať všetky možné chyby, tak len budeme podporovať naďalej to, že si ten fašizmus nám tu bude rásť a prekvitať.
Ďakujem veľmi pekne za vašu podporu tohto návrhu zákona, ktorú verím, že svojím hlasovaním prejavíte.

Poliačik.