40. schôdza

Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne dve faktické. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými.
Pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, tak stotožňujem sa s tým, čo si povedala, že vláda sa ulakomila na peniaze nešťastných rodín. Koľko peňazí bude stáť vlastne liečenie tých ľudí? Koľko stojí prevencia gamblerstva? Koľko ľudí sa nám dostane do hmotnej núdze, ktoré potom musíme zaplatiť? To sú všetko biedaci, ktorí si nedokážu pomôcť sami. Jednoducho, ja som dnes už aj na výbore k hmotnej núdzi hovorila o tom, že my si myslíme, že ponúkneme rekvalifikáciu dlhodobo nezamestnanému človeku a on jednoducho hneď pôjde na tú rekvalifikáciu. No nie. S tým človekom treba pracovať. A keď my podporujeme hazard, tých ľudí dostávame na samé dno, a to je presne cyklenie chudoby a veľmi zlá spolupráca s tými ľuďmi, ako ďalej. Potom jasné, že sú na dávkach, že znivočia deti, znivočia ich rodiny, lebo naozaj hazard toto prináša. A my sa potom tešíme, že máme nejaké peniaze, ktoré dáme do športu. Ale veď, prepánajána, veď v konečnom dôsledku je to vždy len náklad štátu. Len, len tí, ktorí hazard prevádzkujú, majú z toho peniaze. Lebo to, čo prináša hazard, je vždy len trápenie a utrpenie samotných rodín a choroba. Ďakujem.

Ďakujem. Ešte bol prihlásený pán poslanec, nie. Reakcia pani poslankyne nie je.
Nech sa páči, pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi nadviazať na kolegyňu Verešovú. Tento zákon aj tým, že ho vetoval pán prezident, ukazuje, že je nedokončený. A to je to, na čo chcem ja najviac apelovať a čo chcem povedať.
Pretože často sa pri hazarde argumentuje tým, že veď hazard, alebo teda výťažok z hazardu prináša nemalé zdroje do štátneho rozpočtu. Áno, to je pravda, ale musíme si povedať, a myslím si, že ak ktokoľvek, kto zodpovedne chce vládnuť, nechce mať vo svojom rozpočte peniaze, ktoré sú z nešťastia ľudí. A hovorím to preto, pretože my naozaj pri tomto zákone potrebujeme oddeliť dve skupiny. A tie skupiny sú: jedna skupina, ktorá chce hrať, chce sa zabávať, má na to peniaze, k tejto skupine nemáme žiadne námietky a nech sa tak deje, ale je tu iná skupina, ktorá je tiež súčasťou tohto vreca, a to sú ľudia, ako hovorila aj kolegyňa Verešová, to sú ľudia, ktorí sú obeťou tohto systému, sú patologickí hráči, sú závislí, pretože áno, toto podnikanie dokáže v človeku vyvolať závislosť a potom je takýto človek zajatcom tejto závislosti. A o tomto celý čas rozprávame. Toto je úloha vlády, aby oddelila tieto dva, tieto dve skupiny ľudí, aby tí, ktorí chcú hrať, nech si hrajú, nech sa zabávajú, ak ich to nejako nepoškodzuje, ani ich rodinu, ani ich deti.
Ale veľmi podrobne a pozorne sa pozrime na tú skupinu, ktorú to poškodzuje. Pretože my sme tu hovorili aj pri druhom, aj prvom čítaní, že my vystupujeme k tomuto zákonu z pohľadu ochrany rodiny, detí a verejného zdravia. Potvrdil to pán prezident vo svojom vete. A o tom tu, o tom tá celá reč je. Čiže áno, výťažok z hrania, zo zábavy do štátneho rozpočtu patrí, ale výťažok z nešťastia ľudí do štátneho rozpočtu nepatrí.
A hovorím to preto, pretože dá sa tento sektor, toto odvetvie regulovať tak, aby sme obmedzili čo najviac prístup týchto ľudí, ktorí s tým majú problém. A nemusím nikomu z vás, verím, že vysvetľovať, aký druh nešťastia táto závislosť prináša. Veď ste všetko dospelí ľudia. A ak ste, takto, nemáte v okruhu svojim známych, tak ste určite o tom počuli. Čiže o tom tu nemusíme polemizovať. Ale tá závislosť je naozaj zákerná a doplácajú na ňu nielen samotní hráči, doplácajú na to partneri, či už manželky, manželia, alebo partneri, partnerky, ale doplácajú na to deti. Doplácajú na to aj širšia rodina.
A dobre vieme, že táto závislosť spôsobuje to, že tí ľudia už nerozmýšľajú triezvo. Čiže preto pre nich musíme vytvoriť nejaký rámec a uspokojiť sa s tým, že na Slovensku je 350 registrovaných patologických hráčov. Máme súdnosť a dobre vieme, že nie je ich 350. Áno, to sú tí, ktorí sa priznali. Ale dobre vieme, že s touto závislosťou zápasí omnoho viacej ľudí. Tí, ktorí sa z vás pohybujú v týchto kruhoch, alebo niekedy mali kontakt, či už s anonymným alkoholikom, alebo anonymným abstinujúcim akejkoľvek takejto, takéhoto druhu závislosti, tak keď sa rozprávate s týmito ľuďmi, tak zistíte, že títo ľudia, že trvá roky, kým ten človek vôbec pripustí, že môže mať problém. Roky, a to sú roky, ktoré už zotročuje jeho život a spôsobujú ťažké následky v jeho živote a v živote jeho blízkych. Čiže trvá roky, kým to pripustí. Keď to pripustí, potom trvá roky, kým s tým zápasí. A nie každému sa podarí z toho vyjsť von. A preto štát potrebuje urobiť také opatrenia, aby chránil týchto ľudí od toho najviac, ako sa len dá, aby nemali prístup k niečomu, čo im ubližuje. A to je celá pointa, o ktorej hovoríme.
Kolegovia, vám nemusím hovoriť, pretože sme strávili prvé aj druhé čítanie pri tomto zákone. Čiže nemusím vám hovoriť o tých jednotlivých opatreniach, lebo sme tu diskutovali, tí, ktorí ste boli toho súčasťou. Áno, v tom zákone sú aj opatrenia, ktoré zlepšujú niektoré veci. Ale sú tam opatrenia, ktoré aj zhoršujú veci. A preto ja to nazývam, že ten zákon je nedokončený, že naozaj dalo sa ešte popracovať, chýbala odvaha urobiť ešte možno, by som povedal, niektoré ráznejšie kroky a aj ich pomenujem, aby sme sa rozumeli. A naozaj viesť tú diskusiu medzi tými tábormi, ktorí zastávajú tých poškodených alebo tých závislých a medzi tou skupinou ľudí, ktorí podnikajú v tejto oblasti. A presne, a oni majú argumenty, však pozrite sa, my sa snažíme čestne podnikať. Okej, v poriadku, tak potom to poďme nastaviť tak, aby ste vy mohli podnikať, aby ste mohli zarábať na zábave, ale nie na závislosti. To sú dve odlišné, dve odlišné skutočnosti, dva odlišné segmenty.
A takže, aby som pomenoval, aby som pomenoval teraz pár tých vecí, ktoré vidíme ako problematické, prečo hovoríme, že ten zákon nie je pripravený na to, aby vstúpil do platnosti a stačilo naozaj ešte popracovať na tom, aby sa tieto veci vyladili a mohlo by niektoré aj ľahšie, niektoré ťažšie, ale do zákona sme ich mohli, mohli dať.
Jednou z nich je napríklad, že prechádzame teda na online. A teraz nechcem filozofovať o tom, lebo tá debata sa tu zviedla, či online áno, nie a tak ďalej. Ale vieme, že teraz keď online začne, tak prirodzene ktokoľvek, kto podniká v nejakom podnikaní, tak chce oznámiť verejnosti, že to podnikanie tu je, tak bude robiť reklamu. Prirodzene bude robiť reklamu najviac, ako sa dá. Bude sa snažiť dostať do pozornosti ľudí. Online existuje kde? Na online. Prirodzene koho bude sa snažiť osloviť? No ľudí, ktorí sú na online. To sú kde tí ľudia? Predsa na telefónoch, na tabletoch, na počítačoch. Ako sa to robí? No otvoríte si Youtube, otvoríte si Facebook a podobne, tam, kde chodíte, tam vás potrebujú informovať. Je tu online hra.
Ako rozlíšite, že ten telefón, ktorý dnes, smartfóny majú deti na základnej škole. Ako rozlíšite, že ten človek, že to dieťa nebude vystavené tejto reklame od rána do večera, od večera do rána? To je niečo, o čom sme veľmi konkrétne hovorili. Takže toto sú veci, ktoré sa dali doladiť na to, aby sme, aby sme vedeli tomuto zabrániť.
My sme poukazovali na takú obyčajnú maličkosť pri registrácii online, a to bolo to, že zaregistrovať sa do online by malo byť formou, že príde list do vlastných rúk tomu, kto sa zaregistroval, aby mal istotu ten človek, ktorý sa zaregistroval, že sa zaregistroval. Prečo to hovorím? Pretože ľahko sa môže stať, že 16, 17-ročné dieťa dokáže rodičovi potajomky zobrať občiansky preukaz, zaregistrovať sa, zostrihnúť si poštu a byť zaregistrovaný pod falošným menom rodiča. (Reakcia z pléna.) Áno, peniaze. Chceš povedať, že 16, 17-roční nemajú peniaze? Tak sa prejdi. Možno niekedy viac ako rodičia.
Ale tým chcem povedať, tým chcem povedať, že stačilo tak málo, aby, a ja teraz nehovorím o dokonalých riešeniach, hovorím o lepších riešeniach, pretože stále hovoríme o ochrane. Dokonalý svet neexistuje tu na zemi, ale čo chcem povedať, je, že stačilo tak málo, aby si to musel prebrať do vlastných rúk. A už takéto prípady by sme minimálne odrušili. Vyberám len pár vecí, lebo naozaj tá debata sa tu zviedla, čiže ja ju nechcem otvárať, len chcem ukázať na to, že tento zákon sa dá priniesť späť aj v priebehu nasledujúcich mesiacov dopracovaný tak, aby keď vstúpi do platnosti, aby na jednej strane dovolil tým, ktorí hrať chcú, nech hrajú, nech sa zabávajú, ale tí, ktorí sú závislí, budú ochránení. Mohol by som hovoriť viacej, ale však by som sa len opakoval z toho, z toho, čo sme hovorili.
Čiže preto aj tá naša výzva na vás, kolegovia, je, že pripravujme veci tu v Národnej rade kvalitne. A my sme svedkami v tomto zákonodarnom zbore zákonov, ktoré nie sú kvalitne pripravené a schvália sa a idú do praxe z dielne koalície primárne, pretože z dielne opozície bolo schválených len pár zákonov, aj to predpokladám, že nejakým omylom, ale kiež by som sa mýlil. To teraz nie je podstatné.
Čiže ja len chcem poukázať na to, že naozaj pripravujme tu zákony kvalitné. Keď sa niečo otvorí, tak nech sa to kvalitne dopracuje. Nech tam naozaj splní ten cieľ, alebo sa posunieme k tomu cieľu výrazne bližšie a nieže urobíme, nacápeme veci dokopy, a je to, ja preto som tak povedal ľudovo, možnože nazval som, že toto ako keby taký nedokvasený chlieb, ktorý proste nechutí. Keď ho upečiete, nechutí, nebude chutiť nikomu. A stačilo tak málo, aby sa dalo tomu čas, aby sa na tom popracovalo a mohol byť, mohol byť kvalitný a mohol pomôcť obidvom skupinám ľudí.
Posledné zamyslenie, keďže mám ešte pár minút, by som chcel možno využiť aj ten mandát prezidentského veta, pretože teraz prebieha prezidentská kampaň a prezidentskí kandidáti, nevidím, či tu nejakí sedia, ale máme ich tu v pléne, tak hovoria o tom, aké má kompetencie prezident. Prezidentské veto je jedna z kompetencií výrazných, ktorú poznáme, ale paradoxne, keď som rozmýšľal nad tým za tieto tri roky a opravte ma, ak sa mýlim, nepamätám si, že by sa neprelomilo prezidentské veto v tejto, v tejto sále. (Reakcia z pléna.) Áno? Prepáč, pri akom zákone? (Reakcia z pléna.) Pri psoch sa prelomilo, či neprelomilo. Jeden zákon. Pri psoch sa neprelomilo prezidentské veto. Som rád, že psy to dostali a bol by som rád, aby sa neprelomilo aj pri ľuďoch, ktorí sú závislí na tak ťažkej závislosti, ktorá zotročuje rodičov detí, príbuzných a podobne.
Ale tým chcem povedať, že naozaj toto je nástroj a my sa musíme zamyslieť nad tým z dlhodobého hľadiska, že či je toto demokratická spoločnosť, keď nevyužívame tento inštitút a teraz odhliadnuc od prezidenta, toto nie je nič osobné. Pozrime sa naozaj iba na ten inštitút ako taký. Ja som si zámerne pozrel, koľko občanov volilo prezidenta v posledných voľbách. A teraz naozaj nič osobné, 1,3 milióna ľudí zveril tento mandát aj s touto právomocou, ktorú má. Tu teraz nejde o osobu človeka, tu ide o mandát, ktorý ten človek dostal a on s týmto mandátom vetuje isté zákony. Môžme súdiť, či to robí múdro, zodpovedne a tak ďalej, vysvedčenie sú vždycky voľby, ale tým chcem povedať, že toto je dôležitý nástroj, ale tu v Národnej rade sa nejako nevyužíva a prelamuje sa úplne, úplne bežne.
Takže, kolegovia, snažil som sa dať dokopy pár faktov na to, aby ste mohli sa naozaj zamyslieť nad tým, že či má význam takouto horúcou ihlou, keď to tak poviem, šiť tento zákon, ktorý bude mať takéto enormné dopady, pričom naozaj stačilo málo na to, aby sa to, aby sa to zlepšilo. A ja chápem, že skupina podnikania alebo podnikateľov, ktorí na tomto podnikajú, áno, vždy no siahne sa na určitý čas z tržieb, keď siahnete na tržby ľudí, ktorí sú závislí. Ale opäť, zodpovedný štát, zodpovedná vláda by nemala chcieť vo svojom rozpočte peniaze, ktoré sú generované z takejto závislosti. Jednak preto z ekonomických dôvodov, že ho to bude stáť omnoho viac na to, aby sa s touto závislosťou, s týmito ľuďmi vysporiadal, ak ich nechce hodiť na smetisko. A po druhé, načo vôbec do toho vstupovať? Že omnoho dôležitejšia je tu tá ochrana občanov a všetkých občanov, pretože naozaj robíme zákony pre všetkých občanov.
Takže tento faktor by sa tu mal zohľadňovať, a preto aj ten náš apel, aby ste sa zamysleli nad tým, že či to stojí za to a či naozaj radšej nedať tomu ešte pár mesiacov kvalitnej práce a vyladiť to tak, aby sa takémuto, takémuto niečomu, negatívnym javom, na ktoré poukazuje aj pán prezident vo svojom dokumente, ale hovorili sme o ňom aj my, ale to teraz nie je podstatné. Dôležité sú tie fakty, aby sa im zamedzilo.
Takže veľmi pekne ďakujem za vašu pozornosť a skončil som.

Štyri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Verešová.

Ďakujem kolegovi Edovi Hegerovi za to, že opäť predstavil aj naše konkrétne výhrady. Ja som skôr tak emočne hovorila o tom, ale v pravde o tom, aby sme si vstúpili do svedomia a prehodnotili náš postoj a náš postup pri hlasovaní. Všetky tieto výhrady my sme pretlmočili do viac ako desať pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Takže konkrétne sa dá veľmi ľahučko nájsť, čo všetko ešte vyžadujeme a čo ešte všetko vyžadujú občania, aby mali teda ten nieže pocit, ale faktický pocit z toho, že táto vláda myslí na rodiny.
Veď už to som tu viackrát povedala pri prvom a druhom čítaní, že vláda si nedala žiadnu prácu, aké vplyvy sociálne má na rodinu. Veď sociálne vplyvy v dôvodovej správe boli skutočne len prekopírované, Ctrl C a Ctrl V, z roku 2016 a tam práve bolo vidieť aj taký ten laxný prístup k takémuto obrovskému problému, ktoré gamblerstvo prináša našej spoločnosti a našim rodinám.

Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pri dlhom príbehu, ktorý má zápas s hazardom na Slovensku, mnohí poslanci, určite aj mnohí poslanci Národnej rady, v každom prípade poslanci mesta Bratislavy zažili pôsobenie lobistickej organizácie, snažiacej sa dosiahnuť ústup od plánu zastaviť hazard v Bratislave. Lobistická legislatíva, lebo ja mám obavu, že toto je dôsledok, čo tu máme pred sebou, máva vždy tieto podobné známky, o ktorých hovoril pán poslanec Heger, že niečo tam je dobré, akurát, že to nie je to podstatné. To je príznak. On to teda eufemisticky nazýva nedokončenej legislatívy. No nedokončenej v tom zmysle, že ten podstatný cieľ, čiže zastaviť hazard, ona nedosahuje.
Placebo, vážení kolegovia, to nie je liek, ktorý by mal zobrať ten, kto má vážny problém, kto má rakovinu, a ak ho bude užívať, tak na tú chorobu potom skončí. To je dôvod, pre ktorý prezident vzniesol požiadavky a ja by som apeloval, aby ste tie návrhy prijali, aby sa z placeba stal účinný liek proti hazardu.

Pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem pekne. Edo, odpusť, ale my sme mali taký pozmeňovací návrh k rozpočtu, aby sa z kapitoly obrany zrušila jedna stíhačka a tie peniaze za 4,5 milióna euro, aby sa dali na asistentov pre deti, ktoré potrebujú tých asistentov. Ty si povedal, že ty s tým nesúhlasíš, že tie stíhačky sú potrebné. Ja sa pýtam, či 14 stíhačiek je potrebných. Sa bavíme o 4,5 milióna euro, vtedy to nebol problém, hej, keď išlo o stíhačky.
Hovoríte, že nemorálne peniaze, neviem čo, a súhlasím, nie sú to práve najmorálnejšie peniaze. Moja otázka je, čiže štát tieto peniaze nemá chcieť, tak ich necháme organizovaným skupinám, úžerníkom a tak ďalej? Lebo ten čierny hazard tu bude. Hovoril si o online, že začne tu nejaký online. Ale ja mám pocit, že ten online tu funguje aj teraz, len je neregulovaný, je načierno, neodvádza dane a bez registrácie sa tam ktokoľvek môže nalogovať, bez registrácie. Tu sa zavádza registrácia a vďaka môjmu pozmeňováku sa vyžadujú dva doklady totožnosti. A keď si hovoril o tých deťoch, chceš mi povedať, že 15, 16-ročné deti budú robiť bankové prevody na hráčske kontá? No asi ťažko, asi ťažko. Lebo tieto účty zakladajú rodičia a majú ich pod kontrolou rodičia. Dieťa je len disponent. To si treba uvedomiť.
Čiže to je trošku taká, taká divná formulácia. A ja sa pýtam, že ako inak chceš zamedziť, aby tieto deti tam nemohli chodiť? Jedna vec. A tá online reklama. Veď teraz je v kuse zaplavený Facebook, Instagram tými reklamami. Ja sa pýtam, ako chcete zakázať Facebook a Instagram? Ideme tu, ideme tu teraz cenzurovať sociálne siete ako v Číne alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)