40. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. No, Ondrej, ja mám také podozrenie, že, a tu súhlasím napríklad aj s pánom Tomášom, že jedinú poctivú vec, ktorú spravil podľa pravidiel doteraz Robert Fico, bolo, že sa stal poslancom Národnej rady, lebo počet hlasov nepustí. To, že na základe toho bol potom menovaný aj za premiéra, bolo na základe demokratického výsledku volieb, ale javí sa, že dnes, keď sa pozrieme naspäť na všetky tie dokumenty a kde on všade bol a čo všetko robil a jak to pokútne musí po mesiacoch a týždňoch zoškrabávať, aby mu to sedelo, tak všetko ostatné bolo na základe toho, že niekde mal kamaráta, niekomu zavolal, niekoho poslal, že jednoducho vždy potreboval, aby ho niekto potlačil. A staré spôsoby sa mu vrátili naspäť.
Aj teraz jeho obľúbenec, ktorého tu v podstate odchoval na prsiach v tomto parlamente, Róbert Madej musí slúžiť, zvolať výbor len vtedy, kedy to predsedovi vyhovuje. Všetci kamaráti, starí známi, ktorý ešte niečo u mňa máš, musia podpísať nejaké to lajstro, nejaký ten papier, ako hovorí pán Tomáš, postaviť sa mu za chrbát, lebo existuje zjavne silný záujem, aby tam toho Fica nejakým spôsobom krvopotne dotlačili, na Ústavný súd.
A v akom štáte to teda, kurník, žijeme, keď ideme ľudí, ktorých sa vlastná strana potrebuje zbaviť, lebo jej škodia, ktorí majú za sebou politický vrchol a potrebuje sa ich zbaviť aj štát, keď ich ideme cez známych, kamarátov a kamarátšafty dotláčať, pre Kristove rany, na Ústavný súd?

Ďakujem za slovo. Ja si veľmi vážim pána poslanca Dostála, lebo na ústavnoprávnom výbore vždy má ozaj také poznámky, ktoré vyplývajú z toho, že má naštudované tie podklady.
Trošku sa naozaj nezhodneme v tom, že tie podklady, ktoré dodával pán poslanec docent Fico ako kandidát na sudcu Ústavného súdu, nerešpektuje všetky podklady alebo ich neakceptuje.
Pre mňa osobne určite z tých kandidátov, ktorých sme tam vypočúvali, ktorých tam bolo 39 fyzicky prítomných, tak určite, a myslím si, že aj viacerí z opozície musia uznať, že docent Fico patril medzi najfundovanejších a najerudovanejších kandidátov.
Ja určite, a to sme prejavili aj hlasovaním už pri prvom hlasovaní, ktoré tam bolo, my sme boli presvedčení, že spĺňa tie podmienky, lebo sme akceptovali tie doklady, ktoré boli doložené a ktoré aj následne boli doložené, aj pedagogické činnosti, aj prácu pre stredisko pre obete trestných činov, lebo ju vykonával už ako docent, ako právnik, ktorý mal vzdelanie III. stupňa, aj keď sa to pre tú prácu nevyžaduje.
Chcel by som sa vrátiť k tomu, čo tu viacerí napádate, že dostal druhú šancu. My sme pri prvom hlasovaní hlasovali o uznesení, kde sa hovorilo, či spĺňa, toto neprešlo, 6 : 6, ale hlasovali sme aj o uznesení, či nespĺňa, a toto takisto neprešlo, 6 : 6.
Čiže vzhľadom na to, že ústava hovorí o tom, že sa má ústavnoprávny výbor vyjadriť, tak nás predseda Národnej rady k tomu vyzval, a preto bola tá druhá šanca, lebo je to aj právo tohto kandidáta, aby sa ústavnoprávny výbor vyjadril... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie, nestihnem zareagovať na všetkých, tak skúsim aspoň niektorých.
Pán poslanec Tomáš, to, že ústavnoprávny výbor niečo schválil, neznamená, že je to pravda. Aj ústavnoprávny výbor sa môže mýliť. Ja netvrdím, že to nebudem rešpektovať, rešpektujem, že ústavnoprávny výbor tak rozhodol, ale nie je to pravda.
Ja sa snažím preukázať na faktoch, na číslach, na spočítavaní mesiacov, na citovaní zákonov, či Robert Fico spĺňa, alebo nespĺňa, a z tých analýz, ktoré som si urobil, ktoré som verejne prezentoval opakovane na zasadnutí výboru, mi vychádza, že nespĺňa.
Vy, Robert Fico, pán poslanec Kaliňák, hovoríte, že je to smiešne, je to trápne, ale nehovoríte fakty, nereagujete na moje argumenty, miesto toho sa snažíte, snažíte tvrdiť, že teda kto by už mohol spochybňovať Roberta Fica.
Ja sa nemôžem obrátiť v tejto veci na Ústavný súd, lebo ja nie som aktívne legitimovaný, aby som sa v takejto veci obracal na Ústavný súd, to predpokladám, že dobre viete.
Povedali ste, že Robert Fico sa v roku ´98, aj keď chcel, nestal tým generálnym prokurátorom, tak dúfam, že v tomto sa história zopakuje a že aj keď veľmi chce, tak sa teraz nestane ústavným sudcom.
Pán poslanec Poliačik hovoril o tom, že mu kamaráti podpísali lajstro, aj ja som dostával také podnety, že, že treba to preveriť, pozrieť sa do Sociálnej poisťovne, že či naozaj tam bol a že ten alebo onen to mohol spochybňovať. Ale ja som to nikdy takto nespochybnil. Keď proste dal predstaviteľ vysokej školy nejaké potvrdenie, tak som bral, že, áno, vykonával tam tú pedagogickú prax, iba som sa snažil posúdiť, či ju možno započítať, a keď ju možno započítať, tak či má tých pätnásť rokov. A pätnásť rokov ani po započítaní tých potvrdení nemá.

Vážené dámy, vážení páni, drahé kolegyne, kolegovia, včera sme sa dozvedeli, že všetkých 39 kandidátov na post ústavného sudcu splnilo podmienky požadované zákonom. Teda minimálne tak o tom rozhodol ústavnoprávny výbor, a to aj napriek tomu, že jeden z týchto kandidátov prešiel naozaj veľmi tesne, a to pomerom 6 : 7. Inak je také trocha paradoxné, že matematicky sa jedná o takmer taký istý pomer, ako je 13,5 : 15.
Na jeho dosiahnutie, aby teda tento kandidát prešiel tým ústavnoprávnym výborom, aj keď ako pán Tomáš upozornil, toto rozhodnutie má iba odporúčací charakter, bolo treba dvakrát preložiť rozpravu, bolo treba vymeniť jedného člena výboru a kvôli rokovaniu ústavnoprávneho výboru v rozpore s rokovacím poriadkom bolo potrebné dokonca odsunúť rokovanie parlamentu. Chcem sa preto opýtať, čím si Robert Fico zaslúžil toto hýčkanie a opateru?
Mňa naozaj veľmi mrzí, že celá voľba sa točí okolo jednej osoby, ale musím súčasne povedať, že toto si Robert Fico vyrobil sám svojimi tančekmi, ktoré veľmi podrobne už predo mnou opísal môj kolega Ondrej Dostál.
Chcem sa teda z tohto miesta opýtať osobne pána Roberta Fica, pán Fico, ak sa dostanete na Ústavný súd, aký to bude pre vás pocit z toho, že na to, aby ste mohli rozhodovať o súlade zákonov s ústavou, bolo potrebné najprv zákony vo váš prospech poohýbať?
No a práve v prípade strany SMER toto nie je prvýkrát v tomto období, čo náš človek bol uprataný v rozpore so zákonom, alebo po tom, ako boli niektoré zákony správne upravené.
Máme tu jednu veľmi konkrétnu kauzu, ktorá vyvrcholila presne takto pred dvoma rokmi, bola to kauza vysokých cien energií. Možno si vtedy pamätáte, na poste Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sedel pán Jozef Holjenčík, chránenec Robert Fica, ten po tlaku opozície a verejnosti bol sám odstúpený a na jeho miesto asi po pol roku sa prihlásili štyria uchádzači. Medzi nimi bol vtedy aj dvojnásobný minister nominovaný stranou SMER - SD a vtedajší poslanec za tú istú stranu pán Ľubomír Jahnátek. Podotýkam, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví má byť nezávislou inštitúciou, a to nielen od regulovaných subjektov, ale aj od politikov. A presne takto isto by mal fungovať aj samotný Ústavný súd. Veď napokon, ako bude asi rozhodovať ústavný sudca o námietkach voči zákonom, ktoré prijmú poslanci za stranu, ktorej je dodnes predsedom?
Keď sa vrátim k pánovi Jahnátkovi, pretože tých paralel s pánom Robertom Ficom je tam viacero, tak ten napríklad nespĺňal základnú podmienku garancie nezávislosti a nespĺňal ani podmienku potrebného vzdelania. Pán Jahnátek je makromolekulárny chemik, má síce aj titul profesora v energetike, toto z košickej Technickej univerzity, ale tento titul získal naozaj za rovnako záhadných okolností ako pán Danko svoj titul doktora práv.
Rovnako je dnes otázna pedagogická prax pána Roberta Fica, ktorú potreboval na získanie titulu docent. Ako už bolo Ondrejom Dostálom povedané, ozvali sa študenti, ktorým sa mal podpisovať do indexu, no títo ho nikdy ani nevideli.
No a čo samotná prax? Pretože toto je dnes naozaj kľúčové aj práve v prípade Roberta Fica. Pán Jahnátek mal mať podľa regulačného zákona minimálne sedem rokov skúseností v energetike a v sieťových odvetviach. Pán Jahnátek si v týchto odboroch mohol započítať iba štyri roky na stoličke ministra hospodárstva počas Ficovej vlády. Ostatné jeho pozície sa o túto oblasť, o energetiku, ani len neobtreli. No a z tohto pohľadu je už sporných tých pätnásť rokov Roberta Fica, ale myslím si, že o tom tu už bolo povedané viac ako dosť.
Preto radšej spomeniem ďalšiu podobnosť s pánom Jahnátkom a tou je akceptácia verejnosti. Keď mal byť pán Jahnátek vymenovaný na post predsedu nezávislého, teda minimálne papierovo, regulačného úradu, médiá, odborníci, ale aj samotní spotrebitelia vtedy požadovali alebo - pardon, požadovali - považovali jeho nomináciu za nepodarený žart. No a dnes mali sme tu jeden prieskum, kde takisto Focus robil dopyt, ako ľudia vnímajú Roberta Fica na poste ústavného sudcu a 71,8 % oslovených sa vyslovilo, že s tým nesúhlasí.
Takže skúsme si to zhrnúť.
Pán Robert Fico je politicky závislý, má sporný titul, otáznu prax a na Ústavnom súde ho nechceme nielen my politici, ale nechcú ho tam ani len ľudia. Toto všetko je identické s pánom Jahnátkom, ktorý je dnes nominantom na čele iného papierovo nezávislého úradu. Ale v jeho prípade už máme potom aj dôkaz o tom, čo sa stalo, keď tieto jednotlivé kritériá nespĺňal, napriek tomu, že sme ho na to upozornili, a na tento úrad nastúpil.
Pán Ľubomír Jahnátek svojho času čelil podozreniam z klientelizmu. Možno si spomeniete na tzv. kauzu Komjatice. Korupcia a klientelizmus sú práve pre regulačný úrad mimoriadne nebezpečné, a preto môžu, pretože môžu ohroziť nielen peňaženky slovenských domácností, ale aj fungovanie hospodárstva. Koniec koncov to sme vtedy videli práve na tej samotnej kauze vysokých cien energií. No a práve táto obava sa v prípade teda pána Jahnátka, keď nastúpil na ÚRSO, potvrdila. Do dvoch mesiacov sme mali novú organizačnú štruktúru a z úradu sa naozaj stali druhé Komjatice.
Toto sa zrejme na Ústavnom súde v prípade pána Roberta Fica nestane, ale napriek tomu, čo sa môže stať, ak nastúpi na tento Ústavný súd? Čo mu hrozí? Alebo skôr čo mu nehrozí? Pán Robert Fico získa na dlhých 12 rokov beztrestnosť. Vďaka tomu budú všetky podozrenia z trestných činov, ktoré sa ho týkajú priamo alebo nepriamo, odložené ad acta.
A teda aby som bol konkrétny, pretože zrejme tu padne otázka, ktoré trestné činy sa ho týkajú, tak jeden z nich sa týka opäť regulačného úradu. Asi ste zachytili, minulý týždeň v piatok bola zverejnená správa Najvyššieho kontrolného úradu. Najvyšší kontrolný úrad namietal, že 1,8 mil. eur malo byť de facto rozkradnutých, boli to peniaze, ktoré slúžili na kontrolu distribučných spoločností, čo potom viedlo k tej kauze vysokých cien energií, a NKÚ vtedy namietalo aj politické zásahy do nezávislosti regulačného úradu.
Takže máme tu dve veci, ktoré namietal Najvyšší kontrolný úrad a obidve sa týkajú Roberta Fica. Pretože bol to práve Robert Fico, ktorý týchto 1,8 mil. eur na jednej spoločnej tlačovke s nezávislým, už vtedy nezávislým, pánom Holjenčíkom tých 1,8 mil. priklepol úradu. Udialo sa to na tlačovej konferencii dňa 25. 10. 2015. To tam a ako sa rozutekalo týchto 1,8 mil. eur, bude riešiť polícia a v tejto súvislosti zrejme budú musieť vypočuť aj Roberta Fica.
Okrem týchto peňazí sa ho ale týka aj práve tá druhá veľmi vážna námietka alebo zistenie Najvyššieho kontrolného úradu, a to je ten nezákonný zásah do nezávislosti regulačného úradu.
A ja sa preto pýtam, máme tu dve konkrétne zistenia, dve konkrétne veci, ktorým sa budú venovať vyšetrovacie orgány: Ako môže človek namočený do dvoch protizákonných činov, a to hovorím naozaj iba v prípade kauzy vysokých cien energií, vôbec kandidovať na post ústavného sudcu? Navyše, ak aj práve vďaka nemu a vďaka tomuto konaniu máme na Slovensku jednu, jedny z najvyšších poplatkov v cenách energií.
Robert Fico by sa teda z môjho pohľadu v prvom rade mal zodpovedať za svoje činy. Chcel by som veriť, že tá imunita na 12 rokov nie je tou pravou motiváciou, prečo sa Robert Fico hlási na Ústavný súd a že ani ochrana, ktorú by tým zabezpečil aj ostatným spolustraníkom, nebude motiváciou pre poslancov strany SMER, aby ho v tej voľbe krúžkovali. Žiaľ, o opaku ma ani Robert Fico, ani nikto iný nepresvedčil.
Ďakujem.

Pán kolega Galek, hovoríte, že je vám ľúto, že celá ta voľba sa točí okolo osoby Roberta Fica. Ale ona sa okolo neho točí vďaka vám, vďaka opozícii. Vy ste vniesli to tohto procesu politiku.
Hovoríte, že výbor sa musel kvôli Robertovi Ficovi niekoľkokrát zvolávať, ale opäť vďaka vám, pretože je úplne evidentné, že opozícia by nedala hlas Robertovi Ficovi, aj keby kandidoval, a teraz dúfam, že sa vrátnici neurazia, ani za vrátnika. Ani vtedy by ste mu nedali ten hlas.
Čiže spolitizovali ste celý ten proces vy, preto sa to natiahlo a Robert Fico musel, hovorím, niekoľkokrát dokladovať právnu prax, čo aj urobil. Ústavnoprávny výbor rozhodol.
Išli ste do tej svojej oblasti energetickej. Chcem vám pripomenúť, že keď sa objavili vtedy tie predražené faktúry, tak bol to Robert Fico, ktorý tie faktúry roztrhal a povedal ľuďom, že toto majú urobiť. Odvolal Holjenčíka a tento typ politického vplyvu môžme sa teda baviť a polemizovať o tom, či má, alebo nemá byť na nezávislý úrad, ale ja sa tiež, a myslím, že aj poslanci SMER-u vždy k nemu prihlásime, pokiaľ pôjde o ceny energie.
Ste členom strany SaS, ktorá počas Radičovej vlády zmenila pravidlá napríklad v SPP tak, že ceny energií, ceny plynu mohli stúpať. Vtedy bol ministrom hospodárstva Juraj Miškov. Vy ste tu ešte neboli, ale môžte si to naštudovať.
A poprosím vás, ja som od vás neočakával, že klesnete na úroveň niektorých vašich kolegov, že sa opäť postavíte do pozícií prokurátora a vyšetrovateľa a budete hovoriť o tom, kto spáchal alebo nespáchal trestný čin. Dúfam, že vám niečo hovorí skutková podstata trestného činu.
A keď vy politický zásah, ktorým sme sa snažili zabrániť navyšovaniu cien energií, považujete za trestný čin, tak potom všetci my tu, čo sedíme zo SMER-u, sme spolupáchatelia.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Galek, skôr patríte k takým umierneným poslancom v Národnej rade Slovenskej republiky, preto ma trošku sklamalo, že ste sa, že ste nerozobrali voľbu ústavných sudcov trošku tak z nadhľadu, ale zase ste sa zamerali na osobu Roberta Fica.
A s čím absolútne s vami nesúhlasím, je, že ste spochybnili jeho popularitu a dokonca legitimitu. Myslím si, že viac ako 99 % politikov na Slovensku nikdy nedosiahne to, čo Robert Fico. Myslím tým napríklad aj to, že bol trojnásobným premiérom.
Čo sa týka legitimity. Politik, ktorý vyhral a doviedol k víťazstvu vlastnú politickú stranu v rokoch 2006, ´10, ´12, ´16, asi ťažko môžeme spochybňovať jeho legitimitu.
A čo sa týka popularity, po toľkých rokoch ešte stále mať také percentá, takisto môžu závidieť viacerí.
Čo sa týka prieskumu, o ktorom ste hovorili, ktorý v nedeľu odvysielala televízia Markíza o tom, že drvivá väčšina ľudí, takmer 80 %, si nepraje Roberta Fica na Ústavnom súde. Po prvé, takýto prieskum je veľmi tendenčný a nikdy nemal uzrieť svetlo sveta, ale ak je teda na svete, viete čo, poviem vám jednu vec, ktorá možno prekvapí aj vás. Možno aj viacerí členovia, voliči a sympatizanti strany SMER na túto otázku odpovedali, že si ho tam neprajú, ale nie preto, že by na to nemal alebo že by ho nemali radi, ale práve naopak, viacerí si želajú, aby zostal na čele politickej strany SMER - sociálna demokracia.

Pán poslanec Galek, hovoril si, že ti je ľúto, že sa celá voľba točí okolo Fica. No, nie je to tak, že by to bolo iba preto, že opozícia nemá rada Fica, ako sa nám tu kolegovia zo SMER-u pokúšajú nahovoriť. Je to preto, že Robert Fico nespĺňa podmienky dané ústavou. Hovorím to ako jeden z tých, ktorí tú tému otvárali aj na pôde ústavnoprávneho výboru, a hovoril som o tom aj vo svojom vystúpení. A samozrejme, že nie je mi ľúto, že som zistil, že práve Robert Fico nespĺňa tie podmienky. Je pravda, že nikdy by som ho nevolil, že mám na to milión dôvodov, prečo by som nikdy nevolil Roberta Fica za kandidáta na ústavného sudcu.
Ale keby tie podmienky spĺňal, tak by som hlasoval za uznesenie ústavnoprávneho výboru, že tie podmienky spĺňa, tak ako som hlasoval pri štátnej tajomníčke pani Jankovskej, ktorú by som tiež nikdy nevolil za kandidátku na Ústavného sudcu, tak ako som hlasoval pri Ficovom kamarátovi a politickom nominantovi SMER-u pánovi Kičurovi, ktorého by som tiež nikdy nevolil za kandidáta na Ústavného sudcu, tak ako som hlasoval pri sudcovi Sopoligovi, známom z harabinovských čias, ktorého by som tiež nikdy nevolil ani nebudem voliť za kandidáta na ústavného sudcu, alebo pri kandidátovi, ktorého navrhli fašistickí poslanci, ktorého, samozrejme, že tiež nebudem voliť, ale spĺňali podmienky. Keď spĺňali podmienky, tak som zdvihol ruku za to, že spĺňajú podmienky dané ústavou, hoci ich nebudem voliť.
U Roberta Fica to bolo iné. Robert Fico dostal druhú šancu. Môžme sa baviť, či je to v poriadku, alebo nie, ale spôsob, akým ju dostal, je presne to, čo si ty nazval hýčkanie a opatera.

Ďakujem pekne. No, väčšina tých pripomienok sa točila práve okolo toho spolitizovania celej tej jeho voľby.
Ale ja som práve upozorňoval na to vytváranie rôznych extra pravidiel a tančekov okolo osoby Roberta Fica. Úprimne, myslím si, že on sám a aj vy všetci, ktorí ste sa za to zasadili, ste mu naozaj urobili iba medvediu službu, pretože Robert Fico sa týmto zaradil na zoznam takých tých nadľudí, akých sme tu už v politike v minulosti mali, či už to bol Vladimír Mečiar, Ivan Lexa. Jednoducho toto sú ľudia, ktorí dlhodobo fungovali v nejakom špeciálnom režime a dodnes chodia kanálmi.
Ja sa pýtam, toto ste si pripravili pre svojho predsedu? Pre toho, ktorý je dlhodobo najobľúbenejší politik, ktorý vás doviedol k tomuto víťazstvu?
A chcem sa teda v tejto súvislosti opýtať. Kde je pán Robert Fico? Prečo sa dodnes tu neukázal, prečo sa neobhajuje sám? Čo je toto za právnika?
Pán Tomáš, to vy zaňho budete chodiť aj na Ústavný súd a rozhodovať o ňom? (Reakcie z pléna.) Takže je toto, je toto pre mňa veľmi záhadné. Ale koniec koncov pán Robert Fico sa rovnako správa aj na hospodárskom výbore, ktorého je riadnym členom a na ktorého ani jednom rokovaní sa do dnešného dňa ani jeden jediný raz neobjavil. Ani v pléne nevystupuje.
A, pán Tomáš, vy ste hovorili o tom, že pán Fico roztrhal faktúry a vďaka nemu majú ľudia dnes nižšie ceny energie. Ale toto nebolo vďaka Robertovi Ficovi. Toto bolo vďaka opozícii a tlaku verejnosti. Robert Fico sa pána Holjenčíka a toho stavu, ktorý tam nastal, zastával do poslednej možnej chvíle.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, aj ja vás poprosím o kľud, za chvíľočku ideme hlasovať, takže som rád, že tu mám väčšie publikum, jak to dobre vyšlo. Ale to väčšie publikum nemám rád, nie som rád preto, že potrebujem väčšie publikum, ale preto, že sa chcem k vám prihovoriť.
A chcem sa vám dnes prihovoriť ako občan, nie ako váš kolega poslanec, pretože som aj občan tejto republiky a mám to šťastie, že práve pri takomto dôležitom dni a pri takomto dôležitom rokovaní tu môžem vystúpiť ako občan, čo by za to mnohí občania dali, keby dnes mohli takto k poslancom prehovoriť a povedať im svoj názor.
Ale ja by som začal trošku, alebo chcel by som sa venovať vo svojej reči trošku inej téme, ako tu odznela, aj keď teda musím povedať hneď na úvod, že, áno, Robert Fico je aj podľa môjho názoru špičkou ľadovca alebo stelesnením toho, čo by podľa môjho názoru na Ústavnom súde nemalo byť, myslím tej skupiny ľudí. A ja mám rád tvrdé dáta, mám rád fakty, a preto som sa pozrel aj na to, čo hovorí ústavný zákon o Ústavnom súde, a pozrel som sa aj do ústavy, pretože ústava a Ústavný súd veľmi úzko spolu súvisia.
A Ústavný súd je orgán, ktorý je takto zadefinovaný v zákone o Ústavnom súde: "Ústavný súd je nezávislým súdom, súdnym orgánom ochrany ústavnosti." Chápem to tak, že má nezávisle vykladať ústavu, má chrániť vládu práva. Vieme, že potvrdzuje a ruší zákony. My sami kolegovia, keď máme pocit alebo vidíme, že nejaký zákon by mohol byť v rozpore s ústavou, tak ho dávame na základe našich podpisov posúdiť na Ústavný súd, ktorý rozhoduje o tom, či teda je v súlade s ústavou, alebo nie. Vieme, že Ústavný súd môžu oslovovať aj občania, ak sa nevedia už nikde inde dovolať svojho práva a majú pocit, že im právo bolo odňaté, tak sa, samozrejme, tiež môžu na Ústavný súd obracať.
Takže vidíme, že Ústavný súd naozaj plní veľmi kľúčovú rolu. Áno, môžme si a môžte si myslieť, že ľudia, niektorí ľudia ani nevedia, aký je rozdiel medzi Najvyšším súdom a Ústavným súdom. Ale myslím si, že to nie je korektná úvaha, pretože máme tu obidve tieto inštitúcie a vieme, že Ústavný súd je tou najdôležitejšou inštitúciou.
Preto si myslím, že je veľmi dôležité, aby Ústavný súd bol dôveryhodná inštitúcia, aby mal ten kredit. A, kolegyne, kolegovia, dobre vieme, kto buduje kredit akejkoľvek inštitúcie. Kredit inštitúcií budujú ľudia, ktorí v nej pracujú.
A dobre vieme, čo buduje kredit ľuďom. Lebo ten kredit je u koho? Predsa u ľudí. Je to kredit u občanov. A občania posudzujú skutky. Áno, vidia slová, ale slová počúvajú a po takom polroku, roku si hovoria, tak chceme vidieť k tým slovám aj skutky. A ak k tým slovám skutky nie sú, tak veľmi rýchlo ľudia začnú lámať palicu.
A ja by som naozaj chcel povedať, že myslím si, že mi musíte dať za pravdu, že vidíme, že naozaj ten počet nevoličov a protestných voličov na Slovensku rastie. Vidíme to v každých voľbách. A ja si nemyslím, že Ústavný súd je inštitúcia, ktorá je súčasťou nejakého, by som povedal, programového vyhlásenia vlády, že obsadíme Ústavný súd svojou ideológiou, pretože ústava je základný dokument určujúci fungovanie štátu a my v nej máme zadefinované v prvej hlave, v prvom oddieli, v prvom článku: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát." A nie je nadviazaná na žiadnu ideológiu.
Čiže to nie je o tom, že my sme ľavičiari, preto Ústavný súd by mal ľavicový, alebo my sme pravičiari a podobne. Tam by naozaj mal byť výkvet tej morálnosti, čestnosti, charakternosti a odbornosti. Ľudia, ktorí dokážu zabezpečiť, že ústava sa bude napĺňať na Slovensku a že zákony budú v súlade s ústavou. To je best of best, to najlepšie z najlepších, lebo to nie je ľahká úloha. To nie je dokonca ani ťažká úloha. To je jedna z najťažších úloh, pretože vieme, že človek je len človek.
Ale zabezpečiť to, tam je aj veľká miera subjektivity pri posudzovaní práva a dobre to vieme, pretože máme skúsenosť s právnikmi. A poznáme, že vtipy, ktoré sa hovoria o právnikoch, sú neni vzdialené od pravdy.
Takže preto je tak dôležité, aby Ústavný súd podľa môjho názoru, ale myslím si, že by ste mi dali v tomto za pravdu, mal byť naozaj obsadený ľuďmi, ktorí budú vedieť k ústave pristupovať zodpovedne, objektívne, spravodlivo, čestne a budú vedieť posudzovať každý zákon, či je v súlade s ústavou, a každú sťažnosť občana, pristupovať k nej veľmi zodpovedne, veľmi poctivo.
Na druhej strane vieme, že ak je niečo napísané, ešte to neznamená, že sa to napĺňa. S týmto máme tiež veľmi dobrú skúsenosť a vidíme to aj pri súčasnej vláde. Samotná táto vláda - a toto už je možno na politickú debatu - demonštruje každý deň, počúvame nejaké nové odhalenia, kauzy, kde sa samotná vláda nedrží svojich vlastných zákonov. A preto je tak dôležité, aby tam zasadli tí najlepší.
A práve dnes alebo na budúci týždeň budeme vyberať to úplné gro. Ideme vyberať deviatich z trinástich. Ak sme aj doposiaľ pochybili vo výbere, tak práve týmto výberom to môžme napraviť. Práve týmto výberom môžme dosiahnuť to, že sa tam dostanú ľudia, ktorí budú vedieť ten Ústavný súd reprezentovať tak, aby ten kredit rástol.
Ústavný súd podľa mňa je teda podstatný prvok k tomu, alebo podstatný prvok toho, tej tvorby kvality demokracie na Slovensku. Ako som povedal, v ústave máme zadefinované, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Tvorcovia ústavy sa rozhodli, že tam dajú tieto tri slová. Mohli tam dať omnoho viac, ale rozhodli sa pre tieto tri piliere našej spoločnosti: právny, demokratický a zvrchovaný. Myslím, že zvrchovaný, o tom niet pochýb, ale to právny a demokratický je veľmi dôležité, že sa tam nachádza. A o to viac teda je to týmto. A to potvrdzuje to, že je to prvkom, dôležitým prvkom demokracie, že práve ten Ústavný súd bude zabezpečovať tú demokraciu.
A teraz vám poviem ako občan, čo vidím posledné týždne. Ja teda nie som toho nejako účastný, nie som členom ani ústavnoprávneho výboru, ale som váš kolega a vidím, čo sa tu odohráva, vidím tie politické dohody a nedohody a špekulácie a podobne. A toto je to, čo ma zaráža ako občana, pretože si hovorím, ale veď toto nemá byť o politických dohodách, o politických kartách alebo o počte kariet, ktoré v ruke mám, ktoré vyjednám. Prepáčte, toto ja ako občan neočakávam ani od vlády, ani od parlamentu, že sa politicky dohodne, kto si koho dá na Ústavný súd a kto komu bude držať kartu. Toto je podľa mňa zlyhanie parlamentu, ak takto rozmýšľa. A úprimne, toto vidím hlavne na strane koalície, pretože tu sa robí ten kalkul. Ja si myslím, že toto je nepoctivé voči občanom Slovenskej republiky, ktorí sú znechutení a ktorí to dávajú jasne najavo vo svojich voľbách, v akýchkoľvek voľbách a hlavne v národných. A keď chodíte medzi ľudí, tak to musíte počuť aj vy, ak nechodíte len do svojich bublín, ale chodíte naozaj prierezom a počúvate ľudí, tak vám povedia svoje znechutenie. Povedia vám, že prečo sa neviete dohodnúť. A toto mi hovoria aj voliči SMER-u. Prečo sa tam v tom parlamente hádate, kolegovia. Toto hovoria ľudia. (Reakcie z pléna.)
Ja nehovorím, že, áno, je to aj na nás. Kolegovia, ja tu nehovorím, ja som povedal, dnes hovorím k vám ako občan, ako občan, ktorý mal tú možnosť sa tu ocitnúť toto volebné obdobie v parlamente. Je to privilégium, ktoré mám. Vy ste tu možno už dlhé roky a už vám to príde také normálne, že sem patríte. Ja ešte neviem, či sem patrím. Dostal som sa sem a uvidíme, či sa, či sa ešte niekedy sem dostanem. Ale som tu v tomto dôležitom momente, kedy sa rozhoduje práve o ústavných sudcoch, a preto to využívam ako občan, toto privilégium.
A ja naozaj neočakávam ako občan od parlamentu, že teraz bude rozmýšľať nad tým, že tak sme pri vláde, máme tie opraty v rukách, tak využime toto pokušenie, že môžme obsadiť Ústavný súd našimi ľuďmi. Toto je podľa mňa to zlyhanie. Lebo to pokušenie bude vždycky pri tých, ktorí tú vládu v rukách majú. Vždy je to, vládnutie je vždy o tom, dobre budete vládnuť vtedy, keď budete vedieť odolať pokušeniu, a zle budete vládnuť, keď podľahnete pokušeniu. Využiť aj zneužiť, by som mohol povedať, tú príležitosť vládnuť a využiť to v prospech seba. Pretože občania nás nevolia preto, aby sme vládli v prospech seba. Ten občan nemá iné možnosti, iba zvoliť niekoho, kto bude vládnuť v prospech neho.
Áno, keď chceme presadzovať politické programy o tom, kam sa krajina bude uberať, v poriadku. Je to zápas myšlienok, politických programov, ponuky a tak ďalej. Ale Ústavný súd má dozerať na práve tú ústavu. Takto to vidia mnohí občania, a preto očakávajú, že sa tam vyberú takí kandidáti, ktorí majú na to charakter, ktorí majú cit pre spravodlivosť, ktorí majú cit pre občana. To je to, čo už dlhodobo očakávajú občania od politika, od politikov všeobecne, že tí politici budú mať cit pre nich, pre radového občana. A, samozrejme, cit pre spravodlivosť a patričnú odbornosť.
Toto sú veci, ktoré ja ako občan vidím, ktoré by som očakával od tohto pléna a očakával by som, a preto pristupujem k vám aj s tou výzvou, žiadosťou, aby ste prestali hrať politické hry, aby ste prestali hrať hry s občanmi, lebo to je hra s celou krajinou, so Slovenskom.
Ešte na záver by som chcel povedať dva také postrehy, ktoré aj ja vidím a ktoré mi nesedia, týkajú sa Roberta Fica. A to je, že keď naozaj rozmýšľam nad tým, Robert Fico je trojnásobný premiér, človek, ktorý dlhé roky vládol, mal okolo seba aparát, a nesedí mi to, že presne vie, kedy sa bude, kedy sa bude hodnotiť, posudzovať každý kandidát na ústavnoprávnom výbore. Ten dátum nevznikol dva dni pred tým, kedy sa to malo diať, ten termín bol dobre známy, a napriek tomu sa mu nepodarilo zabezpečiť všetky potrebné doklady, potrebné doklady na to, aby preukázal svoju skúsenosť pracovnú. Buď to je lajdáctvo, alebo ja neviem to ináč nazvať. Pretože keď viem, že takýto kľúčový moment a chcem sa uchádzať o to, a napriek tomu to nespravím, a pre mňa to reflektuje len jednu vec, že toto sme tu mali, takýto spôsob vládnutia sme tu mali naozaj za všetky vlády SMER-u.
A ja tam vidím tú paralelu, ja tam vidím tú paralelu v tom, že takto sa mnohokrát aj tu za toto volebné obdobie robili zákony, na poslednú chvíľu pozmeňovacie návrhy a podobne. Toto nie je zodpovedné ani poctivé ani voči budúcnosti Slovenska, ani voči občanom, voči celej krajine.
A to, čo som povedal, ja si myslím, že nie je potrebné, aby na Ústavný súd išli politici. A myslím si, že nie je potrebné, aby nezávislé inštitúcie obsadzovali politici, ako sme to videli, ako som hovoril, napríklad pán Jahnátek na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví alebo pán Kažimír na Národnej banke Slovenska a podobne, mohol by som menovať, pán Pavlis. Myslím si, že to nie je potrebné, myslím si, že je tu dosť ľudí, ktorí môžu a mali by kariérne rásť a zastávať čelá týchto inštitúcií. Veď už nebuďme chamtiví, myslím tým, politici. Veď nemusíme obsadiť všetko.
Veď tu ste boli zvolení, aby ste tu robili svoju poctivú robotu. A keď budete robiť svoju poctivú robotu tu, nebudete mať čas robiť niečo iné. A to je podľa mňa tá pointa toho. To je moje videnie sveta. Nemusíte s tým súhlasiť, ale chcel som využiť túto príležitosť na to, aby som vám ju mohol predostreť, pretože stále sa snažím na to pozerať ako občan, stále sa cítim ako, ako občan, ako obyčajný občan tejto republiky, a Ústavný súd je pre mňa, keď som bol, keď som nebol v politike, áno, tiež som často nerozmýšľal nad Ústavným súdom, nezamýšľal som sa, že by som potreboval nejakú žiadosť podať, lebo som sa nedostal do takej situácie. Ale tí ľudia, ktorí sa už do takej situácie dostanú, tak nemajú iné východisko a vtedy dúfajú, že tí ľudia, ktorí tam sú, budú rozhodovať spravodlivo.
A ja si pamätám ešte rok ´89, mal som štrnásť rokov, a pamätám si styk alebo dotyk s bývalým režimom. A ja si veľmi dobre pamätám papalášizmus, veľmi dobre si pamätám, ruka ruku myje, veľmi dobre si pamätám, že to bolo naozaj o tom, kto koho pozná. Ja si to pamätám. Aj v mojej rodine, môj otec bol komunistom a ja som pracoval v kultúre a ja ako dieťa som videl do tých vecí. A musím povedať, že to je, to nie je to, čo by som chcel v demokratickej spoločnosti. Práve to je to, čo sa v nežnej revolúcii udialo, že prišlo k zmene režimu, aby tu mohol mať spravodlivú šancu každý, každý, nie na základe toho, s kým som priateľ.
A, áno, Slovensko je malé a pomaly poznáte každého na tri alebo štyri kontakty. Ale keď naozaj vás prvé napadne, keď sa niečo udeje vašemu dieťaťu alebo vašemu rodinnému príslušníkovi, že koho poznám, komu by som zavolal, kto by mi pomohol, tak to je presne odrazom toho, že žijeme ešte v minulom režime, v hlave žijeme ešte v minulom režime. Pretože v zdravom režime, v zdravom demokratickom režime to je o tom, že viem, že niečo sa môjmu dieťaťu stalo, tak idem, keď je to zdravotné, idem do nemocnice a dostanem rovnocennú, kvalitnú pomoc a nemusím nikoho poznať. Pretože to neni o tom, že sa viem dostať k lepšej pomoci, ale že každý dostane rovnakú, ale dobrú pomoc. A to je to, čo je zodpovednosťou vlády, takéto zabezpečiť služby, takýto zabezpečiť štát pre občanov.
A ten Ústavný súd pre mňa ako pre občana, hoci po ňom častokrát nesiahame, ale toto je to, čo mnohé milióny občanov vzhliadajú, že toto nájdu na Ústavnom súde, keď jedného dňa budú potrebovať, že to bude tá posledná inštancia a zároveň prvá, od ktorej sa to bude šíriť ďalej, odkiaľ pôjde tá spravodlivosť. A práve preto by tam mali ísť ľudia nezávislí, spravodliví, morálni a charakterní a zároveň s patričnou odbornosťou.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť aj pokoj v sále. Prajem ešte pekný deň.

Ďakujem pekne. Edo, ľudia, ktorí vzhliadajú k Ústavnému súdu, môžme rozdeliť na dve kategórie.
Tá jedna skupina, ktorá vzhliada na spravodlivosť Ústavného súdu, má oporu aj v ústave v čl. 127, kde sa hovorí, že "Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd". A dokonca Ústavný súd môže aj zakázať pokračovanie v porušovaní základných ľudských práv a slobôd. To sú tí jednoduchí, obyčajní pracujúci, spravodliví ľudia, ktorí sú tvoji voliči a ktorí chcú vidieť v ústavných sudcoch etalón etiky, spravodlivého rozhodovania. Preto majú v miestnosti na Ústavnom súde plagát, kde je tá spravodlivosť so zaviazanými očami.
A potom je tu druhá kategória tzv. našich ľudí a tých ti chcem pripomenúť na tejto historke. 29. júna 2012 prešiel Bašternák pri šoférovaní cez plnú čiaru, nemal zapnutý bezpečnostný pás, neposlúchol výzvu polície, aby vypol motor. Policajti mu chceli dať pokutu 150 eur. Bašternák niekam telefonoval, pýtal si meno policajta, názov útvaru, tlmočil to do telefónu a žiadal, aby to vybavili. Následne policajtom volal ich šéf, aby Bašternáka nechali tak. Tí napriek tomu pokračovali a chceli Bašternákovi zadržať vodičský preukaz. Napokon potom pokutu zaplatil.
To je tá druhá kategória, ktorá naozaj ohrozuje ten Ústavný súd, ktorí si dokážu pri akomkoľvek trestnom čine, priestupku zavolať na to správne telefónne číslo a ohnúť si tú spravodlivosť na svoju stranu. A takýmto ľuďom musíme zabrániť, aby sa na Ústavný súd dostali.