40. schôdza

Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegovi poslancovi Mizíkovi za jeho vecné zhodnotenie a vyjadrenie vlastného názoru na problém mobbingu a bossingu, resp. na problém, ktorý sa týkal môjho predloženého návrhu.
Na druhej strane musím povedať, že nie všetko, čo ste hovorili, súvisí s tým, ako som to vysvetlil, pretože áno, máte pravdu v tom, že centrum poradenstva príde na školu, zistí, aká je tam psychosociálna klíma. Na základe anonymných dotazníkov vyhodnotí situáciu, odporučí riaditeľovi školy, aby upustil od niektorých svojich praktík, prípadne, aby sa pokúsil o nápravu v riešení problémov v kole..., v pracovnom kolektíve, ale v konečnom dôsledku zodpovednosť za vyriešenie týchto problémov nebude mať centrum, ale zriaďovateľ. Čiže ak riaditeľ školy nedodrží to, na čo ho upozornilo centrum, tak v tomto prípade nastupuje Košický samo..., teda nastupuje zriaďovateľ, samosprávny kraj, ktorý má zo svojej pozície možnosť zasiahnuť veľmi radikálne, a to aj odvolať riaditeľa z funkcie. Že to sme sa asi možno nepochopili, že to poradenské centrum nemá funkciu sankcionovať ani funkciu prinútiť riaditeľa, aby urobil nápravu, len odporúčať, odporúčaciu funkciu a vyhodnocovaniu na základe anonymných dotazníkov.
No a ešte čo sa týka toho mobbingu a bossingu, áno, šíri sa ako epidémia po celom Slovensku. Z mnohých kútov Slovenska dostávam správy zo škôl, že učitelia na pracovisku nemajú vytvorené priaznivé podmienky, že nálady voči, nálady sa zhoršujú, že riaditelia škôl si voči nim dovoľujú veci, ktoré by si predtým nedovolili, a povedzte mi nejaký vlastný návrh alebo vašej strany, ako chcete týmto veciam zamedziť. Rád sa k tomu...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Mali by sme pokračovať ďalším bodom, prvé čítanie poslankýň Lucie Ďuriš Nicholsonovej a poslankyne Zimenovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Vzhľadom k tomu, ale že tu momentálne nemáme spravodajcu, takže presúvam to, samozrejme, na koniec schôdze.
Budeme pokračovať ďalším návrhom. Vidím tu aj navrhovateľku, aj spravodajcu.
Takže to je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o rozhlase a televízii Slovenska (tlač 1266).
Pani poslankyňa Kaščáková, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1266.)

Ďakujem za slovo. Dovolím si v krátkosti odôvodniť tento návrh zákona a potom by som o ňom povedala aj viac v rozprave, do ktorej sa týmto zároveň prihlasujem.
Takže návrh nášho zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predkladám v mene skupiny poslancov Národnej rady z poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita. V zmysle zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytovanej Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania v znení zmien a doplnkov majú okrem výnimiek všetky fyzické osoby, ktoré sú evidované dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny, ako aj zamestnávatelia, ktorí v pracovnom pomere alebo v obdobnom vzťahu zamestnávajú aspoň troch zamestnancov, povinnosť prispievať na chod Rozhlasu a televízie Slovenska prostredníctvom úhrad za služby verejnosti, vo verejnosti viac známych ako koncesionárske poplatky.
Tento výber považujeme, resp. je nespravodlivý a neetický, nakoľko zaväzuje občanov prispievať na verejnoprávne médiá bez ohľadu na to, či služby rozhlasu televízie využívajú, alebo nie. Je navyše aj diskriminačný voči zamestnávateľom, ktorí sú povinní platiť podľa počtu zamestnancov takisto bez ohľadu na to, či pri svojej podnikateľskej činnosti služby verejnoprávnych médií využívajú, alebo nie. Ak chce štát poskytovať občanom služby RTVS ako verejnoprávneho média, musí vyčleniť na jeho financovanie prostriedky z daní, ktoré občania štátu už odvádzajú, a nie zaťažovať verejnosť ďalšími osobitnými poplatkami. Cieľom nášho návrhu je teda zrušiť úhrady za služby verejnosti ako osobitnú finančnú záťaž občanov i podnikateľskej sféry, ktorá ide nad rámec ich daňového a odvodového zaťaženia.
Súbežne s týmto návrhom navrhujeme cez zmenu zákona č. 532/2010 Z. z. o rozhlase a televízii Slovenska zaviesť financovanie tejto služby prostredníctvom nárokovateľného príspevku zo štátneho rozpočtu. Vzhľadom na to, že týmto návrhom sa zrušuje zákon o úhrade za služby verejnosti, tak obsahuje náš návrh zákona taktiež príslušné prechodné ustanovenia, ktoré stanovujú, že RTVS bude od 1. januára 2020 vykonávať výber a vymáhanie úhrad a iných pohľadávok, ktoré neboli zaplatené do 31. decembra 2019, pričom sa na tento výber, vymáhanie úhrad a iných pohľadávok bude vzťahovať zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti v znení účinnom k 31. decembru 2019, a teda takto vybraté a vymožené úhrady za služby verejnosti, ako aj vymožené iné pohľadávky budú príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska.
Prijatie navrhovaného zákona bude mať negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, tak ako je vyčíslený v doložke vybraných vplyvov, bude mať pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Nebude mať vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, viazaná, a s právom Európskej únie.
Takže toľko v krátkosti odôvodnenie.
Ďakujem.

Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Kolesárovi, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministra financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a výbor národnej republiky..., Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 22. marca 2019 a gestorský výboru do 25. marca 2019.
Ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal jedinú písomnú prihlášku - pána poslanca Mazureka za klub SNS, ale predtým, samozrejme, pani navrhovateľka Kaščáková sa hlási do rozpravy, takže nech sa páči.

Ďakujem. Rada by som doplnila teda moje odôvodnenie nášho návrhu aj trošku hlbšou informáciou a pohnútkach, ktoré nás k tomu viedli.
Samozrejme, koncesionárske poplatky sú veľmi často a veľmi živo diskutovanou témou, ale strana Sloboda a Solidarita sa netají tým, že je dlhodobo v našom programe zrušenie týchto poplatkov, nakoľko ich naozaj považujeme za niečo nadbytočné, niečo, čo si občania platia nad rámec svojich daní, a preto nesystémové a niečo, čo je hodné nápravy. Takže v tomto návrhu vlastne riešime iba jednu jedinú vec alebo v podstate dve, zrušenie koncesionárskych poplatkov a ich nahradenie priamou platbou z rozpočtu.
Ambíciou tohto návrhu v tejto fáze nie je polemizovať o ďalších, žiadnych ďalších aspektoch týchto zákonov a dokonca nepolemizujeme ani len o samotnej výške financií, ktoré sú potrebné na chod RTVS a ktoré by mali byť v tom rozpočte vyčlenené. Preto tú navrhovanú sumu, ktorá, ktorou by malo byť RTVS hradené z rozpočtu, tak ju navrhujeme len ustanoviť iba preklopením priemeru aktuálnych súm, ktoré boli dosiahnuté v posledných dvoch rokoch z ročného výhrad, výberu úhrad za služby verejnosti formou koncesií, teda a ich preklopenie do štátneho rozpočtu, z ktorého bude po novom RTVS financovaná. Teda podstatou nášho návrhu je v tomto kroku odstrániť iba samotný prvok spôsobu financovania RTVS, ktorý je dnes podľa nás nespravodlivý na spôsobe alebo vo forme na princípe dodatočného zdaňovania občanov, a chceme, aby toto dodatočné zdaňovanie občanov bolo zrušené. To je dôvod, prečo predkladaným návrhom okrem tejto jedinej zmeny v tejto fáze nemeníme vlastne žiadne iné parametre zákona. Aj keď si uvedomujeme, že výška sumy, akou je doteraz financovaná RTVS, či už by to bolo prostredníctvom koncesií, alebo by to bolo zo štátneho rozpočtu, alebo ich kombináciou, tak je výsledkom čisto politických návrhov z minulosti, a teda pravdepodobne neodráža reálne potreby.
Do budúcna preto bude potrebné rozpočtovanú sumu upresniť na základe odbornej analýzy nákladov RTVS v pomere k požadovaným výkonom, ktoré by RTVS mala pre občanov vo verejnoprospešnom záujme manažérsky zabezpečovať. Na Slovensku, bohužiaľ, práve táto analýza dlhodobo chýba, pričom pre udržateľnosť alebo udržateľný rozvoj RTVS je verejná diskusia o tomto práve tá najpodstatnejšia. My však, ako som povedala, o výške príspevku zatiaľ nepolemizujeme, pre rok 2020, odkedy by mal vlastne tento zákon vstúpiť, byť účinný, tak ju stanovujeme na 81 640-tisíc eur a v každom ďalšom roku sa rozpočtovaná suma oproti predchádzajúcemu roku iba upraví o priemernú mieru inflácie zistenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky a meranú indexom spotrebiteľských cien, ktorá bude dosiahnutá v období júl až jún, ktoré bezprostredne predchádzajú príslušný rozpočtový rok oproti predchádzajúcemu obdobiu, júl až jún. K tej sume 81 640-tisíc eur sme dospeli vypočítaním priemernej výšky výberu v období v posledných dvoch rokov so zaokrúhlením desaťtisíce nadol. Išlo o daňové príjmy úhrady za služby verejnosti, teda koncesionárske poplatky, ktoré predstavovali v roku 2017 sumu 80 982 203 eur a v roku 2018 sumu 82 300-tisíc eur. Tieto sumy sú prevzaté z výročnej správy RTVS za rok 2017 a z rozpočtu RTVS, resp. jeho poslednej úpravy z decembra 2018.
V podstate, ako vravím, v strane Sloboda a Solidarita sme dlhodobo za zrušenie koncesionárskych poplatkov a do parlamentu predá..., predkladáme opäť návrh na ich zrušenie, pretože nechceme, aby občania platili za služby osobitným poplatkom, je to v podstate tých 4,64 eura, ktoré prídu občanom na poštovej poukážke SIPO každý mesiac do schránky, a, samozrejme, okrem výnimiek typu seniori alebo zdravotne postihnutí a podobne, a musia túto sumu zaplatiť bez ohľadu na to, či RTVS sledujú, alebo nie. Podľa nás je to, ako som už povedala, skrytá daň a myslíme si, že Slováci už platia dosť daní na to, aby z ich, z nich štát dokázal vyčleniť príspevok aj na verejnoprávnu televíziu.
Takže týmto návrhom jednoznačne stojíme na strane občanov, riešime jeden jediný parameter, preklopenie platby RTVS z koncesií do rozpočtu, dokonca v zákone ponechávame aj možnosť uzatvárať zmluvu so štátom, ktorú takisto považujeme za veľmi nesystémovú vec a niečo, čo sa do budúcna bude musieť takisto zmeniť. Ale ako som povedala, môže to prísť až s analýzou skutočných nákladov, za ktoré RTVS funguje, v pomere výsledkov, ktoré nám dáva.
Ďakujem veľmi pekne, verím, že v tomto pléne sa nájde dostatok ľudí, ktorí o našom návrhu veľmi seriózne pouvažujú, pretože naozaj je to veľmi jednoduchý krok, akým môžme veľmi jednoduchým spôsobom zrušiť osobitnú záťaž občanov v podobe daní navyše, ktorým sú koncesie.
Ďakujem.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Milanová.
Nech sa páči.

V prvom rade chcem povedať, že nie som proti tomuto návrhu, ale paradoxne trošku skúsim tento koncept ako keby nahlodať. Tá téma koncesií tu je dlhodobo aj strana SaS ju razí dlhodobo, aj náš Jozef Viskupič predkladal návrhy zákonov na zrušenie koncepcií, koncesií, ale čím ďalej, tým viac nad tým rozmýšľam, tak sa mi javí, že tento model nie je úplne ideálny, poviem prečo. V mnohých krajinách v Európskej únii funguje a je teda hodnotený ako pokrokový.
Keby sme vlastne koncesie zrušili a tie peniaze by sa museli hľadať v štátnom rozpočte, riaditeľ televízie vždy, by vždy mal trošku slučku na krku a musel by čakať, že či minister vyčlení, áno, či minister financií vyčlení dostatok peňazí na to, aby tá televízia mohla fungovať. Takto je aspoň do určitej miery zabezpečená verejnoprávnosť, to slovíčko, ktoré sa tu tiež veľmi často skloňuje. Ale predsa ak by televízia bola kompletne závislá od štátu, myslím si, že by tam do veľkej miery hrozilo, že by tomu štátu aj slúžila v oveľa väčšej miere, ako je to možno dnes. Koncesionárske poplatky sa 12 rokov nemenili, tá výška je 4,64 eura, nechcem povedať, že ľudia sú už na tú sumu zvyknutí, ale v podstate keby sme im povedali, že teraz ju neplaťte, tak možno by si to v zásade ani nevšimli a platíme na úradoch rovnaké poplatky za čokoľvek, čo chceme vybaviť.
Takže len, len také drobné detaily k tomuto, k tomuto návrhu.

Nech sa páči, pani poslankyňa Kaščáková, môžte reagovať.