40. schôdza

Ale mrzí ma, aký obraz my všetci tu vytvárame o tejto voľbe. Nechcem hodnotiť jednotlivých kandidátov, lebo tých hodnotení už tu bolo veľa, a skôr by sme mali hodnotiť to, ako táto voľba vyzerá.
Bolo tu veľa povedané, bolo veľa medializované, ale mali by sme si všetci položiť otázku, čo má z toho občan. Občana totiž nezaujíma, či je henten pekný, alebo škaredý, odborný, neodborný, občan chce vidieť, že zvolíme Ústavný súd, ktorý bude morálne čistý, ktorý bude rozhodovať v zmysle práva a ktorý bude dbať na ochranu majetku a zdravia občanov tak, ako je napísané v Ústave Slovenskej republiky. (Sústavný ruch v sále, zaznenie gongu.)
Ja by som vás preto chcel všetkých poprosiť, aby sme vybrali kandidátov, o ktorých sa nebudeme musieť potom dočítať, že rozhodovali v rozpore s ústavou (zaznenie gongu) alebo v rozpore s dobrými mravmi. Chcel by som vás vyzvať, aby sme volili podľa najlepšieho vedomia a svedomia, aby sme nevolili politicky, že tento je náš kandidát, tento je váš kandidát, tento je pekný alebo tento je škaredý, ale voľme tak, aby sme sa o nejaký čas nemuseli hanbiť za to, ako Ústavný súd rozhoduje. To je všetko.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja iba jednu faktickú poznámku. Ja sa stále zamýšľam nad celou tou debatou, ktorá tu prebieha už niekoľko hodín, a chcem povedať, čo je to voľba. No veď voľba je demokratické rozhodnutie. Ja nerozumiem tomu, ak volia občania, môžu si vybrať, ak volia poslanci, majú vedomie a svedomie a myslím si, že každý posúdi, kto je vhodný podľa neho kandidát, kto nie je.
A keď hovoríme, že niekto bude rozhodovať v rozpore s ústavou, ja sa pýtam, rozhoduje sudca ojedinele alebo je tam senát, alebo ako?
Môj názor je, že každý sa môže slobodne v tajných voľbách rozhodnúť, o kom si myslí, že naozaj na ten súd ústavný patrí, a naozaj už veľmi dlho o tom rozprávame a voľba je slobodná. Tak zachovávame demokraciu a slobodu a nesnažme sa diktovať poslancom, koho majú, koho nemajú, aj verejnosti, uznávať ako odborníka a ako človeka, ktorý na Ústavný súd patrí.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, mám pocit, že je to taká vážna téma, že je treba prihlásiť sa do rozpravy, a pokúsim sa v mojom vystúpení reflektovať aj niektoré komentáre, ktoré tu už v diskusii odzneli.
V prvom rade asi musím znova zopakovať, že voľba sudcov alebo kandidátov na sudcov Ústavného súdu je to najdôležitejšie rozhodnutie, ktoré parlament v tomto volebnom období robí. Jednoducho je to tak. A priznám sa, že ja celý môj politický život sa venujem justícii, spravodlivosti a otázkam, ktoré s týmto súvisí, a dokáže ma znova a znova prekvapiť, lebo sa to deje opakovane, ako, ako sú podcenené, politicky podcenené takéto voľby, ako je politicky podcenená dôležitosť takýchto volieb a ako je politicky podcenená zodpovednosť pri takýchto voľbách. Justícia je častým predmetom kritiky, a naozaj mnohokrát aj oprávnene, a často kritizujeme, že justičný stav si nevie urobiť poriadok sám so sebou a často sú sudcovia predmetom kritiky aj tu v tejto sále. Ale to, ako bude vyzerať Ústavný súd, nebude závisieť od falošnej kolegiality sudcov alebo niekoho iného, za to bude zodpovedať len a len táto poslanecká snemovňa, pretože len a len táto poslanecká snemovňa môže kandidátov na sudcov Ústavného súdu navrhnúť. A potom koho vyberie, to bude prezident. Čiže je to politické grémium, tento parlament, ktorý rozhodne o tom, ako bude vyzerať Ústavný súd. Odznelo to tu ixkrát, ale znie to už ako nejaká planá floskula a naozaj som presvedčená o tom, že to hlboké politické podcenenie tejto zodpovednosti je proste prítomné v tomto priestore, a priznám sa, že nedokážem to pochopiť.
A pritom minulý týždeň sme dostali z Ústavného súdu jasný odkaz, o čom je Ústavný súd. Predsa minulý týždeň Ústavný súd rozhodol o protiústavnosti ústavného zákona. Ako je silnejší odkaz pre parlament, aká je to dôležitá inštitúcia? Veď silnejší odkaz neexistuje! Ústavný súd nám zrušil ústavný zákon, vážení, však to je strašne silná vec a ja akceptujem tézu materiálneho jadra, napriek tomu som presvedčená, že v tomto prípade je tu x otáznikov, či toto bol ten prípad, práve tento prípad, kedy si mal Ústavný súd na seba vztiahnuť túto kompetenciu.
A ja nechcem polemizovať teraz s Ústavným súdom, ale ja chcem upozorniť na dve veci, ktoré sa stali. Bolo prijaté toto rozhodnutie nejakou väčšinou, vychádzame z toho, že asi 9 hlasmi, pretože 4 sudcovia Ústavného súdu povedali, že zverejnia svoje odlišné stanovisko. Dámy a páni, mne chýba ďalších 7 odlišných stanovísk, pretože všetci si tu tak hovoríme, no, sudcovia pre seba, ale treba to nahlas povedať, že v takejto vážnej veci od sudcu Ústavného súdu očakávame, že sa dokáže dôveryhodným spôsobom vysporiadať so svojím konfliktom záujmov. Ja nehovorím, že musí vyhlásiť zaujatosť a nerozhodovať, ale musí sa dokázať verejne vysporiadať so svojím konfliktom záujmom. Päť sudcov Ústavného súdu sú sudcovia s prerušenou (pozn. red.: správne "prerušeným") výkonom funkcie a pôjdu na svoje domovské pracoviská, za chvíľu, štyria z nich za chvíľu. Nevidela som jedno ani nebolo avizované žiadne osobitné stanovisko, v ktorom by sa títo sudcovia Ústavného súdu vysporiadali so svojím konfliktom záujmov. To je najdôležitejšia etická a právna otázka, keď hovoríme o tom, že nejaká inštitúcia má byť nezávislá a nestranná, že ľudia, ktorí v nej pôsobia, sa vedia vyrovnať s konfliktom záujmov. A ja čakám na túto odpoveď, pretože toto je pre mňa tá najkľúčovejšia odpoveď, ktorú vo väzbe na rozhodnutie Ústavného súdu čakám.
A nehovorím to a nehovorím to len tak, že som vypichla práve tento jeden moment, hovorím to preto, pretože dva týždne máme politický chaos v tomto pléne a máme politický chaos kvôli voľbe kandidátov na sudcu Ústavného súdu z jedného jediného dôvodu, a síce, že jeden z kandidátov je v konflikte záujmov, s ktorým sa nevie vysporiadať, a úplne v priamom prenose nám ukazuje, že proste nezvláda otázku konfliktu záujmov. Pretože to nie je radový poslanec, ktorý môže vyriešiť svoj konflikt záujmov tým, že nebude sám o sebe hlasovať, hovoríme o predsedu (pozn. red.: správne "predsedovi") najsilnejšej politickej strany, ktorý zasadá na koaličných radách a je určujúcim hlasom pre kreovanie dohody tohto parlamentu o tom, kto bude a kto nebude zvolený za sudcu Ústavného súdu - a to je podľa mňa najväčší problém, že máme v priamom prenose nevysporiadaného kandidáta na sudcu Ústavného súdu so svojím vlastným konfliktom záujmov. To je ten hlavný problém, som o tom hlboko presvedčená.
A to nie je len etický problém, to je aj právny problém, lebo ktorý ďalší kandidát môže niekde zasadať a rozhodovať o tom alebo spolurozhodovať o tom, kedy zasadne výbor, kedy bude o tom hlasovať plénum a koľko ktorá strana a ktorých kandidátov bude preferovať vo výsledku v tej voľbe. Pretože nejaká dohoda musí vzniknúť, ak máme zvoliť 18 kandidátov; 18 kandidátov náhodným hlasovaním proste nezvolíme budúci týždeň, to proste tak nefunguje. Keď máme zvoliť 18 kandidátov, tak nejaká dohoda musí vzniknúť a dokonca ja ju očakávam, ale očakávam ju verejným spôsobom, že budeme vedieť, ako tá dohoda vyzerá.
Ale opakujem, môj zásadný problém je, že proste je tu konflikt záujmov, s ktorým nikto nepracuje, a to je diskvalifikačné podľa mojej mienky aj vo vzťahu k tej pozícii na Ústavnom súde.
Považujem to za veľmi vážne, pretože ak nezvolíme budúci týždeň 18 kandidátov na ústavných sudcov, ktorých budeme môcť predložiť prezidentovi, tak po tom, čo sa deje a čo v priamom prenose ukazujeme von z tohto parlamentu ohľadne voľby ústavných sudcov, tak ja som vážne zvedavá, koľko tých renomovaných ľudí s kreditom sa prihlási do ďalšieho kola na kandidatúru za sudcu Ústavného súdu. Pretože niekto, kto má svoju pozíciu, svoj kredit, jednoducho nepotrebuje to, však my ako keby sme ukazovali, že my o tých ľudí nestojíme a to je podľa mňa najhorší odkaz, ktorý môže parlament navonok aj do odbornej verejnosti jednoducho dať.
Dovoľte mi na záver pár poznámok ešte k jednej otázke, a síce k otázke verejnej voľby. Áno, nebudem hlasovať za tajné hlasovanie na kandidátov na sudcov Ústavného súdu, pretože to v tomto momente vnímam vyslovene ako nesprávne. Pretože pokiaľ politické strany nevedia normálne rokovať, nevedia prezentovať riadne svoju politickú dohodu vo voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu, tak by ju mali odkryť aspoň vo finálnom hlasovaní.
Zásadne popieram, že verejná voľba je niečo nedemokratické. Verejná voľba je rovnako demokratická, ako je tajná voľba demokratická. To nemá s demokraciou nič spoločné. Ale treba povedať, že sme v zastupiteľskej demokracii a je to jednoducho otázka skladania účtov. To je za prvé.
A za druhé. Nemôžem akceptovať argument, dokonca si myslím, že je to dokonca z podstaty nesprávny argument, že je dobré, aby teda tí, ktorí budú zvolení, nevedeli, kto ich zvolil, aby náhodou neboli zaviazaní. No, ten kandidát, ktorý je tak chatrný v svojej vnútornej integrite, že nesmie vedieť, kto ho volil, pretože inak by sa mu cítil zaviazaný, ten tam jednoducho nemá čo robiť. Veď to tak nie je. (Potlesk.)
Nehovoriac, nehovoriac o tom, že - ja to poviem inak. Dámy a páni, ešte dve osobitné stanoviská sudcov mi chýbajú v tej inkriminovanej, v tom inkriminovanom rozhodnutí Ústavného súdu, a síce dvoch sudcov Ústavného súdu, našich bývalých kolegov. Oni veľmi dobre vedia, kto ich zvolil, lebo vtedy ich volil, bola jednofarebná vláda a volil ich, samozrejme, SMER - sociálna demokracia, ktorých boli členom alebo za ktorých tu boli ako poslanci, však oni to vedia. Napriek tomu, zdá sa, zásadným spôsobom zmenili názor v tak zásadnej otázke, ako sú previerky sudcov Ústavného súdu a predtým zásadným spôsobom zmenili názor dokonca v tak dominantnej téme, ako pre stranu SMER bola otázka ochrany spotrebiteľa. Všetko zákony, za ktoré tu hlasovali. Je mi čudné, že nepíšu osobitné stanoviská. Celkom by ma to zaujímalo, pretože tam muselo dôjsť k nejakému posunu názorovému a je namieste, aby to bolo zverejnené.
Ale zároveň to ukazuje aj v priamom prenose, že nie to, že viem, kto ma volí, ma nijako neovplyvňuje vo svojom následnom rozhodovaní. Máte to tu, máte to na tácke a tie previerky, veď to bola tak dôležitá téma, veď to bola kľúčová téma kandidatúry Roberta Fica v prezidentskej kampani, keď nevedel jednoducho vo voľbách povedať, že nie, Štefana Harabina nevymenuje za predsedu Najvyššieho súdu, tak potreboval agendu justície uchopiť iným spôsobom. Veď tak to bolo.
Je paradoxom, len paradoxom situácie, že teraz máme zase prezidentské voľby, že tým toxickým menom, na ktoré sa pýta každý novinár každého kandidáta, dnes nie je Štefan Harabin, ale že tá otázka je teraz na Roberta Fica, vymenujete - nevymenujete, a je paradoxom, že je to práve v dobe, keď Štefan Harabin kandiduje za prezidenta, Ústavný súd aj, zdá sa, hlasmi bývalých poslancov za stranu SMER - SD zrušil ústavný zákon, ktorý riešil previerky sudcov. Ale to sú už len paradoxy tejto doby.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pani Žitňanská, hovoríte, že je to politicky podcenená táto voľba. Ja sa vrátim aj k rozhovorom, ktoré počas híringu aj neformálne sme viedli aj s predstaviteľmi SMERU a SNS, keď hovorili, že naozaj oni nemajú svojich kandidátov, resp. nie sú nejakým spôsobom dohodnutí s inými koaličnými stranami, a keďže skutočne hrozí to, že do poslednej chvíle poslanci budú tápať, že koho idú voliť, tak si myslím, že o level vyššie, o level lepšie by bolo, keby pán Danko, Bugár, Fico, predstavitelia koalície, vyvolali oficiálne rokovania aj s nezávislými poslancami, aj s opozíciou a na tomto stretnutí sa snažili hľadať dohodu, zhodu na 18 kandidátoch, ktorých by sme predložili prezidentovi.
V tejto chvíli mi toto príde lepšie riešenie ako to, aby sme do poslednej chvíle a aj poslanci vládnej koalícii (pozn. red.: správne "koalície") nevedeli, koho idú voliť, a potom im nejaký pán predseda strčí lístoček, že za týchto budete hlasovať bez toho, aby tí ľudia boli na to pripravení.
Takže chcem vás aj, vlastne to je faktická poznámka na pani Žitňanskú, ale tak adresovať aj takú výzvu špičkám koalície, aby sa usilovali o spoločnú dohodu aj s opozíciou, aj s nezávislými poslancami.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pani kolegyňa Žitňanská, ja z toho, čo počúvam, naozaj potvrdzujete alebo mne to potvrdzuje to, že samotný zákon ešte nič negarantuje a že naozaj je to práve o ľuďoch. Jednak tí, ktorí ho posudzujú, jednak tí, ktorí ho implementujú, ktorí ho vykladajú, a tu je práve tá dôležitosť celej tej témy a ten rozmer konfliktu záujmu je úplne kľúčový.
A pri tej dohode by som chcel len doplniť, že ja súhlasím s tým, že to bude výsledkom politickej dohody, len ja som poukazoval aj na to, že ide o motív, pretože to, aký má človek motív, rozhodne o tom, aké bude mať kritériá. A myslím si, že toto je práve to, že sa tu ukazuje, že my nechceme, ako keby mať tie rovnaké kritériá, resp. vládna koalícia má svoj motív a podľa toho, samozrejme, svoje kritériá, a preto nemôže prirodzene prísť k tej dohode a to je to žalostné. Pretože ak by sme vychádzali z podstaty Ústavného súdu, tak ako ste aj povedali, že môže zrušiť ústavný zákon, a vychádzali z toho, na základe toho sa nadefinovali kritériá, tak potom keď už máme jednotné kritériá, už sa ľahko hľadajú potom tí najlepší kandidáti.
Len tu je problém, že tie motívy vlastne delia tie kritériá na dve skupiny a tam nie je takmer žiadny prienik, tým pádom tá dohoda ako keby ani nemôže byť. Pokiaľ my, alebo respektíve pokiaľ koalícia nebude ochotná pristúpiť na to a pochopiť, že tu ide o záujmy občanov a presne o to, čo ste povedali vo vašej reči, tak nemáme, ťažko sa s nimi nejako baviť, ale dúfame, že budú ochotní pristúpiť na túto debatu, že budú ochotní pochopiť tie základné kritériá, ktoré by tými kritériami byť mali, a potom môžme vyberať podľa nich kandidátov.
Ďakujem v každom prípade za vaše vystúpenie.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Žitňanská uviedla nasledujúce slová a výrazy vo svojom vystúpení: zodpovednosť, podcenená dôležitosť, paradoxy dnešnej doby, význam ľudí ako Harabin, Robert Fico pre našu spoločnosť, chaos.
Ja by som sa chcel spýtať nasledujúcu vec, a to sa snažím sa držať späť. Pani kolegyňa, kto bol ten, kto priniesol toto všetko do tohto parlamentu? Neboli ste vy súčasťou toho? Lebo na čiste faktickej a teoretickej úrovni s tým, čo ste hovorili, sa, samozrejme, dá len súhlasiť, ale tá reálna politika, ktorá tu je v tomto parlamente, je predsa aj vaše dielo spolu s istým iným uchádzačom o post ústavného sudcu. Je nanajvýš zahanbujúce, že tu musíme počúvať takéto vystúpenie od niekoho, kto sa snaží akosi povstať z prachu a tváriť sa tu, že s týmto, čo tu dnes zažívame, to znamená stratu demokracie, stratu právneho štátu, že s tým nič nemá. To predsa je niečo, s čím sa nedá žiť podľa mňa.
A ja viem, že pre väčšinu slušných ľudí v tomto parlamente je zahanbujúce vôbec o tom hovoriť, pretože sa hanbia, za vás sa hanbia. Tak vám pritakávajú ako kolega Heger, áno, pekne ste to povedali. Nie, treba povedať pravdu. A pravda je, že vy ste jedna z hlavných príčin, prečo tu takto sedíme a plačeme nad stratou demokracie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Lucia Žitňanská, ja nemám ambíciu komentovať materiálne jadro tvojho vystúpenia, ale jednu poznámku mám a tá sa týka konštatovania, že toto je najdôležitejší bod nášho rokovania v súčasnom volebnom období. Myslím si to aj ja. Napriek tomu, že teda považoval som za veľmi dôležité body zabránenie uvoľneniu dlhovej brzdy a napríklad aj bod, ktorý sa týka zastropovania veku odchodu do dôchodkov, ktoré by mohli zničiť naše, udržateľnosť našich verejných financií.
Myslím si to jednak preto, že spravodlivosť je základ spoločnosti, a aj preto, že kým verejný dlh, deficit máme pomerne dobre merané a komunikované spoločnosti, tak rozpad spravodlivosti poskytuje nemerateľne, nevidíme to voľným okom a môže dospieť ku katastrofe. Tu je namieste podľa mňa vyzvať väčšinu, aby so záujmom, s ohľadom na záujmy Slovenska, nie na záujmy úzkej skupiny ľudí, nezabránila voľbe 18 kandidátov, z ktorých sa dá vybrať 9 kvalitných. Ak sa takéto veci nebudú robiť, tak boj za spravodlivosť sa prenesie do ulíc, čoho svedkom sme už boli.

Pani poslankyňa Žitňanská, mňa zaujalo to poukázanie na konflikt záujmov, v ktorom sa nachádza Robert Fico, a teda to, že Robert Fico nie je iba poslancom Národnej rady, ktorý by prípadne mohol o sebe hlasovať a byť tak zvýhodnený voči iným uchádzačom, ale aj skutočnosť, že Robert Fico je predseda najsilnejšej politickej strany, ktorá má v parlamente najviac poslancov. A napokon Robert Fico sa k tomuto konfliktu záujmov aj nepokryte prihlásil na vypočúvaní uchádzačov, kde svoju reč začal tým, že hovorí ako predseda najsilnejšej politickej strany, a kde upozornil na to, že však nerobme si ilúzie, voľba ústavných sudcov je politická záležitosť a budú o nej rozhodovať politické dohody. Najprv sa musíme dohodnúť my v rámci vládnej koalície.
To, že sa Robert Fico nezúčastní hlasovania, teda bude mu chýbať jeden hlas, je zoči-voči tejto skutočnosti naozaj úplne nepodstatná vec. Podstatná vec je, že Robert Fico má dosah na to, ako budú hlasovať poslanci z parlamentného klubu jeho politickej strany, a Robert Fico má dosah na to, akým spôsobom sa dohodne vládna koalícia, ktorá ešte stále, aj keď sa to znižuje, ale ešte stále disponuje v tomto parlamente väčšinou.
Čiže Robert Fico napriek tomu, že sa nezúčastní hlasovania, bude rozhodovať sám o sebe a bude zvýhodnený voči iným uchádzačom. Aj to je dôvod, prečo by hlasovanie malo byť verejné. Bolo by dobré, keby boli aj tie politické dohody verejné, ale keď nie, tak aspoň verejné hlasovanie, aby sme videli, kto ako hlasoval.

Ďakujem za slovo. Ja sa tiež dotknem tej otázky verejnej voľby, ktorá ani z nášho pohľadu rozhodne nemôže byť nedemokratická. A keď tu máme ako v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ako východiskovú pozíciu nastavené práve verejné hlasovanie, tak by som rád pripomenul kolegom, ktorí neustále trvajú na tom, že takáto voľba by mohla byť za istých okolností nedemokratická, že sú to oni, ktorí hlasovali okrem iného aj za rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky, a sú to oni, kto budú musieť, rovnako ako my ostatní, skladať účty občanom, našim voličom, ktorých, pochopiteľne, zaujíma, ako sme sa v tej-ktorej voľbe rozhodovali, a preto nevidím dôvod na to, aby sme vôbec hlasovali neverejne, tajne o akomkoľvek návrhu, pretože naši voliči majú právo vedieť, ako sme sa rozhodli a obzvlášť v tak závažnej záležitosti, ako je voľba ústavných sudcov.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, samozrejme, že tá otázka, že či tento svet bol najlepším z možných svetov po voľbách v roku 2016, ja si myslím, že rovnako ako aj my, tak aj vy riešite aktívne túto otázku. Myslím, že dôsledkom toho je tiež tá reč, ktorá práve zaznela, kedy už nie ako súčasť vládnucej koalície naplno pomenúvate aj problémy, ktoré sú v jej bytostnom vnútri.
Je extrémne nebezpečné, práve tá časť, ktorú ste povedali, že spôsob, akým sú a budú volení kandidáti na ústavných sudcov a sudkyne, odrádza tých najlepších takpovediac na trhu, aby to vôbec skúšali. Lebo keď bude jasné, že tie pravidlá sú tam len formálne, že politická hra ich môže prerušiť a pretlačiť a môže im zabezpečiť, že neplatia, keď bude jasné, že konflikt záujmov neprekáža, keď žiadne písané, ani písané pravidlá v zásade neplatia, ak sa nájde väčšina, tak formálne sa dostávame do stavu totality a nie do stavu demokracie.
Na uliciach na celom svete sa zhromažďujú stovky a tisíce ľudí, ktorí hovoria, že tento systém spôsobu vládnutia im nevyhovuje. Štatisticky na Slovensku stále viac ľudí tvrdí, že liberálna demokracia im vyhovuje iba za predpokladu, že z nej niečo majú. A my práve teraz neprispievame k tomu, aby sa to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)