42. schôdza

Pani poslankyňa Červeňáková, vy ste spomenuli asi takú jednu vetu, že je to politický boj, vyčítali ste to ministerke. Pardon, ministerke, že to rozpráva v pléne. No je to politický boj. Vy sama ste toho príkladom, že je to politický boj, resp. aj politický boj, a tá profesia sa strašne často zneužíva už akákoľvek, v rámci tohto politického boja, o ktorom ste hovorili aj vy, vaše vystúpenie bolo absolútne politické, dokonca si myslím, že to bola taká povinná jazda, nechcem to znevažovať, samozrejme, v rámci, v rámci tej vašej strany, ktorú ja teda nemôžem rešpektovať vzhľadom na vašeho predsedu absolútne. Okrem toho ten politický boj sa tuná zvrháva. Už nestačí sa urážať navzájom, už sa urážajú ľudia, ktorí tuná v tomto parlamente nie sú. Už sa lezie do minulosti. Dokonca jeden z vašich kolegov urazil tuná národ jeden, krajinu jednu veľkú. Toto je normálne podľa vás pri takomto, takomto prerokovávaní takejto témy? Veď vy už naozaj zneužívate všetko, čo sa len zneužívať dá, a tuná už vôbec k meritu veci sa málokto vyjadruje. Česť výnimkám. Je to absolútne zneužívanie pred tými ďalšími hlasovaniami, pred tými ďalšími voľbami, proste pred všetkým. Vy ste si túto tému v rámci ministerstva školstva pomýlili s jednou absolútnou predvolebnou kampaňou alebo predvolebnými kampaňami, ktoré vás čakajú. Okrem toho, ja stále čakám na pozitíva. Aspoň jeden človek, keby povedal pozitíva, ktoré na tom ministerstve sú. Pozrite sa, ako vyzerajú, ako vyzerá umelecké školstvo, v živote sa mu tak nedarilo ako teraz, pani poslankyňa. Kto toto povie kedy? Prečo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za pripomienky. Viem, že pani ministerka má to veľmi ťažké. Ako tu už bolo aj povedané, vážia si ju aj verejná obec, samozrejme, aj odborná obec, hlavne odborná obec, ale má veľmi ťažkú pozíciu. Mala by odstúpiť teraz, aby nebola zatiahnutá do problémov, a už bude neskoro.
Vraveli sme o politickom boji. Myslím si, že volia nás voliči. My sme zodpovední za to, čo pre nich urobíme, a na margo pedagógov, žiaľbohu, nie sú spokojní s pracovnými a hlavne finančnými podmienkami. Žiaľbohu, je to tak.
Ďakujem.

Milé kolegyne, kolegovia, na dnešnej schôdzi sa venujeme odvolávaniu pani ministerky školstva. Ako to už bolo povedané, tie dôvody, aj ktoré boli uvedené v dôvodovej správe, sú najmä toho finančného charakteru, či už sa jedná o tých 600 mil. eur, ktoré mali byť, povedzme si rovno de facto rozkradnuté v rámci, v rámci nejakých výskumných projektov, čo nie je, samozrejme, vina súčasnej pani ministerky, aby sme boli objektívni, je to vina predchádzajúceho ministra pána Plavčana, ktorý bol teda všeličo, ale rozhodne nie nejakým dominantným ministrom, ktorý by nejakým pevným spôsobom držal v rukách svoje ministerstvo.
Potom je tu druhý uvádzaný dôvod, o ktorom tu bolo diskutované, tých 100 mil. eur prepadnutých v rámci Operačného programu Výskum a inovácie. A tretí dôvod, ktorým bolo zase to podozrivé prideľovanie dotácií, najmä teda schránkovým firmám a firmám blízkym SNS-ke, opäť sa jednalo o výskumné, vývojové projekty.
Na jednej strane tu teda máme tieto finančné, finančné podozrenia, pochybenia, niekde doslova dokázané rozkrádačky, alebo teda šafárenie, na druhej strane tu máme kritiku najmä zo strany liberálnej opozície, to znamená OĽaNO a SaS, ktorí kritizujú tieto veci najmä preto, že sa im, samozrejme, neušlo a to, to ale, pani ministerka, nie sú všetky dôvody, ktoré, ktoré by mali viesť k vášmu odvolaniu.
My už dlhodobo sa venujeme, venujeme aj problematike školstva v Slovenskej republike a bolo to na jeseň minulého roku, keď sme sa venovali problémom slovenských škôl, nedostatku slovenských tried na území južného Slovenska. Vzniklo to, my sme aj predkladali návrh zákona v tejto oblasti, aby štát povinne zriaďoval základné školy pre slovenských žiakov, ktorí jednoducho, alebo pre slovenských rodičov, ktorí nemali kde na južnom Slovensku umiestňovať svojich žiakov, pretože pre Slovákov nebolo dostatok základných škôl a tá maďarská samospráva na južnom Slovensku im nechcela vytvárať priestor.
Potom tu bola kauza kapitána Danka, z ktorého, z ktorého falošného kapitánskeho titulu sa smejú všetci normálni vojaci a z ktorého falošného JUDr. titulu sa zase smejú všetci normálni právnici, to nie je môj výmysel ale reakcia verejnosti. A tieto, tieto problémy pokračujú.
Ja by som sa chcel ale venovať jednej veci, ktorej som, v ktorej som aj uvádzal interpeláciu na vás pani ministerka, stále som nedostal odpoveď, ale stále je teda v lehote, čiže čakám na to odpoveď a budem na ňu zvedavý. Jedná sa o, o vec, ktorú, z môjho pohľadu absolútne netolerovateľné, aby sa na slovenských školách diala. Jedná sa o príručku s názvom Učitelia proti dezinformáciám II, to znamená, že je to nejaké pokračovanie nejakej predchádzajúcej príručky, ktorý napísala nejaká Zuzana Vatrálová, Lukáš Zorád, ale teraz dôležitý Jaroslav Nagy, Irena Bihariová a Daniel Milo. Samozrejme, táto príručka vyšla ako inak s podporou ministerstva zahraničných vecí, to znamená s podporou Lajčákového ministerstva, ktorý tak štedro dotuje, dotuje mimovládne organizácie na Slovensku. Ja tu mám vytlačené, pár strán z tej brožúrky, musím to prečítať, lebo aby aj ľudia, ale aj vy, kolegovia poslanci, ste videli, že čo sa plížilo na slovenské školy medzi učiteľov, medzi žiakov. Tak v tej príručke Učitelia proti dezinformáciám, pani ministerka, sa napríklad (povedané so smiechom) píše o tom, ako spozná tzv. rizikového žiaka, citujem: Dnes je skutočne... „Dnes skutočne nie je možné rozpoznať rizikových mládežníkov podľa oblečenia, účesov či tetovania. Nie je žiadnym prekvapením, že sú to na výzor úplne bežní mladíci či dievčatá.“ Inými slovami, učitelia si majú dávať pozor na každého a šmírovať, šmírovať deti, šmírovať žiakov a hádzať ich do nejakého vreca, tam boli nejaké kritériá uvádzané, do nejakého, do nejakej zelenej zóny, žltej zóny a červenej zóny, na ktorú treba už volať, na ktorú už treba volať políciu na týchto žiakov.
Ďalšia časť, čo môže byť prvým varovným signálom: „Najlákavejším spojivom medzi extrémistickou scénou a mládežníkmi, ktorí ešte nie sú tak celkom jej členskou súčasťou, sú témy, ktorými extrémna pravica operuje. Ak učiteľ začne u študenta pozorovať súlad postojov s extrémnou pravicou, je to prvý zjavný indikátor, ktorý možno v rámci vyučovania odhaliť. Ide najmä o postoj k Rómom, alebo“ že - a teraz počúvajte -, „že žiak naznačuje nedostatky demokracie.“ To znamená veci, ktoré nefungujú tak, ako by mali. Tomuto naozaj nerozumiem, čo je extrémistické na tom, keď nejaký žiak poukazuje na nedostatky, na zlyhania systému v rámci nejakej konštruktívnej diskusie sa snaží hľadať vylepšenia, pretože aj demokracia, hoci sa to historicky ukázalo ako najlepší, najlepší spomedzi všetkých režimov riadenia spoločnosti, ale stále má svoje nedostatky, ktoré my ako spoločnosť a aj ako zákonodarci musíme nejakým spôsobom odstraňovať. Označovať takéhoto žiaka, ktorý aktívne pristupuje k spoločenskému dianiu, sleduje situáciu a snaží sa hľadať riešenia, ako ešte ďalej zlepšiť tú spoločnosť, za extrémistu a dávať ho zase do nejakej škatuľky a označovať to jeho správanie ako nejaký varovný signál mi príde naozaj ako, ako arbi..., morbídne vyslovene.
Ďalej extrémista, „podozrivý žiak je takisto aj ten, ktorý spochybňuje verifikované javy a vedecké postupy, napríklad sa skepticky vyjadruje o medicínskych dôkazoch a nedôveruje historickým faktom.“ To znamená, že človek, ktorý, alebo žiak v tomto prípade, ktorý povie, že má podozrenie a má pocit, že farmaceutické firmy nevyrábajú lieky len ako charitu, a aby pomohli ľuďom, ale že je to pre ne v prvom rade teda biznis a často tieto lieky vyrábajú buď menej účinné, alebo účelovo do nich možno vkladajú nejaké veci alebo nejaké vedľajšie látky, aby zase spôsobili nejaké iné choroby, skrátka má pochybnosti o tom, že či farmaceutické firmy naozaj robia svoje poslanie len ako nezištnú celospoločensky prospešnú činnosť, alebo to robia ako biznis, tak takýto žiak je označený za, opäť za extrémistu.
A takisto, samozrejme, aj ten, ktorý pochybuje o historických faktoch. Pretože, kolegovia, o historických faktoch sa čo? No predsa nepochybuje. Takisto je extrémista ten, a toto je dobré, má, „ten žiak extrémistický má dojem, že sa niekto neustále pokúša manipulovať ním alebo verejnosťou, vykazuje určitú sociálnu paranoju, formuluje presvedčenie, že niekto sa cieľavedome usiluje manipulovať spoločnosťou alebo sa snaží zamlčiavať pravdu. Tým niekým môžu byť napríklad štandardné médiá, v úvodzovkách slniečkari dotovaní Sorosom, homoloby Brusel, západní sionisti alebo len akýsi anonymný systém.“ To znamená, že človek, žiak, ktorý povie, vysloví podozrenie, vysloví obavu, naozaj úprimnú obavu z toho, že niekto sa prostredníctvom médií snaží manipulovať spoločnosť, je podľa tejto, tohto paškvilu, tejto mimovládnej príručky pani Bihariovej extrémista, ktorého treba pozorne sledovať.
Takisto, pani ministerka, na školách sa hovorí o tom, že extrémista je ten, ktorý sa, ten žiak, ktorý sa pri písomných prácach odvoláva na pochybné zdroje a konšpiračné weby. Ich zoznam je pravidelne aktualizovaný podľa brožúrky na stránke Konšpirátori.sk“, lebo, samozrejme, samozrejme, stránka Konšpirátori.sk hneď vie, čo je pravda a čo nie je pravda, a ako jediná si nárokuje. Podľa tej stránky Konšpirátori.sk sú napríklad konšpiračné vedy Zem a vek, Magnificat, Idemvolit.sk, Infovojna.sk, Slobodný výber.sk, Hlavné správy.sk a mnohé ďalšie. To znamená, že opäť príručka pani Bihariovej si nárokuje, nárokuje monopol na pravdu.
Takisto v brožúrke sa odporúča, aby učitelia vychovávali týchto žiakov, aby rozdali žiakom úlohu, v ktorej (povedané so smiechom) rizikový študent bude musieť pracovať s odporučenými zdrojmi, napríklad dostane za úlohu pripraviť politickú kampaň pre fiktívnu - ako inak - liberálnu stranu, v ktorej má za cieľ predstaviť svojim voličom výhody členstva Európskej únie. To znamená, nemá hľadať objektívne nejaké pozitíva, nejaké nedostatky, nie, len hľadať pozitíva v prospech Európskej únie. Vyslovene politická časť - učiteľ sa má s takýmto extrémistom baviť empaticky, ak sa rozvinie debata o extrémizme. Príklad nevhodne zvolenej reakcie: „Si ešte príliš mladý na to, aby si rozumel politike.“ „S Kotlebom môžu sympatizovať len hlupáci, ktorí nevidia, čo je zač.“ „Tebe sa ešte nedonieslo, že jeho strana je fašistická?“
Pani ministerka, školstvo by malo byť apolitické na všetkých úrovniach, ako je možné, že podpredsedníčka hnutia Progresívne Slovensko a tieňový minister, teda človek, ktorý sa hrá na ministra, za stranu OĽaNO pán Nagy, napísali príručku, ktorú, ktorú distribuujú v školách a kde hovoria, ktorých politikov majú žiaci rešpektovať, ktorých majú voliť a ktorých nemajú voliť.
Takisto pán Nagy sa v tej príručke rozpisuje o kauze Skripaľ, ako keby to niekoho zaujímalo, označuje to za rus..., proruskú propagandu, skrátka tieto veci.
No a na záver v príručke je uvedené, že túto príručku podporilo ministerstvo zahraničných vecí, Severoatlantická aliancia, a teda bola spracovaná v decembri 2018, to znamená, v čase, keď pani Bihariová už bola aktívnou političkou, podpredsedníčkou Progresívneho Slovenska a pán Nagy sa teda hral na ministra za stranu, za stranu OĽANO.
Moja otázka je veľmi jednoduchá, pani ministerka. Čo toto má znamenať? Kto toto do slovenských škôl pustil, či aj my ako politici z Ľudovej strany Naše Slovensko si môžme založiť nejakú mimovládku, nejaké občianske združenie, napísať brožúrku, vysvetľovať tam deťom naše názory a pod bojom proti, pod hlavičkou boja proti liberálnemu extrémizmu to distribuovať medzi školy, chodiť, vysvetľovať deťom a učiť ich.
Pani ministerka, buď pošlite týchto liberálov preč, alebo odstúpte a nechajte voľnú ruku niekomu, kto to spraví za vás.

Presne, ako si spomínal Milan, ono je nepredstaviteľné, že v demokratickej spoločnosti ministerstvo školstva využíva peniaze získané z daní pracujúcich ľudí na to, aby vytvárala akési, aby vytváralo akési príručky pre politrukov, ako rozpoznať zlých, extrémistických žiakov na základných a stredných školách, extrémistických žiakov. A čo je neuveriteľné, a môžu sa páni z SNS-ky smiať, oni dávajú peniaze pracujúcich ľudí na Slovensku členom hnutia OĽANO a podpredsedníčke Progresívneho Slovenska na to, aby svoje extrémne ultraliberálne názory tlačili do detí. Ono to je neuveriteľné. Ale ako je možné, že SNS-ka prostredníctvom svojej ministerky dáva peniaze Progresívnemu Slovensku na to, aby vymývali deťom mozgy?
Druhá vec, nielen toto. Oni robia ešte aj školenia pre učiteľov. Sám som videl taký, takú pozvánku, že „Vzrastajúci extrémizmus. Aj vy ste ho zaznamenali?“ Nebojte sa, páni učitelia, z dotácií ministerstva školstva máme pre vás pripravené špeciálne školenie, ako rozpoznať extrémistov, a dali to učiteľom na základných školách. Konkrétne mám túto informáciu, môžem vám to všetkým ukázať a školiteľkou bude pani Bihariová. To znamená vy, SNS-áci, využívate peniaze daňových poplatníkov na to, aby ste dávali peniaze podpredsedníčky progresívneho, podpredsedníčke Progresívneho Slovenska, to znamená liberálom, otvoreným liberálom, ktorí nenávidia Slovensko, ktorí s pojmom národ operujú ako s niečím zlým, stredovekým, odporným, vy to máte v názve strany a oni potom chodia a školia učiteľov, ako rozoznať extrémistov.
Ono keby sme žili v 1952., tak by som sa nedivil, ale vy to stále používate tie moderné argumenty, že je rok 2019, no ale pozrite sa, čo reálne robíte, a ako toto obhájite, to by som veľmi chcel vidieť.

Ďakujem pekne. Chcem reagovať na kolegu Uhríka. Chcem vám zdôrazniť – a bolo to už viackrát tu v pléne povedané –, že príručka vyšla s podporou ministerstva zahraničných vecí. Slovenská národná strana ani ministerstvo školstva s tým nemá nič naozaj spoločné, písala to nejaká mimovládka a tú príručku my neschvaľujeme, samozrejme. Oni to sami napísali (ruch v sále a zaznievanie gongu) a poslanci SNS, my sme sa to tiež dozvedeli z médií, o tejto príručke a naše ministerstvo na ňu neprispelo ani centom a je na riaditeľoch a zriaďovateľoch, či pustia si túto príručku do škôl, či si ju kúpia, či si ju objednajú, aby posúdili, či zaradia to do vyučovacieho procesu. Takže ste to asi zle pochopili a možno bol nejaký skrat informácií, ale Slovenská národná strana a naša nominentka ministerstva, ministerka školstva, na jej obhajobu poviem len toľko, nebola to naša iniciatíva, bolo to vydané a finan... ministerstvom zahraničných vecí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Uhrík, naozaj toto nechápem, čo má s týmto ministerka školstva Martina Lubyová, s touto brožúrkou. Tak ako Juro Soboňa povedal, bolo to vydané za finančnej pomoci ministerstva zahraničných vecí, a keď sa váš pán kolega pýta, že ako sa to dostane na škôl, tak vám poviem teraz ja z praxe. Toto nie je prvá príručka, ktorá mne dvíha osobne tlak. Viete, koľko príručiek takýchto nielen na stredné, lebo táto je distribuovaná na stredné školy, ale viete, koľko podobných všelijakých príručiek pre učiteľov, pre žiakov bolo posielané aj na základné školy a dokonca aj na materské školy, a viete, kto je tu najdôležitejší v tomto procese, ktorý, tuto sa zhodneme. Tam je veľmi dôležitá osoba riaditeľa školy. Ako je riaditeľ školy nastavený a s tým neurobí žiadna strana vôbec nič, keď takéto niečo sa dostane, keď takéto niečo sa dostane na verejnosť, tak záleží len a len od riaditeľa školy, či to podá ďalej, či to pošle ďalej, či to bude distribuovať medzi učiteľov, či to pôjde medzi žiakov. To je jediná odpoveď.
Čiže záleží na každom svedomí a vedomí a nastavení každého jedného riaditeľa školy, ale ministerka Lubyová s týmto neurobí absolútne nič.

Ďakujem za slovo. Zareagujem teraz na tých riaditeľov školy, ale ja na príhovor, rozpravu pána Uhríka. Teraz, keď ho..., len mi to prišlo ako myšlienka.
Riaditeľ, jeden riaditeľ gymnázia v Košiciach, ktorý ani nebol prítomný, prednášal tam renomovaný a naozaj veľmi kvalitný historik Martin Lacko a prednášal o malej vojne, čiže nič, teda nič extrémistického a ten riaditeľ dostal okamžite výpoveď. Jednoducho ten, toho riaditeľa vyhodili. Takže za to, že povolil tomuto historikovi prednášať v škole. Takže potom jak, ako je to, akú má potom to ministerstvo školstva kompetenciu a právomoci? Jednoducho toto by malo byť zakázané, takéto niečo ako takéto brožúry. A takto vymývať mozgy deťom v školách, to by nemala byť vec riaditeľa, ale to by malo byť celkove záujem ministerstva. A ako je možné, že chodia po školách všelijaké kreatúry vymývať deťom mozgy, kreatúry typu Bána, Traubnera a podobných existencií?
Ďakujem.

Pán poslanec Uhrík, musím sa priznať, že som trochu zaskočený, lebo doteraz som žil v tom, že keď sa extrémisti verejne vyjadrujú, tak sa snažia zakryť, že sú extrémisti, a snažia sa prezentovať, že nie sú extrémisti. Vy ste sa tu svojím vystúpením k extrémizmu v podstate prihlásili, lebo ste cez kritiku brožúry o extrémizme v podstate povedali, že ten, to, čo, to, čo je extrémizmus, v tom nie je problém a nemalo by to byť, a nemalo by to byť pranierované.
Hovorili ste napríklad, že vám prekáža, že sa v tej brožúre hovorí o tom, že, že by sa, že teda prejavom extrémizmu je napríklad spochybňovanie historických faktov. Vám naozaj vadí, že niekto kritizuje spochybňovanie historických faktov? Myslíte si, že historické fakty by sa mali spochybňovať? Iná vec je, že keď je nejaká vedecká debata o tom, že či sa niečo udialo tak alebo onak, samozrejme, a, samozrejme, že možno vykladať tie historické fakty rôznym spôsobom. Problém je to, že extrémisti vrátane vás cez spochybňovanie historických faktov chcú prezentovať extrémistické názory.
Ja sa vás teda nespýtam na historický fakt, či holokaust bol, alebo nebol, tak sa vás spýtam na váš postoj, že či odsudzujete deportácie slovenských občanov židovského pôvodu do nacistických vyhladzovacích táborov. Ak nie ste extrémista, tak by ste k tomuto mali vedieť zaujať úplne jednoznačný postoj, a nie hovoriť, že sa k tomu nemôžete vyjadriť, lebo nie ste historik.

Ďakujem za reakcie, pani Smolíková aj pán, pán Soboňa, ono, aj, aj všetci vlastne ostatní. Viete, je síce pekné, že Slovenská národná strana tú príručku neschvaľuje, ale ona je na školách. A kto je tu minister školstva, ja som minister školstva, ja tomu mám zabrániť? Skrátka, objavila na školách príručka podpredsedníčky Liberálneho Slovenska (pozn. red.: správne „Progresívneho Slovenska“) a fiktívneho ministra, človeka, čo sa hrá teda na ministra, pána, pána Nagya, kde oni opisujú nejaký extrémizmus a spôsoby, ako treba proti tomu bojovať, ako treba na tých žiakov niektorých volať políciu za ich názory, za ich politické presvedčenie a za to, že si dovolia polemizovať o či už nejakých historických teda skutočnostiach, alebo o, o nedostatkoch liberálnej demokracie, alebo o niečom podobnom. Viete, vy hovoríte, že, že na to nemáte kompetenciu, ale teda naozaj potom, kto iný na to má kompetenciu, ak nie vládna strana, vládna strana a kto, kto, kto tu definuje zákony. Zase Ľudová strana Naše Slovensko schvaľuje zákony alebo vláda, vládna koalícia schvaľuje zákony? A tie zákony navrhuje ministerka školstva. Čiže naozaj nie je nikto kompetentnejší, na koho tá kritika sa môže zniesť ako práve na ministerku školstva.
Ale keď sa teda tak dištancujete, tak naozaj je tu to školenie, ja som to už nestihol povedať, ale je tu ešte jedna vec, ktorú pani Bihariová chodí prednášať po školách. Je to školenie zase podporené ministerstvom školstva, vedy, výskumu, športu, je to školenie s názvom "Aj vy ste to zaznamenali? Zvyšujúci sa extrémizmus, xenofóbia". Irenka Bihariová, 28. novembra 2018, prihlásiť sa môžete, bla bla bla, podporilo ministerstvo školstva, Iuventa a nejaké občianske združenia, združenie Expression.
Čiže zase, kto to podporil? Chcete povedať, že pani Bihariová si vymyslela, že to podpo..., ak áno, tak nech sa páči, nech pani ministerka podá trestné oznámenie na Bihariovú za to, že porušuje školský zákon, že vnáša politiku do škôl, že porušuje, že teda nelegálne zneužíva logá a privlastňuje si nejakú dotáciu, ktorú teda podľa vás nedostala.
Ja neviem, ale niečo robte.

Ďakujem za slovo. Vážení prítomní, naše školstvo je naozaj v katastrofálnom stave, ale je to proces, ktorý trvá mnoho rokov, vyše, vyše 20 rokov, čiže nedá sa z toho obviňovať, toto by sa, nemôžme obviňovať ministerku Lubyovú, že ona spôsobila tento stav. Tento stav je tu, možno je tu, už začal pred 70 rokmi, potom sa nejako menil a po tých 20 rokov je školstvo deformované a deformuje sa stále viac, zhoršuje sa stále viac a viac situácia v školstve.
Chcela by som jednu vec, chcela by som predostrieť jeden veľmi bolestivý a závažný problém, s ktorým sa na mňa obracia veľké množstvo rodičov, ktorí majú deti žijúce na národnostne zmiešaných územiach, najmä na, v južnej oblasti Slovenska. Podľa čl. 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je na území Slovenskej republiky jediným štátnym jazykom slovenský jazyk. Znalosť slovenského jazyka by preto prirodzene mala patriť k základnej intelektuálnej výbave každého občana Slovenskej republiky, pričom povinnosťou štátu je zabezpečiť dostatočné podmienky na to, aby sa každý obyvateľ Slovenskej republiky mohol vzdelávať v štátnom slovenskom jazyku. Vzdelávanie obyvateľov v slovenskom jazyku má nielen praktický význam súvisiaci s úradným stykom, ale je dôležité najmä z pohľadu udržiavania a rozvíjania slovenského národa. Totiž slovenský jazyk patrí k jedným zo základných atribútov definujúcich slovenský národ, a pokiaľ sa nebude udržiavať a rozvíjať, tak tento jazyk zanikne a zanikne s ním aj národ. Situácia je veľmi zložitá na národnostne zmiešaných... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Tittel, poprosím kľud v sále.

Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
... územiach najmä v južných oblastiach Slovenska, kde tvoria Slováci národnostnú menšinu. V priebehu posledných rokov bolo evidovaných viacero prípadov, kedy sa slovenským rodičom na národne zmiešanom území nedarilo umiestniť svoje deti do slovenskej základnej školy. S takýmto problémom zápasí napríklad čoraz viac obyvateľov slovenskej národnosti žijúcich v okrese Dunajská Streda. V tomto okrese sa v poslednom období podstatne zvýšil počet obyvateľov slovenskej národnosti najmä na trase Bratislava - Šamorín - Báč - Horný Bar, kam sa prisťahovalo množstvo mladých slovenských rodín. Prirodzene, že tieto rodiny chcú svoje deti umiestniť do slovenských materských a základných škôl. Stretávajú sa však, žiaľ, s odporom miestnych samospráv tvorených prevažne predstaviteľmi maďarskej národnosti, ktorí nechcú povoliť zriadenie nových slovenských základných škôl a ani vytváranie nových slovenských základných škôl a ani vytváranie slovenských tried v školách s vyučovacím jazykom maďarským.
Napríklad samospráva v obci Rohovce, kde by bolo najideálnejšie miesto pre školu, nechce zriadiť materskú školu a základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským, hoci v miestnej škole s vyučovacím jazykom maďarským by bol dostatok miesta aj pre slovenské triedy. Slovenskí rodičia tak musia umiestňovať svoje dieťa buď do školy s vyučovacím jazykom maďarským, alebo musia hľadať komplikované, často až nedôstojné spôsoby, ako dostať svoje dieťa do vzdialenejšej školy s vyučovacím jazykom slovenským.
Podobne sa zachovala aj samospráva v Šamoríne, ktorá nesúhlasila so zriadením aspoň niekoľkých slovenských tried v národnostnej škole s vyučovacím jazykom maďarským, hoci táto menšinová škola je nenaplnená a miestna slovenská základná škola už nemá dostatočné priestory.
S rovnakými problémami zápasia rodičia slovenskej národnosti aj v mnohých ďalších oblastiach južného Slovenska. Svoje deti nedokážu umiestniť do slovenských škôl, pretože tie sú čoraz viac preplnené a samosprávy pod kontrolou politikov maďarskej národnosti nechcú rozširovať ich kapacity. Naopak, menšinové školy s vyučovacím jazykom maďarským, ktoré zívajú prázdnotou, často nezmyselne udržiavajú.
Miestne samosprávy zastúpené najmä predstaviteľmi maďarskej národnosti, ktoré zamietli žiadosti rodičov slovenských detí o zriadenie slovenských škôl a tried, argumentujú najmä nedostatkom peňazí. Takáto argumentácia je však neprijateľná, pretože podľa údajov z ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu bolo ku koncu júna 2018 na území Slovenskej republiky zriadených až 27 menšinových základných škôl pre ročníky 1 až 4 s vyučovacím jazykom maďarským, na ktorých sa celkový počet žiakov v škole pohyboval v rozmedzí 3 až 12 žiakov. Na niektorých základných školách nebol v skúmanom období dokonca ani jeden žiak. Priemerný počet žiakov na týchto maďarských základných školách je 7,2.
Je absurdné, že Slovenská republika nedokáže vytvoriť pre deti Slovákov žijúcich na zmiešanom území rovnaké podmienky na vzdelávanie v materinskom jazyku, ako vytvára pre príslušníkov národných menšín. Je základnou povinnosťou a zodpovednosťou štátu zachovať a rozvíjať národnú identitu Slovákov v Slovenskej republike, najmä v oblastiach, kde hrozí ich asimilácia inými národnosťami.
Pri tejto príležitosti by som chcela pripomenúť aj podmienky Slovákov v Maďarsku. Ani zďaleka nemajú taký komfort. (Ruch v sále.) Prepáčte, páni, neruším vás svojou rozpravou?! (Rečníčka sa obrátila k predsedajúcej.) Pani, prosím o vrátenie času. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás o pokoj v rokovacej sále. Ďakujem.

Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
No. Viete si predstaviť, že by bol uplatňovaný systém reciprocity? Že by sa na Slovensku venovala taká pozornosť národnostným školám a menšinám, ako je to trebárs v susednom Maďarsku? Venovanie sa, aké majú podmienky slovenské deti na území Maďarska, Maďarska? No. Dobre.
Ja si myslím, že aby, aby štát, štát má byť zastúpený okresným úradom v sídle kraja a tento štát je, má byť povinný, školopovinné deti, teda pre školopovinné deti zriadiť v obci s menšinovou časťou obyvateľstva slovenskej národnosti mal by byť povinný zriadiť základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským.
Takže ja by som sa chcela teraz na základe toho, že naozaj je to povinnosťou štátu v prvom rade starať sa o deti slovenských rodičov, aby neboli diskriminované, pretože v tomto čase sú deti, slovenské deti na slovenskom juhu v Slovenskej republike diskriminované voči deťom národnostných menšín.
A preto ja sa chcem, pani ministerka, vás opýtať, čo ste v tejto veci urobili, či ste sa snažili urobiť nejakú nápravu, ako ste riešili a či ste vôbec riešili túto diskrimináciu slovenských detí, pretože vy, pani ministerka školstva, ste povinná sa v tejto veci starať a riešiť tieto problémy. Toto by mala byť jedna z priorito..., priorít ministerstva školstva.
Ďakujem.