43. schôdza

Pán poslanec Dostál.

Vážené kolegyne, kolegovia, novela zákona o štátnom občianstve, ktorá má zrušiť podľa nášho názoru protiústavný stav, ktorým sú slovenským občanom, ktorým je slovenským občanom odnímané občianstvo, je evergreenom tohto parlamentu prinajmenšom z našej strany. Niektorí poslanci opakovane predkladajú návrhy zákonov, keď im ich neschvália, tak po uplynutí, uplynutí lehoty, tak s tým prídu znovu. Myslím, že u nás v klube SaS nepraktizujeme toto dôsledne, že by sme všetky návrhy dávali opäť a opäť, ale novela zákona o štátnom občianstve je určite čestnou výnimkou medzi návrhmi, ktoré predkladáme. A je ňou úplne oprávnene, lebo tam nejde o nejaké drobné zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré by odstránilo nejaký byrokratický nezmysel.
Zákon o štátnom občianstve sa dotýka občianstva slovenských občanov, ktorí oňho prichádzajú, hoci nerobia nič zlé. Sú trestaní, hoci sa nijako neprevinili, len z dôvodu, že za prvej Ficovej vlády chcela vládna koalícia zareagovať na umožnenie prijímania dvojitého občianstva vládou Fideszu a z toho dôvodu sú postihovaní všetci slovenskí občania, ktorí nadobudnú občianstvo iného štátu.
Tých pokusov bolo už nespočetne veľa, boli už, boli už za vlády Ivety Radičovej, potom za druhej vlády Roberta Fica, tretej vlády Roberta Fica, teraz štvrtej vlády Roberta Fica, teda Pellegriniho vlády, a teda musím povedať, že budeme sa snažiť tento stav napraviť, lebo ho považujeme za nespravodlivý a za odporujúci ústave, o čom, žiaľ, Ústavný súd odmietol rozhodnúť. Teda nekonštatoval, že ten stav je v poriadku, že zákon, ktorý umožňuje odnímať občanom Slovenskej republiky proti ich vôli štátne občianstvo, je v poriadku, len jednoducho sa nenašlo dosť hlasov ani na jedno, ani druhé rozhodnutie.
A teraz zvlášť, keď sa blíži brexit, keď hrozba brexitu a tvrdého brexitu stále trvá, že Británia odíde bez toho, aby si upravila s Európskou úniou vzťahy na zmluvnom základe, ale aj keby si ich upravila alebo keby sme si tie vzťahy upravovali bilaterálne tým, že európska, tým, že Británia nebude súčasťou Európskej únie, tak pre ľudí zo Slovenska, ktorí majú slovenské občianstvo a žijú vo Veľkej Británii, skôr či neskôr nejaký problém vznikne. Nemusí, nemusí to byť hneď problém, že budú riešiť, či ostanú a zrieknu sa slovenského občianstva, alebo odídu, aby si ho mohli zachovať, ale pokiaľ Británia nebude súčasťou Európskej únie, tak sa na občanov Slovenskej republiky bude nahliadať ako na cudzích štátnych príslušníkov. Kým doteraz sme občanmi inej členskej krajiny Európskej únie, ktoré podľa práva Európskej únie; ktorí podľa práva Európskej únie nemôžu byť diskriminovaní v porovnaní s vlastnými občanmi, toto sa odchodom Veľkej Británie zmení. Môže to byť nejako zmluvne upravené, ale už to nebude v tej istej pozícii a môže sa stať, že pre našich ľudí, ktorí dlhodobo žijú v zahraničí, a teda špeciálne vo Veľkej Británii, kde ich je mimoriadne veľa aj vzhľadom na historický vývoj tesne po vstupe Slovenska do Európskej únie, keď Veľká Británia neuplatňovala prechodné obdobia a slovenskí občania mohli vycestovať aj za prácou do Veľkej Británie skôr ako do niektorých iných členských krajín Európskej únie, je ich tam veľa a budú mať veľké problémy.
My sa naším návrhom snažíme im tieto problémy zmierniť, snažíme sa, aby v prípade, že sa rozhodnú nadobudnúť britské občianstvo, mohli nadobudnúť britské občianstvo aj bez toho, aby stratili občianstvo Slovenskej republiky, ktoré by im v zmysle slovenskej ústavy nemalo byť odnímané proti ich vlastnej vôli. Ale, samozrejme, netýka sa to iba Veľkej Británie a občanov Slovenskej republiky vo Veľkej Británii, ale všetkých iných občanov Slovenskej republiky žijúcich v rôznych krajinách, ktorí môžu mať rôzne dôvody na to, aby nadobudli občianstvo inej krajiny, a Slovenská republika by ich za to nemala trestať.
Ak ten návrh neprejde ani na tejto schôdzi, tak predpokladám, že skôr či neskôr sa s ním vrátime do parlamentu, lebo toto je jedna z najdôležitejších vecí – ukončiť stav, keď občania Slovenskej republiky proti svojej vôli prichádzajú o svoje vlastné občianstvo.
Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce niekto zaujať stanovisko?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len ako dovetok poviem, že je pozoruhodné, ako sa roky dojemne staráme o tzv. zahraničných Slovákov. Tu sa títo zahraniční Slováci, samozrejme, sa stali zahraničnými Slovákmi v časoch, keď ich predkovia odišli na Dolnú zem, do Rumunska, keď odišli do Spojených štátov a všelikam do kútov sveta, keď tu boli kráľovstvá a impériá a viedli sa vojny a každý, kto odchádzal, zatváral za sebou dvere, hľadajúc lepšiu vlasť. Samozrejme, dnes sme v 21. storočí a my teraz, paradoxne, vyrábame zahraničných Slovákov vlastnými zákonmi tejto krajiny. My proste máme zákon na výrobu zahraničných Slovákov, my ich vyženieme zo slovenského občianstva a potom sa stanú zahraničnými Slovákmi. Tak ako tí americkí zahraniční Slováci v piatej generácii, ktorí už nevedia slovo po slovensky, ale možno v srdci ešte stále sú zahraniční Slováci. My odrezávame živé výhonky slovenského stromu vďaka blbému zákonu, ktorý zaviedla Ficova strana ako primitívny akt pomsty.
Existovali krajiny, ktoré mali napr. pravidlo, že keď chceš prijať iné občianstvo, musíš sa zrieknuť ich občianstva. Boli to nezriedka i postkomunistické krajiny, ale aj iné. Moja manželka napríklad, keď sa pred dobrými dvadsiatimi ôsmimi či tridsiatimi rokmi stala občiankou Slovenskej republiky, tak sa musela vzdať bulharského občianstva, ale aj bulharskému štátu – na rozdiel od Fica – došlo, že nerobí dobre, a zmenil zákon a vyzval tých, ktorých predchádzajúci zákon zbavil občianstva, aby sa vrátili k bulharskému občianstvu. A tak má moja manželka dve občianstva a považujem to za správne a dobré, pretože človek môže byť srdcom Bulhar i Slovák, Brit i Slovák, a dokonca som presvedčený, že možno Vietnamec i Slovák. A ja sám, ktorý mám len jedno občianstvo, som vďaka tomu, že z Bulharska som dostal to najcennejšie, čo ma v živote stretlo, som svojím srdcom i Bulhar.
A jednoducho si nemyslím, že by mal existovať zákon v krajine, ktorá ctí ústavu a ústavnosť a ktorá si do ústavy napísala ten čl. 5 ods. 2 o tom, že sa nesmie proti vôli, aby ona to tým občanom robila. To je nízke, hanebné, ten dôvod bol trápny a tupý, neviedol vôbec k svojmu cieľu, aj keby viedol, vôbec by ho to neospravedlňovalo. To znamená, že je načase, aby sme nahliadli; my sme nahliadli, ale aby tí, ktorí to zaviedli, aby nahliadli, že pochybili a nezotrvávali v blude. Ak v ňom ale zotrvávajú, škodia Slovenskej republiky, škodia tým, ktorí sa cítia byť Slovákmi, a nezachráni to nijaké existovanie inštitúcie starajúcej sa o zahraničných Slovákov. Výroba zahraničných Slovákov týmto zákonom je protiústavná a hanebná.
Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o

návrhu poslancov Ondreja Dostála, Milana Laurenčíka, Zuzany Zimenovej, Vladimíra Slobodu a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má tlač 1392, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1466.
Dávam slovo poslancovi Ondrejovi Dostálovi, aby návrh zákona uviedol.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som stručne uviedol návrh novely zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku. Jeho cieľom je umožniť ženám slovenskej národnosti zmeniť si svoje priezvisko na formu bez koncovky slovenského prechyľovania aj bez toho, aby to podliehalo povoľovaniu. Táto možnosť existuje aj v súčasnosti, ale týka sa iba osôb inej ako slovenskej národnosti. Osoby slovenskej národnosti si takto môžu zmeniť priezvisko, ale iba na základe povolenia.
Návrh predkladám spolu s kolegami Milanom Laurenčíkom, Zuzanou Zimenovou, Vladimírom Slobodom a Petrom Osuským.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Bližšie k obsahu nášho návrhu by som rád povedal niečo v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý.

Dávam slovo spravodajkyni, spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Žarnayovi. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu zákona o mene a priezvisku (tlač 1392). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 3. mája 2019 a gestorský výbor do 7. mája 2019 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku od pani poslankyne Zuzany Zimenovej.
O slovo však požiadal navrhovateľ. Nech sa páči.

Vážené kolegyne, kolegovia, cieľom našej iniciatívy je zmeniť zákon o mene a priezvisku, je umožniť ženám slovenskej národnosti zmeniť si svoje priezvisko na formu bez koncovky slovenského prechyľovania aj bez toho, aby to podliehalo povoľovaniu.
Dôvodov pre ktorý, pre ktoré prichádzame s týmto návrhom, je viacero. Ja by som si dovolil sústrediť sa a zmieniť sa o dvoch základných. Jeden dôvod by som nazval právnym a druhý praktickým.
K tomu právnemu. Zákon o mene a priezvisku v § 7 ods. 2 písm. c) uvádza, že povolenie na zmenu priezviska nie je potrebné, ak ide o zmenu spočívajúcu v zápise ženského priezviska osoby inej ako slovenskej národnosti bez koncovky slovenského prechyľovania. Zákon o mene a priezvisku umožňuje zmeniť meno, zmeniť priezvisko. A v niektorých prípadoch, ak sú na to dôvody, tak umožňuje zmeniť, zmeniť priezvisko aj bez toho, aby to muselo prejsť nejakým povoľovacím procesom, teda inak povedané, je na to nárok.
Ale ako som už citoval, táto možnosť zmeniť si ženské priezvisko alebo zapísať si ženské priezvisko bez koncovky slovenského prechyľovania je daná iba osobám inej ako slovenskej národnosti. Takáto úprava je podľa nášho názoru neodôvodnene diskriminačná a predstavuje neprimeraný zásah do osobnej identity osôb slovenskej národnosti. To, že sa má, to, že sa, že sú nejaké pravidlá slovenského jazyka, že sa v slovenskom jazyku používa, používajú ženské priezviská s koncovkou ženského prechyľovania, je jedna vec. Druhá vec je, že tie pravidlá nevylučujú, aby aj osobám slovenskej národnosti bol, bolo zapísané priezvisko bez tej prechyľovacej koncovky. Čiže nie je to nejaký absolútny problém. Nakoniec aj tá osoba hlásiaca sa k inej ako slovenskej národnosti môže mať ľubozvučné slovenské meno a má možnosť bez povolenia si zapísať priezvisko bez koncovky ženského prechyľovania, kdežto, kdežto osoba slovenskej národnosti, žena slovenskej národnosti, Slovenka, takúto možnosť nemá. Respektíve má, ale musí jej to byť povolené. Čiže úrad rozhoduje o tom, či môže alebo nemôže. A v niektorých prípadoch, samozrejme že rozhodne, že môže. Čiže nie je to zásadný problém, že by niekoho práva, oprávnené záujmy boli narušené, že by bol narušený nejaký verejný záujem. Jednoducho je na posúdení úradníka, že či povolí alebo nepovolí takúto zmenu.
Domnievame sa, že niet reálneho, vážneho dôvodu na to, aby sme diskriminovali osoby ženského pohlavia podľa toho, či patria k slovenskej národnosti, či sa hlásia k slovenskej národnosti, alebo sa hlásia k inej národnosti, a v jednom prípade sme im umožňovali zapísať si meno bez koncovky slovenského prechyľovania aj bez povolenia a v druhom prípade nie.
Druhú vec, na ktorú chcem poukázať, je ten praktický aspekt. Pretože, samozrejme, tento zákon je veľmi jednoducho obíditeľný. Stačí, ak žena, žena slovenskej národnosti, ktorá chce mať zapísané meno bez koncovky ženského prechyľovania, vyhlási, že nepatrí k slovenskej národnosti, že má inú ako slovenskú národnosť a tým pádom si aj ona môže nárokovať, aby jej bolo zapísané jej priezvisko v takej forme. Národnosť nie je žiadnym spôsobom objektívne overiteľná. Štát nevedie zoznam občanov alebo osôb žijúcich na jeho území a neeviduje ich národnosť. Národnosť sa nepíše v občianskom preukaze a zodpovedá to aj realite, lebo je potrebné rešpektovať, kto sa čím cíti. Keď sa niekto cíti Slovákom, tak je Slovák, keď sa niekto cíti Rómom, tak je Róm.
Čiže bez nejakých veľkých problémov, ak napríklad žene nevyhovejú, chce si zapísať priezvisko bez koncovky ženského prechyľovania, úrad jej to povolenie nedá, lebo usúdi, že nie je dôvod na to, no tak to môže obísť tým, že povie, že nemá slovenskú národnosť. A nemožno považovať za vyhovujúci stav, keď je bez vážneho dôvodu takýmto spôsobom diskriminované podľa toho, čo občan alebo v tomto prípade občianka povie, povie úradom, či sa cíti Slovenkou, alebo sa cíti patriť k inej národnosti. A zároveň zavádzame pravidlo alebo existuje pravidlo, ktoré nie je nijako vymožiteľné, ktoré je možné veľmi jednoducho obísť, nie je s tým žiadny problém. Ale predkladatelia nevidia dôvod, aby sme buď osobám slovenskej národnosti bránili, aby aj bez povolenia od úradu si mohli zapísať svoje meno, teda svoje priezvisko bez koncovky ženského prechyľovania, alebo aby sme ich, aby sme ich motivovali k tomu, aby ten zákon obchádzali tým, že uvedú, že nepatria k slovenskej národnosti.
Záverom by som spomenul, že s podobným návrhom už v minulosti uvažovalo aj ministerstvo vnútra. V roku 2012 pripravilo návrh novely zákona o matrikách, ktorý išiel aj do pripomienkového konania, akurát že potom nešiel ani na rokovanie a neocitol sa, neocitol sa na rokovaní parlamentu, takže tá úprava ostala v tomto ohľade nezmenená. Preto s takouto iniciatívou prichádzame teraz my a dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu nášho návrhu.
Ďakujem.