43. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, ctené kolegyne, kolegovia, aj vážení hostia na balkóne, dovoľte, aby som podal spravodajskú informáciu k prerokovanému vládnemu návrhu zákona.
Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu o prerokovaní výsledkov vládneho návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. januára 2019 pod číslom 1588 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1262, v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady a iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
V IV. časti spoločnej správy sa celkom nachádza 69 pozmeňujúcich návrhov. V tejto chvíli musím povedať, že mnohé sú legislatívno-technického charakteru a významná časť z nich reflektuje požiadavky pedagogickej verejnosti, predovšetkým Odborového zväzu školstva a vedy, ktoré sme sa všetky snažili zapracovať do návrhu tohto zákona.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade hlasovať o zmenách a doplnkoch uvedených v IV. časti spoločnej správy pod bodmi 1 až 69 spoločne a odporúča ich schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport 26. marca 2019 pod číslom 214. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a predkladal návrhy podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.
Pani predsedajúca, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Za klub SME RODINA sa do rozpravy písomne prihlásila pani poslankyňa Pčolinská, za klub SaS pán poslanec Gröhling, potom ako jednotlivec pán poslanec Miroslav Sopko.
Nech páči, pani poslankyňa Pčolinská.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, ja by som sa k tomuto predmetnému prerokovanému návrhu zákona chcela vyjadriť v jednej konkrétnej rovine, pretože všetci moji rečníci, ktorí budú nasledovať po mne, určite budú preberať tento zákon naprieč všetkých úrovní tých vzdelávacích inštitúcií.
Je jasné, a teda hlavne my, čo sme boli na školskom výbore, vieme, že bolo vznesených množstvo pripomienok. Keď budem optimista, tak poviem, že je jasné, že školstvo potrebuje zmenu, potrebuje prekopať a tak, kto nič nerobí, nič nepokazí, takže v tomto smere beriem, že tie pripomienky sú na mieste. Pokiaľ si dobre pamätám, 602 bolo z nich celkových, celkový počet týchto pripomienok a 352 zásadných.
Podstatné je ale to, že ja keď som si čítala tento návrh zákona, ako človek, ktorý pätnásť rokov pôsobí na vysokej škole, niečo vyše pätnásť rokov, mám bohaté skúsenosti, a v tom zákone ma takpovediac vyrušuje jeden moment, ktorý pojednáva o rozširujúcom štúdiu. Je to vec, ktorú možno niektorí ľudia majú tendenciu prehliadať alebo neprikladať tomu až taký význam, ale pre tých, ktorí sú zaangažovaní alebo sa teda touto problematikou zaoberajú, tak zistia, že pokiaľ sa toto prijme, tak v skoršom alebo neskoršom časovom horizonte príde k zásadným problémom, ktoré prispejú podľa môjho skromného názoru jednoznačne k zhoršeniu kvality tohto štúdia.
Aby ste všetci pochopili, čo mám na mysli, tak ja budem koncipovať to svoje vystúpenie do dvoch rovín. Prvá bude veľmi praktická. Tá druhá bude taká argumentačná, ktorú nejakým spôsobom budem prelínať s teóriou, aby to pochopili ľudia, ktorí povedzme skôr intelektuálne sú nastavení, a tak ďalej.
Prakticky to znamená to, že keď si pozrieme definíciu rozširujúceho štúdia, tak zistíme, že je to typ štúdia, ktorý umožňuje pedagogickým zamestnancom získať nejaké doplňujúce štúdium, kvalifikáciu, aby mohli pôsobiť v nejakej inej oblasti. Čiže príklad: ilustrácia. Keď je niekto povedzme učiteľom biológie alebo, ja neviem, prírodopisu, matematiky, tak má možnosť prostredníctvom rozširujúceho štúdia nadobudnúť vzdelanie a povedzme stať sa učiteľom anglického jazyka. Ja ako prednášajúca povedzme na Univerzite Komenského a teraz na Žilinskej univerzite mala som a mám študentov, ktorí tiež spadajú do tej kategórie rozširujúceho štúdia. V praxi to znamená tak, že k vám, keď príde študent na prednášku, tak mu v zásade prednášate to isté, čo prednášate študentom denného štúdia, poprípade externého štúdia s tým ale, že je tam zásadný kvalitatívny rozdiel v tom, ako tí študenti prichádzajú k vám na prednášku.
Keď príde študent lingvistiky anglického jazyka, ktorý je denný študent, tak je to takpovediac nepopísaný papier, hej? Ten človek potrebuje nadobudnúť teoretické poznatky, aby bol v tej oblasti podkutý a samozrejme potrebuje získať pedagogickú prax, keďže sa pripravuje na učiteľské povolanie. Čiže v systéme jeho predmetov sú predmety všeobecný základ, pedagogický základ a potom sú tie, ktoré spadajú pod ten konkrétny odbor.
Keď príde študent rozširujúceho štúdia, tak to je vlastne učiteľ z praxe, ktorý má fantastické, bohaté skúsenosti s učením, má to takpovediac už v malíčku, lenže on potrebuje získať a urobiť si systém, teoretický systém v hlave, čo sa týka toho konkrétneho ďalšieho odborného predmetu, čiže nadobudnúť potrebné vecné poznatky, odborné poznatky a potom v podstate, aby to mohol učiť, tak ako učí roky už povedzme v nejakej inej oblasti.
Čiže mne keď prídu na prednášku študenti denného štúdia, tak sa "vytrápim" a v dobrom, aby oni pochopili tú teóriu, aby som im to vysvetlila, potom sa to snažím nejakým spôsobom pripodobniť k praxi a potom títo študenti majú tzv. povinnú pedagogickú prax, aby získali poznatky a schopnosti nejakým spôsobom vyučovať.
Keď však príde na prednášku, na tú istú prednášku z anglického jazyka študent, ktorý je uchádzač, alebo je teda zaradený do rozširujúceho štúdia, tak títo študenti sú neuveriteľne aktívni, neuveriteľne podkutí tými konkrétnymi praktickými znalosťami. Oni len potrebujú to nejaké teoretické penzum vedomostí, aby to mali v tej hlave upratané po tej rovine teórie, aby získali tie vedomosti o tom jazyku, aby išli trošku viacej do hĺbky, aby to vedeli vysvetliť a tak ďalej.
Teraz. Návrh, tento navrhovaný zákon o pedagogických zamestnancoch hovorí, že toto rozširujúce štúdium, ako aj doplňujúce pedagogické štúdium a taktiež atestácie, bude popri vysokých školách poskytovať aj nejaká organizácia zriadená ministerstvom školstva a v parlamentných kuloároch, keď som sa o tomto bavila s predstaviteľmi koalície, aby sme si to trošku nejako priblížili, tie vzájomné pohľady, mi bolo povedané, že to môže byť niečo ako metodicko-pedagogické centrum alebo niečo na tento štýl. A práve tu sa dostávame k tomu meritu veci, ktorý ja považujem za nie správny krok, pretože ten zákon hovorí, že zastrešovať odborne, to budem povedzme napríklad docent v rámci tej novovzniknutej inštitúcie a ja sa pýtam, načo je toto dobré? Veď predsa všetci bojujeme proti takému fenoménu, ako lietajúci profesori a docenti. A teraz ideme vytvoriť nejakú ďalšiu inštitúciu, kde ten docent, a to je zadefinované v tej novele zákona, kde ten docent vraj bude mať paralelný nejaký pracovno-právny vzťah s tou novovzniknutou inštitúciou a tam to bude garantovať. To podľa mňa nie je správne. Veď my predsa chceme systém zjednodušiť, skresať ten počet vysokých škôl a nie vytvárať ďalšie odnože, komplikovať tieto veci a tak ďalej.
Druhá vec. Pokiaľ ide o, ja neviem, garantovanie tohto celého, hej, že ako to bude prebiehať, na akom princípe vlastne. Keď som sa o tomto bavila, že na akom princípe to vlastne bude fungovať, tak pôjde na vysokú školu alebo už to nebude na vysokej škole, alebo si zoberie tú cestu ľahšiu, povedzme, že pôjde na to metodické centrum. A čo ja považujem principiálne, už keď nič iné, že nezoberieme do úvahy fakt, že oni tí študenti ani tak nepotrebujú tú prax, lebo keď si pozriete stránku metodicko-pedagogického centra, tak tam sa dozviete, že vlastne jeho úlohou alebo náplňou práce je okrem iného napríklad poskytovať rôzne organizovanie konferencií, odborných seminárov, poskytovať nejakú metodickú, metodicko-poradenskú činnosť pre učiteľov a tak ďalej, čo v zásade tí moji študenti na tej prednáške môžu učiť tých denných študentov. Oni potrebujú vedieť veci z fonetiky, z fonológie, psycholingvistiky, pragmatiky, morfológie syntax a ja silne pochybujem, že toto im metodické centrum dá. A teda, dobre, však nech povie niekto, však tam bude ten docent zazmluvnený, ale to je, to je to, čo ja hovorím, že načo to štiepiť, načo to komplikovať, načo tých učiteľov, teda tých prednášajúcich, tých docentov, poprípade profesorov niekam inam lifrovať, ľudovo povedané, keď to môže byť pod jednou strechou, tak ako to funguje teraz?
A v konečnom dôsledku, veď predsa k dnešnému dňu situácia je taká, že keď sú štátnice, tak na tých štátniciach sa stretne denný študent, externý študent, aj rozširujúci študent. A ťahajú si rovnaké štátnicové otázky z tej teórie. To je to, po čom sú tí ľudia smädní z toho rozširujúceho štúdia. Tá teória, tie vedomosti, aby to mali nejak v tej hlave upratané. Oni nepotrebujú nejaké metodické veci. A keď potrebujú, tak ja som za, veď nech sa zaangažuje taká inštitúcia do tohto procesu, ale nech má nejakú poradnú funkciu. Nech ju nechápeme, ako ten hlavný zastrešujúci orgán, ktorý garantuje a poskytuje to štúdium ako také, ktoré doposiaľ poskytujú vysoké školy.
A úplne poslednú vec, ktorú chcem v tejto debate alebo v tejto súvislosti zdôrazniť, je to, že tí z vás, ktorí teda, aby vy, pani ministerka, určite, veď viete, o čom budem hovoriť, že už len keď si zoberiete to, čo ja hovorím študentom, veď máme takú vec ako trilógiu, tú základnú pojmológiu alebo taxonómiu pojmov, že prístup, metóda a technika. Prístup je vždycky teória. Filozofia, v čo verím, ako chcem učiť v prípade tých pedagogických zamestnancov. Metodika, metóda, ako hovorí samotný pojem, ako niečo robiť. To sú tie metodické centrá. Čiže poďme ukázať niekomu, ako učiť. A potom máme tú techniku, to už je vykonávanie nejakých konkrétnych úloh, cvičení a podobne.
Tak ja sa pýtam, že keď ten uchádzač o rozširujúce štúdium, ktorý potrebuje aprobáciu ďalšieho predmetu, na čo on má zbytočne ešte sa zaoberať tou metodickou časťou, kde on je fantasticky podkutý, čo prax moja dlhoročná mi to hovorí. A naopak, on potrebuje posilniť práve tú prvú zložku toho prístupu. A kto je fundovanejší na poskytnutie tých teoretických poznatkov, princípov a filozofie ako takej, keď nie vysoká škola.
Čiže toto je môj taký príspevok k tomuto rozširujúcemu štúdiu, taký postreh, ktorý v podstate by som si nedovolila tak vehementne predniesť, keby som s tým nemala osobnú skúsenosť. A nie je to len taký nejaký môj postreh. Myslím si, že už len to, že pokiaľ viem, myslím, že k dnešnému dňu tri vysoké školy toto podpísali, že sa stotožňujú s týmto všetkým. A taktiež, keď som sa o tom, hovorím, bavila s mojimi kolegami z koalície, tak bolo zrejmé, že nie vždycky tá moja otázka bola úplne zodpovedaná, že však to sa ešte vykryštalizuje. Však ja verím, že by sa to vykryštalizovalo, len keď už v úvode a v zárodku vieme o niečom, čo asi neprispeje k nejakej simplifikácii, k uprataniu, k zjednodušeniu, to, po čom to vysoké školstvo alebo teda školstvo vo všeobecnosti volá, tak si myslím, že ani nemá význam sa ďalej nejako zaoberať týmito vecami. A skôr ja som zástanca nielen v tomto prípade, ale vo všetkom v živote, že v jednoduchosti je krása.
Takže ja som len k tomuto chcela pár slov povedať.
Ďakujem.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Petrák.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa, my sme o týchto otázkach, samozrejme, medzi sebou rozprávali aj na školskom výbore, aj v kuloároch. Pokiaľ ide o vecné riešenie problému, ja súhlasím, že treba nájsť riešenie, ktoré bude znamenať skvalitnenie systému. Pohľady na to, aké cesty vedú ku skvalitneniu systému, sú rôzne.
Podstatou tohto návrhu, ktorý je v zákone, je to, aby sme povedali, že súčasné monopolné postavenie pedagogických fakúlt nezabezpečilo výrazné zvyšovanie kvality pedagogického vzdelávania a kvalitu absolventov pedagogického štúdia. Ak sa spýtam riaditeľov základných škôl na Slovensku, alebo aj stredných škôl, že ľudia, ktorí prídu z pedagogických fakúlt, či napĺňajú ich očakávania, ktoré majú na absolventov týchto fakúlt, a sú plnohodnotnými učiteľmi od prvej minúty, kedy sa postavia za katedru, odpoveď je - nie. Čiže tu je podstata toho sporu, ktorý tu, ktorý tu vystáva, že monopol nepriniesol zmysluplné riešenie, ktoré by výrazným spôsobom posunulo kvalitu vpred.
To znamená, od monopolu prechádzame ku konkurencii, k pedagogickým fakultám a jednoducho musíme ustriehnuť zabezpečenie kvality. Vzhľadom na to, že ide o organizáciu, ktorá je v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva školstva a nerobí sa to široko diverzifikovane aj na súkromné organizácie, je tu významný predpoklad toho, že si to ministerstvo školstva ustráži a túto kvalitu zabezpečí. Čiže toto je podstata uvažovania. My nie sme v protiklade, ale možno uvažujeme z pohľadu vás ako vysokoškolskej pedagogičky, ktorá obhajuje svoje portfólio, a možno nás, ktorí hľadáme iné cesty ku zvyšovaniu kvality ako kontroverzné a možno si to treba len vydiskutovať.

Pani poslankyňa Smolíková.

Vážená pani predsedajúca, pani poslankyňa, hovoríme o zvýšení kvality v školstve a o profesionalizácii. Vysoké školy, tak ako povedal predrečník predo mnou, nie vždy splnili všetky tie podmienky, ktoré teraz v tomto novom návrhu zákona sú a práve preto do toho vstupuje štát cez priamo riadenú organizáciu, cez MPC, pomôcť učiteľom, aby naozaj tá podstata autonómnosti školy, to, čo školy potrebujú, aby bola naplnená, pretože nie vždy dokázali vysoké školy promptne zareagovať. A my si od toho sľubujeme, že práve toto bude pomoc pre učiteľov a pre zvýšenie kvality.
No a, ako to bude, či je tam nejaká zábezpeka, tak určite áno. Práve preto, že to ide cez štát, ide to cez priamo riadenú organizáciu.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky, pani poslankyňa Pčolinská.

Ďakujem pekne. Ja by som, ak dovolíte, súbežne zareagovala aj na pána Petráka, aj na pani Smolíkovú. Ja rozumiem všetkému a súhlasím s tým, že keby to bolo tak do bodky, ako sa teraz v tomto štádiu prezentuje, tak by to bolo fajn. Ale ja sa obávam toho, že keď tam zaznel ten argument, že riaditelia základných, teda základných, stredných škôl sa sťažujú, že tí absolventi pedagogických škôl prichádzajú nie v dobrom stave, ja si myslím, že tento problém trošku má svoje korene aj niekde inde, a síce v tom, že častokrát, i keď to nie je príjemné počuť, tak ako v prípade napríklad sociálnej práce, tak aj v prípade učiteľského povolania, je to častokrát konečná pre študentov, aby nadobudli nejaké vysokoškolské vzdelanie a mali titul pred menom, hej? Lebo je to také všeobjímajúce, čiže tí absolventi, teda tej vysokej školy, nájdu uplatnenie naprieč rôznych komerčných inštitúcií, kdežto kde, keď niekto vyštuduje medicínu, tak je vysoko pravdepodobné, že sa tým bude teda živiť iba v tomto odbore.
Preto si myslím, že tie metodicko-pedagogické centrá, keď ich chceme nejako angažovať, a ja to teraz neberiem tak, že ja si uzurpujem alebo za vysoké školy si uzurpujeme to, že iba my a nikto iný a buchneme do stola, vždy je čo skvalitňovať, že by mohli mať, ja sa len vždycky obávam tej hierarchie. To je to, čo sa snažím povedať a čo som sa snažila povedať v tom expozé, že tie pedagogické školy alebo tie metodicko-pedagogické centrá môžu poskytovať nejakú podpornú funkciu, že oni môžu tým učiteľom pomôcť, lebo napríklad mnoho vysokých škôl má fantastické cvičné školy, hej? Ale sú aj také povedzme, kde je to poddimenzované, kde sa tomu neprikladá až taká váha alebo nie sú možnosti, alebo nie je ochota zo strany škôl poskytovať pre učiteľov takéto cvičné triedy, tak tam možno by mohlo nastúpiť metodicko-pedagogické centrum, ktoré by toto poskytovalo, ale určite som neni zástanca toho, aby to metodické, metodicko-pedagogické centrum zo svojej podstaty a to portfólio, ktoré má, aby poskytovalo regulérnu, regulérne vysokoškolské vzdelanie ukončené titulom magister alebo bakalár. To je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Gröhling za klub SaS.