43. schôdza

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1333. Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada pri všeobecnej rozprave, teda po všeobecnej rozprave, uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 3. mája 2019 a gestorský výbor do 7. mája 2019.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

Dobrý deň. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, podpora vzdelávania v nedostatkových odboroch v zdravotníctve je veľmi dôležitá. Viete veľmi dobre, koľko sestier nám odišlo do zahraničia, koľko absolventov, koľko starších kolegýň pracuje v zdravotníctve a podpora vzdelávania je ozaj, ešte raz, veľmi dôležitá pre stabilizáciu trhu práce, slovenského trhu práce.
Vítam myšlienku podpory študentov ošetrovateľstva formou pôžičiek, ale nedá mi neupozorniť na to, že opäť sme zaspali dobu. Už v septembri minulého roka pani ministerka zdravotníctva verejne deklarovala, že ponúkajú študentkám ošetrovateľstva finančné prostriedky na to, aby nám zo Slovenska neodchádzali. Ak by to, čo hovorila v minulosti, bolo realitou, nesedeli by sme teraz tu a neriešili by sme Fond na podporu vzdelávania. Neustále sme atakovaní študentami ošetrovateľstva, budúcimi sestrami, kedy príde ten čas a sľuby sa stanú ozaj skutočnosťou.
Dovolím si upozorniť aj na fakt, že tento predkladaný návrh zákona opomenul na nedostatkové povolanie v zdravotníctve, a to sú pôrodné asistentky. Na Slovensku táto skupina zdravotníckych pracovníkov ozaj je veľmi málo a chýba. Taktiež mi nie je jasné, akým spôsobom chce Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky docieliť, aby študenti v odbore ošetrovateľstvo žiadali o stabilizačnú pôžičku za uplynulý akademický rok 2018 - 2019 po jeho ukončení. Mám za to, že spätne by sa k tomuto kroku uchýlilo len malé percento študentov.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj pani poslankyni Červeňákovej za tieto slová. Myslím, že sa zhodneme na tom, že idea koncepčne je veľmi dobrá, stabilizovať u nás študentov, ktorí budú pracovať v povolaniach, ktoré sú súčasne nedostatkové. Tie podnety, ktoré ste povedali, vnímam a myslím si, že dajú sa úspešne riešiť v rámci tejto novelizácie. Pokiaľ ide o to, že to riešime teraz, verzus to, že čo sa hovorilo na ministerstve zdravotníctva pred nejakým časom, vtedy to, myslím si, vnímam to, bolo to v rovine, že aby zdravotné sestry dostávali nejaké jednorazové štipko, ktoré by bolo proste čiste viazané na rezort a administrovalo by sa to prostredníctvom ich škôl.
A my teraz riešime túto vec, keďže očakávame, že tento istý problém, ktorý majú zdravotné sestry, ale aj lekári, ošetrovatelia a pôrodné asistentky a už aj mnohé ďalšie profesie, že ich, ho bude treba riešiť veľmi systémovo a komplexne, tak práve preto my teraz prichádzame s touto komplexnou právnou úpravou, ktorá v prvom kroku sa týka zdravotných sestier, pretože tam je naozaj tá, tá topánka nás tlačí najviac, ale časom, ako som vravela, ju budeme rozširovať na celý, na celú množinu ďalších povolaní.
Čiže práve preto sme teraz prišli s tým, s touto komplexnou novelizáciou, aby sme mohli systémovo riešiť všetky ďalšie povolania a vnímam teda to, čo ste hovorili o tých asistentkách, my sme sa pri tom uznesení vlády opierali o analýzu, ktorú nám dalo ministerstvo zdravotníctva prostredníctvom svojich analytických útvarov. Oni to vyhodnotili tak, že teda hlavne ide o to ošetrovateľstvo, ale pokiaľ naozaj v ďalšom, keďže je ten systém otvorený, vyskočí táto potreba so zdravotníckymi, pardon, s pôrodnými asistentkami, tak nič nám nebráni po prijatí tohto zákona, aby sme ich vedeli takto isto systémovo riešiť.
Pokiaľ ide o to spätné žiadanie o štipendium, my sa nazdávame, že to nebude spätné, pretože ono sa to vypláca vždy za akademický rok, a práve preto sa snažíme dosiahnuť účinnosť do júna, aby sme im mohli ešte v rámci daného akademického roku tieto štipendiá vyplatiť. Čiže aj sme to takto komunikovali. Je to proste v zákonitosti legislatívneho procesu, ktorý trvá istý čas, ale práve snažíme sa o to, aby ešte aj v tomto akademickom roku už táto kohorta študentov mohla tento nástroj využiť.
Takže ďakujem pekne ešte raz za vaše pripomienky a, samozrejme, budem ich brať do úvahy a budeme sa snažiť ich zapracovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedla návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ja by som to svoje vystúpenie, úvodné slovo štrukturovala v dvoch častiach. Najprv by som sa zmienila o procesných stránkach, to znamená, akým spôsobom tento zákon vznikal, tento návrh, a potom o týchto hmotnoprávnych častiach, to znamená, že akú tam má vecnú úpravu.
Pokiaľ ide o tú procesnú časť, tak je vám iste všetkým známe, že tento zákon patrí medzi významné zákony, ktoré boli spomínané už v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na toto obdobie. Čiže všetci sme vedeli, že sa s takouto komplexnou úlohou chceme vysporiadať a že tento zákon sa bude tvoriť. Samotná príprava zákona od prvých konzultácií po dnes trvala zhruba dva roky, a to tým, že v máji 2017 naše ministerstvo vyhlásilo konzultácie a pozvalo na ne široký okruh dotknutých subjektov, s ktorými sa konzultujú zákony v oblasti školstva, to znamená všetky asociácie, reprezentatívne, profesijné organizácie, odborové zväzy a na týchto konzultáciách teda oboznámilo zúčastnených so základnými tézami, filozofiou zákona. Tieto konzultácie prebiehali v niekoľkých kolách. Zbierali sa pripomienky a zapracovali sa do tých téz a do tej filozofie s tým, že potom v januári roku 2018 sme zverejnili v SLOV-LEX-e informáciu o návrhu zákona na portáli s tým, že táto informácia už tiež opäť obsahovala základné ciele a tézy návrhu zákona, s ktorými sa celá široká verejnosť mohla oboznámiť ešte predtým, než zákon išiel do medzirezortného pripomienkového konania. V tom čase sme na portáli uvádzali, že by sme chceli ísť do MPK vo februári 2018, ale keďže koncom januára prebehli ďalšie rokovania so zúčastnenými subjektami, ktoré nás žiadali ešte o predĺženie konzultácií, tak sme tento termín posúvali.
Ďalšia konzultácia a prezentácia návrhu pre týchto istých participantov sa uskutočnila vo februári 2018 a následne sme v marci dostali list od Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy podporený ďalšími reprezentatívnymi asociáciami, ktorý nás prosil a žiadal, aby sme ešte počkali so začatím MPK a aby sme poskytli všetkým zúčastneným subjektom ešte ďalší čas na to, aby mohli participovať na príprave zákona, aby ho mohli pripomienkovať. To znamená, my sme ten pôvodný termín začatia MPK oddialili z februára 2018 na júl 2018 a poskytli sme zhruba ešte pol roka navyše na všetky tieto participatívne konzultatívne procesy. Počas tejto doby sa konali aj konzultácie v Prešove, v Banskej Bystrici, v Bratislave a medzi májom a júnom, májom 2017 a júnom 2018 prostredníctvom týchto konzultácií bolo vyzbieraných viac ako tisíc pripomienok a návrhov, ktoré boli zapracované do znenia zákona.
Do MPK sa zákon dostal v júli, v auguste 2018 a následne vyhodnocovanie prebiehalo v septembri, v septembri a v októbri. Bol to náročný proces, bolo tam veľa zásadných pripomienok, ale podarilo sa nám veľmi intenzívnymi rokovaniami s nimi, s nimi vysporiadať. Zákon ďalej postupoval štandardným procesom, to znamená legislatívna rada vlády, hospodárska a sociálna rada. Pripomienky, ktoré vznikli z MPK, z legislatívnej a hospodárskej sociálnej rady boli do zákona zapracované. Žiadne ďalšie pripomienky už potom alebo ďalšie podnety neboli zapracovávané, to znamená, že nie je absolútne dôvod na to, aby ten zákon išiel ešte do ďalšieho MPK.
Takže celá, celá procedúra tvorby zákona bola striktne v súlade s legislatívnymi pravidlami a ten čas bol poskytnutý naozaj ešte predĺžený na to, aby sa všetky zúčastnené subjekty mohli, mohli vyjadriť. Nikomu nebola odmietnutá účasť v tomto procese, práve naopak, to, že trval takmer dva roky a bol široko verejne konzultovaný, znamená, že jednoducho nikto sa nemôže sťažovať, že by bol aktívny z tohto procesu nejakým spôsobom vynechaný a nemal by možnosť sa ho zúčastniť.
Následne teda zákon bol predložený, predložený do, na rokovanie, na prvé čítanie už v minulom, na minulej schôdzi parlamentu, kde som teda uviedla hlavnú tézu filozofie zákona. Preto teraz by som len stručne spomenula, a to už teda k tej hmotnoprávnej časti, že základom pre túto reformu je v prvom rade dôraz na profesionalizáciu činnosti učiteľov, pedagogických a odborných zamestnancov, na zvýšenie kvality ich výkonu, ale zároveň na zlepšenie podmienok a pracovných, jednak pracovných, jednak legislatívnych a ich pracovnoprávnej ochrany a zlepšenia celkových podmienok a atmosféry, v rámci ktorej vykonávajú svoju profesiu, a to s cieľom naozaj zvýšiť kredit učiteľskej profesie a zlepšiť ich celospoločenské uznanie v Slovenskej republike.
Po novom zakotvujeme práva a povinnosti pedagogického zamestnanca, odborného zamestnanca, kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti, profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov, zavádzame ich morálne oceňovanie na všetkých stupňoch správy, štátnej správy a samosprávy a ďalšie zlepšenia, ktoré by im naozaj mali pomôcť skvalitniť ich výkon a pritom zavádzame množstvo úľav, ktoré sú zamerané, zacielené na to, aby sa, aby sa mohli lepšie a plnohodnotnejšie venovať svojej práci. Z týchto noviniek by som spomenula, spomenula napríklad znižovanie úväzkov vychovávateľov ŠKD a internátov, pretože mali sme, mali sme z obce vychovávateľskej signály, že považujú za diskriminačné, že ich hodiny sú rátané ako 60-minútové hodiny, zatiaľ čo pedagogické hodiny sú rátané ako 45-minútové. To znamená, pri napĺňaní úväzkov tí vychovávatelia sa cítili diskriminovaní, lebo fyzicky museli tráviť oveľa väčší čas v práci a preto sme pristúpili k odstráneniu tejto diskriminácie a zaviedli sme aj pre vychovávateľov úľavy na úväzkoch, ktoré sú redukcia z 27 na 25 hodín týždenne. To znamená v praxi, okolo 8 až 10 hodín mesačne každý jeden vychovávateľ má znížený úväzok pri zachovaní odmeny. A to znamená, že oni sa budú môcť, naozaj namiesto extenzívneho venovania sa svojej práci sa budú môcť oveľa lepšie a kvalitnejšie venovať tej svojej práci, intenzívnejšie v rámci toho skráteného, skráteného úväzku.
Ďalej sme zaviedli novinky v oblasti kariérového poradenstva. Doteraz keď sa pedagogický zamestnanec zaoberal kariérovým poradenstvom, tak mal na toto konto dotáciu jednu hodinu úväzku. To znamená, mal pedagogický úväzok znížený týždenne o jednu hodinu a v rámci tejto jednej hodiny mal vykonávať komplexné kariérové poradenstvo. Samozrejme, tento čas nebol postačujúci na to, aby sa toto kariérové poradenstvo vykonávalo dôsledne a komplexne. A práve preto sme pristúpili k navýšeniu tejto časovej dotácie na kariérové poradenstvo a to z jednej hodiny na päť hodín. To znamená, pedagogickí pracovníci, ktorí sa mu budú venovať, budú mať krátený úväzok pedagogického päť hodín preto, aby sa v tomto uvoľnenom čase mohli kvalitne venovať kariérovému poradenstvu. Znamená to, že budú môcť lepšie orientovať žiakov, rodičov ohľadom výberu ich budúcej kariéry, ohľadom lepšieho prepojenia na trh práce.
Zároveň zavádzame úplne novú kategóriu odborového, pardon, odborného zamestnanca, a to kariérový poradca, ktorý bude na báze CPPP, čiže toho nášho Centra preventívno-psychologického poradenstva pôsobiť v každom jednom okrese a bude sa venovať tejto činnosti profesionálne na plný úväzok s tým, že jednak sám bude odovzdávať výkon v tejto oblasti a jednak bude metodicky pomáhať a usmerňovať všetkých tých jednotlivých výchovných poradcov alebo pedagogických pracovníkov na školách, ktorí sa tomuto kariérovému poradenstvu budú venovať už v rámci týchto, v rámci týchto zvýšených časových dotácií. Sľubujeme si od toho naozaj systémové zlepšenie fungovania systému kariérového poradenstva na školách a následne aj lepšiu zamestnateľnosť absolventov a lepšie prepojenie na ďalšiu študijnú, ďalšiu študijnú púť, pretože všímame si, že v našom školskom systéme často ľudia nevykonávajú tú profesiu, ktorú študovali, a často odkladajú to rozhodnutie ohľadom budúcej profesie, pretože nie sú dostatočne zorientovaní na základnej škole, preto niektorí proste idú na gymnázium len preto, lebo ešte nevedia, že čomu by sa, čomu by sa mohli ďalej zmysluplne venovať.
Ďalej. Na žiadosť z asociácií riaditeľov škôl sme pristúpili k obmedzeniu pedagogického úväzku pre riaditeľov, aby sa mohli viac venovať manažérskej činnosti na pôde školy. Pretože v praxi často, pokiaľ riaditelia nezvládali tú manažérsku činnosť, tak ten ich pedagogický úväzok sa aj tak nevykonával kvalitne. Bolo to suplované a bolo to nadbytočne záťažové ešte aj pre ďalších kolegov. Čiže v závislosti od právnickej osoby a veľkosti školy postupne redukujeme pedagogický úväzok pre riaditeľov, čím sa im uvoľní ruky, uvoľnia ruky na to, aby sa kvalitnejšie mohli venovať manažmentu, manažmentu školy.
Ďalšou novinkou je spružnenie procesu atestácií, ktoré namiesto doterajších predatestačných konaní a formálnej obhajoby práce nahrádzame vyskladaním tzv. atestačného portfólia. To znamená, učitelia budú mať možnosť v rámci atestácie využiť tie svoje reálne výstupy v praxi, ktorým sa venovali vo vzdelávacom procese, čiže nejaké zdokumentované činnosti a nebudú musieť písať formálnu prácu odťažitú od praxe, ale budú môcť naozaj v rámci svojho individuálneho rozvoja robiť tie aktivity, ktoré im budú zároveň zarátané aj do atestačného procesu v rámci atestačného portfólia.
Pokiaľ ide o vzdelávací systém, ponecháva sa vzdelávací systém, ktorý sa ale od toho starého kreditového systému odlišuje zásadne inou štruktúrou a oveľa lepšou kvalitou. Samozrejme táto kvalita sa neodráža celá ešte len v tomto texte zákona, pretože ako viete, tá kvalita systému závisí od kvality vzdelávacích inštitúcií, od kvality tých programov a kurzov, ktoré budú poskytovať. Ale nastúpili sme prvý krok k zásadnému zlepšeniu tohto systému kvalitatívne s tým, že už som vás informovala aj minule, že spolupracujeme s renomovanými medzinárodnými organizáciami, akými sú OECD, Svetová banka, UNESCO na tom, aby sa aj obsahy tých našich kurzov vzdelávacích priblížili k dnešným moderným požiadavkám, aby sa tam dostali nové moderné kompetencie, ktoré možno v súčasnosti v tých kurzoch nie sú prítomné. Tie kurzy boli často kritizované na báze toho, že sú len formálne, ale myslím si, že širokou učiteľskou obcou bola zamietnutá možnosť úplne zrušiť, úplne zrušiť tieto možnosti vzdelávania. Čiže pristúpili sme na to, že zachováme možnosti vzdelávania, ktoré sú ale reštrukturalizované, ktoré budú kvalitatívne lepšie a zároveň ponechávame možnosti príplatkov za toto profesijné vzdelávanie, a to v takom istom objeme a trvaní, ako bolo v doterajšom systéme. Čiže žiaden učiteľ nepríde o možnosť mať príplatky za vzdelávanie a nebude obmedzená ani doba trvania oproti tomu, na čo boli zvyknutí teraz, plus aj to prechodné obdobie sa zvýši na sedem, sedem rokov. To znamená, že kompletne celý ten systém sa roluje v tých starých koľajach a nebudú tam nejakým spôsobom nárazové zmeny, ktoré by znamenali, že zo dňa na deň nejaký učiteľ príde o svoje kredity a nebude mať možnosť si získať ten nový, ten nový príplatok. Čiže ten systém sa posúva rovnomerne a celá tá doba prechodu zachováva celú logiku, ktorá bola doteraz, to znamená sedem rokov a 12 %.
Myslím si, že teda toto je tak stručne zhrnuté, teda základné, základné črty tohto systému. Možno posledná vec, ktorú by som ešte v tejto úvodnej časti spomenula, je zavedenie morálneho, morálneho oceňovania, pretože všímame si, že keďže naozaj sa chceme zaslúžiť o to, aby sa nám učiteľská profesia opäť dostala do centra pozornosti spoločnosti, aby učitelia boli oveľa viacej vážení a oceňovaní spoločnosťou, nestačí nám na to len ten inštitút, ktorý máme v súčasnosti, a to sú tie medaily, pamätné medaily a listy sv. Gorazda, ktoré je teda najvyšším vyznamenaním, ktoré náš rezort udeľuje, ale je len veľmi obmedzený počet, ktorý môžme udeliť. Väčšinou to býva 60, šesťdesiat ročne. A máme naozaj množstvo kvalitných návrhov na pedagógov, ktorí proste túto cenu na tejto najvyššej úrovni nezískajú, a práve preto navrhujeme aj v tomto zákone, aby sa možnosť takéhoto morálneho oceňovania ešte viac diverzifikovala a zaviedla sa nielen na úrovni celého štátu, ale aj na ďalších miestnych úrovniach, na úrovniach krajských, na úrovniach lokálnych, na úrovniach samosprávy, aby proste učitelia naprieč celým spektrom mohli dostávať zaslúžené morálne ocenenie za svoju prácu. Pretože toto naozaj pomôže ich zviditeľniť aj v očiach verejnosti a pomôže nám naplniť spoločne tú misiu, aby sa učiteľská profesia stala oveľa viac rešpektovanejšou, aby sa dostala do centra spoločenského záujmu a aby sa zvýšil jej kredit.
Ďakujem pekne zatiaľ za pozornosť a ďakujem za prerokovanie návrhu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, ctené kolegyne, kolegovia, aj vážení hostia na balkóne, dovoľte, aby som podal spravodajskú informáciu k prerokovanému vládnemu návrhu zákona.
Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu o prerokovaní výsledkov vládneho návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. januára 2019 pod číslom 1588 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1262, v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady a iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
V IV. časti spoločnej správy sa celkom nachádza 69 pozmeňujúcich návrhov. V tejto chvíli musím povedať, že mnohé sú legislatívno-technického charakteru a významná časť z nich reflektuje požiadavky pedagogickej verejnosti, predovšetkým Odborového zväzu školstva a vedy, ktoré sme sa všetky snažili zapracovať do návrhu tohto zákona.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade hlasovať o zmenách a doplnkoch uvedených v IV. časti spoločnej správy pod bodmi 1 až 69 spoločne a odporúča ich schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport 26. marca 2019 pod číslom 214. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a predkladal návrhy podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.
Pani predsedajúca, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, ja by som sa k tomuto predmetnému prerokovanému návrhu zákona chcela vyjadriť v jednej konkrétnej rovine, pretože všetci moji rečníci, ktorí budú nasledovať po mne, určite budú preberať tento zákon naprieč všetkých úrovní tých vzdelávacích inštitúcií.
Je jasné, a teda hlavne my, čo sme boli na školskom výbore, vieme, že bolo vznesených množstvo pripomienok. Keď budem optimista, tak poviem, že je jasné, že školstvo potrebuje zmenu, potrebuje prekopať a tak, kto nič nerobí, nič nepokazí, takže v tomto smere beriem, že tie pripomienky sú na mieste. Pokiaľ si dobre pamätám, 602 bolo z nich celkových, celkový počet týchto pripomienok a 352 zásadných.
Podstatné je ale to, že ja keď som si čítala tento návrh zákona, ako človek, ktorý pätnásť rokov pôsobí na vysokej škole, niečo vyše pätnásť rokov, mám bohaté skúsenosti, a v tom zákone ma takpovediac vyrušuje jeden moment, ktorý pojednáva o rozširujúcom štúdiu. Je to vec, ktorú možno niektorí ľudia majú tendenciu prehliadať alebo neprikladať tomu až taký význam, ale pre tých, ktorí sú zaangažovaní alebo sa teda touto problematikou zaoberajú, tak zistia, že pokiaľ sa toto prijme, tak v skoršom alebo neskoršom časovom horizonte príde k zásadným problémom, ktoré prispejú podľa môjho skromného názoru jednoznačne k zhoršeniu kvality tohto štúdia.
Aby ste všetci pochopili, čo mám na mysli, tak ja budem koncipovať to svoje vystúpenie do dvoch rovín. Prvá bude veľmi praktická. Tá druhá bude taká argumentačná, ktorú nejakým spôsobom budem prelínať s teóriou, aby to pochopili ľudia, ktorí povedzme skôr intelektuálne sú nastavení, a tak ďalej.
Prakticky to znamená to, že keď si pozrieme definíciu rozširujúceho štúdia, tak zistíme, že je to typ štúdia, ktorý umožňuje pedagogickým zamestnancom získať nejaké doplňujúce štúdium, kvalifikáciu, aby mohli pôsobiť v nejakej inej oblasti. Čiže príklad: ilustrácia. Keď je niekto povedzme učiteľom biológie alebo, ja neviem, prírodopisu, matematiky, tak má možnosť prostredníctvom rozširujúceho štúdia nadobudnúť vzdelanie a povedzme stať sa učiteľom anglického jazyka. Ja ako prednášajúca povedzme na Univerzite Komenského a teraz na Žilinskej univerzite mala som a mám študentov, ktorí tiež spadajú do tej kategórie rozširujúceho štúdia. V praxi to znamená tak, že k vám, keď príde študent na prednášku, tak mu v zásade prednášate to isté, čo prednášate študentom denného štúdia, poprípade externého štúdia s tým ale, že je tam zásadný kvalitatívny rozdiel v tom, ako tí študenti prichádzajú k vám na prednášku.
Keď príde študent lingvistiky anglického jazyka, ktorý je denný študent, tak je to takpovediac nepopísaný papier, hej? Ten človek potrebuje nadobudnúť teoretické poznatky, aby bol v tej oblasti podkutý a samozrejme potrebuje získať pedagogickú prax, keďže sa pripravuje na učiteľské povolanie. Čiže v systéme jeho predmetov sú predmety všeobecný základ, pedagogický základ a potom sú tie, ktoré spadajú pod ten konkrétny odbor.
Keď príde študent rozširujúceho štúdia, tak to je vlastne učiteľ z praxe, ktorý má fantastické, bohaté skúsenosti s učením, má to takpovediac už v malíčku, lenže on potrebuje získať a urobiť si systém, teoretický systém v hlave, čo sa týka toho konkrétneho ďalšieho odborného predmetu, čiže nadobudnúť potrebné vecné poznatky, odborné poznatky a potom v podstate, aby to mohol učiť, tak ako učí roky už povedzme v nejakej inej oblasti.
Čiže mne keď prídu na prednášku študenti denného štúdia, tak sa "vytrápim" a v dobrom, aby oni pochopili tú teóriu, aby som im to vysvetlila, potom sa to snažím nejakým spôsobom pripodobniť k praxi a potom títo študenti majú tzv. povinnú pedagogickú prax, aby získali poznatky a schopnosti nejakým spôsobom vyučovať.
Keď však príde na prednášku, na tú istú prednášku z anglického jazyka študent, ktorý je uchádzač, alebo je teda zaradený do rozširujúceho štúdia, tak títo študenti sú neuveriteľne aktívni, neuveriteľne podkutí tými konkrétnymi praktickými znalosťami. Oni len potrebujú to nejaké teoretické penzum vedomostí, aby to mali v tej hlave upratané po tej rovine teórie, aby získali tie vedomosti o tom jazyku, aby išli trošku viacej do hĺbky, aby to vedeli vysvetliť a tak ďalej.
Teraz. Návrh, tento navrhovaný zákon o pedagogických zamestnancoch hovorí, že toto rozširujúce štúdium, ako aj doplňujúce pedagogické štúdium a taktiež atestácie, bude popri vysokých školách poskytovať aj nejaká organizácia zriadená ministerstvom školstva a v parlamentných kuloároch, keď som sa o tomto bavila s predstaviteľmi koalície, aby sme si to trošku nejako priblížili, tie vzájomné pohľady, mi bolo povedané, že to môže byť niečo ako metodicko-pedagogické centrum alebo niečo na tento štýl. A práve tu sa dostávame k tomu meritu veci, ktorý ja považujem za nie správny krok, pretože ten zákon hovorí, že zastrešovať odborne, to budem povedzme napríklad docent v rámci tej novovzniknutej inštitúcie a ja sa pýtam, načo je toto dobré? Veď predsa všetci bojujeme proti takému fenoménu, ako lietajúci profesori a docenti. A teraz ideme vytvoriť nejakú ďalšiu inštitúciu, kde ten docent, a to je zadefinované v tej novele zákona, kde ten docent vraj bude mať paralelný nejaký pracovno-právny vzťah s tou novovzniknutou inštitúciou a tam to bude garantovať. To podľa mňa nie je správne. Veď my predsa chceme systém zjednodušiť, skresať ten počet vysokých škôl a nie vytvárať ďalšie odnože, komplikovať tieto veci a tak ďalej.
Druhá vec. Pokiaľ ide o, ja neviem, garantovanie tohto celého, hej, že ako to bude prebiehať, na akom princípe vlastne. Keď som sa o tomto bavila, že na akom princípe to vlastne bude fungovať, tak pôjde na vysokú školu alebo už to nebude na vysokej škole, alebo si zoberie tú cestu ľahšiu, povedzme, že pôjde na to metodické centrum. A čo ja považujem principiálne, už keď nič iné, že nezoberieme do úvahy fakt, že oni tí študenti ani tak nepotrebujú tú prax, lebo keď si pozriete stránku metodicko-pedagogického centra, tak tam sa dozviete, že vlastne jeho úlohou alebo náplňou práce je okrem iného napríklad poskytovať rôzne organizovanie konferencií, odborných seminárov, poskytovať nejakú metodickú, metodicko-poradenskú činnosť pre učiteľov a tak ďalej, čo v zásade tí moji študenti na tej prednáške môžu učiť tých denných študentov. Oni potrebujú vedieť veci z fonetiky, z fonológie, psycholingvistiky, pragmatiky, morfológie syntax a ja silne pochybujem, že toto im metodické centrum dá. A teda, dobre, však nech povie niekto, však tam bude ten docent zazmluvnený, ale to je, to je to, čo ja hovorím, že načo to štiepiť, načo to komplikovať, načo tých učiteľov, teda tých prednášajúcich, tých docentov, poprípade profesorov niekam inam lifrovať, ľudovo povedané, keď to môže byť pod jednou strechou, tak ako to funguje teraz?
A v konečnom dôsledku, veď predsa k dnešnému dňu situácia je taká, že keď sú štátnice, tak na tých štátniciach sa stretne denný študent, externý študent, aj rozširujúci študent. A ťahajú si rovnaké štátnicové otázky z tej teórie. To je to, po čom sú tí ľudia smädní z toho rozširujúceho štúdia. Tá teória, tie vedomosti, aby to mali nejak v tej hlave upratané. Oni nepotrebujú nejaké metodické veci. A keď potrebujú, tak ja som za, veď nech sa zaangažuje taká inštitúcia do tohto procesu, ale nech má nejakú poradnú funkciu. Nech ju nechápeme, ako ten hlavný zastrešujúci orgán, ktorý garantuje a poskytuje to štúdium ako také, ktoré doposiaľ poskytujú vysoké školy.
A úplne poslednú vec, ktorú chcem v tejto debate alebo v tejto súvislosti zdôrazniť, je to, že tí z vás, ktorí teda, aby vy, pani ministerka, určite, veď viete, o čom budem hovoriť, že už len keď si zoberiete to, čo ja hovorím študentom, veď máme takú vec ako trilógiu, tú základnú pojmológiu alebo taxonómiu pojmov, že prístup, metóda a technika. Prístup je vždycky teória. Filozofia, v čo verím, ako chcem učiť v prípade tých pedagogických zamestnancov. Metodika, metóda, ako hovorí samotný pojem, ako niečo robiť. To sú tie metodické centrá. Čiže poďme ukázať niekomu, ako učiť. A potom máme tú techniku, to už je vykonávanie nejakých konkrétnych úloh, cvičení a podobne.
Tak ja sa pýtam, že keď ten uchádzač o rozširujúce štúdium, ktorý potrebuje aprobáciu ďalšieho predmetu, na čo on má zbytočne ešte sa zaoberať tou metodickou časťou, kde on je fantasticky podkutý, čo prax moja dlhoročná mi to hovorí. A naopak, on potrebuje posilniť práve tú prvú zložku toho prístupu. A kto je fundovanejší na poskytnutie tých teoretických poznatkov, princípov a filozofie ako takej, keď nie vysoká škola.
Čiže toto je môj taký príspevok k tomuto rozširujúcemu štúdiu, taký postreh, ktorý v podstate by som si nedovolila tak vehementne predniesť, keby som s tým nemala osobnú skúsenosť. A nie je to len taký nejaký môj postreh. Myslím si, že už len to, že pokiaľ viem, myslím, že k dnešnému dňu tri vysoké školy toto podpísali, že sa stotožňujú s týmto všetkým. A taktiež, keď som sa o tom, hovorím, bavila s mojimi kolegami z koalície, tak bolo zrejmé, že nie vždycky tá moja otázka bola úplne zodpovedaná, že však to sa ešte vykryštalizuje. Však ja verím, že by sa to vykryštalizovalo, len keď už v úvode a v zárodku vieme o niečom, čo asi neprispeje k nejakej simplifikácii, k uprataniu, k zjednodušeniu, to, po čom to vysoké školstvo alebo teda školstvo vo všeobecnosti volá, tak si myslím, že ani nemá význam sa ďalej nejako zaoberať týmito vecami. A skôr ja som zástanca nielen v tomto prípade, ale vo všetkom v živote, že v jednoduchosti je krása.
Takže ja som len k tomuto chcela pár slov povedať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa, my sme o týchto otázkach, samozrejme, medzi sebou rozprávali aj na školskom výbore, aj v kuloároch. Pokiaľ ide o vecné riešenie problému, ja súhlasím, že treba nájsť riešenie, ktoré bude znamenať skvalitnenie systému. Pohľady na to, aké cesty vedú ku skvalitneniu systému, sú rôzne.
Podstatou tohto návrhu, ktorý je v zákone, je to, aby sme povedali, že súčasné monopolné postavenie pedagogických fakúlt nezabezpečilo výrazné zvyšovanie kvality pedagogického vzdelávania a kvalitu absolventov pedagogického štúdia. Ak sa spýtam riaditeľov základných škôl na Slovensku, alebo aj stredných škôl, že ľudia, ktorí prídu z pedagogických fakúlt, či napĺňajú ich očakávania, ktoré majú na absolventov týchto fakúlt, a sú plnohodnotnými učiteľmi od prvej minúty, kedy sa postavia za katedru, odpoveď je - nie. Čiže tu je podstata toho sporu, ktorý tu, ktorý tu vystáva, že monopol nepriniesol zmysluplné riešenie, ktoré by výrazným spôsobom posunulo kvalitu vpred.
To znamená, od monopolu prechádzame ku konkurencii, k pedagogickým fakultám a jednoducho musíme ustriehnuť zabezpečenie kvality. Vzhľadom na to, že ide o organizáciu, ktorá je v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva školstva a nerobí sa to široko diverzifikovane aj na súkromné organizácie, je tu významný predpoklad toho, že si to ministerstvo školstva ustráži a túto kvalitu zabezpečí. Čiže toto je podstata uvažovania. My nie sme v protiklade, ale možno uvažujeme z pohľadu vás ako vysokoškolskej pedagogičky, ktorá obhajuje svoje portfólio, a možno nás, ktorí hľadáme iné cesty ku zvyšovaniu kvality ako kontroverzné a možno si to treba len vydiskutovať.

Vážená pani predsedajúca, pani poslankyňa, hovoríme o zvýšení kvality v školstve a o profesionalizácii. Vysoké školy, tak ako povedal predrečník predo mnou, nie vždy splnili všetky tie podmienky, ktoré teraz v tomto novom návrhu zákona sú a práve preto do toho vstupuje štát cez priamo riadenú organizáciu, cez MPC, pomôcť učiteľom, aby naozaj tá podstata autonómnosti školy, to, čo školy potrebujú, aby bola naplnená, pretože nie vždy dokázali vysoké školy promptne zareagovať. A my si od toho sľubujeme, že práve toto bude pomoc pre učiteľov a pre zvýšenie kvality.
No a, ako to bude, či je tam nejaká zábezpeka, tak určite áno. Práve preto, že to ide cez štát, ide to cez priamo riadenú organizáciu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som, ak dovolíte, súbežne zareagovala aj na pána Petráka, aj na pani Smolíkovú. Ja rozumiem všetkému a súhlasím s tým, že keby to bolo tak do bodky, ako sa teraz v tomto štádiu prezentuje, tak by to bolo fajn. Ale ja sa obávam toho, že keď tam zaznel ten argument, že riaditelia základných, teda základných, stredných škôl sa sťažujú, že tí absolventi pedagogických škôl prichádzajú nie v dobrom stave, ja si myslím, že tento problém trošku má svoje korene aj niekde inde, a síce v tom, že častokrát, i keď to nie je príjemné počuť, tak ako v prípade napríklad sociálnej práce, tak aj v prípade učiteľského povolania, je to častokrát konečná pre študentov, aby nadobudli nejaké vysokoškolské vzdelanie a mali titul pred menom, hej? Lebo je to také všeobjímajúce, čiže tí absolventi, teda tej vysokej školy, nájdu uplatnenie naprieč rôznych komerčných inštitúcií, kdežto kde, keď niekto vyštuduje medicínu, tak je vysoko pravdepodobné, že sa tým bude teda živiť iba v tomto odbore.
Preto si myslím, že tie metodicko-pedagogické centrá, keď ich chceme nejako angažovať, a ja to teraz neberiem tak, že ja si uzurpujem alebo za vysoké školy si uzurpujeme to, že iba my a nikto iný a buchneme do stola, vždy je čo skvalitňovať, že by mohli mať, ja sa len vždycky obávam tej hierarchie. To je to, čo sa snažím povedať a čo som sa snažila povedať v tom expozé, že tie pedagogické školy alebo tie metodicko-pedagogické centrá môžu poskytovať nejakú podpornú funkciu, že oni môžu tým učiteľom pomôcť, lebo napríklad mnoho vysokých škôl má fantastické cvičné školy, hej? Ale sú aj také povedzme, kde je to poddimenzované, kde sa tomu neprikladá až taká váha alebo nie sú možnosti, alebo nie je ochota zo strany škôl poskytovať pre učiteľov takéto cvičné triedy, tak tam možno by mohlo nastúpiť metodicko-pedagogické centrum, ktoré by toto poskytovalo, ale určite som neni zástanca toho, aby to metodické, metodicko-pedagogické centrum zo svojej podstaty a to portfólio, ktoré má, aby poskytovalo regulérnu, regulérne vysokoškolské vzdelanie ukončené titulom magister alebo bakalár. To je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte mi teda vyjadriť sa asi k najzávažnejšiemu zákonu, ktorý prijímame počas tohto volebného obdobia, ktorý sa dotýka množstva učiteľov.
A ja hneď na začiatok začnem asi otázkou, že kto je vlastne spokojný s týmto zákonom? Na jednej strane musím vysloviť, že spokojné je iba ministerstvo. Možno určitá časť odborárov na čele s pánom Ondekom, ale na tej druhej strane je to desiatky profesných organizácií, desiatky reprezentatívnych organizácií, množstvo vysokých škôl a hlavne v rámci petície je to viac ako dvadsaťtisíc ľudí, ktorí podpísali túto petíciu, že je nespokojné s návrhom tohto zákona a tak ako tento zákon bol reálne prijímaný a pripravovaný. A ak hovoríme tomu, že tento zákon sa bude dotýkať viac ako stotisíc ľudí a máme už dvadsaťtisíc ľudí, ktorí reálne podpísali petíciu, že je nespokojný s týmto zákonom, s priebehom a s jednotlivými opatreniami, ktoré sa tam nachádzajú, tak potom by sme sa mali zamyslieť, že niečo sa urobilo zo strany ministerstva zle.
Pani ministerka, vy ste hovorili celý ten postup a celý ten postup prípravy toho zákona ste retrospektívne zopakovali, samozrejme správne. Ten zákon bol pripravovaný ešte v 2017, potom v 2018 v siedmom mesiaci bol na pripomienkové konanie. Tam bolo cez šesťsto pripomienok. Myslím si, že cez tristo bolo zásadných. Tento zákon sa potom, samozrejme, že sa vyhodnocovali a ten zákon sa reálne prepracoval. Ale povedzme pravdu, že sa prepracoval naozaj vo veľkom rozsahu. A to je to, čo všetci tu rozporupujeme, že bol natoľko prepracovaný a natoľko zmenený, že mal byť opätovne predložený do medzirezortného pripomienkového konania. Naozaj aj v rámci pravidiel legis..., alebo v rámci legislatívnych pravidiel je, že ak sa návrh zákona v podstate zmení podľa výsledkov pripomienkového konania, predloží ho predkladateľ opätovne na pripomienkové konanie, vrátane posúdenia vplyvov. A toto sa reálne udialo a vy ste ten zákon proste nedali opätovne do toho medzirezortného pripomienkového konania. Poviete, že ste diskutovali s jednotlivými organizáciami. Ale znova položím otázku, že s ktorými organizáciami? Naozaj iba s tou jednou, ktorú vy ste sa rozhodli a vy ju považujete za tú relevantnú, že táto je tá správna, lebo podľa vás má najviac členov. Tak neviem, asi ste mali diskutovať aj s tými ostatnými o tých veciach, kde ste sa dohodli s touto najvýraznejšou organizáciou na nejakej zhode, mali ste to následne potom dať opätovne, aby sa k tomu vyjadrili aj tie ostatné organizácie. Lebo aj oni zastávajú nejakých učiteľov. Ak sa tu ideme tváriť, že iba organizácia, ktorá má cez päťdesiattisíc ľudí a ostatní vás nezaujímajú, tak to si myslím, že nie je správne.
Povedzme, že oproti tomu súčasnému zneniu zákona, oproti ako bol pripravený, ako je pôvodný zákon, tak tento pripravený zákon je komplikovanejší a podľa mňa je aj menej zrozumiteľnejší a v niektorých častiach naozaj je aj nesystémový. Ten pôvodný návrh alebo pôvodný zákon má 63 paragrafov, tento nový má 92 paragrafov, je tam strašne veľa rôznych podkategórií, kategórií, kariérových pozícií. O tom by sme sa mohli rozprávať veľmi dlho a budem sa pýtať, že ak vytvárame pozíciu kariérového poradcu alebo zamestnanca, že či bude mať nejaké podklady, ak tie podklady vy budete zverejňovať, tak potom načo nám bude tento zamestnanec? Pretože v tom pléne alebo v tých médiách rodičia sa dostanú k týmto informáciám. Ale tak ako kolega Jurzyca a dlhé roky, teda tri roky o tom diskutujeme, a tvrdí, že zákony by nemali byť rozširované a nemali by mať omnoho viac a viac paragrafov, ale mali by byť jednoduchšie, aby boli pochopiteľnejšie a aby reálne ten výklad bol taký, že mu porozumie každý. A nie takýmito prílepkami a rôznymi inými vecami.
Jednu vec, o ktorej sme diskutovali aj na výbore, je, že sa predpokladá zvýšenie výdavkov na jednotlivé tie opatrenia, ktoré ste tam zahrnuli. A ja som si teda našiel tú správu, ktorá bola k tomu daná. Tam je jasne napísané, že rozpočtovo nekrytý vplyv na štátny rozpočet iba v budúcom roku jeden milión šesťsto tisíc a nekrytý vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a krajov je viac ako štyri milióny. Tak vo mne to veľmi evokuje to, že vy si niečo vymyslíte a všetci ostatní to majú zaplatiť, lebo toto sme už reálne zažili iba s jednou vecou, a to sú rekreačné poukazy. Okrem toho, že vy ste rozdelili učiteľov, neviem, na základe čoho, lebo ste si povedali, že päťdesiat zamestnancov je to nosné číslo a keď ich majú viacej, tak už asi nie sú, keď ich majú menej, tak už asi nie sú učitelia, už nemajú nárok na rekreačné poukazy. Ja vám môžem povedať, že to je tisíc, že to je jedenásť percent základných škôl a 22,5 % stredných škôl, ktoré budú mať s týmto reálny problém.
Ja vám poviem fakt z Bratislavského samosprávneho kraja, kde Bratislavský samosprávny má väčšiu časť tých veľkých škôl, takže z tých päťdesiatich štyroch až dvadsaťtri škôl a zamestnanci v dvadsiatich troch školách majú nárok na rekreačné poukazy. Je to cez tritisíc zamestnancov a bude to tvoriť 404-tisíc euro ročne na tieto rekreačné poukazy. V mojom videní sveta ja by som to chcel dať všetkým, lebo keby ste, keby ste sa aspoň zaujímali o ten návrh zákona, tak tiež ste mohli vystúpiť, tiež ste mohli dať pripomienku, že keď, tak v rámci škôl to mali dostať všetci zamestnanci. Takže keby sme to dali všetkým na tej župe, tak je to cez šesťsto tisíc eur. A tieto peniaze reálne vy nedávate.
A to je presne to isté, že vy si niečo vymyslíte, ale to finančné plnenie necháte na tých zriaďovateľov a nebudete to vykrývať. Vy môžete teraz rozprávať, aj ste mediálne vyslovili, že ste požiadali ministerstvo financií, aby vyčlenilo peniaze. Aj na výbore v rámci tohto ste povedali, že budete žiadať ministerstvo financií, aby vyčlenilo peniaze. Vy ste to už mali mať vydebatované, keď prinášate tento návrh zákona. By sme nemali teraz tu diskutovať o tom, že vy budete ešte rozprávať s ministrom financií, ktorého teda nemáme, ani nevieme, že kto a neviem, aké tie diskusie budú, ale ten zákon už reálne bude platiť, tie peniaze sa budú musieť vyplácať. Poďte sa spýtať niektorých riaditeľov, aké majú problémy s tými rekreačnými poukazmi. Vy poviete, že to je na zriaďovateľoch, že je lepší výber a podobné iné veci. Ale vy prinášate ten návrh zákona, vy sa máte postarať o to, aby reálne sa dal plniť a reálne sa dal nejakým spôsobom začleniť do praxe.
Jednu vec, ktorá je najzásadnejšia v rámci tohto zákona, je zmena kreditov a kreditového príplatku. Aj v tej vašej úvodnej reči ste to tak jemne obišli a iba naznačili niektoré veci, ale tým dátumom, ktorý tam dávate, pre mňa je takéto plošné zrušenie kreditov, s plošným preškolením všetkých učiteľov znie ako zárobok pre niekoho a pripravujete, aby určitá časť vašej priamo riadenej organizácie MPC mala čo nasledujúce obdobie robiť. A pre mňa sa opätovne bude iba zarábať na učiteľoch, aby boli motivovaní, aby mali zvýšený plat. Ja som vám už na výbore hovoril a dlhodobo to presadzujeme a verím, že niekedy budeme mať tú šancu to splniť, aby ste kreditový príplatok reálne pretavili do základných platov. Vy mi budete argumentovať, že to nie je možné a že sa učitelia budú rozdeľovať. Vy ich rozdeľujete tak ako nikto iný. Ale ten rozdiel je v tom, že učitelia budú mať reálne vysoký príjem a nebudú sa musieť naháňať za nejakými kreditmi za to, aby mali zvýšený nejakým spôsobom plat, odhliadnuc od toho, že v súčasnosti reálne tú kvalitu toho vzdelávania vy vôbec nevyhodnocujete, vôbec nemeriate, nemáme žiadne ukazovatele.
My dlhodobo o tom diskutujeme a povedzme si pravdu, že za tie peniaze, ktoré sa vyplácajú na kreditové príplatky a za to, čo učitelia zaplatili za jednotlivé kurzy v rámci tých kreditových príplatkov, aký máme výsledok? Lebo to portfólium toho vzdelávania nie je také, aké by učitelia chceli. A to je ten rozdiel medzi tým návrhom, ktorý prinášate vy a tým návrhom, o ktorom som, o ktorom teraz rozprávam ja, že keď to reálne začleníte do základného platu učiteľov, tak učiteľ si bude môcť vybrať z veľkého portfólia vzdelávania, kde ja osobne by som dal aj rôzne workshopy, konferencie a iné stretnutia, ktoré sú omnoho, omnoho plnohodnotnejšie a učitelia tam dostanú omnoho viacej informácií a kvalitných informácií, ako nejaké vzdelávanie v rámci MPC. Veď sa spýtajte a aj vaše organizácie pod ministerstvom školstva reálne povedali, že to vzdelávanie v rámci kreditových príplatkov nie je správe. Hovoril to INES, hovorili to iné organizácie, ktoré sú nespokojné. A v konečnom dôsledku spýtajte sa učiteľov, či sú spokojní v rámci vzdelávania tej danej časti MPC, ktorá zabezpečuje toto kreditové vzdelávanie. A dostanete odpoveď, že proste nie, nie je to tak. Preto moja otázka aj by bola, že čo plánujete vôbec robiť v rámci kvality vzdelávania MPC, pretože toto vzdelávanie v rámci tohto smeru podľa mňa nie je správne. A to sú tie hlavné výtky. Preto ja, ja to vyslovím, viem, že sa to neudeje, ale proste nedá mi to, aby som to nepovedal, stiahnite tento návrh zákona, dajte opätovne do medzirezortného pripomienkového konania, reálne ho viete priniesť. A keď už sme čakali dva roky ohľadom zákona, ktorý sa bude týkať viac ako stotisíc ľudí, tak si myslím, že tých pár mesiacov už reálne vieme vydržať a vieme počkať na to, aby ten zákon bol naozaj taký, aký by mal byť.
Ja, ak dovolíte, tu pán kolega, pán predseda ešte sa vyjadril aj k vysokým školám a hovoril o tom, že sú potrebné tieto opatrenia, pretože nemáme dobrú kvalitu vysokých škôl. No veď tak kvalita vysokých škôl závisí úplne od niečoho iného. Veď si povedzme, koľko mladých ľudí odchádza von a prečo odchádzajú a prečo tá kvalita vzdelávania je taká. Pretože teraz, keď mladý človek príde do základnej školy, tak reálne už vie, že prejde celú základnú školu, že prejde celú strednú školu, že prejde vysokú školu a v podstate hneď dostane diplom. To je reálny fakt, pretože vysoké školy nerobia žiaden výber, ale robia nábor. A to je spojené s tým, že máme také množstvo vysokých škôl a tak málo ľudí, ktorí sa v rámci toho vzdelávajú, a ešte aj tí ľudia v porovnaní s ostatnými krajinami ten rozdiel, že ktorí dosiahnu bakalára, ktorí dostanú magistra, je absolútne iný. U nás máme obrovské množstvo magistrov, pretože tie vysoké školy potrebujú v rámci normatívneho financovania, teda v rámci financovania ten balík peňazí na celé to obdobie. V zahraničí v podstate to financovanie je prerozdelené. Dáva sa tam uplatnenie absolventov v praxi, dávajú sa tam priemerné mzdy a na základe toho napríklad určuje financie, ktoré dostávajú vysoké školy. A to je tiež nástroj. Možno by mohla byť vôľa zo strany ministerstva, že tie financie v rámci magisterského štúdia by mohli presunúť do bakalárskeho štúdia, takže by nemuseli vysoké školy toľko nahovárať svojich študentov, aby nejakým spôsobom zotrvali v rámci toho štúdia. A ostatná vec je tá kvalita, o ktorej sme rozprávali. Ale to nie je spôsobené tým, že urobíme nejaké opatrenie zákonom tým, že budeme mať tam nejaké kategórie, alebo že budeme robiť nejaké konzorciá, alebo že budeme dávať nejaký fond na podporu. Poprípade Akreditačná agentúra, kde ja sa veľmi teším, že na čele Akreditačnej agentúry je človek, ktorý tam sedí a všetci k nemu vzhliadame a veríme, že kvalita vzdelávania sa nejako zmení. Len neviem, že či tie nástroje, ktoré mu dávame do ruky, sú natoľko dôležité alebo natoľko hmotné, aby naozaj tú kvalitu nejakým spôsobom ovplyvnil. A opätovne teda vyslovím, ak je vôľa z vašej strany diskutovať, lebo ste to tvrdili na výbore, ja som to tak pochopil aj vo vašom úvodnom slove, že tá vôľa diskutovať je, tých pár mesiacov ešte vydržíme a reálne vypočujte všetkých tých ľudí, ktorí podpísali tú petíciu, všetky tie organizácie, či už profesné alebo reprezentatívne, a tento návrh zákona stiahnite a opätovne dajte do medzirezortného pripomienkového konania.
Ďakujem veľmi pekne.