45. schôdza

Ondrej, vidno to proste, hádže sa tu hrach na stenu a najhoršie na tom je, že je tá obrovská miera neúprimnosti a falše, ktorá celé toto, ktorá celé toto sprevádza. Pretože na jednej strane tu máme akože permanentné rozvracanie rezortu, ktorý má SNS v rukách, to je rezort, ktorý má na starosti aj šport - ministerstvo školstva, ale niekto tu ide s plechovou tvárou tvrdiť, že výkony hokejistov neovplyvňuje to, že koľko dáme dotácie deťom, koľko dáme do športových klubov, ale ovplyvňuje to, že či majú hrať pod logom ako všetky ostatné reprezentácie napríklad na tomto, na tomto šampionáte alebo či majú mať na dresoch štátny znak. To je tak obrovská miera, proste, nevnímania reality, že sa vôbec nevidím, že, že rezorty a štát, ktoré majú na starosti nominanti SNS, sú v tak úbohom stave, ako sú.
Pozastavoval si sa nad tým, že, že prečo sa tak ponáhľame s tým termínom, no to je presne tá odpoveď. Lebo ten hokej sa hrá už tento, na budúci týždeň, pretože ten pseudospor, ktorý tu pseudonárodovci vyvolali, je potrebné dotiahnuť do konca. A ešte aj pri tej hymne nie sú ochotní priznať, že im presne o to išlo, čo tam je napísané, aby cudzie štátne hymny nezneli na území Slovenskej republiky viac, než je nevyhnutné, lebo to je ten pseudonárodovecký étos, ktorí tú títo páni, pomýlení podľa mňa, chcú okolo seba šíriť.

Ďakujem kolegom za reakcie. Nestihnem sa vyjadriť ku všetkým, tak aspoň k niektorým.
Pán poslanec Bastrnák, je úplne normálne, že so sebou ľudia vecne nesúhlasia, aj keď sa sebe navzájom vážia, čiže to netreba nejako zvlášť predostierať. Ja som nezachytil žiadnu drvivú väčšinu renomovaných právnikov, ktorí by tvrdili, že sa nič nemení oproti súčasnému stavu. Samozrejme, že sú aj také právne názory, ale rôzne právne názory sa nájdu skoro na všetko.
Ja, samozrejme, si nerobím patent na rozum, a keď niekedy na niečo upozorňujem, nie vždy sa to musí potvrdiť. V prípade toho zákona o rokovacom poriadku drvivá väčšina mojej kritiky nesmerovala na možnú protiústavnosť, ale na, na, na jednotlivé ustanovenia, ktoré považujem za hlúpe, a mnohé hlúpe veci môžu byť hlúpe aj bez toho, aby boli priamo protiústavné. To je jedna vec.
Ohľadom zrušenia Mečiarových amnestií, áno, mýlil som sa, aj som to potom verejne povedal a som rád, že som sa mýlil, že takouto cestou, o ktorej som mal nielen ja, ale aj viacerí renomovaní právnici, aby som vám vrátil tú argumentáciu, pochybnosti, že sa tak podarí zrušiť Mečiarove amnestie a že som sa v tejto veci mýlil.
Ale jeden podstatný rozdiel medzi vtedajšou situáciou a touto situáciou je, že keď vtedy sme upozorňovali, že novela zákona o rokovacom poriadku by mohla byť protiústavná, tak predkladatelia zákona to popierali. Teraz, keď som upozornil na to, že sa ide zakazovať hranie cudzej štátnej hymny, tak, tak mi to potvrdil jeden z predkladateľov.
A, pán poslanec Farkašovský, no vy ste nazvali to nové logo marketingovým avanturizmom. Mne sa skôr zdá, že ten váš návrh je legislatívny avanturizmus.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, možno by som aj mal reagovať na niektoré vystúpenia, ale fakticky niet na čo, pretože keď stále niekto tvrdí to, čo nie je pravda, tak načo to stále opakovať, keď to nie je pravda.
V debatách, ktoré tu boli, či pri prvom čítaní, či pri druhom čítaní, sme vysvetľovali, že sa to týka jedine toho zákona. A koniec koncov pán Bastrnák už to spomenul, je tu stanovisko ministerstva vnútra, ktoré hovorí jasnou rečou, že vlastne sa to týka len tých príležitostí, ktorých sa, ale ešte sa k tomu dostanem, no.
Čo sa týka stanoviska kancelárie prezidenta, pretože predpokladám, že to pripravila kancelária prezidenta, prezident to len podpísal, sú to možno právnici, ktorí sa vyznajú v práve, ale jednoducho vecnej problematike, ktorej sa venovali, nerozumejú vôbec nič, a preto aj to ich stanovisko je také, že človek si povie, no, napísali, dobre.
Sú tam niektoré veci, ktoré by mohlo alebo bolo treba vyložiť, napríklad hovoria, že pojem športový odev nemáme v právnom poriadku definovaný, schválený, zákon nie je jednoznačný ani v tom, čo sa týka vyobrazenia štátneho znaku Slovenskej republiky (ďalej len "štátny znak na športovom odeve"). V tejto súvislosti treba brať do úvahy, že športový odev spravidla obsahuje aj reklamy sponzorov, ktoré sú upravené na zmluvnom základe vrátane špecifikácie umiestnenia a veľkosti vyobrazenia reklám na športovom odeve. To je stanovisko.
Ale v tom zákone pán prezident vo svojom rozhodnutí spomína iba hokejistov, keď norma má byť všeobecná, naším úmyslom bolo napísať ju všeobecne. Tento problém sme už vysvetľovali v rozprave. Za športový odev možno brať napríklad dres hokejistov, futbalistov, hádzanárov, ale aj polokošeľu šachistov či čiapku vodnopólistov. Už sme iniciovali vznik komisie v spojení ministerstva vnútra, ministerstva školstva, ktorá by pod zákonným predpisom vytvorila akýsi dizajn, manuál, kde by sa zosúladilo používanie štátneho znaku vo všeobecných športových podujatiach. A verím, že uznáte, že riešiť všetky športy v jednom zákone asi by nebolo vhodné.
Padol tu ten argument, už tu neni pán Sloboda, že aj všetci ostatní majú nejakým spôsobom upravené logá, pod ktorými hrajú. To by bolo v poriadku a pravdepodobne by nevyvolalo to takú búrku nevôle, keby športový zväz si urobil logo podľa toho, ako si to urobili aj tí ostatní.
Francúzski športovci si neurobili žart zo štátneho znaku, ale z galského kohúta. To, ako keby sme si my tam dali Kriváň, hej, asi tak isto. Keď si zobereme švédsky dres, tak v heraldike sa to povie, že to je štátny znak roztiahnutý do plochy. Pretože štátnym znakom Švédska sú tri koruny. Tri koruny v modrom poli alebo zlaté koruny v bielom poli, je to v podstate určitým spôsobom štylizácia štátneho znaku. Zoberme si Rusov, hej, Rusi si dali svojho dvojhlavého orla a vymenili v ňom vnútri svätého Juraja za hokejistu, v poriadku. Ale nijakým spôsobom nenarušili intaktnosť, neurobili z toho orla sliepku, čo urobili naši hokejisti. Nehnevajte sa, s tými hokejkami, ale to je už iná vec.
Samozrejme, len človek, ktorý sa nevyzná v heraldike, a teda aj pravdepodobne v protokole, môže povedať, že a nevedieť, čo to je nadriadenosť štátneho znaku. Nadradené vyobrazenie je také, ktoré jednoznačne vymedzuje pozíciu a postavenie štátneho znaku. To znamená, že ten štátny znak musí byť na najdôstojnejšom mieste. Samozrejme, aj tu sme hovorili minule, že nijakým spôsobom to neovplyvňuje, že sa dá číslo, že sa dá reklama, že sa dá iným spôsobom ten dres popísať celý. Takže v tomto zmysle ja neviem, v čom je problém.
Ďalej zo správy vyplýva, že z porovnania vyššie uvedených vymedzení štátneho znaku a znamenia štátneho znaku vyplýva rozdiel len v upustení od farebnej špecifikácie. Nemožno však opomenúť § 2 ods. 2 zákona o štátnych symboloch, podľa ktorého "výnimočne, ak to nie je z objektívnych dôvodov možné alebo vhodné, možno od farebného vyobrazenia štátneho znaku upustiť". Schválený zákon tak porušuje terminologickú jednotnosť zákona o štátnych symboloch, keďže znamenie štátneho znaku tak, ako je vymedzené, je vlastne štátnym znakom bezfarebného vyobrazenia. Tu je vidieť prácu kancelárie, ktorá si ani to poriadne neprečítala, pretože takýto nezmysel by nemohla napísať.
Tu sa prezidentská kancelária mýli, ide o zjavne nepozornosť právnika, ktorý rozhodnutie prezidenta pripravoval sám. Som prekvapený z vytknutia tohto ustanovenia, a to najmä preto, že definícia štátneho znaku hovorí aj o ranogotickom štíte, kdežto zatiaľ čo definícia znamenia štátneho znaku nehovorí o štíte, ale o znamení v štíte, teda to je znamenie, ktoré je vnútri, a to sa používa aj v iných prípadoch. Napríklad na európskych minciach aj v prezidentskej štandarde, aj v ďalších, napríklad v označení Armády Slovenskej republiky. Prax si vyžiadala toto znamenie štátneho znaku uplatniť do zákona, nie nejaký svojvoľný slovenský, jako ste to povedali, pán Poliačik, insitní nacionalisti - či ako ste to hovorili? (Reakcia z pléna.) Jaj, pseudo, prepáčte, no používate také cudzie slová, ktoré ja niekedy nerozumiem, takže, viete, dobre. Ďakujem, že ste ma opravili, ďakujem.
Požiadavka definície znamenia štátneho znaku vyplývala z diskusie s odbornou verejnosťou, to nie je to, čo sme si my vymysleli, nie je teda pravda, žeby sme o tomto návrhu zákona nediskutovali, ako to pán prezident vyžaduje v úvode listu, odôvodnením na § 2 ods. 1 zákona o tvorbe právnych predpisov. Svedčí aj o tom akceptácia takmer všetkých pripomienok ministerstva vnútra. A z troch pripomienok opozície okrem toho "iba" neakceptovali všetky. Ale to "iba" sa dotýka fakt len toho, ale to, to ešte budem k tomu hovoriť.
Ďalej pán prezident tvrdí, že ústava, čl. 8, obsahuje taxatívny výpočet štátnych symbolov, v ktorých sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna, v tomto článku niet zmienky o znamení štátneho znaku. Schváleným znakom znam..., á, zákon znamenie štátneho znaku síce formálne neoznačuje za štátny symbol, na druhú stranu mu však priznáva rovnakú ochranu ako štátnemu symbolu. Čo je na tom zlé? Čo je na tom zle, keď štátny symbol je nejakým spôsobom chránený? Pretože mnohí ľudia sa nedívajú na štátny znak, že to je to, čo tu vidia. Mnohí to majú v tej svojej zjednodušenej podobe, že čo je symbolom Slovenska. To je dvojitý kríž na trojvrší a v každom nejakom takomto zostavení, v každej nejakej takejto konfigurácii sa tento symbol chápe ako symbol Slovenska. Takže prečo aj toto nechrániť? Pritom ja viem, že v našej spoločnosti sú kozmopoliti, národovci, extrémisti, čechoslovakisti, rusofili, rusofóbiji a podobní. Ale prečo by sme sa mali my urážať tým, že nerešpektujeme, že niekto si váži svoj štátny symbol, a dívali sa na to, ako to niekto provokatívne sa vystavuje, však vám to potom ukážem na koniec, vám, pán Dostál, lebo nemôžem to ukázať všetkým.
A to je, ten štátny symbol tvorí srdce štátneho znaku, aj teda štátneho symbolu, štátny znak možno definovať ako najdôležitejší štátny symbol z pohľadu vizuálneho, pretože jasne odlišuje našu štátnu symboliku napríklad od symboliky Ruska, je to právny štátny znak, ktorý má osobitné postavenie v článku ústavy, kde sa spomína ako prvý.
Národná rada za žiadnych okolností neprekročuje právomoc zverenú jej ústavou. Jednoducho zvyšuje ochranu ústavy a ústavnosti zvýšenou ochranou štátnych symbolov. Národná rada definuje nový štátny, nedefinuje nový štátny symbol, posilňuje používanie súčasných štátnych symbolov, čo vyplýva aj z návrhu zákona definície znamenie štátneho znaku, a teda aj znamenie štátneho symbolu.
No a teraz by som prišiel k tomu nešťastnému "iba". Je tu, tento zákon vlastne nič nezakazuje. Viete, stále hovoríme o boji proti extrémizmu, ale mali by sme si uvedomiť, že ten extrémizmus nie je len medzi nami, hej, ale že je extrémizmus aj inde. Napríklad tá veľká demonštrácia podľa mojich informácií, ktorá tu bola, tak to nebola demonštrácia, ktorú by zorganizovala niektorá organizácia Maďarov na Slovensku, ale prišli sem páni z - jak sa volá tá strana? - Jobbiku, hej, a začali tu jako robiť veľkú demonštráciu akože za našich občanov maďarskej národnosti. Ja si nemyslím, že naši občania maďarskej národnosti, keby prišli manifestovať, by prišli takto vyzdobení, ako prišli títo páni z Jobbiku.
Takže keď už extrémizmus, tak treba ten extrémizmus vidieť na všetkých stranách. Ešte raz hovorím, je tu právny názor ústredného orgánu štátnej správy, ktorým je ministerstvo vnútra, jedine ono má právo vyložiť tento zákon a ono ho jednoznačne vyložilo, že nijakým spôsobom sa nezakazuje týmto zákonom spievanie štátnej hymny, iba a ešte vlastne dodáva, že takáto úprava je fakticky nemožná a nevymožiteľná, takže by bola aj zbytočná, hej. Jednoducho nikto nemôže nikomu zakázať spievať si, čo chce, hoci chce individuálne, samozrejme, každý musí byť zodpovedný za to, čo robí.
Preto si myslím, že tento zákon nijakým spôsobom nevplýva na používanie, teda spievanie a hranie štátnych hymien iných štátov, to je výmysel, ktorý sa dostal do obehu, mnohí mu skočili. Ale musím teda zodpovedne za seba povedať, že ak je to slovo "iba" alebo niečo iné v tom zákone problémom, tak budem prvý, ktorý to bude chcieť napraviť, aby nikto sa necítili, že je tu právne neistý. To je jedna vec.
No a na záver by som chcel povedať to podstatné, žiaľ, nie je tu pani poslankyňa Blahová, ktorá minimálne fotografiu dávala v tom, že, že ona je za to, aby sa štátne symboly ochraňovali a chápali tak, ako nám káže doba, teda v 21. storočí. Teraz keďže to nemôžem ukázať osobne jej, tak to ukážem pánovi Dostálovi, nemôžem to ukázať celej sále. (Rečník opustil miesto za rečníckym pultom s obrázkom v ruke, idúc ho ukázať poslancovi Dostáli.)

Pán poslanec, nemali by ste používať, pán poslanec, pán poslanec, nepoužívajte vizuálne pomôcky.

Takže ďakujem vám, vážení páni poslanci. Samozrejme, môžete povedať na môj prejav, čo chcete, ako chcete, tento zákon je potrebný, pretože nie je, teda pôvodná pravda je, že vyplynul z toho, akým spôsobom naložila, Slovenský hokejový zväz naložil so slovenskou štátnou symbolikou, ale základným úmyslom je prijať zákon, ktorý by štátnu symboliku umožnil používať v digitálnej ére, v digitálnej dobe, a to je vlastne návrh, ktorý odporučím, aby bol v pléne prijatý znova.
Ďakujem.

Pán poslanec Hrnko, no, neviem, či bol nutný ten úvod, že je to stanovisko kancelárie prezidenta a že pán prezident sa pod to iba podpísal, to by sme potom o každom vládnom návrhu mohli hovoriť, že je to, že je to návrh legislatívneho odboru ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny napríklad a nie, nie vládny návrh, lebo, lebo aj minister sa pod to iba podpíše, aj vláda sa pod to iba podpíše, čiže, keď sa pod niečo štátny predstaviteľ podpíše a je to v zmysle ústavy, jeho návrh, tak by sme to nemali, nemali takýmto spôsobom spochybňovať.
A nečítal som stanovisko ministerstva vnútra, neviem, či bolo, či bolo zverejnené, ale stále mi nie je jasné potom, prečo ste tam dali to slovo "iba". Keď ste tam chceli iba doplniť spievanie štátnej hymny iného štátu, tak v zásade by sa nič nestalo, keby ste tam doplnili iba slová "alebo spieva" a nechali to tam, ako to je. Prečo ste tam doplnili slovo "iba"? Lebo to nemá žiadny iný dôvod, keď poviem, že niečo sa robí iba vtedy, ako, ako vylúčiť, že pri iných príležitostiach sa to robiť nemôže.
No, tak je fajn, že, že toto, toto ste mi tu doniesli, nejaký papier, teraz miesto toho, aby, ak to tam nebol ten účel, tak, úmysel, tak predsa mohli ste to vysvetliť, keď sme to schvaľovali. Nie, pán poslanec Tittel to vysvetlil úplne, úplne opačne. A ak, ak teda nie je problém, tak ste mohli to slovo "iba" vypustiť, však ja som dal pozmeňujúci návrh, ktorým keby ste schválili, tak nie je tu žiaden tento problém!