45. schôdza

Vážené dámy, vážení páni, vážená pani ministerka, bolo tu povedané o zdravotných sestrách strašne veľa, preto ja mám potrebu vyjadriť sa, keďže v realite celý svoj život som prežila ako zdravotná sestra.
Keď som skončila základnú školu, mala som veľký záujem stať sa zdravotnou sestrou. Tá škola, ako bolo povedané, bola výberová, bol problém sa tam dostať, pretože v Banskej Bystrici sa otvárala jedna trieda všeobecnej zdravotnej sestry a jedna trieda detskej sestry a iné odbory. Na odbor všeobecná sestra sa prijímalo 35 plus-mínus študentov z celého, myslím si, okresu, čiže to bolo dosť málo. Pán Boh chcel, aby som sa tam dostala, takže som sa na tú školu dostala, vyštudovala som, hneď ako som skončila, proces výučby bol tak efektívne využitý aj ten týždenný čas, či už prax, alebo štúdium na tej škole, že môžem povedať, že som prišla do nemocnice na výberové konanie do zamestnania a mohla som nastúpiť ako hotová sestra. Nepotrebovala som nejaké, mala som teda školiteľku, ktorá so mnou robila mesiac a po mesiaci ma postavili do služby samú napríklad do nočnej. Ale boli sme tak vycepovaní z tej praxe, boli sme tak naučení, ako robiť v tej nemocnici, do ktorej som nastúpila aj do práce, že som nemala absolútne žiadny problém fungovať samostatne, pretože sme sa učili systém práce so sestrou na praxi, s učiteľkou na praxi a vedeli sme fungovať samostatne. Nemala som absolútne žiadny problém. Nepotrebovala som ani bakalára, nepotrebovala som ani magistra, ani PhDr., ani žiadne iné tituly ani pred menom, ani za menom.
Pracovala som na chirurgickom oddelení, potom po určitom čase som prešla na anestéziológiu a intenzívnu medicínu, čiže ARO, kde som pracovala 10 rokov, čo, si myslím, že je v podstate najťažšie oddelenie v celej nemocnici, kde sestry prichádzajú do styku tak ako s pacientom, ktoré sú najťažšie stavy, tak aj s rôznou technikou, ako sú ventilátory, odsávačky, rôzne snímače, dialýza a rôzne iné veci. A môžem tu vyhlásiť, že ani na jednej vysokej škole ani teraz, ani pred tým, sa nikdy nikto neučil používať tieto prístroje. Nikto. Toto vás naučí len prax. Prax vás naučí, ako pracovať. Na žiadnej vysokej škole vás neučia srdečnosť, pokoru a lásku ku svojej práci. Myslím si, že strašne veľa záujemcov je o túto prácu, ale prvé, čo ich odradí, je dĺžka štúdia, 4 roky asistent a ďalšie tri roky bakalár, 7 rokov, aby som sa dostal na úroveň zdravotnej sestry. Keď sa pozrieme na vekovú, vekovú, vekové zloženie sestier napríklad v Banskej Bystrici, teraz momentálne nemám aktuálnu, aktuálnu tabuľku, ale keď som ešte robila, tak viem, že sestra, priemerný vek sestry bol medzi 50 až 60 rokov. A to sú všetko sestry, ktoré študovali systémom tak ako ja. Strednú zdravotnícku školu. Na tej škole boli tak vynikajúci odborníci, tak vynikajúci učitelia a tak vynikajúci lekári, ktorí nám chodili prednášať, že táto škola nám bola úplne senzačná na to, aby sme mohli samostatne pracovať ako zdravotné sestry. A garantujem vám, že dodnes v nemocniciach a väčšina nemocníc funguje na týchto sestrách, a myslím si, že ešte pár rokov a bude taký výpadok len kvôli tomu, že sme zaviedli vysokoškolské štúdium a predĺžili sme lehotu na to, aby sa sestra stala sestrou.
Všetky sestry, ktoré so mnou pracovali na anestéziologickom oddelení, 99 %, možno 1-2 prišli z vysokej školy, ostatné všetky sme boli sestry so stredoškolským vzdelaním, ktoré si možno potom popri zamestnaní, pretože nás strašili, že nám dajú výpovede a prepustia nás, tak si popri zamestnaní robili vysokoškolské vzdelanie. Ako dobre viete, sestry sa vzdelávajú popri svojom zamestnaní, pretože musia zbierať 5-ročné, v 5-ročnom období kredity. 50 kreditov majú za prax a 50 kreditov musia nazbierať na rôznych prednáškach a rôznych odborných seminároch. Sestry sa môžu ďalej vzdelávať na špecializačnom štúdiu, ktoré som absolvovala aj ja tu v Bratislave. Takže myslím si, že stredoškolské vzdelanie je najlepším riešením pre tento štát, aby sme dokázali naplniť tú prázdnu dieru, kde nie sú sestry.
Čítala som, že už aj v Čechách prišli na to, že potrebujú stredoškolský systém, pretože majú taký istý výpadok, a na celom Západe. Mám veľa spolužiačok, ktoré odišli možno nie hneď po škole, ale niekoľko rokov potom pracovať či do Nemecka, Rakúska alebo aj Maďarska. Nikto nikdy od nich nechcel vysokoškolské vzdelanie, pretože sestry mali vždy svoje dobré meno, pretože sestry vyštudované na strednej škole boli jednotky, sú jednotky a budú jednotky.
Preto my a ja osobne s týmto návrhom budem určite súhlasiť a my tento návrh určite podporíme.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja len toľko k tomu, úplný súhlas. Ja som to počúvala už aj na výbore a tiež súhlasím s tým, že tie staré sestry boli veľmi kvalitné a že možno by stačilo stredoškolské vzdelanie, je to na diskusiu, ale nemám s týmto nejaký vážny problém, problém mám s tým, že systém bol nastavený tak, že asistenti majú polovičné vzdelanie ako sestry a doteraz sa vzdelávali ako asistenti. Nie ako vy kedysi, ale ako asistenti a teraz sme ich iba premenovali na sestry. Čiže my sa nebavíme v tej zmene zákona o tom, že, trebárs že zmeníme spôsob štúdia a o 4 roky budeme produkovať tie kvalitné sestry, ktoré by sme všetci chceli, všetkými desiatimi by som ukazovala, že áno, poďme do toho, ale my sa bavíme o tom, že z asistenta so vzdelaním asistenta sme spravili sestru. To je ten problém, nie o 4 roky tu budeme mať kvalitné sestry, ale hneď tu máme asistentov, ktoré sme premenovali na sestry, a tento zákon, ktorý idete podporiť, v podstate, v podstate nijako nerieši to, čo vy hovoríte, teda nejak aby sme mali kvalitnejšie sestry, aby sme ich mali viac. V dôsledku ľudia jednoducho nebudú vedieť rozoznať, či sa o nich bude starať kvalitná alebo nekvalitná, nechcem povedať, že nekvalitná, ale menej kvalitná sestra určite, a dôsledkom a to je pre mňa najväčšie, preto asi najviac bojujem proti tomuto návrhu, dôsledkom aj je to, že politici nebudú musieť reálne riešiť problém so sestrami, aspoň chvíľu sa to odsunulo, lebo budeme sa tváriť, že ich je tu dostatok. No nie je.

Ak dovolíte, znova sme pri tom, čo už som tu spomínala v parlamente. Pred vstupom do Únie, resp. po páde totality, tak sa preaproximoval školský systém alebo prirovnával školský systém k systému vonku. A nebralo sa do úvahy, že tu prešlo školstvo reformou školskou, kde sa namiesto stredných dvojročných škôl a vyšších škôl nahradila stredné školstvo, ktoré zahŕňalo všeobecné vzdelávanie, SVŠ-ku, neskôr štvorročné gymnázium, tam to bolo 3-ročné, potom 4-ročné a potom to boli odborné školy, ktoré boli 4-ročné, no a potom učňovské školy, ktoré boli 2-ročné, potom 3-ročné, nakoniec 4-ročné s maturitou.
Tým chcem povedať, že tento náš v podstate ušľachtilý školský systém sa potom surovo prirovnal k tomu, že absolventi škôl, sa nebral do úvahy profil absolventa, ale sa zhodili alebo zahodili na minimálnu úroveň namiesto toho, aby odborní absolventi boli braní ako absolventi high school, pretože to boli vlastne v podstate pred reformou za socializmu absolventi vyšších škôl. Čiže high school. Tak nás hodili na nejaké mizerné vzdelanie a začali nás driblovať do nejakého dosahovania vysokej školy. Namiesto toho, aby všetky naše odborné školy sa stali high school.
Na tento, na túto chorobu teraz klopítame, ak mám povedať, použiť bohemizmus, odvtedy stále, stále, stále. Ak toto sa niekomu zdá ako atavizmus, no tak toto je návrat trošku, lebo predpokladám, že nakoniec profil absolventa, toho, čo sa ide zaviesť, bude mať profil bývalej absolventky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Počuli sme tu vyjadrenia k tomu, že sa stali v minulosti ozaj chyby a dneska na ne, na ne doplácame. Ja by som chcel ešte upozorniť na jeden ten dôležitý fakt.
Tým, že sa zaviedla praktická sestra, tak zároveň vtedy, ak si dobre spomeniete, sa spravilo aj to, že po strednej zdravotnej škole môže tento človek, ak chce, môže aj hneď alebo potom neskôr študovať aj externe na vysokej škole. Neni to preňho podmienka, že 7 rokov musí študovať a nemôže zarábať. On po 4 rokoch, táto, tento človek môže ísť pracovať, má chlebík v ruke, keď cíti potrebu alebo, alebo cíti, že sa potrebuje alebo chce vzdelávať, alebo chce postupovať v práci a tak ďalej, tak má, má možnosť sa ďalej vzdelávať a nemusí ísť na celodenné štúdium vysokoškolské. To je tiež veľmi dôležitá vec, pretože nie každý má podmienky ekonomické v rodine také, že môže 7 rokov študovať preto, aby mohol robiť zdravotnú sestru.
A ešte k tomu, k tej terminológii, praktická sestra, zdravotná sestra a budeme tu vykrikovať, že či taká väčšia sestra, alebo menšia sestra a tak ďalej. Máme lekárov, máme lekárov rovno po škole, máme lekárov s atestáciou, dokonca máme lekárov, poznám ja, ktorí majú päť atestácií, a nerobíme reg..., vôbec to nedelíme, že lekár s jednou, s druhou, máme vedúcich oddelení, tiež je to lekár.
Tam ide o to, aby sa mal kto o toho pacienta starať. A to najdôležitejšie, musíme spojiť sily, nie bojovať jeden s druhým a proti sebe, ale spojiť sa pre pacienta.

Ďakujem, pán podpredseda. No už neni veľmi čo povedať, lebo všetko bolo povedané v zásade. Áno, zle sme si zapli ten prvý gombík v tých, v roku dvetisíc..., neviem, v koľkom to bolo presne, to bola veľká chyba. Teraz toto, toto zažívame teraz. Ako vidím, tu prierezovo všetci v zásade súhlasíme s tým postupom, ako je to teraz, lebo to, o čo nám vlastne ide, je, aby sme vôbec v zdravotníctve mohli fungovať, vôbec sme v zdravotníctve mohli fungovať. Sú len tu také ostrovčeky, teraz by som to sparafrázoval, negatívnej deviácie, ktoré, tomu celkom dobre nerozumiem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem poďakovať pani kolegyni, naozaj vidieť, že hovorí skúsenosť a múdrosť z vlastnej praxe, ako to bolo. Nikto z nás sa tu predsa nestavia proti nejakému vzdelávaniu a ďalšiemu vzdelávaniu, ba dokonca sme jediný rezort, ktorý máme povinnosť zo zákona, či sú to lekári, alebo aj zdravotné sestry.
A to, čo ste hovorili, že naozaj pod rúškom prepustenia zo zamestnania si skúsené sestry, ktoré už sa nemali, proste boli tak skúsené, že, že mnohokrát v nočnej zastúpili aj toho lekára, museli si robiť vysokú školu, pretože povedali, že toto chce Európska únia. A toto, toto ma, viete, na tom hnevá, keď my zneisťujeme pacientov, zneisťujeme občanov, že kto sa to o vás bude starať. A navyše, ja znova poviem, zdravotnícky asistent dnes je odbor praktická sestra, ktorý má zvýšené kompetencie, ľudia, to by som chcel aj pánovi kolegovi Maroszovi povedať, viete, aké má kompetencie? Môže merať tlak, môže merať pulz, môže pichnúť Fraxiparín, môže pichnúť inzulín, môže zmerať moč a to niektoré kolegyne ako pani kolegyňa Cigániková spochybňujú a hovoria o tom, že to je vážne zhoršenie poskytovania zdravotnej starostlivosti.
No tak, keď toto niekto počúva, prosím vás pekne, tak naozaj mi to dvíha adrenalín, pretože je to zlé, keď sa zneisťujú naši pacienti, a pritom doteraz..., a ja ďakujem všetkým poslancom, ktorí hlasovali vtedy za to premenovanie, lebo vďaka vám sa rozbiehajú nanovo stredné zdravotné školy, a tie budú základom toho, aby potom ďalej doštudovali ako diplomované zdravotné sestry, doplnili si to vzdelanie a nastúpili do tých nemocníc.
Ďakujem.

Pani Cigániková, ja teda nemám nič proti vám, určite ste si všimli, že často nevystupujem, pretože myslím si, že každý by sa mal vyjadrovať k téme, vo ktorej je doma, o ktorej všetko vie, resp. teda myslí si, že všetko vie, a nie k téme, o ktorej niekde počul alebo niekde čítal, a tak podobne. Preto ja by som vás prosila, keby ste sa do zdravotníckej témy až do takejto hĺbky nevyjadrovali, pretože nemáte žiadne skúsenosti so zdravotníctvom. Ja sa tiež nevyjadrujem o orloch, o psíkoch a tak podobne, keďže sa do toho vôbec nevyznám.
Pán Suchánek, hovoríte, že po skončení strednej školy bolo možno externe študovať, no bola určitá doba, priznám sa, teraz neviem, či je to ešte aj tak naďalej, že sa nedalo externe študovať zdravotnú sestru. Napríklad v Banskej Bystrici aj my sme chceli, čo sme boli tie vystrašené, a nebola taká možnosť študovať, bolo to pozastavené určitú dobu, ale vravíte, že už to teraz funguje. A ja by som ešte chcela poďakovať teda touto cestou všetkým zdravotným sestrám, pretože robia veľmi záslužnú a veľmi krásnu prácu, resp. zamestnanie, a ďakujem im za to, za tú, za tú srdečnosť a za to dobré, ktorú dávajú, a pozdravujem týmto aj moje kolegyne.
Ďakujem.

Vážený predsedajúci, vážení prítomní, chcel by som pár slov k skríningu rakovinových ochorení. V tomto zákone sa spomínajú tri ochorenia, kde sa zavádza skríning. Európsky kódex proti rakovine uvádza 12 bodov, ako by sme sa mali chovať, aby sme si znížili riziko rakoviny. A v bode 12 doporučuje zúčastniť sa organizovaných programov skríningu rakoviny. V tomto zákone sa zavádza skríning rakoviny hrubého čreva a konečníka, prsníka, teda hrubého čreva a konečníka pre mužov aj pre ženy a prsníka a krčka maternice pre ženy. Rakovina hrubého čreva patrí spolu s rakovinou pľúc, prostaty, prsníka k najčastejším smrteľným onkologickým ochoreniam.
Slovenská republika patrí k piatim krajinám s najvyšším výskytom rakoviny hrubého čreva a konečníka na svete a mnohé krajiny vyspelé a hlavne v Európe, majú s týmto ochorením veľký problém. Toto ochorenie ovšem za určitých okolností vôbec nemusí byť smrteľné. Stačí, aby populácia, teda aby občania nad 50 rokov chodili na pravidelné preventívne prehliadky, alebo teda vyšetrenia, a môžu sa vyhnúť ťažkým následkom alebo smrteľným následkom, pretože toto ochorenie, keď sa zachytí vo včasnom štádiu, tak sa dá bezpečne odstrániť, keď sa to chytá úplne v tých začiatočných štádiách, tak netreba žiadna chemoterapia ani rádioterapia.
Skríning môže byť oportúnny alebo populačný. Tie oportúnne skríningy boli založené na tom, že praktickí lekári budú doporučovať svojim pacientom, aby sa zúčastňovali alebo teda, aby si dávali robiť takéto vyšetrenia. Predpokladalo sa, že by až 50 % populácie by si takéto vyšetrenie mohlo dať spraviť, ale prax ukázala, že to tak nie je, a ani 20 % tej dotknutej populácie si takéto vyšetrenia nedávalo robiť. Preto sa ukázalo, že takéto skríningy nie sú efektívne.
Gastroenterologická spoločnosť si zobrala príklad zo severských krajín, kde robia taký populačný skríning, ten spočíva v tom, že posielajú alebo..., posielajú výzvu pacientovi zároveň aj s testom, ktorý teda veľmi jednoducho vedia títo pacienti zrealizovať, a tento populačný skríning sa ukázal ako, ako veľmi efektívny. Zo skúseností kolonoskopických pracovísk vieme, že asi 2,5 % ľudí, ktorí mali pozitívne takéto vyšetrenie, tak 2,5 % ľudí malo rakovinu hrubého čreva. A až 30 % ľudí s takýmto pozitívnym výsledkom malo polypy hrubého čreva, veľmi jednoducho možno už pri tom prvom vyšetrení, ak nebol dostatočne pripravený pacient alebo užíval nejaké lieky, tak bol objednaný na ďalšie vyšetrenie a polýp alebo polypy boli odstránené. Pacient sa vyhol tomu, že uňho vznikla rakovina. To sú veľmi dôležité veci, pretože efekt pre jednotlivca je okamžitý a úžasný, pokiaľ sa to chytí v týchto prvých štádiách, tak je kompletne vyriešený. No a efekt pre celú populáciu je síce postupný, pretože tí ľudia si to musia uvedomovať, že to treba robiť, ale každým takýmto záchytom, má to veľký význam pre toho konkrétneho pacienta, pre tú skupinu obyvateľov, ale aj veľký ekonomický efekt pre spoločnosť, pretože vieme, že 1 euro v prevencii ušetrí 100 až 1 000 eur v liečbe.
Dnes tá liečba, či už je to chemoterapia, alebo rádioterapia, býva skutočne veľmi drahá. Tých cyklov býva niekoľko a ide to do tisícov, desaťtisícov a stotisícov eur, a pritom ten pacient vôbec nemá záruku, že sa môže, že sa z tohto dostane alebo že úplne vyzdravie.
Ešte by som chcel povedať k tým vyšetreniam rakoviny prsníka. U žien v tej populácii medzi 50 až 69 rokov, alebo ako bolo doteraz od 40 do 69 rokov na Slovensku, je schopnosť zachytiť mamografickým vyšetrením až..., a znížiť teda, zachytiť toto ochorenie v začiatočnom štádiu, keď ten nádor má niekoľko milimetrov, tam stačí relatívne nemutulu..., nemutulujúci, teda veľmi jednoduchý a malý zákrok na prsníku a žena môže byť vyriešená, nepotrebuje zase nejakú žiadnu veľkú, veľkú chemoterapiu alebo rádioterapiu, alebo len teda nejakú bazálnu a dokáže sa znížiť úmrtnosť o 30 %. O 30 % úmrtnosť žien v tejto populačnej skupine!
Zavedením takéhoto efektívneho, stabilného a kvalitného mamografického skríningu je možné znížením mortality na karcinóm prsníka o 30 %, čo na Slovensku znamená ročne 250 až 300 zachránených životov. A to nie sú len tí, ktorí majú zachrániť život. To sú aj tí, ktorí majú, samozrejme, ďaleko pohodlnejší život, pokiaľ nemajú ťažkú chemoterapiu, rádioterapiu, nie sú, nie sú mutilovaní ťažkými zákrokmi.
A tou treťou formou, ktorú, ktorá sa tu zavádza, je, je karcinóm krčka maternice, kde by sa ten skríning mal robiť už u mladých žien, malo by sa zavádzať očkovanie. Niektoré poisťovne to už forsírujú dlhšie a je to dôležité. Vieme, že napr. aj UNION-ka si pozýva pacientov v tých určitých vekových kategóriách na vyšetrenia, a tiež ich, ich poznatky sú také, že vo veľkom percente majú záchyt týchto onkologických ochorení. Preto by som chcel teda povedať, že konečne aj my na Slovensku budeme mať takéto skríningy, a verím, že mnoho ľudí sa vyhne, vyhne nepríjemným, nepríjemným liečebným procedúram, dokonca možno po jednoduchom zákroku alebo možno aj priamo po tom vyšetrení, napr. kolonoskopii, bude vyriešený a bude chodiť na pravidelné kontroly.
Takže ďakujem pani ministerke, je to dôležité, že to, že to začíname, a myslím, že ten efekt, ako som už spomenul, pre jednotlivca je okamžitý a pre spoločnosť bude postupný, ale tiež veľký a aj ekonomický.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. S faktickými poznámkami dvaja poslanci, končím možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Červeňáková.

Alan, ďakujem ti za tvoje vystúpenie, čo sa týka skríningu. Tak ako si jasne povedal, že vlastne skríning, čo sa týka onkologických chorôb, u nás na Slovensku zatiaľ pokuľháva. Takže vítam iniciatívu ministerstva zdravotníctva, že konečne už máme to zadefinované, v zákone to bude aj definované, že ten skríning pôjde a zachráni strašne veľa mladých žien od 16. roku života, takisto podáva aj pomocnú ruku, samozrejme, mužom. Takže je to veľmi dôležité, že sa týmto zaoberáme, a toto je vlastne prínos pre našich ľudí.
Ďakujem.