45. schôdza

9.5.2019 - 22.5.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.5.2019 o 15:47 hod.

Mgr. art. M.A. ArtD.

Veronika Remišová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:20

Jaroslav Paška
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, nechcem polemizovať o práve na sebaurčenie Taiwanu. Len vo svojom vystúpení ste povedali, že má postavenie, v akom by sme my nechceli byť. A je pravda, že Slovensko, Slovenská republika bola dlho v postavení, keď nebola Slovenskou republikou v rámci medzinárodného práva. Ergo nebola zastúpená ani v medzinárodných inštitúciách, v medzinárodných organizáciách. Slovenskí politici museli pre to niečo urobiť. A pred dvadsiatimi piatimi rokmi sa nám podarilo zavŕšiť sebaurčovací proces. Ale pokiaľ viem, vtedy, keď a o to bojovalo, tak vy ste bol na opačnej strane. Vy ste chceli, aby Slovensko nemalo právo byť subjektom medzinárodného práva.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.5.2019 o 15:20 hod.

akad. arch. Ing. arch.

Jaroslav Paška

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:21

Peter Osuský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Prosil by som... A ďakujem, ďakujem, pán predsedajúci. Kolegovia, poviem vám jednu vec, viete, podľa tejto logiky, ktorú vy hovoríte, nepochybne je Felvidék Uhorsko. Podľa tejto teórie, ktorú hovoríte, je Königsberg Königsberg a žiaden Kaliningrad, rodisko Kantovo. To znamená, ak obhajujete Krym v porovnaní s Taiwanom, tak musíte zároveň obhajovať jednotné tisícročné Uhorsko a východné Prusko. To znamená, východné Prusko bolo osídlené Nemcami, Nemcami a Nemcami, ktorí boli vyhnaní. Ale bolo to preto, lebo sa niečo politicky udialo. Tak ako my sme vznikli, preto lebo sa niečo politicky udialo. A Čankajšek bojoval roky s Mao Ce-tungom proti japonskej okupácii, takže vtedy nevadil ani tým červeným, že je takzvaný fašista, ako teraz náhle zistil kolega Blaha. Nie, nie je to tak.
A ak hodnotíme krajiny podľa toho, v akom stave dnes sú, tak neexistuje žiaden nárok veľkej Číny na vôľu dvadsiatich dvoch a pol milióna Taiwancov. Tak ako neexistoval nárok Uhorska na to, že aby Felvidék mohol odísť, bolo treba celouhorské referendum, ktorú by to odsúhlasilo. My sme vznikli proti tomu, čo sa dnes nazýva medzinárodné právo. My sme vznikli ako výsledok vojny a, chvalabohu, že sme vznikli. Som šťastný a vďačný a moji predkovia bojovali za vznik Slovenského štátu. Nielen Štefan Osuský. I môj druhý pradedo bol signatár Martinskej deklarácie. A som rád, že sme vznikli. Ale nemôžem upierať iným, aby mali právo na svoju slobodu, ak ju neupieram nám. A to je rozdiel medzi tým, ako vidí svet poslanec Blaha a ako ho vidím ja.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.5.2019 o 15:21 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:23

Veronika Remišová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, aj zo správy o zahraničnej politike, ktoré sme dostali do parlamentu, je zrejmé, že presadzovanie hodnôt a záujmov v dynamicky meniacom sa svete je čoraz náročnejšie. Vojnový konflikt na Ukrajine, nestabilná situácia na Balkáne, postupný rozpad medzinárodného usporiadania na Blízkom a Strednom východe v dôsledku rozšírenia vplyvu teroristických a extrémistických militantných skupín postavilo do popredia bezpečnostnú dimenziu zahraničnej politiky.
Náznaky rozpadu vidíme aj v rámci Európskej únie. Spomeniem odchod Veľkej Británie, ktorá bola roky spoľahlivým partnerom ostatným členským krajinám, spôsobil otrasy aj v rámci Európskej únie, ktoré môžu pokračovať. Vidíme, že to týchto eurovolieb idú spoločne skupiny, ktorých cieľom je nie niečo spoločne budovať a na niečom spoločne pracovať, ale chcú Európsku úniu rozkladať zvnútra, tak ako to mal za cieľ napríklad Nigel Farage, ktorému sa aj podarilo, podarilo dosiahnuť odchod Veľkej Británie z Európskej únie. A tak ako bol európsky projekt výsledkom skúsených a konzervatívnych štátnikov Roberta Schumanna, Konrada Adenauera alebo Jeana Monneta, tak odchod Veľkej Británie z Európskej únie je dielom populistických klamárov, ktorí klamali ľudí a dosiahli, že Veľká Británia odchádza z Európskej únie. A vidíme, čo to prinieslo Veľkej Británii. Vo Veľkej Británii sa politici, už dva roky nič iné nerobia, neriešia skutočné problémy ľudí, len sa dohadujú o tom, ako má vystúpiť Veľká Británia z Európskej únie. Všetci veľmi dobre vedia, čo nechcú, nikto sa nevie dohodnúť na tom, čo vlastne chcú.
V takomto prostredí je mimoriadne dôležité, aby štáty a štátnici mali jasné a jednoznačné postoje. Aj táto rozprava je príležitosťou pozrieť sa na uplynulý rok a pozrieť sa na to, ako vládna koalícia obhajovala záujmy Slovenskej republiky v týchto náročných časoch na globálnej scéne a na európskej scéne.
Musím povedať, že už dávno sme nevideli v slovenskej zahraničnej a európskej politike toľko nezodpovednosti, protichodných signálov, tak málo úsilia pri snahe o artikuláciu a presadzovanie slovenských záujmov v zásadných oblastiach. Rozporuplnosť a nevýraznosť zahraničnej a európskej politiky tejto vlády za posledný rok a pol je ešte alarmujúcejšia, prihliadnuc na dianie v Európe a vo svete. Uvediem len niekoľko príkladov.
Mrzí ma, že táto vládna koalícia, hlavne teda kvôli Slovenskej národnej strane, nedokázala prijať Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky, ani nebola predložená do parlamentu. Návrh stratégie predložil minister v októbri 2017, je schválený vládou, ale stále čaká na schválenie v parlamente. To znamená, že v prípade krízových situácií v oblasti bezpečnosti a obrany sú tak v súčasnosti naďalej platné neaktuálne stratégie z roku 2005. A nemať schválenú aktuálnu stratégiu je hazard, ktorý si myslím, že si v takýchto neistých časoch nemôžeme dovoliť.
Druhým príkladom sú napríklad rozdielne názory a hádky vládnej koalície v prípade amerických investícií do slovenskej obrannej štruktúry vo vyše 100 mil. eur. Mohla by som takto spomínať ďalšie príklady. Spomeniem ešte príklad k situácii v Azovskom mori z 26. novembra 2018. Kým ministerstvo hovorilo o tom, že kroky Ruskej federácie porušujú zvrchovanosť Ukrajiny a podrývajú bezpečnosť a stabilitu v regióne, predseda európskeho výboru pán Blaha vtedy hovoril, že, citujem: "Už zase si poniektorí zamieňajú geopolitiku s futbalom. V aktuálnom spore o Azovské more predsa nejde o to, komu fandíme. Poprosil by som všetkých, čo už teraz poznajú vinníka, kydajú na Rusov, nech sa láskavo upokoja a dajú si tabletku a prestanú s tou svojou primitívnou rusofóbiou." Takže toto sú zásadné postoje Slovenskej republiky, predsedu eurovýboru a ministerstva zahraničných vecí.
Neschopnosť schváliť strategické dokumenty, ktorá ohrozuje bezpečnosť a obranyschopnosť Slovenskej republiky v krízových situáciách, netransparentné, neefektívne domáce investície do obrany, kedy budujeme niečo, čo by sme ani nemuseli a pritom nenakupujeme to, čo v rámci NATO potrebujeme. Bojkotovanie základných princípov multilaterálnej spolupráce, alebo také odporúčania ako dať si tabletku proti rusofóbii v tak vážnej veci, ako je ruská agresia v Azovskom mori, toto je vizitka zahraničnej politiky tejto vládnej koalície.
Veľa vecí už spomenuli moji predrečníci. Ja by som sa vrátila ešte k dvom takým prioritám, na ktorých mi záleží. Priority Slovenska v rámci Európskej únie. Vieme, že teraz začali a stále pokračujú rokovania o viacročnom rozpočtovom rámci 2021 – 2027. V novembri bol aj summit v Bratislave priateľov kohézie a tu by som privítala od celej vládnej koalície aj asertívnejší postup smerom k Európskej únii, pretože vieme, že najdôležitejšie fondy sa majú podľa súčasného návrhu Európskej komisie výrazne znižovať. V prípade rozvoja vidieka ide o menej, o mínus 400 mil. eur a v prípade Kohézneho fondu takmer o mínus 3 mld. eur, čo sú veľké peniaze. Kohézne fondy sú pre nás potrebné, pretože potrebujeme financovať infraštruktúru, potrebujeme financovať aj regionálny rozvoj. Vidíme, že tie, infraštruktúra hlavne v zaostávajúcich regiónoch stále nie je dobudovaná, a myslím si, že tu by sme mali byť oveľa razantnejší a presadzovať, presadzovať slovenské záujmy, čo je zachovanie Kohézneho fondu v pôvodnej, v pôvodnej výške.
Samozrejme, zvyšujú sa investície do iných oblastí, zvyšujú sa investície napríklad do podpory vedy a výskumu, do programu Horizont. Vieme veľmi dobre, že Slovenská republika čerpať prostriedky z programu Horizont takmer vôbec nečerpá alebo čerpá ich v minimálnej miere. Keď si zoberieme príspevky do programu Horizont, tam sme, povedala by som, že čistými platcami, veľmi málo z toho vieme čerpať. Takže toto je jedna vec.
Druhá vec, presadzovanie, vyriešenie bezpečnostnej situácie na Ukrajine, ktoré je prioritou slovenského predsedníctva v OBSE, a napriek tomu, že sme mali, v komisii zastával veľmi dôležitý post komisár Maroš Šefčovič, tak sa, dokonca mal na starosti energetiku, nepodarilo sa zabrániť, nepodarilo sa zabrániť vybudovaniu plynovodu Nord Stream 2, ktorý ohrozuje naše ekonomické záujmy. A v prípade, že bude, čo teda bude, obchádzať Slovensko, že sa spojazdní, tak Slovensko príde ročne o stovky miliónov eur do štátneho rozpočtu, čo je vážne poškodenie záujmov Slovenska. Takže v týchto oblastiach by som privítala, keby Slovenská republika bola výrazne asertívnejšia.
Na záver by som chcela ešte podporiť jednu konkrétnu oblasť, ktorú otvorila moja kolegyňa Anna Verešová, a sa v nej aktívne angažuje. A myslím si, že súvisí, veľmi úzko súvisí aj so zahraničnou politikou Slovenska, a to je otázka náboženskej slobody. Často sa venujeme vnútorným témam a vnútorným rozbrojom. Ja som tiež prvú časť rozpravy venovala rozporom v oblasti zahraničnej politiky, ale toto je téma, na ktorej by, na ktorej by sme sa mohli všetci zjednotiť a zhodnúť, a síce podporovať náboženskú slobodu a slobodu vierovyznania hlavne vo svete.
Viete, že nedávno sme slávili Veľkú noc. Mnohí z nás boli na bohoslužbách. My na Slovensku sme Veľkú noc strávili pokojne, ale v iných krajinách, na Srí Lanke to boli obrovské bombové výbuchy, kde zahynuli stovky ľudí. Útoky na Srí Lanke nie sú ojedinelou záležitosťou a v posledných rokoch vo svete sme videli obrovský nárast porušovania náboženskej slobody a slobody presvedčenia. Podľa štúdie organizácie Pearce Center mediánové hodnoty indexu vládnych obmedzení náboženskej slobody ako indexu nepriateľských prejavov voči náboženským skupinám vykazujú v posledných troch rokoch stúpajúci trend. A podľa inej organizácie Open Doors počet sledovaných krajín, v ktorých sú osobitne kresťania prenasledovaní vo vysokej alebo extrémne vysokej miere, sa zvýšil z 22 v roku 2014 na 40 v roku 2019, teda dvojnásobne narástol.
Túto situáciu reflektujú aj medzinárodné organizácie. Reflektujú aj jednotlivé členské štáty, občianska spoločnosť na západe. Aj vo svojich vyjadreniach prijal uznesenie Európsky parlament. Takisto mnohé krajiny majú designovaného predstaviteľa pre náboženskú slobodu a snažia sa presadzovať, presadzovať tieto otázky aj vo svete. Napríklad Veľká Británia robila veľký audit, či už legislatívnych, nelegislatívnych vyhlásení, a ide spracovať stratégiu v oblasti presadzovania náboženskej slobody, nie teda len vo Veľkej Británii, ale hlavne v zahraničí.
Len spomeniem štáty, ktoré majú osobitného predstaviteľa na tieto otázky. Sú to napríklad Spojené štáty americké, Veľká Británia, Nemecko, Dánsko, Fínsko, Litva, Maďarsko, disponujú designovanými predstaviteľmi pre podporu náboženskej slobody a slobody presvedčenia na úrovni vládneho splnomocnenca, štátneho tajomníka, ambasádora so zvláštnym poslaním či osobitného vyslanca. Teda ak by nás niečo mohlo zjednotiť, tak je to aj úsilie v oblasti podpory náboženskej slobody a slobody presvedčenia.
Kolegyňa Anna Verešová predstaví počas tejto schôdze na osobitnom stretnutí ľudskoprávneho výboru návrh politickej deklarácie, resp. uznesenia, ktoré prináša konkrétne podnety pre aktivitu ministerstva zahraničných vecí v tejto oblasti. A rada by som teda z tohto miesta požiadala pána ministra, aby sa týmto uznesením zaoberali, zvážili podporu uznesenia a implementáciu konkrétnych odporúčaní.
Na záver by som chcela popriať veľa úspechov ministerstvu zahraničných vecí, keďže vieme, že teraz máme, Slovensko má predsedníctva v OBSE, OECD. V OECD máme na starosti dôležitú agendu, ktorá je, ktorá má čím ďalej tým väčší dopad, digitalizácia. A želám celému tímu ministerstva veľa úspechov pri presadzovaní našich záujmov vo svete.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.5.2019 o 15:23 hod.

Mgr. art. M.A. ArtD.

Veronika Remišová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:37

Ľuboš Blaha
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pani poslankyňa, ja som vás v živote nevidel ani na európskom, ani na zahraničnom výbore, ani na žiadnom odbornom fóre, ktoré sa venuje geopolitike, a tak to aj vyzerá. Pretože to, že označíte situáciu v Azovskom mori za ruskú agresiu, ešte neznamená, že to bola ruská agresia. Nestačí pátos. Toto neni herecká súťaž. To je geopolitika. A ja som sa rozprával s ukrajinskými politikmi, s pánom bývalým ministrom zahraničných vecí, pánom Košarom, ktorý mi vysvetľoval, že išlo o ukrajinskú provokáciu. Toto neni nejaká ruská propaganda. Ako vytvárať tu verziu, že nejaká nevinná ukrajinská lodička sa plula po mori a teraz došli tí zlí, agresívni Rusi a zlikvidovali ich, veď to je na smiech. To bola normálna vojenská loď, kde boli ukrajinskí vojaci, ktorí sú tam dneska naďalej stíhaní, takže to nebola nevinná loď. A roky alebo teda mesiace to funguje tak, že žiadajú o povolenie ruskú stranu, aby mohli prejsť, lebo prechádzajú popod most, ktorý by hocijaký terorista mohol vyhodiť do povetria. No a tak logicky sa ruská strana pýta cez vysielačky: Máte povolenie? Žiadna odpoveď nedochádzala na viackrát na vyzvanie. Tak teraz zasiahli. Tak sa to stalo. A toto je potvrdená verzia.
A teraz vy z toho robíte ruskú agresiu, preboha. Keď na to ja reagujem potom spôsobom, ktorý ste citovali, to znamená, že označím takéto obvinenia Ruskej federácie za číru rusofóbiu, tak sa nemôžete čudovať, pretože stačí, keby ste si trošku prekontrolovali fakty a nielen verili tej západnej alebo tej ukrajinskej propagande. Viete, dobre viete, v akej to bolo situácii. Pán Porošensko zúfalo potreboval vyhrať prezidentské voľby a vytvoriť stav napätia akože on veľmi silne bráni tú Ukrajinu a tých banderovcov tam pred ruskou hrozbou a podobne. Toto je číry nezmysel a bolo to viackrát preukázané. Ja naozaj sa čudujem, prečo sa vyjadrujete k veciam, o ktorých nič neviete.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.5.2019 o 15:37 hod.

Mgr. PhDr. PhD.

Ľuboš Blaha

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:39

Peter Pčolinský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Veronika, spomínala si Nord Stream. To je jedna z vecí, ktorá vadí aj nám, že máme tu dnes nejaké ruské sankcie a tie ruské sankcie v praxi fungujú tak, že Nemci si ďalej hája svoje obchodné záujmy, ďalej si riešia svoj biznis, kdežto krajiny ako Slovensko musia dodržiavať sankcie a sú v podstate škodné po ekonomickej stránke. Len nedávno myslím, že nemecký minister hospodárstva bol otvárať nový závod Mercedesu v Rusku. Čiže opakujem, ten dvojaký meter, ktorý funguje dnes v Európskej únii, je veľmi zlý, veľmi škodí. A ten dvojaký meter je aj jednou z príčin, prečo tu potom vznikajú rôzne tendencie, že niektoré krajiny chcú vystupovať z Európskej únie. A potom ten dvojaký meter je príčinou šírenia, to si dobre pomenovala, rôznych nezmyslov, ktoré odzneli v kampani v Británii, keď sa rozhodovalo o brexite, lebo naozaj tá kampaň o brexite bola v Británii plná rôznych nezmyslov a rôznych, rôznych konšpirácií. Čiže chcel som len upozorniť na to, že ten Nord Stream je krásny príklad toho, aký dvojaký meter v Európskej únii používame a tiež ako príklad toho, že sankcie voči Rusku z môjho pohľadu nemajú veľký zmysel. Radšej sa bavme o politických sankciách voči Rusku, ale tie ekonomické jednoducho nie sú v poriadku. Jedni ich dodržiavajú, druhí ich nedodržiavajú. Tak buď platia pravidlá v Európskej únii pre všetkých, alebo pre nikoho.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.5.2019 o 15:39 hod.

Mgr.

Peter Pčolinský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:41

Marián Kéry
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, súhlasím s vami a s vaším konštatovaním, že zo slovenskej politickej scény sa vytratil alebo vymizol konsenzus týkajúci sa zahraničnej politiky. Na to sme tu boli dlhé obdobie zvyknutí. Ale s čím nemôžem súhlasiť, je vaše strohé skonštatovanie, že za to všetko môže len vládna koalícia. Predsa konsenzus je o tom, aby sa dohodli všetci, aj opozičné strany. Ja si nepamätám, že by niekto z vládnej koalície spochybňoval naše členstvo v Európskej únii alebo v Severoatlantickej aliancii. Ale na čo sa dobre pamätám, je, že v období, keď bol predsedom vlády Robert Fico a hovoril o tom, že Slovensko by malo mať ambíciu byť súčasťou jadra Európskej únie, byť v prvej lige, tak predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík to veľmi kritizoval a dokonca si robil z toho srandu.
Náš životný priestor je Európska únia a Severoatlantická aliancia, ale na druhej strane nám to nebráni k tomu, aby sme mali dobré vzťahy napríklad s Ruskou federáciou, so štátom, ktorý ste viackrát podrobila kritike.
A s čím súhlasím, je napríklad aj váš názor na ochranu náboženskej slobody vo svete. Priznám sa, že viackrát som mal možnosť stretnúť sa a rozprávať sa so štátnym tajomníkom z Maďarska Tristanom Azbejom a naozaj Maďarsko môže byť v tomto pre nás vzorom, pretože aj ochrana náboženskej slobody vo svete môže byť naším prínosom k akejsi solidarite na to, aby sme riešili problémy s utečencami a migráciou.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.5.2019 o 15:41 hod.

Mgr.

Marián Kéry

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:43

Ján Marosz
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ochrana ľudských práv, náboženských práv a slobôd je, je možnosť na európskom fóre, je silno zastúpená práve v orgáne, ktorý sa volá Rada Európy, a to je naozaj, táto Rada je dobrým priestorom na to, aby sme ako krajina mohli sa zasadzovať za práve ochranu ľudských práv, demokracie a zároveň aj boj proti korupcii a podobne.
Mňa v tejto súvislosti ale mrzí, že v tejto oblasti my ako členovia tejto Rady Európy momentálne nie sme organizovaní. Ešte keď tam bol za SMER pán Madej, tak sa chodilo pravidelne do Rady Európy a momentálne pod vedením pána Blahu väčšinou sa to, je to organizované ako, buď ide sám, alebo ide nejaký individuálny kolega. A naozaj aj po niektorých tých pozretých videách v Rade Európy, ako vystupuje pán Blaha, som sa musel hanbiť a červeňať. Vždy ho po nejakom jeho proputinovskom, proruskom vyjadrení obletujú predstavitelia radikálnej ľavice, potľapkávajú ho po pleci a naozaj mu ďakujú za jeho príhovory. Cítim to naozaj ako takú hanbu v tomto orgáne.
Čiže prvý problém je, že tie náboženské slobody a práva menšín nie sú presadzované, lebo Národná rada sa zrieka tejto možnosti, aby poslanci boli aktívni v Rade Európy. A druhý problém, čo slúži, čo aj pán minister by možno na to mohol nejak zareagovať, že prečo Národná rada Slovenskej republiky neposiela svojich zástupcov do Rady Európy, aby sa aktívne zapájali práve do tých tém, ktoré Rada Európy má na starosti.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.5.2019 o 15:43 hod.

Mgr.

Ján Marosz

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:45

Jaroslav Paška
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, v úvode ste spomínali Nigela Faragea ako človeka, ktorý klamal, keď organizoval alebo keď sa domáhal vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie. Viete, Nigel Farage bol v čase, keď predseda Európskej komisie vyhlasoval, keď vyhlasoval takzvanú Lisabonskú stratégiu, poslancom Európskeho parlamentu a dobre si pamätal, čo je obsahom tejto Lisabonskej stratégie. V tejto Lisabonskej stratégii bolo zakotvené, že do roku 2010 sa stane Európska únia najvyspelejšou, najmodernejšou ekonomikou sveta. No a Nigel Farage nerobil nič iné, len poukazoval na to, že z tohto vyhlásenia Európskej únie, z tejto deklarácie sa nesplnilo nič. On preukazoval na konkrétnych faktoch, že Európska únia vlastné ciele, ktoré si vytyčuje, neplní. Aj v tomto období by mala stáť Európska komisia pred Európskym parlamentom a urobiť odpočet, bilanciu svojich úspechov a výsledkov. A určite by sme sa dočítali, že Stratégia 2020, ktorou začínala táto Európska komisia, s ktorou šla na rokovania o budúcnosti Európy do Európskeho parlamentu pri svojom nástupe, sa neplní. Nesplnia sa ciele, ktoré si samotná Európska komisia vytýčila a samotná Európska únia chcela dosahovať.
Takže keď máme takéto, takýto stav, že máme úradníkov, poslancov, inštitúcie, ktoré si vytyčujú smelé ciele a nedokážu ich plniť, tak je naozaj priestor pre to, aby to bolo kritizované, a je právo aj povinnosťou poslancov kritizovať tento stav tak, ako vy v opozícii kritizujete súčasnú vládu, tak aj poslanci Európskeho parlamentu majú právo kritizovať Európsku komisiu. Aj my občania Európskej únie máme právo kritizovať Európsku komisiu za to, čo sľúbila a čo neurobila.
Takže nehovorme o tom, že každá kritika, ktorá je smerovaná voči Európskej únii, je rozvratom Európskej únie. Naopak, mala by pomôcť tomu, aby Európska únia sa spamätala, aby tie inštitúcie začali pracovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.5.2019 o 15:45 hod.

akad. arch. Ing. arch.

Jaroslav Paška

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:47

Veronika Remišová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán Blaha, ja som nehovorila, keď som hovorila o Azovskom mori, ja som citovala stanovisko ministerstva zahraničných vecí a vášho kolegu pána Lajčáka. Čiže ja som presne čakala, že vy budete osobný, budete útočiť, urážať, ako to vy zvyknete. Ja vždy hovorím fakty. Snažím sa hovoriť konštruktívne, racionálne. Vy osobne urážate. Nech sa páči, ja som hovorila stanovisko ministerstva zahraničných vecí, čiže táto kritika zrejme šla na ministerstvo zahraničných vecí, že ničomu nerozumejú, že ruská agresia a tak ďalej. To si teda vydiskutujte vy medzi sebou.
Čo sa týka ruských sankcií, samozrejme, ruské sankcie, najlepšie by bolo keby sme mali dobré vzťahy s Ruskom. O to sa, asi každý štát sa usiluje, aby mal dobré vzťahy s blízkymi krajinami. Ale v každom prípade keď sa pozrieme na čísla, za prvé mesiace tohto roka náš vývoz do Ruska stúpol skoro o 15 percent. Do Ruska dnes vyvážame päťkrát viac ako pred naším vstupom do Európskej únie. Toľko k sankciám.
Konsenzus. Samozrejme, pán Kéry, ale v prvom rade tú zahranično-politickú orientáciu reprezentujú najvyšší ústavní činitelia a vládna koalícia. Čiže ak traja najvyšší ústavní činitelia majú tri odlišné postoje, tak nemôžeme hovoriť o tom, že Slovensko je stabilným partnerom. Ja napríklad sa stotožňujem a podporujem zahraničnopolitickú orientáciu, tak ako je, tak ako je napísaná v prioritách, v prioritách správy ministerstva zahraničných vecí. Ale čo z toho, keď ako opozícia ju podporujem, keď na medzinárodných fórach traja najvyšší ústavní činitelia majú tri rozdielne názory a predseda eurovýboru úplne iný názor? Čiže v tomto, v tomto je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.5.2019 o 15:47 hod.

Mgr. art. M.A. ArtD.

Veronika Remišová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 15:50

Ľuboš Blaha
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ospravedlňujem sa, že vstupujem takto do diskusie ako spravodajca, ale musím reagovať na to, čo zaznelo ohľadom Rady Európy, a potom samozrejme dám rád priestor pánovi kolegovi Mirovi Čížovi.
Pán kolega Marosz, to, čo ste povedali, bolo vyslovene nefér, lebo vieme, že máme veľmi kolegiálnu spoluprácu v rámci Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, kde ja vôbec nebránim vám ani pánovi Poliačikovi mať svoje názory, rovnako ako mám svoje názory a ako má, ďalší členovia našej delegácie. A myslím si, že v tomto spočíva to čaro tej demokracie, že si rešpektujeme vlastné názory. Neviem si predstaviť, že by som sa teraz postavil a začal do vás takýmto spôsobom kopať za to, že máte vlastné názory. A príde mi to z vášho hľadiska nefér a ja sa podľa toho samozrejme budem správať voči vám aj v budúcnosti pri ďalších stretnutiach. Rovnako mi príde nefér, keď hovoríte, že sa teraz chodí spôsobom, že by som tam ja ako vedúci delegácie išiel bez vás. Vždy sa snažím, aby išla kompletne celá delegácia. Toto si riešte s vedením parlamentu. Minule išiel pán poslanec Poliačik, lebo mala byť schôdza, a preto sme nemohli ísť viacerí. Taká je situácia. Takže mňa z niečoho obviňovať, čo vôbec nie je pravda, je opäť dôkazom toho, že šírite hoaxy, že klamete a že nemáte podložené tie veci, čo hovoríte, faktami ako som aj ukázal na príklade pani Remišovej, Remiášovej, či ako, Remišovej.
Takto. Z hľadiska Rady Európy máte úplnú pravdu. veľmi často vystupujem a veľmi aktívne vystupujem proti tomu, že ruskej delegácii boli zobraté hlasovacie práva. A veľmi vážne a veľmi často a hlučne kritizujem to, že sa tam šíri zo strany ukrajinských, poľských, pobaltských a potom ešte kolegovia z Aldesu, veľmi aktívni, ale naozaj veľmi surová rusofóbia.
Keď som sa naposledy ozval, tak som kritizoval pána poslanca Liaška. Pán poslanec Liaško z ukrajinskej delegácie je čistý fašista aj podľa tých najnižších štandardov tohto slova. To je krajný pravičiar, banderovec z Ukrajiny. Tohto človeka chcete obhajovať? Áno, hádal som sa s ním, pretože nadával na Rusov spôsobom, za aký by sa nehanbil ani Hitler. Lebo to je tento typ človeka, bitkár, násilník a rusofób neuveriteľných rozmerov. V porovnaní s ním je aj pán Osuský milovník Ruska. Toto je situácia v Rade Európy. A áno, keď sa takto kope do nejakého národa, do ruského národa, tak sa postavím a som proti. Ale to je moje právo. A to, že potom prídu aj kolegovia z radikálnej ľavice alebo iní socialistickí kolegovia, je úplne prirodzené. Ja vám teraz nebudem vyčítať, že za vami budú chodiť potom, ak sa ozvete, ale myslím, že ste to ešte nikdy neurobili, kolegovia z pravice. Veď je to prirodzené. Ste pravičiar, ja som ľavičiar. O čom sa bavíme, preboha?
Čo sa týka ruskej delegácie a toto treba, tú situáciu poznať. Možno, že aj pán minister k tomu niečo povie. Je tu veľmi vážna situácia. Rada Európy ako inštitúcia je ohrozená, že nám kľakne finančne, pretože sme sa dostali do situácie, že ruská delegácia prestala platiť finančne do Rady Európy. Tým ohrozujú jej chod, vrátane súdu, ktorý je kľúčový pre ďalší osud Rady Európy. A ten dôvod je ale pochopiteľný. No ruská federácia neplatí peniaze, lebo nemá hlasovacie práva. Ja si neviem predstaviť v žiadnej demokracii, že by sme teraz povedali, že vy nebudete môcť hlasovať za niečo, vy sa nebudete môcť zúčastňovať diskusií a tak ďalej. O čom je takáto demokracia? Aj na tom najbazálnejšom súdnom procese dáte možnosť sa obhájiť tomu, koho obviňujete. V Rade Európy to možné nie je. Oni nemôžu hlasovať v týchto veciach. A majú platiť milióny, lebo oni platia jednu z najvyšších čiastok do Rady Európy. No prečo by to robili? Je to úplne logický postoj Ruskej federácie.
A to cítite v kuloároch a vie to každý, kto v tej Rade Európe funguje. Francúzi, Nemci, všetky tie veľké štáty sa snažia udržať Radu Európy a presvedčiť Rusov, aby sa vrátili. Lebo oni keď reálne teraz nebudú mať možnosť hlasovať za nového generálneho tajomníka Rady Európy, tak odídu. A viete čo? Ruská federácia, načo ona potrebuje Radu Európy, si povedzme z jej hľadiska. Tak to je pre ňu naozaj len taká drobnosť. Ale Rada Európy v tej chvíli, keď odchádza Ruská federácia a keď odíde aj Turecko, čo tiež hrozí, tak v tej chvíli to máte ako takú bečkovú Európsku úniu. No tie isté západné štáty a zopár nejakých malinkých, Arménsko, Azerbajdžan, koniec. Aký to má zmysel geopoliticky?
V záujme nás všetkých je to, aby tam tá Ruská federácia bola, aby aj ten súd, ktorý má v rukách Rada Európy, bol aplikovateľný na ruských občanov. Však to nevidí len slepý. A Francúzi, Nemci, všetky tie veľké štáty Rady Európy sa snažia presvedčiť Rusov, ale potom sa postavia niektorí naši kolegovia a sú veľmi aktívni v tom, aby tam šírili tú najhlúpejšiu rusofóbiu. Je to nerozumné, je to absolútne scestné. A je to scestné aj z hľadiska toho, že to je etnický rasizmus, ale aj z hľadiska z toho, že to je nerozumné z hľadiska budúcnosti Rady Európy.
A v tomto som zajedno aj s pánom Jaglandom ako generálnym tajomníkom, aj s bývalým predsedom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktorý sa snažil nájsť cez takzvanú ad hoc komisiu zhodu a nejaký konsenzus s Ruskou delegáciou. A vždy som Rusov podporoval. Ale ja sa to vôbec nehanbím. Toto je podpora toho, aby mali právo prehovoriť, aby mali právo hlasovať, aby tu bola demokracia a slobodná diskusia.
Čiže, pán Marosz, veľmi ma mrzí toto, táto vaša poznámka a myslím si, že ste stúpili veľmi, veľmi vedľa.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

14.5.2019 o 15:50 hod.

Mgr. PhDr. PhD.

Ľuboš Blaha

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video