45. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa a vážený pán minister, vypočul som si informáciu, ktorú ste nám dali, a parafrázujúc s miernou obmenou nebohého Jara Filipa, konštatujem, že ste hovorili múdro, súvislo a ani mi to nebolo divnô, pretože už sa stáva tradíciou, že na doskách parlamentu či parlamentných výborov vášho rezortu ste paradoxne veľmi často viac podporovaný opozíciou ako rodnou koalíciou. To nehovorím preto, aby som znižoval vašu perspektívu ako reprezentanta nejakej politickej strany, ale hovorím to preto, lebo to tak cítim a vnímam a myslím si, že to videli a zažili i iní účastníci takýchto posedení.
Chcem teda povedať, že s radosťou vezmem na vedomie predložené informácie a že napriek mojej pozícii opozičného poslanca, musím povedať, že bodaj by všetky ministerstvá Slovenskej republiky fungovali v zmysle dodržiavania rozumnej línie tak, ako to robí vaše ministerstvo.
Na predchádzajúcom stretnutí som zrejme vyčerpal jeden bod týkajúci sa takej možno drobnosti, ako je akceptovanie či neakceptovanie vôle reprezentantov Kosova a Srbska sadnúť si za rokovací stôl. I tam som použil ako prímer môjho milovaného Kukučína a jeho Rysavú jalovicu v zastúpení susedov Trnku a Krta. I tí boli v hneve a i tí nakoniec po všetkých peripetiách Rysavej jalovice mernô pili i v strede, i na konci. A preto som si dovolil položiť vám tú otázku o tom, či by Európa, ktorá chce lepší západný Balkán, nemala podporovať čo i len iskričku vôle kosovských a srbských reprezentantov sedieť za jedným stolom kvôli takmer čomukoľvek, vrátane výmeny území či lazov. Lebo, ako sa vraví, u nás na Liptove, pri suchom i mokrô zhorí, ak by sa nedajbože od toho stolu nestalo, nebúchalo stoličkami a trieskalo dvermi, tak to môže byť prvý krôčik k rokovaniu o ďalších a ďalších veciach, ktoré by stabilizácii, o ktorej ste správne hovorili, na západnom Balkáne, mohli prospieť.
Ale prosím, názor Macrona a pani kancelárky Melkerovej je iný, ja sa nedomnievam, že by dohoda medzi dvoma smrteľnými nepriateľmi mohla otriasť stabilitou Európy, ani Balkánu. Mám takú inú skúsenosť z krajiny, kde je už päťdesiat rokov zakopaná situácia. Bol som totižto s istým riadením osudu dvakrát na severnom Cypre. Stretol som sa s ministrom zahraničných vecí i s prezidentom, Mustafa Akinci, architekt, vzdelaný, inteligentný človek, i minister zahraničia mi vyjasnili potrebu a v tomto zmysle opäť sa vraciam k tomu, čo ste zdôraznili, že slovenská reprezentácia a vyslanecká na Cypre, rozumie sa tým grécky Cyprus, je presne tou, ktorá buduje mosty medzi týmito dvoma už takmer polstoročie oddelenými komunitami a krajinami.
Minister zahraničných vecí, ktorý sa mi čestne priznal, že nie je vždy v línii svojej koaličnej vlády, mi povedal, že budúcnosť dohody severného a neseverného Cypru je len možnosť dohody medzi dvoma nezávislými krajinami. Ale aj tak si myslím, že je oveľa lepšie, aby sa dve nezávislé krajiny dohodli, ako aby fikcia jednotného Cypru sa nedohodla nikdy. A preto si myslím, že sedieť za spoločným stolom, tobôž keď sa jedná o takých historických nepriateľov, je dobrým vkladom. Ale nechajme túto úvahu. Zhodou okolností som ju predostrel ako domácu úlohu v jednom bloku na tradičnom sympóziu OBSE pred týždňom v Leinsweileri v Nemecku, kde som teda predsedal sekcii venovanej západnému Balkánu, a dal som im za domácu úlohu, či nie je lepšie, aby sa rozhnevaní a nenávidiaci sa susedia stretli za stolom a pokúsili sa rokovať, a či je na mieste, aby farár a notár z tej dediny, kde tí dvaja v nenávisti roky žili, im do toho zasahoval a hovoril im, že nemáte sedieť za jedným stolom. Ale prosím, to je vec názoru.
Chcem teda povedať, že zahraničná politika a línia, ktorú dodržiava ministerstvo zahraničných vecí, je niečo, čo stojí za obhajobu, hádam povinnú, koaličnej strane parlamentu, ale ktorá si tým, čo robí, vydobyla i, dá sa povedať, podporu opozície. Viete, opozícia má byť v opozícii, ale i dnešné hlasovania o jedenástej ukázali, a záznam by to doložil, za koľko podľa nás rozumných návrhov vládnych, dokonca i koaličných poslancov, strana SaS hlasovala. Na rozdiel od toho, náš absolútne nepolitický zákon o pohrebníctve, ktorý sme tretíkrát predložili s tým, aby sme občanom Slovenska, ktorí majú to šťastie či nešťastie, že majú pozemky blízko existujúcich cintorínov, umožnili postaviť si tam domy, ako stoja tisíce domov okolo historických cintorínov, z času, keď tie pravidlá neexistovali, tak ste ten návrh v duchu absolútne tupej koaličnej tradície potopili ako mača. Ako robíte vždy. To je ten rozdiel medzi nami a vami.
Ale nerobím si ilúzie, nerobím si ilúzie, že v dobe tejto koalície prejde rozumná pozícia, ktorá vychádza tiež z ministerstva a z koaličnej dohody o bezpečnostnej a obrannej stratégii, prejde. Ako som povedal vo faktickej, je treba odvaliť existujúce balvany, ktoré stoja na tejto ceste, a to sa stane, dá Boh, v budúcich parlamentných voľbách. Nepochybne si i v tej chvíli budeme pamätať, akú pozíciu zastávalo ministerstvo zahraničných vecí, jeho štatutár a jeho tím.
Teraz úplne na koniec môjho vystúpenia, by som rád pohovoril o jednej veci, ktorá je nepochybne vecou zahraničnopolitickou, ale ktorá nemá veľmi nádej zaznieť na týchto doskách, a keďže je vzácnou príležitosťou hovoriť s ministrom zahraničných vecí, ktorý je otvorený názorom, i keď ich nemusí akceptovať, o tom, čo teraz poviem. Ale hovorím to nielen z pozície prezidenta poloilegálnej parlamentnej spoločnosti priateľstva s Taiwanom. Hovorím to ako občan Slovenskej republiky, ako nezaujatý v tomto zmysle človek voči realite, ktorá jednoznačne hovorí, že na rozdiel od komunistickej Číny je Taiwan krajinou, ktorá sa dopracovala k demokracii. Je krajinou, ktorá nemá na svojom území koncentračné tábory pre odporcov. Je krajinou, ktorá žije presne tak demokraticky, ako žijeme my. Je krajinou, ktorá má takmer 23 miliónov obyvateľov, ktorým sa upierajú elementárne práva pre to, a uznám, pán minister môže namietnuť, že je to európska i svetová línia, dokonca i línia americká, napriek súčasnému zápasu Trumpa s krajinou, ktorá desaťročie kradla know-how, ktorá desaťročie pretavovala do svojich ziskov zlodejinu ukradnutia inými vytvorených poznatkov, ktorá absolútne šliapala po elementárnych právach autorských a iných, napriek tomu i Trump a Spojené štáty uznávajú teóriu jednej Číny. Tá teória má najrôznejšie dopady.
Pred desiatimi dňami, som posielal na svetovú zdravotnícku organizáciu, jej generálnemu sekretárovi, žiadosť, aby zástupca Taiwanu bol v tejto, nepochybne vysoko odbornej a nie dominantne politickej ani straníckej, zdravotníckej organizácii, bol pripustený, hoc aj bez hlasovacieho práva, do zadných lavíc rokovacej sály, aby sa mohol zúčastniť rokovania. Tak ako som ten takýto list posielal pred rokom a rok predtým, tak to samozrejme nenašlo odozvu a uvidím, ako to bude teraz. Pretože svet sa kloní pred diktatúrou, pred štátom, ktorý masakroval študentov na Námestí Tiananmen a považuje to za štandard, pred krajinou, ktorá má lágre pre kdekoho, a pred krajinou, ktorá dodáva na svetový trh orgánov tisíce sŕdc nad normu tých, ktorých popravujú. Lebo i keby som prijal pravdivosť teórie, že každý popravený je tak zdravý a tak schopný, že je vhodný na transplantáciu, tak počet sŕdc a obličiek, ktoré Čína dodáva za peniaze imperialistom okolo seba, je oveľa väčší, ako je počet takýchto zdrojov.
Chcem teda povedať, že Taiwan je päťkrát väčšia krajina, alebo štyrikrát, ako Slovensko. Taiwan, možno to neviete, vážení priatelia, má na území Slovenskej republiky podstatne viacej investícií ako veľká Čína. Robí pre zamestnanosť na Slovensku podstatne viac ako veľká Čína. Napriek tomu, paradoxne, a teraz to nie je výtka na adresu ministra zahraničia, ktorý je len v línii ostatných krajín sveta, stojíme v predklone pred despociou a ako prašivého psa vynechávame demokratickú republiku Čína –Taiwan z možnosti zúčastniť sa v sále, oni ani nechcú hlasovacie právo, tak sú, by som povedal, utiahnutí a uskromnení, ale aspoň tam sedieť na rokovaní pléna Svetovej zdravotníckej organizácie. Krajina, ktorá poskytuje vrcholové medicínske vzdelanie, ktorá pomáha medicínsky v prípade katastrof, ako je Ďaleký východ, v podobe cunami, zemetrasení, tornád, nezriedka postihujú, mnohým okolitým krajinách.
Táto krajina nesmie dokonca byť ani účastná na rokovaniach Červeného kríža. Pred dvoma mesiacmi som tu prijal delegáciu Červeného kríža, ktorá mi prišla poreferovať, asi som bol jediný, ktorý mal vôľu sa s nimi stretnúť, o tom, čo robia na Ukrajine. Keďže viem, a to slúži opäť ku cti ministra zahraničných vecí, ako toho času reprezentanta predsedajúcej krajiny OBSE, čo sa snaží robiť on v tejto ťažko skúšanej oblasti. Keď som sa ich spýtal, prečo, keď tak zdôraznil v úvodom expozé vedúci delegácie, akí sú neutrálni a nestranní a nad vecou, prečo nesmú ani v Červenom kríži zasadať zástupcovia Čínskej republiky – Taiwan. Skúsme si predstaviť, že by akýmsi spôsobom po Trianone prehlásila maďarská krajina, to samozrejme je hlúposť, ale teoreticky, že nejakým odpadlíkom z tisícročného Uhorska nemá byť dovolené mať svoje zastupiteľstvá, mať svoje zástavy a mať svoje zastúpenie kdekoľvek. No asi by sme sa bránili, asi by sa nám to zdalo krivdou. Ale 23 miliónov Taiwancov môže byť ako prašivý pes v koterci za mrežou. Tých tam kľudne necháva takzvaný demokratický a civilizovaný svet, ktorému Taiwan nič neurobil, len má tú drzosť existovať. Má drzosť existovať ako Čína, ktorá je alternatívou červenej despocii. A to je smrteľný hriech, pred ktorým sa korí takzvaný demokratický svet.
Ja, samozrejme, neočakávam od pána ministra ani od ministerstva zahraničných vecí, že vyjde prvé na barikádu. Ale možno, že nezabudnutie na túto tému a pre začiatok možno sondáž, aký by bol postoj krajín, ktoré sa hrdo hlásia k demokracii a ktoré kádrujú iné krajiny z hľadiska demokracie. A teraz nehovorím o tom, že či si to Orbán zaslúži alebo nezaslúži. Ale ak si to Orbán nezaslúži alebo zaslúži, tak si to červená Čína zaslúži minimálne násobne viac. Len Čína je GDP. Ale musím povedať, že GDP bolo v roku 1936 i Hitlerovo Nemecko. I jemu dal olympijský výbor, síce pred jeho nástupom, ale potom udržal tento názor, olympijské hry v Berlíne, kde bol problém, že ako hovoril Hitler, ten neger vyhral všetky zlaté v atletike a nepodal mu ruku. Jesse Owens bol ten neger. Tak tejto krajine zverili hry so zdôvodnením, že to prospeje demokratizácii. Nuž po roku ´36 prišlo deväť rokov, ktoré ukázali, ako toto veľkorysé gesto demokracii prospelo demokratizácii Nemecka.
A tak isto boli hry v Pekingu, ktoré tiež mali prospieť demokracii, aspoň takto ako také nejaké zdôvodnenie som si parciálne vypočul, prečo tak rozhodol Medzinárodný olympijský výbor. Musím teda povedať, že demokracie by mali byť konzekventné. A mali by jedna druhú podporovať. A teraz nevolám proti niečomu paličskému voči veľkej meilen China. Ja len volám, aby sme päťkrát väčší alebo štyrikrát väčší počet ľudí, ako je Slovákov, Maďarov a Rusínov a iných u nás, aby mali aspoň približne také práva, ako máme my, malá krajina v strede Európy, ktorá tiež vznikla oddelením sa od niečoho tisícročného, čo tu tisíc rokov bolo. A nedali by sme sa nikdy vrátiť k tým tisícim rokom. Dovoľme to isté i tejto, z pohľadu meilen China malej krajine, aby nemusela, ako prašivý pes stáť pred dvermi svetových organizácií, či už ide o Červený kríž, či už ide o Svetovú zdravotnícku organizáciu, alebo ide o Medzinárodnú organizáciu civilného letectva. Lebo aj tam nesmú byť prítomní v sále, hoci majú dve veľké letecké spoločnosti, lietajú po celom svete, ale nemôžu.
Volám teda ako hádam presvedčený demokrat o tom, aby sme podporili i tých, ktorí sú v postavení, v akom by sme my nikdy nechceli byť. Ale oni v ňom sú a nezaslúžia si to. A preto viem, že, a vonkoncom to si netrúfam úkolovať pána ministra, pán minister má množstvo iných vážnych úloh, do ktorých plnenia mu želám všetko dobré, pevné nervy a vytrvalosť, ale toto minimálne stojí za šírenie ako taká podprahová vec, pretože dlhodobo tento stav, a on už je dlhodobý, vnímam ako hanbu demokracií. A úlohou zahraničnej politiky demokratických krajín je iné demokratické krajiny podporovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Prvý pán poslanec Blaha, nech sa páči.

Pán poslanec Osuský, zjavne nemáte potrebu kopať iba do Ruskej federácii, aj do Čínskej ľudovej republiky a mne to je veľmi ľúto. Tá vaša červená Čína si zaslúži úctu za to, že zobrala, dostala stovky miliónov ľudí z chudoby.
A keď hovoríte o Taiwane a o jeho práve na secesiu z tej meilen Chine. Viete čo? To je, keby ste toto isté hovorili o Kryme? Zamyslite sa nad tým, že aké je to strašné protirečenie. Vy vlastne hovoríte, že krajiny má možnosť odísť z druhej krajiny bez súhlasu centra. Si to zoberte z pohľadu Ruska a Krymu, je to to isté. Taiwanci nie sú iný národ ako Čína. To sú, to je čínsky národ. A to, že bol odobratý Číne kedysi, to bolo kvôli japonskej okupácii, pretože tam Japonci vládli dlhšie. To absolútne nijakým spôsobom nedáva právo Taiwancom, aby sa osamostatnili od Číny.
A viete, Slovenská republika vždy rešpektovala doktrínu jednej Číny a ja som veľmi rád, že to tak robí, pretože je to aj v záujme našich národných záujmov. Nemôžeme odsúhlasiť žiadnu secesiu a žiadnej skupine, aby sa odtrhávala územne od krajiny bez súhlasu centra.
Ja len taká poznámka. Viete, kto to bol Čankajšek? Čankajšek bol ten, ktorý vytvoril moderný Taiwan. Bol to fašista z tridsiatych rokov, ktorý, no to asi nespochybníte, že spolupracoval s fašistami v tridsiatych rokoch, ktorý zaviedol diktátorskú vládu na Taiwane, a takéhoto človeka vy dneska obhajujete. Taiwan patrí Číne. A ja verím tomu a som o tom presvedčený, že skôr či neskôr získa Čína plnú kontrolu nad týmto ostrovom. A tak je to správne a tak je to v súlade s medzinárodným právom. A to, čo ste práve teraz povedali, tým ste vlastne nahrali každému, kto obhajuje odtrhnutie Krymu od Ukrajiny. Pretože analogicky platí to isté pre Krym.

Pán poslanec Paška.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, nechcem polemizovať o práve na sebaurčenie Taiwanu. Len vo svojom vystúpení ste povedali, že má postavenie, v akom by sme my nechceli byť. A je pravda, že Slovensko, Slovenská republika bola dlho v postavení, keď nebola Slovenskou republikou v rámci medzinárodného práva. Ergo nebola zastúpená ani v medzinárodných inštitúciách, v medzinárodných organizáciách. Slovenskí politici museli pre to niečo urobiť. A pred dvadsiatimi piatimi rokmi sa nám podarilo zavŕšiť sebaurčovací proces. Ale pokiaľ viem, vtedy, keď a o to bojovalo, tak vy ste bol na opačnej strane. Vy ste chceli, aby Slovensko nemalo právo byť subjektom medzinárodného práva.
Ďakujem za pozornosť.

S reakciou, pán poslanec Osuský.

Prosil by som... A ďakujem, ďakujem, pán predsedajúci. Kolegovia, poviem vám jednu vec, viete, podľa tejto logiky, ktorú vy hovoríte, nepochybne je Felvidék Uhorsko. Podľa tejto teórie, ktorú hovoríte, je Königsberg Königsberg a žiaden Kaliningrad, rodisko Kantovo. To znamená, ak obhajujete Krym v porovnaní s Taiwanom, tak musíte zároveň obhajovať jednotné tisícročné Uhorsko a východné Prusko. To znamená, východné Prusko bolo osídlené Nemcami, Nemcami a Nemcami, ktorí boli vyhnaní. Ale bolo to preto, lebo sa niečo politicky udialo. Tak ako my sme vznikli, preto lebo sa niečo politicky udialo. A Čankajšek bojoval roky s Mao Ce-tungom proti japonskej okupácii, takže vtedy nevadil ani tým červeným, že je takzvaný fašista, ako teraz náhle zistil kolega Blaha. Nie, nie je to tak.
A ak hodnotíme krajiny podľa toho, v akom stave dnes sú, tak neexistuje žiaden nárok veľkej Číny na vôľu dvadsiatich dvoch a pol milióna Taiwancov. Tak ako neexistoval nárok Uhorska na to, že aby Felvidék mohol odísť, bolo treba celouhorské referendum, ktorú by to odsúhlasilo. My sme vznikli proti tomu, čo sa dnes nazýva medzinárodné právo. My sme vznikli ako výsledok vojny a, chvalabohu, že sme vznikli. Som šťastný a vďačný a moji predkovia bojovali za vznik Slovenského štátu. Nielen Štefan Osuský. I môj druhý pradedo bol signatár Martinskej deklarácie. A som rád, že sme vznikli. Ale nemôžem upierať iným, aby mali právo na svoju slobodu, ak ju neupieram nám. A to je rozdiel medzi tým, ako vidí svet poslanec Blaha a ako ho vidím ja.

Ďalšia v rozprave, pani poslankyňa Remišová, nech sa páči.

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, aj zo správy o zahraničnej politike, ktoré sme dostali do parlamentu, je zrejmé, že presadzovanie hodnôt a záujmov v dynamicky meniacom sa svete je čoraz náročnejšie. Vojnový konflikt na Ukrajine, nestabilná situácia na Balkáne, postupný rozpad medzinárodného usporiadania na Blízkom a Strednom východe v dôsledku rozšírenia vplyvu teroristických a extrémistických militantných skupín postavilo do popredia bezpečnostnú dimenziu zahraničnej politiky.
Náznaky rozpadu vidíme aj v rámci Európskej únie. Spomeniem odchod Veľkej Británie, ktorá bola roky spoľahlivým partnerom ostatným členským krajinám, spôsobil otrasy aj v rámci Európskej únie, ktoré môžu pokračovať. Vidíme, že to týchto eurovolieb idú spoločne skupiny, ktorých cieľom je nie niečo spoločne budovať a na niečom spoločne pracovať, ale chcú Európsku úniu rozkladať zvnútra, tak ako to mal za cieľ napríklad Nigel Farage, ktorému sa aj podarilo, podarilo dosiahnuť odchod Veľkej Británie z Európskej únie. A tak ako bol európsky projekt výsledkom skúsených a konzervatívnych štátnikov Roberta Schumanna, Konrada Adenauera alebo Jeana Monneta, tak odchod Veľkej Británie z Európskej únie je dielom populistických klamárov, ktorí klamali ľudí a dosiahli, že Veľká Británia odchádza z Európskej únie. A vidíme, čo to prinieslo Veľkej Británii. Vo Veľkej Británii sa politici, už dva roky nič iné nerobia, neriešia skutočné problémy ľudí, len sa dohadujú o tom, ako má vystúpiť Veľká Británia z Európskej únie. Všetci veľmi dobre vedia, čo nechcú, nikto sa nevie dohodnúť na tom, čo vlastne chcú.
V takomto prostredí je mimoriadne dôležité, aby štáty a štátnici mali jasné a jednoznačné postoje. Aj táto rozprava je príležitosťou pozrieť sa na uplynulý rok a pozrieť sa na to, ako vládna koalícia obhajovala záujmy Slovenskej republiky v týchto náročných časoch na globálnej scéne a na európskej scéne.
Musím povedať, že už dávno sme nevideli v slovenskej zahraničnej a európskej politike toľko nezodpovednosti, protichodných signálov, tak málo úsilia pri snahe o artikuláciu a presadzovanie slovenských záujmov v zásadných oblastiach. Rozporuplnosť a nevýraznosť zahraničnej a európskej politiky tejto vlády za posledný rok a pol je ešte alarmujúcejšia, prihliadnuc na dianie v Európe a vo svete. Uvediem len niekoľko príkladov.
Mrzí ma, že táto vládna koalícia, hlavne teda kvôli Slovenskej národnej strane, nedokázala prijať Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky, ani nebola predložená do parlamentu. Návrh stratégie predložil minister v októbri 2017, je schválený vládou, ale stále čaká na schválenie v parlamente. To znamená, že v prípade krízových situácií v oblasti bezpečnosti a obrany sú tak v súčasnosti naďalej platné neaktuálne stratégie z roku 2005. A nemať schválenú aktuálnu stratégiu je hazard, ktorý si myslím, že si v takýchto neistých časoch nemôžeme dovoliť.
Druhým príkladom sú napríklad rozdielne názory a hádky vládnej koalície v prípade amerických investícií do slovenskej obrannej štruktúry vo vyše 100 mil. eur. Mohla by som takto spomínať ďalšie príklady. Spomeniem ešte príklad k situácii v Azovskom mori z 26. novembra 2018. Kým ministerstvo hovorilo o tom, že kroky Ruskej federácie porušujú zvrchovanosť Ukrajiny a podrývajú bezpečnosť a stabilitu v regióne, predseda európskeho výboru pán Blaha vtedy hovoril, že, citujem: "Už zase si poniektorí zamieňajú geopolitiku s futbalom. V aktuálnom spore o Azovské more predsa nejde o to, komu fandíme. Poprosil by som všetkých, čo už teraz poznajú vinníka, kydajú na Rusov, nech sa láskavo upokoja a dajú si tabletku a prestanú s tou svojou primitívnou rusofóbiou." Takže toto sú zásadné postoje Slovenskej republiky, predsedu eurovýboru a ministerstva zahraničných vecí.
Neschopnosť schváliť strategické dokumenty, ktorá ohrozuje bezpečnosť a obranyschopnosť Slovenskej republiky v krízových situáciách, netransparentné, neefektívne domáce investície do obrany, kedy budujeme niečo, čo by sme ani nemuseli a pritom nenakupujeme to, čo v rámci NATO potrebujeme. Bojkotovanie základných princípov multilaterálnej spolupráce, alebo také odporúčania ako dať si tabletku proti rusofóbii v tak vážnej veci, ako je ruská agresia v Azovskom mori, toto je vizitka zahraničnej politiky tejto vládnej koalície.
Veľa vecí už spomenuli moji predrečníci. Ja by som sa vrátila ešte k dvom takým prioritám, na ktorých mi záleží. Priority Slovenska v rámci Európskej únie. Vieme, že teraz začali a stále pokračujú rokovania o viacročnom rozpočtovom rámci 2021 – 2027. V novembri bol aj summit v Bratislave priateľov kohézie a tu by som privítala od celej vládnej koalície aj asertívnejší postup smerom k Európskej únii, pretože vieme, že najdôležitejšie fondy sa majú podľa súčasného návrhu Európskej komisie výrazne znižovať. V prípade rozvoja vidieka ide o menej, o mínus 400 mil. eur a v prípade Kohézneho fondu takmer o mínus 3 mld. eur, čo sú veľké peniaze. Kohézne fondy sú pre nás potrebné, pretože potrebujeme financovať infraštruktúru, potrebujeme financovať aj regionálny rozvoj. Vidíme, že tie, infraštruktúra hlavne v zaostávajúcich regiónoch stále nie je dobudovaná, a myslím si, že tu by sme mali byť oveľa razantnejší a presadzovať, presadzovať slovenské záujmy, čo je zachovanie Kohézneho fondu v pôvodnej, v pôvodnej výške.
Samozrejme, zvyšujú sa investície do iných oblastí, zvyšujú sa investície napríklad do podpory vedy a výskumu, do programu Horizont. Vieme veľmi dobre, že Slovenská republika čerpať prostriedky z programu Horizont takmer vôbec nečerpá alebo čerpá ich v minimálnej miere. Keď si zoberieme príspevky do programu Horizont, tam sme, povedala by som, že čistými platcami, veľmi málo z toho vieme čerpať. Takže toto je jedna vec.
Druhá vec, presadzovanie, vyriešenie bezpečnostnej situácie na Ukrajine, ktoré je prioritou slovenského predsedníctva v OBSE, a napriek tomu, že sme mali, v komisii zastával veľmi dôležitý post komisár Maroš Šefčovič, tak sa, dokonca mal na starosti energetiku, nepodarilo sa zabrániť, nepodarilo sa zabrániť vybudovaniu plynovodu Nord Stream 2, ktorý ohrozuje naše ekonomické záujmy. A v prípade, že bude, čo teda bude, obchádzať Slovensko, že sa spojazdní, tak Slovensko príde ročne o stovky miliónov eur do štátneho rozpočtu, čo je vážne poškodenie záujmov Slovenska. Takže v týchto oblastiach by som privítala, keby Slovenská republika bola výrazne asertívnejšia.
Na záver by som chcela ešte podporiť jednu konkrétnu oblasť, ktorú otvorila moja kolegyňa Anna Verešová, a sa v nej aktívne angažuje. A myslím si, že súvisí, veľmi úzko súvisí aj so zahraničnou politikou Slovenska, a to je otázka náboženskej slobody. Často sa venujeme vnútorným témam a vnútorným rozbrojom. Ja som tiež prvú časť rozpravy venovala rozporom v oblasti zahraničnej politiky, ale toto je téma, na ktorej by, na ktorej by sme sa mohli všetci zjednotiť a zhodnúť, a síce podporovať náboženskú slobodu a slobodu vierovyznania hlavne vo svete.
Viete, že nedávno sme slávili Veľkú noc. Mnohí z nás boli na bohoslužbách. My na Slovensku sme Veľkú noc strávili pokojne, ale v iných krajinách, na Srí Lanke to boli obrovské bombové výbuchy, kde zahynuli stovky ľudí. Útoky na Srí Lanke nie sú ojedinelou záležitosťou a v posledných rokoch vo svete sme videli obrovský nárast porušovania náboženskej slobody a slobody presvedčenia. Podľa štúdie organizácie Pearce Center mediánové hodnoty indexu vládnych obmedzení náboženskej slobody ako indexu nepriateľských prejavov voči náboženským skupinám vykazujú v posledných troch rokoch stúpajúci trend. A podľa inej organizácie Open Doors počet sledovaných krajín, v ktorých sú osobitne kresťania prenasledovaní vo vysokej alebo extrémne vysokej miere, sa zvýšil z 22 v roku 2014 na 40 v roku 2019, teda dvojnásobne narástol.
Túto situáciu reflektujú aj medzinárodné organizácie. Reflektujú aj jednotlivé členské štáty, občianska spoločnosť na západe. Aj vo svojich vyjadreniach prijal uznesenie Európsky parlament. Takisto mnohé krajiny majú designovaného predstaviteľa pre náboženskú slobodu a snažia sa presadzovať, presadzovať tieto otázky aj vo svete. Napríklad Veľká Británia robila veľký audit, či už legislatívnych, nelegislatívnych vyhlásení, a ide spracovať stratégiu v oblasti presadzovania náboženskej slobody, nie teda len vo Veľkej Británii, ale hlavne v zahraničí.
Len spomeniem štáty, ktoré majú osobitného predstaviteľa na tieto otázky. Sú to napríklad Spojené štáty americké, Veľká Británia, Nemecko, Dánsko, Fínsko, Litva, Maďarsko, disponujú designovanými predstaviteľmi pre podporu náboženskej slobody a slobody presvedčenia na úrovni vládneho splnomocnenca, štátneho tajomníka, ambasádora so zvláštnym poslaním či osobitného vyslanca. Teda ak by nás niečo mohlo zjednotiť, tak je to aj úsilie v oblasti podpory náboženskej slobody a slobody presvedčenia.
Kolegyňa Anna Verešová predstaví počas tejto schôdze na osobitnom stretnutí ľudskoprávneho výboru návrh politickej deklarácie, resp. uznesenia, ktoré prináša konkrétne podnety pre aktivitu ministerstva zahraničných vecí v tejto oblasti. A rada by som teda z tohto miesta požiadala pána ministra, aby sa týmto uznesením zaoberali, zvážili podporu uznesenia a implementáciu konkrétnych odporúčaní.
Na záver by som chcela popriať veľa úspechov ministerstvu zahraničných vecí, keďže vieme, že teraz máme, Slovensko má predsedníctva v OBSE, OECD. V OECD máme na starosti dôležitú agendu, ktorá je, ktorá má čím ďalej tým väčší dopad, digitalizácia. A želám celému tímu ministerstva veľa úspechov pri presadzovaní našich záujmov vo svete.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickými poznámkami šesť poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa. Ako prvý pán poslanec Blaha.