45. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som rád reagoval na niektoré výroky, ak dovolíte, pán poslanec. Spomínali ste vo vašom vystúpení, že my si spojencov nevyberáme. No, ja osobne som celkom odlišného názoru. Práveže spojencov si musíme vyberať a musíme si vyberať veľmi dôsledne a som presvedčený o tom, že sme tak urobili už v roku 2004, keď sme vstúpili do Severoatlantickej aliancie, Európskej únie a tým sme sa istým spôsobom zaviazali aj plniť určité záväzky. Okrem iného napríklad aj v súvislosti s tým, že budeme spoločne prispievať na kolektívnu obranu.
Čiže nie celkom som porozumel tomu, čo ste spomínali, že proti komu potrebuje Európa zbrojiť. No, ono je to aj o tom, že ak tu máme nejaké dohodnuté pravidlá a sami ich nedodržiavame, tak sme potom len čierni pasažieri. A takýto čierny pasažier, bohužiaľ, Slovenská republika dlhodobo práve v Severoatlantickej aliancii je. A toto je práve vec, o ktorej by sa malo ďaleko otvorenejšie hovoriť. Podstatne viac ako o tom, že za každých okolností sa tu musí niekomu naliepať nálepka na čelo, že tu obhajuje zahraničnú politiku Spojených štátoch amerických, ale toto je jeden hlboký omyl, ktorý zo strany SMER-u – sociálnej demokracie z poslaneckých lavíc počúvam pomerne pravidelne. My neobhajujeme zahraničnú politiku Spojených štátov amerických. My obhajujeme zahraničnú politiku Slovenskej republiky. A tu sa vraciam oblúkom k tomu, čo som povedal na začiatku. Zaviazali sme k tomu, že budeme spojencami v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii. O tom to celé je.
A keď ste spomínali tých Slovanov, ja by som sa rád opýtal: Ukrajinci nie sú Slovania? V Donecku a Luhansku nežili Slovania? Čo tých viac ako 10-tisíc mŕtvych od tej doby, odkedy Ruská federácia tam posiela dovolenkovať svojich vojakov. Nie sú Slovania Srbi a Chorváti, keď už sa teda rozprávame o slovanskej vzájomnosti a všeslovanských princípoch. Takže aj toto si treba uvedomiť, keď hodnotíme zahraničnú politiku z určitého uhla pohľadu.

Blaha.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ďakujem ti za tie silné slová proti zbrojeniu, proti militarizmu a proti totalitárnym tendenciám liberalizmu, ktoré si krásne vysvetlil na tej spomienke za bývalým režimom, kedy ten intelektuálny život ovládali rôzni zväzáčikovia, aparátčikovia, náruživí, aj keď hlúpi.
Jedného zacitujem, volá sa Ondrej Dostál, nie je tu náhodou medzi nami, asi niekam odbehol, ktorý v roku 1988 pre Nové slovo, týždenník komunistickej strany, napísal: "Pioniermi sa stávajú deti plné nadšenia. Ale aký zväzák bude z pioniera, ktorý je zvyknutý, že ho vedú za ruku? Význam Socialistického zväzu mládeže je nepopierateľný." Krásne, že? Toto hovoril pán Dostál, náruživý aparátčik bývalého režimu a dnes náruživý aparátčik tohto režimu.
A to je tá tragédia, že takíto ľudia majú v každom režime miesto, slúžia veľmi poctivo každému veľkému bratovi, ktorý sa nanominuje. Predtým to bol Sovietsky zväz, dneska sú to Spojené štáty americké. A preto hovorím o totalitárnej logike, pretože pre týchto ľudí neexistuje iný názor, ktorý by dokázali akceptovať. Pre nich je svet, a to je definíciou totality, rozdelený na my a oni. My máme jedinú pravdu, jedinú ideológiu, v dnešnom prípade je to liberalizmus a všetci tí ostatní, to sú extrémisti, každý, kto nie je liberál, je extrémista, fašista, komunista, kadečo si navymýšľajú, všetko iné je extrém. A treba len poctivo slúžiť tomu veľkému bratovi, ktorý je aktuálny. Verte tomu, že keby o päť rokov došla Čína a obsadila tento priestor, tak si budú títo ľudia písať do životopisu, že milovali celý život ryžu. Takíto ako pán Dostál a bude vypisovať články do nejakých maoistických týždenníkov. Toto je, žiaľ, podľa môjho názoru morálne bezcharakterné a zrúdne a takýto svet si ja nepredstavujem. My dneska bojujeme za slobodnú diskusiu a ja som veľmi rád, že Miro Číž do nej takto prispel.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Poliačik.

Tak ja neviem, pán Číž bol členom Komunistickej strany od roku ´72 do roku ´90. Ak máme rozprávať o aparatčíkoch, tak v tom prípade toto vystúpenie chápem ako sebareflexiu. A zároveň dúfam, že si z jeho vystúpenia zobral najviac práve pán poslanec Blaha, pretože neexistuje výraznejšieho jednostranného človeka, ktorý podriadi všetko polarizácii spoločnosti ako práve on. Si stačí pozrieť jeden status za druhým, tam neexistuje žiadne pátranie po pravde, tam neexistuje nič, tam existuje jediné – snaha zaujať a vytrieskať z toho čo najviac bodov pre seba. A je úplne jedno, že úplne popriem, čo som hovoril pred rokmi, že úplne otočím z mestského liberála na, na, na polofašistu. Lebo dneska pod hociktorý, hociktorý status, ktorý pán Blaha dá von, sa pozrite, kto mu to drukuje. Voliči Harabina, voliči Kotlebu a antisystémové sily. A, chvalabohu, toto budú tiež ľudia, ktorí ho nakoniec nebudú voliť, pretože oni SMER-u svoj hlas, dúfam, nedajú.
Takže zatiaľ čo, zatiaľ čo títo ľudia sú práveže nastavení na jednu stranu, demokrat nemá problém kritizovať zároveň Trumpa a zároveň Putina. Pretože aj na jednej, aj na druhej strane teraz vidíme sklony k totalitarizmu, vidíme k tomu, vidíme sklony k tomu, že je ohrozená liberálna demokracia, a to je niečo, čo by sme mali brániť. Ale to je práve ľuďom, ako je pán Blaha a zrejme aj pán Číž, cudzie, a preto sme teraz nie v spore medzi ruskými a americkými záujmami, tu je spor o civilizačný profil tejto krajiny. A zatiaľ čo títo páni ho ťahajú skôr k totalite, my demokrati ho ťaháme tam, kde patrí, do liberálnej demokracie.

Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Číž.

Ďakujem pekne. No chcel som k pánovi Klusovi.
No len pán, hm, Poliačik, buď ste bezočivý klamár, alebo človek, ktorý... No, bezočivý klamár. V roku 1972 som bol v druhej triede gymnázia. Čiže bol som aparátčik je... Neviem, čo to tu tárate o nejakej komunistickej strane. Ja na rozdiel od vás som sa už dva roky pred rokom ´89 veľmi intenzívne zaoberal situáciou, ktorá tu vznikne po roku ´90, a aj bezprostredne som sa zúčastnil všetkých procesov, ktoré sa odohrávali. Kým vy, neviem, čo ste robili. Čiže ste obyčajný bezočivý klamár a že, že aspoň trošku svedomia. Ale to je jedno.
Pán Klus, máte pravdu, myslel som na vás, myslel som na vás. Lebo za toho "totáča", o ktorom hovoríme, bola ešte tiež tá jedna skupina ľudí, o ktorých hovorí pán Poliačik teraz, ktorí boli presvedčení, že sú nositeľmi absolútnej pravdy a že už jedinou ich úlohou je tú pravdu zvestovať tým ostatným. Bola to pod tým článkom 4 vedúca úloha komunistickej strany. A práve som si myslel, že sloboda po roku ´89, že každý z nás bude prispievať svojimi názormi, ale len poctivo, pre tie názory vo verejnosti, podporu.
Takže toto, čo vy tu hovoríte, a nielenže americkú, ale hlavne u vás britskú, britské záujmy sú vám nesmierne blízke a vynakladáte hrozne veľa úsilia na ich obranu. A čo, samozrejme, nič proti tomu nemám, len predsa sa mi len zdáte, keďže ste poslancom slovenského parlamentu, že primeranú časť aj slovenským záujmom. Alebo keby aspoň ste nám teda hlbšie vysvetľovali, v čom spočíva tá obrovská potreba a význam pre Slovensko, tak hlboko si všímať cudzie záujmy a tak málo pracovať s vlastnými domácimi.

Poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči.

Dobrý deň. Pán predsedajúci, pán minister, kolegovia, kolegyne, taká prestrelka tu bola, že až som duševne nie v pohode (vyslovené s pobavením).
Ak chceme naozaj hovoriť o zahraničnej politike, mali by sme naozaj každý vyjadriť svoj názor, ale možno hľadať veci, na ktorých sa vieme zhodnúť a na ktoré, na ktorých sa nedokážeme zhodnúť, nemali by sme prenášať ako nástroj boja politického. Lebo myslím si, že ani tie, na ktorých by sme sa mohli zhodnúť, v konečnom dôsledku sa nezhodneme.
Moje vystúpenie teda k hodnoteniu priorít zahraničnej a európskej politiky bude venovaný skôr otázkam ľudskoprávneho charakteru a ich dopadom na migráciu v Európe. Teda ako moje dve kolegyne predo mnou, tiež sa budem zaoberať prenasledovaným kresťanom. Stúpajúci trend prenasledovania kresťanov, ale aj iných menšinových náboženských skupín pre ich vierovyznanie začína byť obrovský problém a teda má to obrovský vplyv na presídľovanie ľudí z Blízkeho východu do krajín Európskej únie. Tento fakt spôsobuje v Európe nemalý nárast politických subjektov, a nielen v Európe, ale aj teda na Slovensku, ktoré, v úvodzovkách, bojujú za národné záujmy iba spôsobom, že odmietajú prijímať týchto prenasledovaných kresťanov v ich domovských krajinách. Avšak ak sa jednotlivé krajiny v Európe nebudú ozývať v otázkach slobody vierovyznania, masívna migrácia ľudí nebude zastavená.
Ak sa prenasledovaných pre vieru zastaneme ako civilizované krajiny Európy, dáme im šancu, aby mohli ostať žiť v krajine, kde sa narodili oni a ich predkovia, nebudú mať dôvody odchádzať iba preto, že sú koptskí kresťania, že sa v dôsledku toho na nich pácha smrteľné násilie. Jasné, že tak odchádzajú do Európy na čas, pokiaľ pominú dôvody prenasledovania. Avšak dôvody prenasledovania nepominú. Ak sa ich nezastaneme, nepominie ani masívna migrácia, ktorá naozaj vyľudňuje kresťanov z Blízkeho východu.
Niečo o koptských kresťanoch. Mali sme tu teda aj pána biskupa, ktorého prijal aj môj biskup, teda ja som vierovyznaním gréckokatolíčka, a teda naozaj myslím si, že povedal jednu vec: "My nepotrebujeme ľutovanie, my potrebujeme, aby ste nám pomohli, aby sme mohli žiť v krajine, kde sme sa narodili. My nechceme žiť u vás, my chceme žiť v krajine, kde sme sa narodili. A my sme šikovní a my tam chceme ostať žiť, len potrebujeme dobudovať to, čo potrebujeme, nemocnice, školy a podobne."
Ja som si vybrala Egypt, keďže je destináciou Slovákov, kde častokrát trávime dovolenky, ale možnože málo z nás vie, že práve Egypt je jednou z mnohých krajín, kde sú kresťania náboženskou menšinou a kde čelia prenasledovaniu. Je ich tam len 10 % z 99-miliónovej populácie Egypta, ktorá je prevažne sunnitsko-moslimská.
Egyptskí kresťania sú často obeťami sociálneho vylúčenia a čelia neustále diskriminácii v oblastiach spravodlivosti, vzdelávania a základných sociálnych služieb, tomu sa venujem teda ja. Po vidieckych oblastiach sú častokrát kresťanské dievčatá, a to naozaj vo veku aj 6 rokov, ale spravidla je to 9 až 11 rokov, unášané a teda nútené na konverciu a teda aj na manželstvo. Mnohé tieto prípady nechcú zverejňovať aj konkrétna, konkrétny Egypt a teda naozaj malé dievčatá v ponímaní možno našich dcér alebo vašich vnučiek sú unášané aj tri mesiace mučené, aby teda konvertovali, alebo teda ak majú 11 rokov a do tých 13, aby si teda zobrali manželov, až tak následne sa izolovali od svojej kresťanskej rodiny. Toto sa deje v krajine, kde, kde my chodievame a kde robíme teda aj príjmy danej krajiny.
Tisíce cirkví stále čakajú na oficiálne uznanie a počas reportovacieho obdobia word-watch v roku 2019 tam boli desiatky útokov na kostoly. A napriek tomu aj napriek hroznému násiliu kresťania v Egypte ukázali neuveriteľnú milosť a odpustenie. Koptskí kresťania boli dokonca nominovaní na Nobelovu cenu za mier za rok 2018, za odmietnutie kolektívnej pomsty za smrtiace násilie. Toto je cesta.
Ako by mohlo pomôcť Slovensko? Domnievam sa, že najdôležitejšie pre trpiacich ľudí je zmieriť ich utrpenie a pomôcť im prežiť v ich domovine. Slovensko má na čele zahraničných vecí vás, pán minister, ktorý pomáhal zmierňovať utrpenie ľudí na Balkáne, keď sa tam vraždili a následne bolo potrebné Balkán postaviť na nohy. To isté potrebuje Východ. To znamená, angažovať sa v tom, aby sme sa zastali prenasledovaných kresťanov pre vieru, ktorých vytláčajú z ich domoviny, vytláčajú z ich pôdy práve do Európy, kde ich my nechceme prijímať. Po druhé, je veľmi dôležité dobre koordinovať distribúciu humanitárnej pomoci. Konkrétna pomoc solidarity s utrpením ľudí cez humanitárnu pomoc by mala smerovať na podporu prenasledovaných kresťanov a iných náboženských menšín. Určitá časť percenta humanitárnej pomoci by sa zamerala práve na pomoc prenasledovaných pre ich vieru. Najlepšou alternatívou by bolo koordinovať túto pomoc V4 a dosiahlo by sa viac peňazí na adresnú pomoc práve pre tých, ktorí to potrebujú. Išlo by o výstavbu nemocníc, škôl, čím by sme mohli ľuďom umožniť to, aby prežili vo svojich domovinách, aby si vytvorili infraštruktúru, aby dokázali vzdelávať svoje deti, ktoré sú mimo vzdelávacieho procesu, a aby mohli ošetriť zranených práve v ich nemocniciach.
Jasné, že kvapka v mori je Slovensko, ale ak by sme spojili v rámci V4, verím, že teda by sa nám to spoločne podarilo. Máme na to aj legitímny nárok určiť si nejaké percento, pretože mám za to, že ak máme, máme bojovať s nejakou neregulovanou migráciou, my chceme riešiť príčiny tejto migrácie, a to je práve pomáhať v krajinách, kde našu pomoc potrebujú, aby tam mohli ostať žiť.
Svoj prejav skončím tým, že teda, ako som hovorila, som vierovyznaním gréckokatolíčka a v päťdesiatych rokoch chceli túto cirkev zlikvidovať. Možno je mi blízke práve to prenasledovanie kresťanov aj preto, lebo napríklad slovo gréckokatolík bolo vymazané zo slovníka slovenského jazyka v roku 1953. Likvidovali nás, naše staré mamy, kňazov a biskupov zatvárali. Toto nesmieme dopustiť, ani keď sa to deje vo svete.
Ďakujem.

Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Mizík.