45. schôdza

Ďakujem pekne, pán kolega Martinák, za vašu reakciu, ale rozmýšľam, že či som ja zle artikulovala, alebo ste vy zle počuli. Pretože to som vôbec o týchto veciach nehovorila, nehovorila som nič o zlom stave vtáctva, hovorila som o Tetrovovi hlucháňovi, ako o jednom druhu. Hovorila som, áno, o chránených vtáčích územiach, kde som práve, naopak, pochválila, že vláda prijala tieto opatrenia. Nespomínala som, že sú tu nejaké holoruby, či plánované alebo neplánované, ale hovorila som, že sú rozsiahle výruby v našich horách, ktoré vidno z lietadla. Takže ja som reagovala len na tie veci, ktoré boli uvedené v správe. Ani nie na všetky, ale vybrala som tie, ktoré majú medzinárodný dopad alebo vyplývajú z nejakých zmlúv, či z dohody OSN alebo z európskych smerníc, a reagovala som len na to, čo je v správe, resp. čo mi v správe chýbalo, a očakávala by som, že pán minister ich doplní.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda. V prvom rade chcem poďakovať všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za živú diskusiu a za všetky prezentované názory, ktoré, samozrejme, sú legitímne v parlamentnej demokracii. Ja sa nemôžem a nemám ani kapacitu, ani ambíciu sa podrobne pristaviť pri všetkom, čo bolo povedané. Ak dovolíte, len veľmi rýchlo.
K pani poslankyni Zemanovej. Ten materiál veľmi explicitne hovorí, že materiál bol vypracovaný na základe podkladov dodaných rezortami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Ja nemám ani kapacitu, ani kompetenciu, aby som ich kontroloval. Tie tri veci, ktoré ste spomenuli, tak nespadajú do kompetencie ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. A tým viac, že Agenda 2030 je vnútorná agenda, ktorú koordinuje podpredseda vlády Raši. Samozrejme, splnomocnenec pre Gabčíkovo je pod ministerstvom dopravy a tie biotopy a výruby, viete dobre, že ministerstvo životného prostredia a ministerstvo pôdohospodárstva. S dôverou sa na nich môžte obrátiť. Ja naozaj musím dôverovať mojim kolegom, že tam dali to, čo tam dali, a nemám inú možnosť.
Pán poslanec Paška, tie veci, ktoré ste hovorili o vývoze zisku a platovej diskriminácii, sú samozrejme dôležité a závažné, ale zase my nemôžme vstúpiť do rokovania bez toho, aby sme nemali odkomunikovanú pozíciu vlády, kde kľúčovými rezortami sú ministerstvo hospodárstva, financií, práce, sociálnych vecí, zamestnávatelia, odbory. Práve to má veľké dopady. Pokiaľ takáto pozícia bude, my sme pripravení do toho vstúpiť. Ale vravím, také rozhodnutie je politické rozhodnutie. Nehovoriac aj o tom, že pokiaľ prinútime Volkswagen, aby platil na Slovensku toľko, koľko platí v Nemecku, otázka je, či bude chcieť mať fabriku na Slovensku, lebo povedzme si na rovinu, že naša konkurencieschopnosť vyplýva aj z toho, že sme lacnejší.
Tri pani poslankyne, pani Verešová, Remišová aj Gaborčáková sa vyjadrovali k téme náboženskej slobody. Chcel by som povedať, že jej venujeme pozornosť aj v rámci nášho členstva v Rade pre ľudské práva. V marci sme zhodou okolností, tohto roka, zorganizovali špeciálnu diskusiu k otázkam náboženskej slobody v Ženeve aj za účasti splnomocnenca Európskej únie Jána Figeľa. Snažíme sa využívať aj našu rozvojovú pomoc, napríklad v krajinách Stredného východu, ako je Irak alebo Libanon, Sýria, sme podporili viacero projektov, ktoré si podali Vysoká školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety alebo Caritas Slovakia, ale sme pripravení hovoriť aj komplexnejšie o tejto téme. Samozrejme, na rozvojovú pomoc potrebujeme projekty, ktoré spĺňajú nejaké definície a charakteristiky, ale veľmi rád sa s vami stretneme na pôde ministerstva a porozprávame sa detailnejšie.
Pán poslanec Klus ako tradične ma zasypal množstvom otázok. Čiastočne sme ich zodpovedali počas obeda a čiastočne už nám dôverujete, že dostanete odpoveď tak, aby sme nemuseli zdržiavať celé plénum.
V každom prípade chcem oceniť alebo vyjadriť moje potešenie nad tým, že viacerí z vás ocenili prácu rezortu diplomacie, prácu, ktorú vykonávame pri plnení programového vyhlásenia vlády v oblasti európskej zahraničnej politiky. Zároveň sa mi však žiada povedať, že parlamentná diskusia o týchto otázkach nebola nikdy tak názorovo polarizovaná, ako je v súčasnosti. Cítime, že zahraničná politika sa stáva výraznou súčasťou vnútroštátnej politiky, čo by bolo pozitívne, nebyť čoraz častejšieho spochybňovania našej orientácie, ku ktorej sme sa prihlásili a o ktorú sme sa snažili prakticky od vzniku Slovenskej republiky.
Prieskumy ukazujú, že väčšina občanov podporuje naše členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii. Našou úlohou teda je, aby sme túto podporu nespochybňovali my sami a neohrozovali tak naše strategické štátne záujmy. Výhody poznáme všetci a sú objektívne nespochybniteľné. Asi najdôležitejšie sú bezpečnosť a prosperita, a to nám práve tieto dve zoskupenia poskytujú. Neexistuje alternatíva, ktorá by garantovala Slovensku a jeho občanom väčšiu bezpečnosť a prosperitu, než je naše členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii.
Ak máme rôzne názory na jednotlivé európske politiky alebo čiastkové medzinárodné dohody, je len vecou vzájomného dialógu a argumentácie, aby sme našli prijateľný konsenzus. Aj keď vieme, ako ťažko sa niekedy dosahuje, musíme sa o to usilovať práve v záujme Slovenskej republiky. A aj to je cieľ týchto dvoch dokumentov, ktoré prinášajú reálny obraz o tom, kde sa Slovenská republika v týchto zásadných otázkach nachádza, akým výzvam sme museli čeliť v ostatnom roku a čo nás ešte čaká.
Veľkým testom, ktorý nás v Únii čaká už o dva týždne, sú voľby do Európskeho parlamentu, ktoré nám ukážu reálny obraz o náladách našej, aj európskej verejnosti. Ako sa ukazuje, najväčšou výzvou tento rok pre Slovensko už nie je len dostatočná účasť našich občanov, ale aj to, aby nás v Európskom parlamente zastupovali poslanci, ktorí majú záujem o rozvíjanie európskeho projektu a nie o jeho deštrukciu.
Kontext je však širší, európsky aj globálny. Musíme sa vysporiadať s brexitom, výsledkami volieb do Európskeho parlamentu, definovaním priorít Európskej únie na ďalších päť rokov, ale aj meniacim sa a často turbulentným globálnym prostredím. Medzi ne bude nesporne patriť, aké nástroje nájdeme na riešenie klimatických zmien, migračných tokov, kybernetických útokov, zvyšovania konkurencieschopnosti Európskej únie, rastúceho extrémizmu, technologickej revolúcie a bezpečnosti. Na tieto výzvy nenájdeme odpoveď sami v našom päťmiliónovom Slovensku. Nájdeme ich predovšetkým v spolupráci s našimi prirodzenými partnermi v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. V týchto zoskupeniach sa náš hlas znásobuje. Sme spolutvorcami všetkých rozhodnutí, a preto prinášajme, prosím, konštruktívne a nie deštruktívne pozície na rokovací stôl. Pozície, ktoré budú mať potenciál získať si partnerov a zlepšiť inštitucionálne fungovanie a vzájomnú súdržnosť.
Predpokladom nášho úspechu je však dôveryhodnosť, čitateľnosť a kredibilita našich pozícií. Tie musia vychádzať z dohody na domácej pôde. Venujme sa preto skutočným problémom a v nich hľadajme kompromis a obhajujme strategický národný záujem. Nevytvárajme si problémy imaginárne. Potrebujeme spoľahlivé spojenectvá a ich predpokladom je aj naša dôveryhodnosť. V súčasnom turbulentnom svete nám totiž nikto nič nedaruje.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložila návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Pri vzniku nadmerného odpočtu sa v mnohých prípadoch rozhodne daňový úrad vykonať kontrolu, čo je úplne v poriadku, pričom ale táto kontrola môže trvať aj jeden rok. Podľa súčasnej úpravy v prípade začatia daňovej kontroly zo strany daňového úradu daňový úrad vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom. Toto v praxi znamená, že daňovému úradu, daňovému subjektu možno nadmerný odpočet zadržiavať až jeden rok, pretože počas tohto jedného roku môže táto kontrola prebiehať.
U nás na Slovensku je však bežnou praxou aj to, že daňové kontroly sú umelo naťahované a predlžované, len aby nemusel byť nadmerný odpočet vyplatený. A nie je vôbec žiadnym tajomstvom, že viac peňazí v štátnom rozpočte z DPH nie je zďaleka len výsledkom efektívnejšieho výberu dane, ale časť z týchto úspešne vybraných príjmov pochádza práve z takéhoto neoprávneného zadržiavania peňazí podnikateľov. Teda tých peňazí, s ktorými vo svojich finančných plánoch počítajú, ktoré na chod svojich firiem potrebujú a ktoré im často pri svojom podnikaní skutočne chýbajú. Zadržaných 5-, 10- alebo 100-tisíc eur sú pre mnohé firmy peniaze na dvojmesačné mzdy zamestnancom, na nákup tovaru, materiálu, splátku úveru, jednoducho na chod spoločnosti, na modernizáciu, na čokoľvek. Ak spoločnosť nemá svoje peniaze, s ktorými počíta, tak má problém. Tento problém môže eskalovať a v mnohých prípadoch vyústi do druhej, druhotnej platobnej neschopnosti a v niektorých prípadoch, ak sa jedná o vysoké sumy a dlhú dobu prebiehajúcej kontroly, môže skončiť aj prachom.
Uvedená úprava pôsobí likvidačne najmä na tých podnikateľov, ktorých podnikanie je založené na veľkých obratoch a malých maržiach, keďže títo podnikatelia nemajú možnosť dostať sa k svojim zdrojom nevyhnutným na ďalšie fungovanie chodu firmy.
Z uvedeného dôvodu predkladáme aj s kolegami tento návrh zákona, ktorým navrhujeme skrátiť lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu na maximálne štyri mesiace od začatia daňovej kontroly, s tým, že odo dňa začatia daňovej kontroly sa nevrátený nadmerný odpočet, v prípade, že sa nepreukáže jeho neoprávnenosť, úročí sadzbou vo výške trojnásobku Euriboru. Predložený návrh zákona tiež zavádza podmienku, že daňový úrad je oprávnený zadržiavať nadmerný odpočet najviac do výšky spornej sumy.
Dovoľujem si v tejto súvislosti poukázať aj na európsku legislatívu, ktorá v čl. 183 smernice o DPH upravuje, ako sa má vysporiadať nadmerný odpočet DPH, a teraz si dovolím zacitovať: "Ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia." A o tie podmienky práve teraz ide. Ich stanovenie má totiž tiež limity.
Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu potvrdil, že autonómia daná štátom v tomto už spomínanom čl. 183 smernice je obmedzená tým, že vrátenie nadmerného odpočtu sa musí uskutočniť v primeranej lehote vyplatením finančnej hotovosti alebo porovnateľným spôsobom. Čo je veľmi dôležité, spôsob vrátenia v nijakom prípade nesmie pre zdaniteľnú osobu predstavovať finančné riziko.
Verím, že z toho, čo som v úvode spomínala, je absolútne jasné, že ak daňový úrad umelo predlžuje túto dobu, po ktorú zadržiava podnikateľskému subjektu odpočet DPH, tak to preňho finančné riziko rozhodne predstavuje.
Uvedené je Európskym súdnym dvorom potvrdené v mnohých rozhodnutiach. Koho to zaujíma, môžem dať k dispozícii značkové čísla, pretože také existujú. Súdny dvor rozhodol, že v prípade zadržaných nadmerných odpočtov DPH musia byť úroky priznané odo dňa, kedy by bol nadmerný odpočet obvykle vyplatený. Obvykle vyplatený znamená odo dňa, kedy by bol vyplatený, ak by u podnikateľa nebola začatá daňová kontrola.
Vážené dámy, vážení páni, v strane SaS rešpektujeme legitímny záujem štátu ako strážcu a správcu verejných financií na preverení všetkých skutočností, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili podozrenia o daňových podvodoch. Ochrana legitímneho záujmu štátu by však nemala byť v hrubom nepomere s existenčnými záujmami kontrolovaného daňového subjektu.
Z uvedeného dôvodu nemáme záujem zasahovať do dĺžky daňovej kontroly, ale navrhujeme, aby k vráteniu nadmerného odpočtu došlo najneskôr do štyroch mesiacov od začatia tejto daňovej kontroly. Podľa nášho názoru sú štyri mesiace dostatočne dlhá doba na potvrdenie alebo vyvrátenie podozrenia, či v danom prípade došlo alebo nedošlo k daňovému podvodu.
Mnohí koaliční poslanci, a nielen poslanci, ale aj predstavitelia vlády stále, neustále tvrdia, že majú záujem zlepšovať podnikateľské prostredie. Podnikateľské prostredie tvoria mnohé jeho podmienky, regulácie alebo mnohé pravidlá. Aj zlepšením niekoľkých, možno na prvý pohľad drobných podmienok vieme podnikateľské prostredie zlepšiť a presne takýmto opatrením je to, ktoré teraz s mojimi kolegami predkladáme. Preto verím, že tento zákon podporíte a prispejete tak aj k tomu, čo vy deklarujete, a síce k tomu, že máme všetci spoločne záujem zlepšovať podnikateľské prostredie.
Pre poriadok ešte uvádzam aj, aj to, čo je potrebné k zákonu uviesť. Tento zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná,
ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Účinnosť tejto novely navrhujeme na 1. januára roku 2020.
Verím, že aspoň tí, ktorí naozaj to myslia s tým zlepšovaním podnikateľského prostredia vážne, tento návrh zákona podporia.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona s tým, že spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc pritom z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. júna 2019 a gestorský výbor do 18. júna 2019.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, opäť mi dovoľte, prosím, predložiť jeden návrh zákona, ktorý je z takej vzorky sady opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré aj s kolegami na tejto schôdzi predkladáme. Jedná sa o návrh zákona, ktorým sa mení dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Povinnosť platiť preddavky na daň sa v súčasnosti týka daňovníkov, ktorých posledná známa daňová povinnosť presiahla 2500 eur. Po prekročení tohto limitu sa preddavky platia povinne od 1. dňa, ktorý nasleduje po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období. Podľa výšky daňovej povinnosti sa odvíja aj frekvencia platenia týchto preddavkov. Ak daňová povinnosť je v rozmedzí od 2500 do 16 600 eur, preddavky sa platia kvartálne. Platenie tých preddavkov prirodzene zaťažuje či právnické osoby alebo fyzické osoby, podnikateľov. Jednak im to zhoršuje cash flow, pretože každého štvrť roka poslať určitú sumu na daňový úrad a teda touto sumou svojich vlastných prostriedkov nemôžu disponovať a teda im tieto ich vlastné prostriedky chýbajú na chod firmy, na nákup čohokoľvek, čo v prevádzke potrebujú. Svojím spôsobom tak úverujú daňový úrad, jemu síce jeho cash flow zlepšuje, pretože mu vopred posielajú peniaze, o ktorých sa ešte stále nevie, či na ne daňový úrad má nárok, ale zároveň zhoršujú svoj cash flow. A na tejto druhej strane im to môže spôsobovať rôzne finančné problémy. A opäť, ak je to firma, ktorá funguje na hranici svojich možností, tak až to môžu byť až likvidačné problémy. Ak mal napríklad podnikateľ predošlý rok lepší, vyšla mu pomerne vysoká daň a povinnosť platiť vysoké preddavky a ak sa mu následne napríklad ďalší rok nedarí, tak platenie týchto vysokých preddavkov môže byť preňho problematické a, ako som už povedala, možno až likvidačné.
A cieľom tohto nášho predkladaného návrhu je preto z uvedených dôvodov zvýšenie zákonnej výšky poslednej známej daňovej povinnosti, nad ktorú je daňovník povinný platiť preddavky na daň, a to z pôvodných 2500 eur na 5000 eur. Toto opatrenie nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, čo, na čom sa zhodlo množstvo odborníkov, naopak, bude to mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nebude to mať vplyv na rozpočet, pretože ide len o cash flow, a ten, si skutočne myslím, že nie je dôvodné, aby štát takýmito opatreniami negatívne cash flow jednotlivých firiem ovplyvňoval.
Vážené dámy, vážení páni, ja som postrehla, že rezort financií dal koncom apríla tohto roku do pripomienkového konania, a to už bolo v čase, keď sme tento návrh podali do parlamentu, ale rezort financií podal návrh, rozsiahly návrh zákona o dani z príjmov, ktorého cieľom je aj podpora malých a stredných podnikateľov. Musím povedať, že konečne. Konečne niečo nešlo len na tlačovej besede, ale aj do nejakých zákonov. A dokonca keď som sa na tento návrh zákona pozrela trošku lepšie, tak ministerstvo v ňom dokonca navrhuje zvýšiť hranicu pre platenie preddavkov u fyzických aj právnických osôb z 2500 na 5000 eur. No akáže to náhoda. Až mám veľkú radosť, tento návrh zákona nepredkladáme s kolegami v tomto pléne prvýkrát, predkladáme ho niekoľkýkrát, a napriek tomu, že zaň koalícia nikdy nezahlasovala, tak by som tu teraz v tomto momente s týmto návrhom nestála, ak by ho niekedy schválila, ale som veľmi rada, že ak ho aj teda neschválila, takže sa ním aspoň inšpirovala, že sa dostal do vládneho, teda zatiaľ do pripomienkového konania. A verím tomu, že keď aj takto uvažuje rezort financií, tak chcem veriť, že dnes už nebráni nikomu nič, ani z členov koalície, aby za tento návrh zahlasovali. Považujem to skutočne za zbytočnú finančnú aj administratívnu prekážku, aby v takejto forme takouto periodicitou a v takejto výške bola stanovovaná výška preddavkov.
Opäť pre poriadok uvádzam, návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti, ani sociálne vplyvy, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Zároveň tento návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. S týmto všetkým je tento návrh zákona v súlade. Účinnosť tejto novely navrhujeme od 1. januára roku 2020, pretože takto to máme aj my v SaS v DNA, že zákony, ktoré majú dopady na daňové zákony a daňové povinnosti a účtovníctvo, by mali mať účinnosť 1. januára kalendárneho mesiaca.
Verím tomu, že tento návrh zákona podporíte. Vyzerá, že na ňom máme zhodu, koalícia a opozícia, takže verím, že dnes už nič nebráni tomu, aby bol čo najskôr prijatý.
Veľmi pekne ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. júna 2019 a gestorský výbor do 18. júna 2019.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, opäť mi dovoľte predložiť jeden návrh zákona, ktorý je zo sady návrhov na zlepšenie podnikateľského prostredia. Keďže nie je žiadnym tajomstvom, že podnikateľské prostredie a neustále na Slovensku zhoršuje, neustále sa prepadáme v rôznych rebríčkoch, či už konkurencieschopnosti Slovenska medzi inými krajinami, alebo v slobode podnikania, a častokrát je tým základným problémom nášho podnikateľského prostredia byrokracia spolu s inými, korupciou a podobnými neduhmi Slovenskej republiky. Tak tento návrh zákona sa týka práve zjednodušenia administratívy, ktorá naozaj naše podnikateľské prostredie kvári.
Takže dovoľte mi, prosím, predložiť návrh zákona spolu s mojimi kolegami, konkrétne Zákonníka práce. A cieľom tohto predloženého návrhu je zjednodušenie pravidiel pri výpočte nároku na dovolenku zamestnancov. Návrh zákona špecifikuje nároky zamestnanca, a síce dovolenku za kalendárny rok, pomernú časť dovolenky a dodatkovú dovolenku.
Dovolenka za kalendárny rok je základným typom dovolenky. Na ňu má zamestnanec nárok, ak pracovný pomer trval nepretržite počas celého kalendárneho roka a zamestnanec vykonával prácu aspoň 21 dní v kalendárnom roku. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej smeny. Časti smien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.
Čo sa týka pomernej časti dovolenky, nárok na tento typ vzniká zamestnancovi vtedy, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka a zamestnanec vykonával prácu aspoň 21 dní v kalendárnom roku. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru 1/12 dovolenky za kalendárny rok. Pomerná časť dovolenky sa zaokrúhľuje na celé dni nahor.
Navrhuje sa úprava aj tzv. dodatkovej dovolenky. Na tento typ dovolenky vzniká nárok zamestnancovi, ktorý vykonáva zdraviu škodlivé, namáhavé a obzvlášť náročné práce. A dĺžka dodatkovej dovolenky je jeden týždeň. Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu mzdy, táto dovolenka sa musí prednostne vyčerpať. Základná výmera dovolenky sa navrhuje v trvaní štyroch týždňov. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, najmenej päť týždňov. Dovolenka zamestnancov v školstve najmenej osem týždňov v kalendárnom roku. V prípade zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka platí zásada,že mu patrí toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. A v prípade pružného pracovného času sa za deň dovolenky v takomto prípade považuje čas, zodpovedajúci
priemernej dĺžke pracovného času, pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni.
==Dovolenka môže byť krátená za každých 21 zameškaných smien o jednu dvanástinu. Za každé neospravedlnene zameškanú smenu môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Dovolenka sa nekráti za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti vzniku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá, a za obdobie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky. Dodatkovú dovolenku možno krátiť iba v prípade neospravedlnených zameškaných smien.
V ďalších ustanoveniach tohto návrhu sú obsiahnuté viaceré pravidlá týkajúce sa dĺžky dovolenky, hromadného čerpania dovolenky, ďalšie aspekty dovolenky, ako situácia, kedy zamestnanec nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, kedy ich splnil a prípady prerušenia dovolenky.
Dámy a páni, ako som už v úvode povedala, kvári nás množstvo neduh podnikateľského prostredia a Slovensko potrebuje rozumné a odvážne reformy. A jednou z nich je aj reforma pracovného práva. Nie kozmetika, nie skutočná, nie zopár drobných zmien, ale skutočná reforma. Zákonník práce treba výrazne zjednodušiť a mieru sociálnej ochrany treba dať na zdravú a vyváženú úroveň. Toto je skutočne v tomto momente veľmi dôležité a verím tomu, že aspoň takáto jedna drobná zmena by mohla prispieť k odbúraniu nejakej čiastočnej byrokracie.
Opäť na záver pre poriadok uvádzam, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Tento návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.
Účinnosť predkladanej novely navrhujeme čo najskôr, teda 1. augusta. To je termín, ktorý sa stíha pri dodržaní riadneho legislatívneho procesu. Sme totiž toho názoru, že pokiaľ sa jedná o návrhy na zmeny, ktoré vedia okamžite niečo odbyrokratizovať, okamžite niečo zjednodušiť, nevstupuje to do účtovníctva, tak s tým treba prísť ihneď, a preto navrhujeme účinnosť tak, ako som uviedla, na 1. augusta.
Toto je, dámy a páni, návrh zákona, ktorý nemá vplyv na štátny rozpočet, nikoho nič nestojí, len zjednoduší byrokraciu, zjednoduší systém výpočtu dovolenky, nikoho o nič neukráti, nikomu nič nepridá, neuberie, skutočne len prácu účtovníčkam. Prosím vás, doprajme im to.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1419. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tiež sa ospravedlňujem, že sme nenahlásili zmenu toho, kto prednesie tento spoločný návrh zákona, a tento skutočne bude tak trošku z inej dielne. Nebude, nebude to návrh zákona, ktorým zlepšujeme podnikateľské prostredie, napriek tomu si myslím, že je to taká, taká milá zmena, ktorá môže prispieť, veď vám poviem komu a čomu.
Dovoľte mi teda, dámy a páni, aby som za skupinu poslancov Ľubomíra Galka, Milana Laurenčíka, Zuzany Zimenovej, Martina Klusa a Jany Cigánikovej a mňa, Jany Kiššovej, predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rodine. Dovoľte mi, prosím, najprv na úvod uviesť, čo ma k tomuto návrhu inšpirovalo.
Keď som sa minulý rok v októbri vydávala, s mojím nastávajúcim sme si priali, aby nás oddal môj kolega a priateľ Peter Osuský. Ten nás však informoval, že hoci by veľmi rád, nemôže. Je totiž poslancom v Starom Meste v Bratislave, my sme mali trvalý pobyt inde v Bratislave a náš sobáš mal byť ešte niekde inde a konkrétne teda v Bernolákove. A v tomto momente nastal kolotoč vybavovačiek a samozrejme aj poplatkov. Za to, že náš sobáš nebude tam, kde patríme, potom poplatok za to, že obrad bude tam, kde nepatríme, a samozrejme ďalší poplatok za to, že nebude priamo na úrade, ale bude niekde mimo úradu. Toto všetko sa síce za peniaze dalo kúpiť, no stále bez Petra Osuského.
Vedeli sme, že bez Petra, ale nevedeli sme s kým. Nevedeli sme teda, kto nás bude oddávať. A to tiež môže byť pre mnohých celkom dôležitá vec. V našom prípade to, našťastie, nebol problém, ale kľudne to mohol byť niekto, napr. z pre nás neprijateľného politického tábora, a som presvedčená, že toto by nemala byť taká nejaká direktíva zhora a aspoň pokiaľ je to čo len trochu možné, tak by tí dvaja sobášiaci sa mali mať možnosť voľby.
Pridávam k tomuto ešte aj nejakú ďalšiu osobnú skúsenosť. Aj mňa počas môjho parlamentného poslancovania oslovilo zopár ľudí, či by som ich mohla oddať. No tiež by som rada, ale nemohla som. Nie som totiž mestská poslankyňa. A to som ani netušila, že ani keby som mestskou poslankyňou bola, tak by to ešte stále nestačilo, pretože by som musela byť mestskou poslankyňou práve z toho, z tej lokality, z ktorej teda títo dvaja snúbenci sú.
A keď sme sa o tom s kolegami rozprávali, tak vyšlo najavo, že viacerí z nás už boli oslovení s prosbou, resp. požiadavkou, aby niekoho zosobášili a museli to odmietnuť, hoci by veľmi radi. Je to čudné, poslanci Národnej rady môžu navrhovať rôzne zákony, môžu meniť pravidlá v spoločnosti, no sobášiť nemôžu.
Vo viacerých diskusiách sme neprišli na žiadne obmedzenia, prečo by to nemalo byť možné a tak sme sa rozhodli to zmeniť. Podali sme preto do parlamentu tento spoločný návrh, ktorého cieľom je umožniť poslancom Národnej rady Slovenskej republiky vykonať sobášny obrad rovnako, ako zákon túto možnosť priznáva starostom, primátorom, ako aj poslancom obecných a mestských zastupiteľstiev. Dôvodom predloženia tohto návrhu je silnejúca spoločenská objednávka po možnosti byť zosobášení poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.
Tí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sú zároveň komunálnymi poslancami či starostami alebo primátormi, patria vo všeobecnosti k tým, ktorých si snúbenci žiadajú ako sobášiacich vo väčšej miere, než bežných komunálnych poslancov, resp. starostov a primátorov. Neraz občania vidia sobášiť poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je zároveň komunálnym poslancom, a žiadajú si ako sobášiaceho aj iného poslanca, ktorý ale nie je komunálnym poslancom, a tento to zo zákona umožnené nemá. A preto touto nami navrhovanou úpravou tento nedostatok odstraňujeme. Ustanovujeme teda, že sobášny obrad môže poslanec Národnej rady vykonať na celom území Slovenskej republiky a pokiaľ ide o odmenu, tak ten to má urobiť bezplatne.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, v súlade aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Tento návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, pretože sa ušetrí, pretože sobášiaci, ktorí by boli z radov poslancov Národnej rady, by nemali nárok na odmenu. Robili by to teda bezplatne.
Dámy a páni, ja chcem veľmi veriť, že tento návrh zákona nie je ani pravicový, ani ľavicový, ani konzervatívny, ani liberálny, nemá v sebe milimeter žiadneho "izmu", je to skutočne len milimetrový krok k nejakej slobode človeka, ktorý sa rozhodol vstúpiť do manželstva, vybrať si aspoň z nejakého väčšieho diapazónu ľudí, ktorí by k nim v tento vážny deň, predsa len je to párkrát za život, aby k nim mohol prehovoriť.
Účinnosť predkladanej novely navrhujeme od 1. augusta 2019. Za podporu vopred veľmi pekne ďakujem.

Vážený pán predseda, ja sobášiť nechcem, ale podať informáciu z výboru môžem. Takže dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a takisto, aby bol pridelený výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.