45. schôdza

Tak ešte raz ďakujem, pán predseda, za slovo. Dovolím si doplniť niekoľko informácií k tejto téme. Je mi trošku ľúto, že v podstate prezentujeme tento návrh podľa môjho názoru apolitického charakteru a zdá sa, že by mohol byť aj všeobecne prijateľný, pred takýmto poloprázdnym plénom. Ale napriek tomu verím tomu, že sa dobrá správa o tom, že táto zmena môže byť všeobecne prospešná, bude niesť najmä koaličnými lavicami, nakoľko tieto v tejto chvíli viac-menej zívajú prázdnotou.
A prečo to hovorím? Súvisí to samozrejme aj s tým, že máme tu konkrétny príklad, alebo niekoľko konkrétnych príkladov, kedy sa naozaj tento problém na Slovensku vyskytol. Máme tu niekoľko príkladov, kedy sa politický inštitút referenda a petičného práva zneužil. A ja si dovolím za všetky spomenúť jeden. Mám na mysli napríklad petíciu ohlásenú ešte v júni 2016, ak si dobre pamätám, kolegami zo strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko o vystúpení Slovenskej republiky z Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Je to ich svätým právom mať takúto iniciatívu, je to ich svätým právom mať takýto bod programu vo svojom politickom programe, ale pravda je aj taká, že pokiaľ zbierajú takéto petičné podpisy, a dnes je všeobecne známe, že ich nenazbierali dosť, tak sa potom veľmi otvorene rozprávajme aj o tom, že v roku 2016 to začali realizovať na základe určitej eufórie, ktorá vznikla vystúpením alebo teda referendom o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie, tzv. brexite, kedy viaceré antisystémové radikálne, fašistické, neonacistické, neomarxistické, a tak ďalej a tak ďalej, strany naprieč Európou začali nad touto myšlienkou ako rozbiť Európsku úniu uvažovať a teda spúšťali podobné iniciatívy. No a za ten čas, ako ste si iste všimli, uplynuli už takmer tri roky a stále sa petície oficiálne zbiera. Napriek teda tomu, že sme sa z úst predsedu tejto politickej strany tento víkend dozvedeli, že možno to už s tým vystúpením Slovenska z Európskej únie nie je až také aktuálne. A možnože je naozaj dobré prehodnotiť túto myšlienku a bavme sa už len o vystúpení zo Severoatlantickej aliancie, ktorú zároveň zakaždým títo poslanci majú potrebu počastovať aj rôznymi inými radikálnymi výrazmi.
A o toto sa nám práve jedná, aby ak samotní autori petície napríklad zmenia názor, nehovoriac už o množstvách občanov, ktorí dnes na príklade Veľkej Británie vidia, že vystupovať z Európskej únie možno vôbec nemusí byť až taký dobrý nápad a už tobôž nie v prípade relatívne malej 5,5- miliónovej krajinky, keď si ju porovnáme so 67-miliónovou Veľkou Britániou, ktorá sa stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, jadrovou veľmocou, jednou z najväčších armád sveta a tak ďalej a tak ďalej, piatou najväčšou krajinou, pokiaľ ide o svetový obchod, a tak ďalej. Takže zdá sa, že niektorí už pookriali, niektorí precitli, ale podpisy pod petíciu platia. A toto vnímame ako problém.
Preto som otvorený rozprávať sa otvorene aj o tom, ako dlho má takáto petícia byť zbieraná. Nemusí to byť nami navrhnutých šesť mesiacov, v rámci druhého a tretieho čítania si viem predstaviť, že dôjde k zmene v rámci tejto lehoty, pokiaľ prídu kolegovia, alebo kolegyne s nejakým pozmeňujúcim návrhom, ktorý by to dokázal upraviť. Ale bavme sa konkrétne o tom, že naozaj tento príklad hovorí za všetky, že tu máme politické zneužitie petičného práva a máme tu aj snahu o zneužitie referendovej demokracie, tak ako ju na Slovensku poznáme. Práve na nie možno celkom sväté účely, aspoň prinajmenšom z môjho politického pohľadu. A ak sa teda tri roky zbierajú takého petičné podpisy a možno sa budú zbierať ďalšie tri, päť, desať rokov, tak to nikto z nás pravdepodobne v tejto sále nemôže považovať za správne.
Preto prichádzame s touto zmenou, verím že systémovou. Je to súčasť toho balíka, o ktorom som rozprával na predchádzajúcej schôdzi, keď tu bola snaha o sfunkčnenie referenda, ku ktorému sa aj my hlásime, akurát že máme predstavu, že treba začať týmito drobnými systémovými krokmi, aby sa referendová demokracia nezneužívala a aby naozaj malá menšina občanov nerozhodla v nejakej veľmi rizikovej otázke o veľkej väčšine občanov.
Takže toto je prvý z takýchto návrhov. Určite ich máme pripravených podstatne viac. A ja verím tomu, že toto je ten prvý a najprijateľnejší, na ktorom sa dokážeme v rámci pléna všetci zhodnúť. Takže vopred budem rád za vašu podporu. A keď vás táto problematika zaujíma a chcete si o nej naštudovať trošičku viac, rád by som dal do vašej pozornosti už zmieňovanú publikáciu Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, konkrétne Parlamentného inštitútu, evidenčné č. je to 83/19 a volá sa to Lehoty podpisovej petície a kvórum platnosti referenda v Chorvátsku, Írsku a vo Švajčiarsku. Tieto krajiny sme vytipovali ako tie, kde naozaj referendová demokracia má svoje pevné miesto. A práve napríklad také Chorvátsko, ktoré nám historicky, kultúrne aj počtom obyvateľov je veľmi blízke, nám môže slúžiť ako zaujímavý príklad a ten si dovolím tu na záver môjho vystúpenia uviesť.
V Chorvátsku, milé dámy, vážení páni, totižto sa môže zbierať petícia pod referendum alebo teda za vypísanie referenda len dva týždne. My navrhujeme šesť mesiacov. Čiže ak v Chorvátsku sú schopní to niektorí zvládnuť za dva týždne, čo je považujem za veľmi krátku lehotu, ale mali sme tam niekoľko podobných iniciatív, tak nevidím dôvod na to, aby sme to my nezvládli za šesť mesiacov. Pričom, ako hovorím, som otvorený diskutovať na tému rozšírenia tejto lehoty, pokiaľ sa naozaj najmä občianske iniciatívy budú cítiť týmto nejakým spôsobom ukrátené, ak budú potrebovať, aby táto lehota bola dlhšia. V tejto súvislosti sme veľmi ochotní načúvať najmä na to, aby sa v tých šiestich mesiacoch alebo v nejakom inom časovom období udiali napríklad voľby. Pretože mnohé petičné iniciatívy sa dejú práve bezprostredne v súvislosti s voľbami, pretože počas nich sa pomerne jednoducho dajú petičné podpisy zbierať. Čo ja kvitujem a uznávam a rešpektujem, že je to správna a múdra iniciatíva. Takže my sa zase nebránime ani týmto zmenám. Sme ochotní načúvať a pevne verím, že k takejto diskusii dôjde v rámci druhého čítania a vopred vám ďakujem všetkým za podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická. Uzatváram možnosť prihlásenia. Poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Oceňujem, že pán predkladateľ ešte vystúpil v rozprave, a bolo by podľa mňa také až neslušné, ak by som sa neozval k tejto téme. Pretože sám veľmi dobre viem, keď vystúpime k niečomu a žiadame zároveň tým si aj určitú spätnú väzbu, aby tu aspoň nejaký náznak diskusie bol. Tak keď už naznačil konkrétnu komunikáciu s nejakými občianskymi združeniami, resp. spoločenstvami, či pri príprave tohto návrhu, samotnej lehoty tých šiestich mesiacov prebiehali nejaké diskusie, prípadne, ako dopadli tieto diskusie, keď sa tento návrh zákona pripravoval. Čiže toto by ma zaujímalo. Ďakujem.

S reakciou poslanec Klus.

Ďakujem pekne. Oceňujem, pán poslanec, že ste prihlásili do rozpravy a položili túto otázku. A moja odpoveď je áno, diskutovali sme. Priznávam bez mučenia, že niektoré iniciatívy tým neboli úplne nadšené, pretože naozaj sa im zdá tá 6-mesačná lehota pomerne krátka. Aj preto som tu niekoľkokrát zdôraznil, že sme ochotní diskutovať o tom, či ju prípadne predĺžiť. Veľmi podstatné ale bolo práve to, aby počas tých šiestich mesiacov sa konali nejaké všeobecné voľby. Pretože mnohé z týchto petičných iniciatív sú najaktívnejšie práve počas volieb, však to všetci poznáme, najmä v súvislosti napríklad s iniciatívou proti hazardu. Mnohé petičné aktivity sa dejú práce počas volieb, lebo inak by ste napríklad tých 30 % podpisov v meste veľkosti Banskej Bystrice alebo Žiliny alebo Nitry nemali šancu vyzbierať, tieto podpisy. Takže tomuto sme naklonení. Vieme si predstaviť legislatívnu zmenu tak, aby tých 6 mesiacov obsahovalo aj teda možnosť konania sa volieb. Ale v tomto prípade, aby som to zase trošku upresnil, hovoríme o petícii pod všeobecné, celoštátne referendum, čo je trošičku iná vec ako miestne alebo regionálne referendum. Takže tam sa môžme potom naozaj veľmi aktívne rozprávať o tom, akým spôsobom k tomu majú jednotlivé tie iniciatívy, spoločenstvá, akokoľvek to nazveme, pristúpiť. Ale vôbec sa nebránime tomu, aby sme aktívnejšie aj počas toho druhého čítania ešte k tejto téme zaujali stanovisko.

Ďakujem a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? Nie. Spravodajkyňa, pani? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej nasleduje prvé čítanie návrhu poslancov Kiššovej, Blahovej, Kaščákovej, Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 1441, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1535.
Dávam slovo poslankyni Kiššovej, aby návrh zákona uviedla.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Natálie Blahovej, Renáty Kaščákovej a Jozefa Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1441.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení.
Opäť skúsim na úvod trošku priblížiť problém, ktorý by sme s kolegami chceli týmto návrhom zákona riešiť. Predstavte si manželov dôchodcov, ktorí majú spoločný účet, na ktorý im obidvom spoločne pravidelne chodí dôchodok. Ak jeden z týchto manželov zomrie, tento účet sa stáva predmetom dedičského konania, čo v praxi znamená, že pozostalý, teda buď vdova alebo vdovec, nemôže s týmto účtom až do jeho vysporiadania disponovať. Toto môže trvať niekedy aj roky. Na tento účet ale tomuto pozostalému stále chodí jeho vlastný dôchodok, ku ktorému sa ale nevie dostať. Ak si ihneď založí nový účet a požiada Sociálnu poisťovňu, aby mu začala dôchodok posielať na tento nový účet, Sociálna poisťovňa má na túto elementárnu transakciu lehotu 90 dní.
Áno, 90 dní trvá Sociálnej poisťovni transakcia, ktorá komukoľvek, kto má hocijaký účet v akejkoľvek banke, trvá cez internetbanking rádovo sekundy. V praxi toto znamená, že celé tri mesiace sa jeden dôchodca, jeden vdovec, vdova nedokáže dostať k svojmu dôchodku. Kým zdieľanie spoločného účtu týchto manželov počas ich spoločného života im prinášalo rôzne výhody, úsporu a tak ďalej, tak po úmrtí, kedy má pozostalý vdovec alebo vdova kopu aj mimoriadnych výdavkov, napríklad výdavkov spojených s pohrebom, nedostane sa nielen k svojim peniazom, čo je v tomto prípade v poriadku, lebo absolútne chápeme, že pokiaľ teda je to spoločný účet a jeden z nich zomrie, tak tento účet sa stáva predmetom dedičského konania a je úplne v poriadku, že bude zablokovaný, ale nie je v poriadku, ak naďalej Sociálna poisťovňa tomu druhému majiteľovi účtu, tomu pozostalému naďalej posiela na tento účet ďalšie tri mesiace jeho dôchodok, pričom požiadal o to, aby mu ich posielala, tieto peniaze, na iný účet.
Možno sa to javí ako drobnosť, no verte mi, že mnohým mimoriadne komplikuje situáciu. A mňa veľmi, veľmi, veľmi osobne mrzí, že Sociálna poisťovňa sama od seba v dnešnej dobe tento problém nerieši napríklad tým, že napriek zákonnej lehote 90 dní, že by tieto žiadosti vybavovala promptne a že by nevyužívala tých 90 dní, ktoré na to má. Pokiaľ by takto promptne konala, nemali by sme možno viacerí z vás v mailoch takéto sťažnosti ľudí, ktorí si s tým nevedia poradiť.
Cieľom predloženého návrhu je z uvedeného dôvodu zavedenie povinnosti pre Sociálnu poisťovňa promptnejšie reagovať na záujem poberateľa dávky sociálneho poistenia, nechať si tieto dávky poukazovať na iný bankový účet, a to skrátiť 90-dňovú lehotu na tri pracovné dni.
Návrh sa týka všetkých dávok, avšak najpočetnejšou skupinou, ktorých sa táto zmena dotkne, sú starobní dôchodcovia. Hoci v minulosti najmä u poberateľov starobného dôchodku prevládala tendencia nechať si dôchodok doručovať priamo na adresu bydliska poštovým doručovateľom, v súčasnosti sa situácia začína obracať v prospech bezhotovostného poukazovania starobného dôchodku na účet v peňažnom ústave. Tento trend prevažuje najmä u čerstvých dôchodcov, ktorí boli navyknutí na bezhotovostné zasielanie mzdy na účet. Výhodou bezhotovostného zasielania dôchodku na účet v banke okrem možnosti zriadenia rôznych inkás, trvalých príkazov a priebežné úhrady nákladov, či už na bývanie a tak ďalej, je aj zníženie majetkovej kriminality voči dôverčivým dôchodcom, ktorí svoje úspory prechovávajú doma, ale aj zníženie násilnej majetkovej kriminality voči poštovým doručovateľom.
Je preto úplne namieste neodrádzať poberateľov týchto dávok od bezhotovostnej platby tým, že človeku hrozí riziko, že keď sa čokoľvek stane a on bude potrebovať zmeniť účet, kam mu má Sociálna poisťovňa posielať jeho peniaze, že s tým bude mať obrovský problém.
Trojmesačná lehota na zmenu jedného čísla účtu by bola možno primeraná v administratívno-technických podmienkach 19. storočia, ale určite nie dnes. Dámy a páni, máme 21. storočie a skutočne 90 dní meniť jedno číslo účtu je absolútne neprimerané a je to voči týmto ľuďom mimoriadne nefér.
Som presvedčená, že by sa v tomto mala Sociálna poisťovňa správať viac proklientsky, a to aj bez zmeny zákona. Ale keďže sa to nedeje, tak je na mieste prísť s takýmto návrhom na zmenu.
A túto zmenu nepodávame prvýkrát, dámy a páni. Stojím tu s ňou už druhýkrát. A prvýkrát neprešla, neviem, či prejde dnes. Opäť je to, dámy a páni, neľavicové, nepravicové, neliberálne, nekonzervatívne. Je to proste vyjdenie v ústrety ľuďom normálnym bežným prístupom tak, ako to komerčné subjekty robia. Ja nevidím jediný dôvod, prečo by tak nemala konať aj Sociálna poisťovňa.
Opäť pre poriadok, predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Tento návrh zákona nemá vplyv na verejné financie, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, ani negatívny vplyv na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv. Vzhľadom na predkladanú dĺžku legislatívneho procesu navrhujeme, aby účinnosť tohto návrhu zákona bol 1. augusta 2019.
Dovoľte mi naozaj sa veľmi, veľmi prihovoriť za to, aby bol tento návrh zákona schválený. Skutočne to pomôže mnohým poberateľom dávok od Sociálnej poisťovne. Dámy a páni, ak sa náhodou rozhodnete, že len preto, že to je návrh z dielne opozície, ho neprijať, prosím vás, inšpirujte sa ním, prídite opäť, nebolo by to prvýkrát, zrejme ani poslednýkrát, kedy si tak trošku požičiate náš návrh zákona. Prosím vás pekne, doneste ho sem vy, my ho veľmi radi podporíme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Bašistovej, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som samu seba určila namiesto pána poslanca Mihála za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1441.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1535 z 25. apríla 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pani navrhovateľka? Nie.
Pani spravodajkyňa? Nech sa páči.