45. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi za predkladateľov z klubu SaS predložiť aj ďalší návrh zákona, konkrétne v tomto prípade zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona veľmi úzko súvisí s tým predchádzajúcim, pretože sa opäť týka brigádnických prác študenta, ale naschvál sme to rozdelili, pretože pokiaľ by sa našla vôľa v tejto snemovni ktorúkoľvek z týchto dvoch častí podporiť, aj to pomôže.
Takže dovoľte mi, teraz poviem pár slov k tomuto druhému návrhu. Jeho cieľom bolo zjednodušiť a uvoľniť podmienky pre brigádnické práce študentov a rovnako tiež vznikol v spolupráci strany SaS s našou mládežníckou organizáciou Mladí SASkári, keď sme diskutovali o tom, akým spôsobom vieme mladých ľudí motivovať k práci už počas štúdia. Ako som už povedala v predchádzajúcom vystúpení, mnoho mladých ľudí neustále odchádza zo Slovenska a jedným z tých dôvodov sú aj mizerné platy. A preto si myslím, že by sme sa na študentov mali pozrieť trošku bližšie a pozrieť sa na to, ako by sme im vedeli pomôcť.
Cieľom tohto návrhu je zvýšiť finančnú motiváciu študentov privyrábať si počas štúdia a získavať už počas štúdia cenné skúsenosti a kontakt s praxou. Zároveň má motivovať aj zamestnávateľov zamestnať aj študentov, teda mladých ľudí bez nejakej významnej praxe, a dať im šancu u nich v práci, u nich na ich pracovisku sa mnohému naučiť.
Podľa súčasnej právnej úpravy si môže študent pracujúci v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov určiť jednu dohodu, na základe ktorej nebude z tejto dohody povinne dôchodkovo poistený, ak jeho mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne sumu 200 eur. Ak študent na jednu dohodu zarobí do 200 eur, jeho zamestnávateľ z tohto príjmu platí do Sociálnej poisťovne len odvody na garančné a úrazové poistenie. Celkové odvody zamestnávateľa pri príjme študenta do 200 eur vrátane tak dosahujú 1,05 % z hrubého príjmu. Ak mesačný príjem študenta, ktorý je pravidelne mesačne odmeňovaný, alebo zistený priemerný mesačný príjem študenta z dohody, ktorý nie je pravidelne mesačne odmeňovaný, presiahne túto uvedenú sumu, tých 200 eur, vzniká mu povinné dôchodkové poistenie a študent je povinný z rozdielu medzi mesačným príjmom, respektíve medzi tým priemerným mesačným príjmom a tou sumou 200 eur platiť odvody, pričom poistné odvádza zamestnávateľ.
Súčasná právna úprava predstavuje pre študenta a jeho zamestnávateľa vysoké náklady, ktoré sa, samozrejme, premietajú do výšky jeho čistej odmeny. V návrhu preto navrhujeme zvýšiť túto hranicu 200 eur na výšku minimálnej mzdy, z ktorej študent nebude povinný, nebude povinne dôchodkovo poistený, a teda nebude z nej platiť odvody do sociálneho, na sociálne poistenie.
Zo štatistík Sociálnej poisťovne vyplýva, že celkový počet dohôd študentov, teda brigádnikov, sa v apríli v roku 2019 oproti rovnakému mesiacu v roku 2018 znížil o 1 675, avšak zároveň o 2 172 vzrástol počet dohôd, z ktorých študenti odvádzajú poistné na dôchodkové poistenie a dosiahli z nich príjem viac ako 200 eur mesačne. V apríli v roku 2019 Sociálna poisťovňa v prípade brigádujúcich študentov evidovala spolu 90 772 týchto dohôd, z ktorých evidovala celkovo 58 158 dohôd o brigádnickej práci bez dôchodkového poistenia. Prečo toľko čísiel? Chcem povedať, že toto znamená, že predložený návrh zákona sa bezprostredne týka približne 33-tisíc pracujúcich študentov, čo je približne tretina z toho celkového počtu pracujúcich študentov.
A chcela by som v tejto súvislosti spomenúť, že v posledných rokoch sme svedkami toho, že nám stále viac a viac ľudí odchádza zo Slovenska. Ja sa na to snažím poukazovať pri každej príležitosti, pretože je našou úlohou vytvoriť im také podmienky, aby jednoducho neboli vyháňaní z našej krajiny.
Na rok 2019 sa stanovila nariadením vlády č. 300/2018 Z. z. suma minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou vo výške 520 eur za mesiac. V prípade prijatia tohto nášho návrhu, o ktorom teraz hovorím, ak by v roku 2019 zarábal študent minimálnu mzdu 520 eur mesačne a odvodová výnimka by zodpovedala minimálnej mzde, ušetril by oproti súčasnému stavu 268,8 eur ročne. Pre zamestnávateľa by to znamenalo úsporu vo výške 652,8 eur ročne. A toto sú tie čísla, ktoré som naozaj chcela povedať a ktoré som chcela zdôrazniť, že toto je pre toho študenta, ktorý si privyrába a dostane za tú svoju prácu minimálnu mzdu, teda sumu vo výške minimálnej mzdy, pre neho je tých 260 eur skutočne veľký peniaz. Je to určite motivujúce a nielen pre študenta, ale aj pre zamestnávateľa a ten synergický efekt z tohto nie sú len ušetrené peniaze, je to to, že obidvaja budú mať motiváciu, aby, ten študent aby išiel popri škole pracovať a zamestnávateľ aby mu tú šancu dal.
Opäť pre poriadok, zákon, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Tento návrh zákona bude mať minimálny negatívny vplyv na verejné financie, keďže výber odvodov z dohôd o brigádnickej práci študentov je oproti iným zdrojom príjmov z verejného rozpočtu zanedbateľný. Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny sociálny vplyv a nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
Navrhujeme účinnosť na 1. augusta roku 2019.
Dámy a páni, opäť je to návrh zákona, ktorý nemá v sebe politikum, nemá v sebe nič, čo by mohlo niekoho vyrušovať, a preto chcem veriť, že podporíme študentov. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1451. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1542 z 25. apríla 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Včera som takto vystupovala a nebol problém.
Dobre, čiže ja by som rada ako aj pri predchádzajúcich návrhoch, ktoré vzišli z dielne strany SaS, povedala pár slov k tomuto návrhu. Vyžiadala som si stanovisko ministerstva práce a vybrala som z neho to, čo by možno mohlo otvoriť ešte ďalšiu diskusiu v rámci tohto zákona. Čiže platenie poistného na sociálne poistenie z dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru bolo v roku 2013 zavedené práve s cieľom odstrániť nerovnosť dohodárov a zabezpečiť im možnosť nadobúdať nároky v sociálnom poistení prácou na dohodu.
Študenti pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov, rovnako ako poberatelia dôchodkových dávok pracujúci na dohodu o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru majú na rozdiel od ostatných dohodárov možnosť využiť tzv. odvodovú úľavu až do výšky príjmu 200 eur mesačne. V odôvodnení návrhu sa uvádzajú pozitívne dopady na príjem študenta a na výdavky jeho zamestnávateľa, avšak neuvádza sa negatívny dopad predloženého návrhu na budúce nároky študentov zo systému sociálneho poistenia.
Platenie poistného na dôchodkové poistenie má aj druhú stranu, a to zakladanie nárokov na dávky dôchodkového poistenia. Platenie poistného zakladá obdobie dôchodkového poistenia, ktoré sa započítava do potreby doby poistenia pre vznik nároku na invalidný a starobný dôchodok, nevynímajúc pozostalostné dôchodky v prípade študentov, ktorí majú založené rodiny. Z uvedeného dôvodu predložený návrh má nielen pozitívny dopad na platenie poistného, ale na druhej strane ho prevažuje negatívny dopad na nároky študentov z dôchodkového poistenia v prípade, že u nich nastane sociálna udalosť, počas ktorej by im alebo ich rodinným príslušníkom mohol vzniknúť nárok na dôchodkové dávky, ktoré by im nahrádzali uchádzajúci príjem.
Pôvodným zámerom zavedenia odvodovej úľavy u študentov dohodárov bolo vyhovieť ich požiadavkám na oslobodenie od platenia sociálnych odvodov v prípade príležitostnej práce. Z hľadiska finančných dopadov si dovoľujeme konštatovať, že uvedený návrh bude mať negatívny dopad na rozpočet Sociálnej poisťovne z dôvodu výpadku príjmu z poistného na dôchodkové poistenie od uvedenej skupiny poistencov, a to vo výške cca 9,3 mil. eur ročne v porovnaní so súčasným právnym stavom. Kvantifikácia neberie do úvahy nižší vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu odvádzania príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Predmetný vplyv na rozpočet verejnej správy by mal byť zapracovaný do analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy a rovnako by mali byť vypracované časti analýza sociálnych vplyvov a analýza vplyvov na podnikateľské prostredie.
Iba pripomíname skutočnosť, že v základnom fonde starobného poistenia sa v roku 2019 očakáva deficit v bežnom roku cca 2,29 mld. eur, pričom každý ďalší výpadok príjmov z poistného ho ešte viac prehĺbi.
V súvislosti s týmto poslaneckým návrhom považujeme za potrebné poukázať aj na poslanecký návrh, ktorý v rovnakom čase predložili tí istí poslanci, v ktorom navrhujú novelizovať Zákonník práce v časti upravujúcej dohodu o brigádnickej práci študentov. Navrhujú rozšíriť možnosť pracovať na základe tejto dohody z 20 na 40 hodín týždenne a umožňujú túto dohodu uzatvoriť na neobmedzený čas v porovnaní s aktuálnym stavom, kedy je možné uzatvoriť ju najviac na 12 mesiacov, rovnako ako všetky dohody o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru.
Dotknutá právna úprava, 12 mesiacov v Zákonníku práce, bola zavedená od 1. júla 2014 práve z dôvodu zavedenia platenia poistného na základe, na sociálne poistenie z dohôd. Zrušenie podmienky uzatvorenia dohody o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru najviac na 12 mesiacov vidíme ako realizovateľnú najskôr po zavedení ročného zúčtovania v sociálnom poistení, platné znenie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 317/2018 Z. z., účinné od roku 2022. Dovtedy uvedená právna úprava Zákonníka práce zabezpečuje vykonateľnosť platenia odvodov na sociálne poistenie dohodárov a zamedzuje postupom, ktoré umožňovali vyhýbať sa povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie stranám dohody.
V závere: Ak by boli schválené v Národnej rade Slovenskej republiky obidva uvedené poslanecké návrhy, vzniknuté zvýhodnenie študentov by na pracovnom trhu vytváralo priestor na nerovnosť pri zamestnávaní. Aj na študentov, ktorí sú v súčasnosti v pracovnom pomere, by zamestnávatelia vytvárali tlak na uzatvorenie dohody o brigádnickej práci študentov v snahe ušetriť finančné prostriedky. Na takýto postup by mali doplatiť aj študentky v pracovnom pomere, ktoré sú aj povinne nemocensky poistené a pre prípad tehotenstva a materstva sú zabezpečené materským. Ak by sa ich pracovný pomer zmenil na dohodu, ktorá nezakladá poistenie, nárok na nemocenské dávky vrátane materského by im nevznikol.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Takže, pán podpredseda správne spomenul, že s kolegom Ondrejom Dostálom predkladáme túto novelu, ktorou sa mení a dopĺňa zákon 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o drobnú zmenu, ktorá myslím, že napráva akýsi zanedbaný alebo opomenutý zákon, resp. paragraf, ktorý sa týka náhradných rodičov a ich prijatého dieťaťa v rámci rozvodového konania. Týmto svoje úvodné slovo končím a hlásim sa prvá do rozpravy.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, táto drobná zmena prichádza z praxe. Ak by nebolo rodín, ktoré sa s týmto problémom stretajú, možno by ani nebolo zrejmé, že ten zákon má takúto drobnú nedokonalosť, ktorá však robí rodinám veľké problémy.
V stručnosti popíšem prípady, s ktorými som sa stretla. Išlo o rodičov, pestúnskych rodičov, ktorí kedysi dávno predtým, než sa išli rozvádzať, prijali do svojej starostlivosti malé dieťa z detského domova a opustené dieťa, ktoré sa stalo ich spoločným pestúnskym dieťaťom. Avšak tak ako v iných rodinách, aj v pestúnskych rodinách vznikajú problémy a tieto problémy niekedy končia rozvodom rodiny. Náš zákon o rodine však hovorí, že rozvodom rodiny končí pestúnska starostlivosť.
Čo to znamenalo pre tieto konkrétne rodiny? To, že súd rozviedol manžela s manželkou, ale tým, že nedal dostatočne najavo alebo neupozornil týchto dvoch bývalých manželov, že zaniká ich pestúnska starostlivosť k dieťaťu, ich dieťa sa dňom ich právoplatnosti rozvodu stalo dieťaťom ničím, bolo v absolútnom právnom vákuu, pretože zákon predpokladá automatizmus. Ak sa rozvedú manželia, pestúni, zanikne pestúnska starostlivosť. Problémy s tým spojené, ak by sme ich ad absurdum brali, tak to dieťa by malo ísť po práve zrejme do detského domova alebo, alebo niečo by sa s ním malo stať, ale na to už zákon vôbec nemyslí. Preto predpokladám, že je to opomenutie alebo chyba, ktorá v tom zákone zostala a nepredpokladala, že aj pestúni sa rozvádzajú.
O zverenie dieťaťa, teda títo dvaja rodičia pokračovali v ďalšom súdnom konaní, ale to konanie trvalo aj v jednom, aj v druhom prípade viac ako pol roka, čiže ani jeden z pestúnskych rodičov nebol v skutočnosti rodičom toho dieťaťa. To dieťa nemalo rodiča, nemalo zákonného zástupcu, tým pádom nikto nedostával na dieťa ani rodičovské ani teda ten opakovaný príspevok pestúnovi a dieťa bolo jednak v absolútnom právnom vákuu, de facto mu nemal ani kto podpísať, či môže ísť na lyžiarsky výcvik. A na druhú stranu vlastne samotná tá situácia je absurdná a týmto naším návrhom chceme docieliť iba to, aby sa k dieťaťu v pestúnskej starostlivosti zákon správal ako k bežnému dieťaťu v rodine a v tom konaní, v ktorom rozvádza rodičov, hneď určí, ktorému rodičovi ho dáva, aby tam nenastalo právne vákuum, že dieťa nie je ničie. To sa nesmie stať takéto, takéto právne vákuum.
Takže zákon o rodine neviaže náhradnú osobnú starostlivosť ani pestúnsku starostlivosť na existenciu manželstva. Náhradná osobná starostlivosť ani pestúnska starostlivosť automaticky nezaniká ani zánikom manželstva, ako to je v prípade, tak ak; ak manželstvo zanikne smrťou. Čiže ak si zoberieme tento príklad ako obdobu toho zániku manželstva smrťou jedného manžela, automaticky sa dieťa stáva pestúnskym dieťaťom toho preživšieho pestúna.
Takže my týmto naším návrhom chceme docieliť len to, aby sa v konaní o rozvedení manželstva pri pestúnskych deťoch zároveň a hneď konalo aj vo zverení dieťaťa tomu rodičovi, o ktorom súd rozhodne. Je to, hovorím, malá zmena v jednom paragrafe, ale rodinám to robí veľké trampoty, preto vás poprosím o podporenie tohoto návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, prosím, predniesť ďalší návrh zákona klubu, členov klubu SaS o slobodnom prístupe k informáciám.
Cieľom tohto návrhu je zaviesť novú povinnosť pre povinné subjekty podľa zákona o slobode informácií, a to zverejňovanie všetkých poskytovaných informácií v zmysle zákona o slobode informácií, pričom návrh zákona obsahuje výnimky, pri ktorých zverejňovanie nie je objektívne možné alebo účelné. Informácie sa navrhuje zverejňovať na webovom sídle.
Skúsim veľmi po lopate, veľmi zjednodušene povedať, ak niekto požiada v zmysle tohto zákona o slobodnom prístupe k informáciám o nejakú informáciu, tak inštitúcia, ktorá mu túto informáciu poskytne, ak to nie je teda jedna z tých výnimiek, ktoré nie je možné zverejňovať, tak tieto poskytnuté informácie budú zverejnené aj na webe. Vyhneme sa teda tomu, aby sa možno desať ľudí pýtalo tej-ktorej inštitúcie to isté, pretože si to možno už vedia na tom webe nájsť, vedia, že už sa na to pýtal niekto pred nimi. Čiže zjednoduší sa prístup k týmto informáciám pre ľudí a zároveň sa odbremenia úrady, teda nebudú musieť desiatim občanom odpovedať na to isté.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právom Európskej únie. Tento návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Áno, možnože vzniknú nejaké drobné náklady na zverejňovanie niečoho, čo existuje na webe, zároveň ale sa znížia náklady na to, aby úradníci ennásobne odpovedali na tie isté otázky.
Návrh navrhujeme, aby nadobudol účinnosť 1. augusta roku 2019.
Opäť, dámy a páni, je to, je to nepolitická vec, nepravicová, neľavicová. Je to drobný krok k odbyrokratizovaniu našich úradov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodní navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako jeden zo spolupredkladateľov vystúpil k návrhu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorej cieľom je rozšíriť množstvo zverejňovaných informácií, ktoré zverejňujú aktívne povinné osoby, teda predovšetkým štátne orgány, organizácie a samosprávy.
Účelom tohto návrhu, ako už pani predkladateľka uviedla, je, aby sa zverejňovali, to znamená, na webovom sídle povinných osôb zverejňovali informácie, ktoré sú poskytnuté na základe žiadosti, ktoré sú sprístupnené na základe žiadosti, keďže zákon o slobodnom prístupe k informáciám rozlišuje dva režimy, ako sa informácia dostane od povinnej osoby von. Jeden je zverejnenie. Zákon stanovuje, ktoré informácie môžu byť zverejnené, ktoré musia byť zverejnené; pardon; a potom na základe žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
My naším návrhom tieto dva režimy akoby prepájame, pretože už dnes majú všetky úrady, všetky povinné osoby možnosť zverejňovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím kľud v sále. Nech sa páči, pán poslanec.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... zverejňovať oveľa viac informácií, ako majú zo zákona povinnosť. Zákon stanovuje len tie minimálne limity a jednotlivé inštitúcie si môžu nastaviť, že budú zverejňovať viac alebo aj oveľa viac informácií. Môžu si to nastaviť pravidlami, môže to byť dôsledok nejakej praxe, ktorú realizujú tieto inštitúcie. A samozrejme, že viaceré z organizácií, viaceré z povinných osôb už dnes robia to, čo my navrhujeme v našom návrhu zákona, teda zverejňujú na svojich webových sídlach informácie, ktoré boli sprístupnené na základe žiadosti. (Ruch v sále. Zaznievanie gongu.)
Chceme teda to, čo je dnes dobrou praxou, ktorú robia niektoré povinné, povinné osoby, zaviesť ako pravidlo, zaviesť to ako pravidlo zo zákona. Chceme tým rozšíriť množstvo informácií, ktoré povinné osoby zverejňujú. A niektoré povinné osoby s tým, lebo o tejto téme sa diskutuje už dlhšie, majú problém a argumentujú pri tom, že je to zbytočná administratíva navyše.
V skutočnosti je to ale úplne naopak. Tým, že budú zverejňovať informácie, o ktoré niekto prejavil záujem, tak si môžu v konečnom dôsledku povinné osoby sami ušetriť čas a prácu, lebo je predpoklad, že informácie, ktoré zaujímajú niekoho, môžu zaujímať aj niekoho iného a viacerí z prípadných záujemcov si môžu tie informácie sami vyhľadať na webovej stránke dotyčnej inštitúcie. Samozrejme, za predpokladu, že tie informácie budú zverejnené v prehľadnej forme, aby sa v tom dalo orientovať, a nebude to zverejnené iba vo forme, kde bude číslo alebo nejaká značka tej informácie a bude musieť prípadný záujemca rozklikávať každú informáciu. Keď to bude robené dobre, tak, tak to uľahčí život povinným osobám.
Druhý spôsob, ako im to zjednoduší život, keď si tú istú informáciu bude žiadať niekto iný, tak povinná osoba jednoducho odkáže záujemcu na už zverejnenú informáciu miesto toho, aby pripravovala, vyhľadávala tú informáciu, dávala ju do predpísanej formy, jednoducho pošle link na informáciu, ktorá je zverejnená na webe.
Ako som už povedal, takého návrhy sa objavili už aj v minulosti, aj zo strany poslaneckého klubu SaS, aj v rámci pripomienkovania pripravovanej vládnej novely, alebo teda návrhu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám zo strany ministerstva spravodlivosti a z toho dôvodu sú tam zakomponované aj nejaké výnimky, konkrétne tri:
Nie je možné, aby povinná osoba zverejnila tú informáciu, ak sama nemá webové sídlo, takže to je jedna výnimka.
Druhá výnimka sa týka informácií, ktoré boli poskytnuté formou, ktorú nie je možné zverejniť na webe, čiže ak bola informácia poskytnutá ústne alebo telefonicky napríklad.
Tretia výnimka sa týka toho, že časť informácií môže mať význam iba pre žiadateľa a ten môže požiadať, aby taká informácia nebola zverejňovaná, a to je tretia výnimka.
O rozsahu tých výnimiek aj o konkrétnej forme sa možno ešte baviť, možno o nej ešte diskutovať. Ide teraz o to, či chceme alebo nechceme, aby boli zverejňované aj informácie, ktoré sú sprístupňované na žiadosť, či to považujeme za dobré alebo nie. A o tom bude hlasovanie v prvom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.