45. schôdza

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, táto drobná zmena prichádza z praxe. Ak by nebolo rodín, ktoré sa s týmto problémom stretajú, možno by ani nebolo zrejmé, že ten zákon má takúto drobnú nedokonalosť, ktorá však robí rodinám veľké problémy.
V stručnosti popíšem prípady, s ktorými som sa stretla. Išlo o rodičov, pestúnskych rodičov, ktorí kedysi dávno predtým, než sa išli rozvádzať, prijali do svojej starostlivosti malé dieťa z detského domova a opustené dieťa, ktoré sa stalo ich spoločným pestúnskym dieťaťom. Avšak tak ako v iných rodinách, aj v pestúnskych rodinách vznikajú problémy a tieto problémy niekedy končia rozvodom rodiny. Náš zákon o rodine však hovorí, že rozvodom rodiny končí pestúnska starostlivosť.
Čo to znamenalo pre tieto konkrétne rodiny? To, že súd rozviedol manžela s manželkou, ale tým, že nedal dostatočne najavo alebo neupozornil týchto dvoch bývalých manželov, že zaniká ich pestúnska starostlivosť k dieťaťu, ich dieťa sa dňom ich právoplatnosti rozvodu stalo dieťaťom ničím, bolo v absolútnom právnom vákuu, pretože zákon predpokladá automatizmus. Ak sa rozvedú manželia, pestúni, zanikne pestúnska starostlivosť. Problémy s tým spojené, ak by sme ich ad absurdum brali, tak to dieťa by malo ísť po práve zrejme do detského domova alebo, alebo niečo by sa s ním malo stať, ale na to už zákon vôbec nemyslí. Preto predpokladám, že je to opomenutie alebo chyba, ktorá v tom zákone zostala a nepredpokladala, že aj pestúni sa rozvádzajú.
O zverenie dieťaťa, teda títo dvaja rodičia pokračovali v ďalšom súdnom konaní, ale to konanie trvalo aj v jednom, aj v druhom prípade viac ako pol roka, čiže ani jeden z pestúnskych rodičov nebol v skutočnosti rodičom toho dieťaťa. To dieťa nemalo rodiča, nemalo zákonného zástupcu, tým pádom nikto nedostával na dieťa ani rodičovské ani teda ten opakovaný príspevok pestúnovi a dieťa bolo jednak v absolútnom právnom vákuu, de facto mu nemal ani kto podpísať, či môže ísť na lyžiarsky výcvik. A na druhú stranu vlastne samotná tá situácia je absurdná a týmto naším návrhom chceme docieliť iba to, aby sa k dieťaťu v pestúnskej starostlivosti zákon správal ako k bežnému dieťaťu v rodine a v tom konaní, v ktorom rozvádza rodičov, hneď určí, ktorému rodičovi ho dáva, aby tam nenastalo právne vákuum, že dieťa nie je ničie. To sa nesmie stať takéto, takéto právne vákuum.
Takže zákon o rodine neviaže náhradnú osobnú starostlivosť ani pestúnsku starostlivosť na existenciu manželstva. Náhradná osobná starostlivosť ani pestúnska starostlivosť automaticky nezaniká ani zánikom manželstva, ako to je v prípade, tak ak; ak manželstvo zanikne smrťou. Čiže ak si zoberieme tento príklad ako obdobu toho zániku manželstva smrťou jedného manžela, automaticky sa dieťa stáva pestúnskym dieťaťom toho preživšieho pestúna.
Takže my týmto naším návrhom chceme docieliť len to, aby sa v konaní o rozvedení manželstva pri pestúnskych deťoch zároveň a hneď konalo aj vo zverení dieťaťa tomu rodičovi, o ktorom súd rozhodne. Je to, hovorím, malá zmena v jednom paragrafe, ale rodinám to robí veľké trampoty, preto vás poprosím o podporenie tohoto návrhu.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie, ďakujem pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode.
A budeme pokračovať prvým čítaním, pokiaľ dobre vidím, áno, prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, tlač 1453.
Znovu dávam slovo pani poslankyni Kiššovej, ktorá tento návrh za skupinu poslancov, samozrejme, aj odôvodní.

[Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, tlač 1453.]

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, prosím, predniesť ďalší návrh zákona klubu, členov klubu SaS o slobodnom prístupe k informáciám.
Cieľom tohto návrhu je zaviesť novú povinnosť pre povinné subjekty podľa zákona o slobode informácií, a to zverejňovanie všetkých poskytovaných informácií v zmysle zákona o slobode informácií, pričom návrh zákona obsahuje výnimky, pri ktorých zverejňovanie nie je objektívne možné alebo účelné. Informácie sa navrhuje zverejňovať na webovom sídle.
Skúsim veľmi po lopate, veľmi zjednodušene povedať, ak niekto požiada v zmysle tohto zákona o slobodnom prístupe k informáciám o nejakú informáciu, tak inštitúcia, ktorá mu túto informáciu poskytne, ak to nie je teda jedna z tých výnimiek, ktoré nie je možné zverejňovať, tak tieto poskytnuté informácie budú zverejnené aj na webe. Vyhneme sa teda tomu, aby sa možno desať ľudí pýtalo tej-ktorej inštitúcie to isté, pretože si to možno už vedia na tom webe nájsť, vedia, že už sa na to pýtal niekto pred nimi. Čiže zjednoduší sa prístup k týmto informáciám pre ľudí a zároveň sa odbremenia úrady, teda nebudú musieť desiatim občanom odpovedať na to isté.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právom Európskej únie. Tento návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Áno, možnože vzniknú nejaké drobné náklady na zverejňovanie niečoho, čo existuje na webe, zároveň ale sa znížia náklady na to, aby úradníci ennásobne odpovedali na tie isté otázky.
Návrh navrhujeme, aby nadobudol účinnosť 1. augusta roku 2019.
Opäť, dámy a páni, je to, je to nepolitická vec, nepravicová, neľavicová. Je to drobný krok k odbyrokratizovaniu našich úradov.
Ďakujem veľmi pekne.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Maroszovi.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodní navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. (Reakcia spravodajcu.) Á, je? Ospravedlňujem sa, poslanec Dostál a Budaj, uzatváram možnosť prihlásenia.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako jeden zo spolupredkladateľov vystúpil k návrhu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorej cieľom je rozšíriť množstvo zverejňovaných informácií, ktoré zverejňujú aktívne povinné osoby, teda predovšetkým štátne orgány, organizácie a samosprávy.
Účelom tohto návrhu, ako už pani predkladateľka uviedla, je, aby sa zverejňovali, to znamená, na webovom sídle povinných osôb zverejňovali informácie, ktoré sú poskytnuté na základe žiadosti, ktoré sú sprístupnené na základe žiadosti, keďže zákon o slobodnom prístupe k informáciám rozlišuje dva režimy, ako sa informácia dostane od povinnej osoby von. Jeden je zverejnenie. Zákon stanovuje, ktoré informácie môžu byť zverejnené, ktoré musia byť zverejnené; pardon; a potom na základe žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
My naším návrhom tieto dva režimy akoby prepájame, pretože už dnes majú všetky úrady, všetky povinné osoby možnosť zverejňovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím kľud v sále. Nech sa páči, pán poslanec.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... zverejňovať oveľa viac informácií, ako majú zo zákona povinnosť. Zákon stanovuje len tie minimálne limity a jednotlivé inštitúcie si môžu nastaviť, že budú zverejňovať viac alebo aj oveľa viac informácií. Môžu si to nastaviť pravidlami, môže to byť dôsledok nejakej praxe, ktorú realizujú tieto inštitúcie. A samozrejme, že viaceré z organizácií, viaceré z povinných osôb už dnes robia to, čo my navrhujeme v našom návrhu zákona, teda zverejňujú na svojich webových sídlach informácie, ktoré boli sprístupnené na základe žiadosti. (Ruch v sále. Zaznievanie gongu.)
Chceme teda to, čo je dnes dobrou praxou, ktorú robia niektoré povinné, povinné osoby, zaviesť ako pravidlo, zaviesť to ako pravidlo zo zákona. Chceme tým rozšíriť množstvo informácií, ktoré povinné osoby zverejňujú. A niektoré povinné osoby s tým, lebo o tejto téme sa diskutuje už dlhšie, majú problém a argumentujú pri tom, že je to zbytočná administratíva navyše.
V skutočnosti je to ale úplne naopak. Tým, že budú zverejňovať informácie, o ktoré niekto prejavil záujem, tak si môžu v konečnom dôsledku povinné osoby sami ušetriť čas a prácu, lebo je predpoklad, že informácie, ktoré zaujímajú niekoho, môžu zaujímať aj niekoho iného a viacerí z prípadných záujemcov si môžu tie informácie sami vyhľadať na webovej stránke dotyčnej inštitúcie. Samozrejme, za predpokladu, že tie informácie budú zverejnené v prehľadnej forme, aby sa v tom dalo orientovať, a nebude to zverejnené iba vo forme, kde bude číslo alebo nejaká značka tej informácie a bude musieť prípadný záujemca rozklikávať každú informáciu. Keď to bude robené dobre, tak, tak to uľahčí život povinným osobám.
Druhý spôsob, ako im to zjednoduší život, keď si tú istú informáciu bude žiadať niekto iný, tak povinná osoba jednoducho odkáže záujemcu na už zverejnenú informáciu miesto toho, aby pripravovala, vyhľadávala tú informáciu, dávala ju do predpísanej formy, jednoducho pošle link na informáciu, ktorá je zverejnená na webe.
Ako som už povedal, takého návrhy sa objavili už aj v minulosti, aj zo strany poslaneckého klubu SaS, aj v rámci pripomienkovania pripravovanej vládnej novely, alebo teda návrhu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám zo strany ministerstva spravodlivosti a z toho dôvodu sú tam zakomponované aj nejaké výnimky, konkrétne tri:
Nie je možné, aby povinná osoba zverejnila tú informáciu, ak sama nemá webové sídlo, takže to je jedna výnimka.
Druhá výnimka sa týka informácií, ktoré boli poskytnuté formou, ktorú nie je možné zverejniť na webe, čiže ak bola informácia poskytnutá ústne alebo telefonicky napríklad.
Tretia výnimka sa týka toho, že časť informácií môže mať význam iba pre žiadateľa a ten môže požiadať, aby taká informácia nebola zverejňovaná, a to je tretia výnimka.
O rozsahu tých výnimiek aj o konkrétnej forme sa možno ešte baviť, možno o nej ešte diskutovať. Ide teraz o to, či chceme alebo nechceme, aby boli zverejňované aj informácie, ktoré sú sprístupňované na žiadosť, či to považujeme za dobré alebo nie. A o tom bude hlasovanie v prvom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pánovi poslancovi. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická.
Pán Budaj, je to dlhšie alebo ešte by sme to stihli? (Reakcia z pléna.) Nech sa páči, ešte pán poslanec Budaj.