Ďakujem, pán predsedajúci, a dovolím si úvodom privítať zmenu na poste predsedajúceho, pretože verím, že budeme pokračovať v pokojnejšej atmosfére a bez zbytočného skákania do reči vystupujúcemu, ktorý zo širšieho hľadiska sa pozrel na problém slobody šírenia informácií, ktorý je predmetom tak našej novely zákona o volebnej kampani, ako bol témou zákona o štátnych symboloch, o ktorej sme hovorili len pred malou chvíľou.
V tejto druhej časti vystúpenia by som sa chcel dotknúť práve tých aspektov alebo bodov našej novely, ktoré sa týkajú slobodného šírenia informácií. Pretože ako som povedal, máme v našom návrhu viacej opatrení, niektoré z nich sú vyložene technického charakteru alebo, alebo súvisia s praktickým uplatňovaním zákona o volebnej kampani, ale niektoré z tých bodov majú charakter snahy rozšíriť možnosti pre slobodné šírenie informácií, lebo sa domnievame, že súčasná úprava by mohla byť v rozpore s ústavou, respektíve s tým ústavným pokynom, kedy, za akých podmienok a z akých dôvodov a v akom rozsahu je možné obmedziť slobodné šírenie informácií.
Ten prvý a základný návrh sa týka zrušenia volebného moratória, teda zákazu vedenia volebnej kampane a zverejňovania informácií o volebných kandidujúcich politických stranách a koalíciách dva dni pred voľbami. Tam, tam je podľa nášho názoru úplne zjavné, že tento zákaz nezodpovedá ústavnému vymedzeniu, že by šlo o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti, čo predpokladá ústava pre obmedzenie slobodného šírenia informácií. A je to úplne zjavné aj z toho, že predtým, ako sme mali, tak teraz máme jeden volebný kódex, tak sme v minulosti mali upravenú volebnú kampaň v rôznych zákonoch, ktoré špecificky upravovali jednotlivé typy volieb, a áno, je pravda, že na začiatku, na začiatku bolo, bolo volebné moratórium vo viacerých, ale postupne v niektorých typoch volieb volebné moratórium úplne vypadlo a nestalo sa nič. Nemalo to, nemalo to za následok, že by, že by teraz boli ohrozené základné ľudské práva alebo bezpečnosť, alebo verejný poriadok, alebo mravnosť, jednoducho, jednoducho mohli sa šíriť informácie aj deň pred voľbami, aj dva dni pred voľbami, aj v deň volieb, svet sa nezrútil. A aby existoval zákaz šírenia informácií, mal by existovať nejaký vážny dôvod. V tomto prípade nejaký vážny dôvod neexistuje.
To, že sa môžu šíriť nejaké dezinformácie, však tie dezinformácie sa šíria aj tak, je na ľuďoch, aby zvážili, ktorým, ktorým informáciám uveria, ktorým nie. Je na médiách, aby zodpovedne pristupovali k tomu, aké informácie zverejnia, aké nie. To sa nakoniec týka aj tých prieskumov verejnej, verejnej mienky. Volebné moratórium je možno príjemná vec pre kandidátov, že si dajú pohov a po týždňoch alebo v niektorých prípadoch mesiacoch intenzívnej volebnej kampane si dva dni pred voľbami môžu, môžu vydýchnuť, ale dávať to do zákona ako zákaz pre šírenie informácií, nie je podľa nášho názoru dôvod.
Ďalší z bodov našej novely rieši takú veľmi špecifickú a parciálnu vec, a síce súčasný zákon o volebnej kampani zakazuje, aby subjekty v čase určenom na volebnú kampaň, iné subjekty ako kandidáti, politické strany a tretie strany zaregistrované štátnou komisiou vyvíjali v tomto čase akúkoľvek činnosť v prospech alebo neprospech politických strán. Som písomne prihlásený, takže ešte desať minút. V zákone je napísané, že volebnú kampaň môžu viesť politické strany a kandidáti a ak chce viesť volebnú kampaň niekto iný okrem týchto dvoch kategórií, tak sa musí zaregistrovať ako tzv. tretia strana v Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán, musí si zriadiť transparentný účet a musí vykazovať na čo, na čo dáva výdavky. To je úplne v poriadku, keď chceme, keď chceme zabezpečiť transparentnosť volebnej kampane a stanovili by sme podmienky iba pre politické strany a kandidátov, no tak by to bolo veľmi jednoduché obchádzať, ak by ktokoľvek mohol viesť v akejkoľvek podobe volebnú kampaň mimo týchto subjektov a viedol by ju v prospech alebo neprospech niektorého z kandidátov alebo politickej strany. Preto sú v zákone tretie strany. Ale to sa má týkať volebnej kampane, čiže činností, ktoré sú vykonávané obvykle za úplatu.
Keď si niekto objedná, objedná bilbordy alebo reklamu v nejakom vysielaní alebo v médiu, v novinách, tak je jasné, má to robiť ako tretia strana, má to byť zaregistrované, má byť jasné, odkiaľ prostriedky na kampaň pochádzajú a ako boli použité. Ale my máme v zákone formuláciu, že je zakázané vyvíjať v čase ustanovenom na volebnú kampaň činnosť v prospech alebo neprospech politických strán, koalícií politických strán a kandidátov. To znamená, že akúkoľvek činnosť, keď si niekto chce vylepiť v okne alebo, alebo vo výklade svojej predajne, alebo v okne vlastného bytu nejaké heslo, že podporujem tú alebo onú stranu, tak vlastne vyvíja činnosť v prospech tej politickej strany a v zmysle súčasného znenia zákona je to niečo, čo je zakázané. Keď niekto napíše článok do novín, rozpráva sa na ulici so skupinou svojich známych alebo diskutuje na Facebooku, tak, alebo nosí odznak politickej strany, alebo pero s názvom politickej strany a s logom politickej strany, tak vyvíja činnosť v prospech politickej strany, alebo v neprospech, ak ju kritizuje, a tým pádom v podstate porušuje ustanovenie zákona o volebnej kampani.
Ja chápem logiku toho, aby nedochádzalo k obchádzaniu pravidiel pre transparentnú volebnú kampaň, ale opakujem, toto už máme ošetrené inými ustanoveniami zákona a nie je dôvod, aby sme mali v zákone ustanovenie, ktoré je nezmyselné a pri striktnom výklade v podstate zakazuje bežné činnosti, ktorých sa dopúšťa väčšina ľudí, ktorí sa zaujímajú o voľby a snažia sa nejako ovplyvniť čo i len v minime svoje najbližšie, najbližšie okolie. Takéto konanie by nemalo byť, nemalo byť vnímané ako niečo, čo je protizákonné, nevraviac o tom, že to nikto nekontroluje, nikto neudeľuje pokuty hoci by, hoci by mohol, ale teda otázka je, prečo máme mať takéto ustanovenie v zákone.
Ďalší bod, ktorý by som vypichol, je, je možnosť dať alebo darovať a finančne podporiť volebnú kampaň rôznymi, rôznymi subjektmi. Túto možnosť, samozrejme, že majú, majú fyzické osoby, občania s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Z právnických subjektov – a to je opäť zaujímavé – je to zakázané pre občianske združenia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, neinvestičné fondy a záujmové združenia právnických, právnických osôb. Pri niektorých kategóriách neziskových organizácií, samozrejme, na to existuje dôvod; nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby majú priamo v tých zákonoch, ktoré upravujú ich vznik a registráciu, napísané, že nemôžu byť ich prostriedky použité na podporu činnosti politických strán, čiže tam je to, tam je to v poriadku. Ale občianske združenia to majú, ako žiadny takýto zákaz v zákone o združovaní občanov nie je a nie je to na to ani žiadny vecný dôvod, keď napríklad právnické osoby, ako sú obchodné spoločnosti, môžu podporiť politickú stranu, môžu podporiť kampaň, môžu podporiť kandidáta, eseročka, akciová spoločnosť, pardon (rečník si odkašlal), a občianske združenie nie. Už ani nehovoriac o tom, že niektoré občianske združenia sú politické, neznamená priamo stranícke, ale sú politicky orientované, presadzujú nejaké politiky, ekologickú, ľudskoprávnu, inú, niektoré si potrpia na to, že sú, že sú nezávislé od politických strán, ale pokojne môžu existovať aj také, ktoré spolupracujú s politickými stranami a niektoré to majú dokonca priamo v náplni, ako sú mládežnícke organizácie, ženské organizácie, združenia, združenia seniorov, ktoré existujú priamo popri politických stranách, niektoré z nich vo forme nejakých sekcií alebo zložiek politických strán, ale niektoré sú samostatnými občianskymi združeniami, preto navrhujeme, že na tieto by sa nemal vzťahovať zákaz finančne podporovať, podporovať kampaň.
Ďalšia taká anomália, ktorá je v zákone, je, že zákon hovorí, že treťou stranou, teda tou stranou, ktorá oficiálne vedie kampaň, ak to nie je politická strana ani kandidát, je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt; ďakujem (povedané poslancovi Poliačikovi, ktorý priniesol rečníkovi pohár vody); na území Slovenskej republiky. Za anomáliu to považujeme preto, lebo, lebo voliť napríklad vo voľbách do Národnej rady alebo vo voľbách prezidenta môžu občania Slovenskej republiky bez ohľadu na trvalý pobyt, čiže keď slovenský občan býva v Kittsee, ale aj keď býva v New Yorku, tak môže voliť v parlamentných alebo prezidentských voľbách, ale nemôže, nemôže, nemôže podporiť, podporiť svojho kandidáta tým, že by sa zaregistroval ako tretia strana.
Posledná vec, o ktorej chcem hovoriť, je zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov 14 dní predo dňom konania volieb. Toto je možno z praktického hľadiska najdôležitejšia vec, lebo reálne nielen zasahuje do nejakého práva na šírenie informácií, ale zasahuje aj do práva na prijímanie informácií. Keď obmedzíme kandidátom možnosť viesť kampaň 48 hodín pred voľbami a v deň volieb, tak áno, je to v polohe zásahu do slobody šírenia informácií, ale v zásade tí kandidáti mali predtým dosť času, aby komunikovali, čo chceli, a voliči sa s ich posolstvami a kampaňou mali možnosť oboznamovať celé týždne predtým. Čiže je to problém, ale je to problém skôr z hľadiska ústavného, z hľadiska zásahu do slobodného šírenia informácií. Ale zakázať na 14 dní zverejňovanie výsledkov prieskumov verejnej mienky má dopad na verejnosť, má dopad na voličov, ktorým tie informácie chýbajú. Zvlášť v dnešnej dobe, keď nálady, nálady voličov sú nestabilné.
Mnohí voliči sa rozhodujú až priamo vo volebnej miestnosti, komu dajú svoj hlas. Mnohí sa rozhodujú tesne pred voľbami a posledná informácia, ktorú majú k dispozícii, je z prieskumov; ktorá bola zverejnená 14 dní pred voľbami; to znamená, že ten prieskum bol robený niekedy tri týždne pred, pred dňom konania volieb. Čiže je to informácia, ktorá je úplne neaktuálna, ktorá vôbec nemusí zodpovedať náladám voličov. A tak ako majú občania, politické strany, kandidáti právo šíriť informácie, tak majú občania a voliči právo na informácie, ktoré im obmedzujeme týmto nezmyselným zákazom. A opäť to, že je to nezmyselné, je evidentné aj z toho, že to nie je opatrenie, ktoré by bolo v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, keďže vo viacerých typoch volieb sme až doteraz alebo teda do prijatia zákona o volebnej kampani fungovali bez toho, aby takéto 14-dňové moratórium na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky existovalo.
Ďakujem.
