45. schôdza

Ďakujem pekne. Ja v zásade nadviažem len na jednu z vecí, ktorú si pán poslanec povedal, a to bola tá otázka zákazu pre občianske združenia. Predsa len tam ale existuje nejaká výnimka zo zákona, sám som si všimol, že napríklad v týchto eurovoľbách viaceré politické osobnosti kandidujúce využívajú aj podporu občianskych združení, tak možno keby si nám ešte k tomuto vedel dať nejaký konkrétnejší výklad, a teda v čom spočíva tá zmena, ktorú navrhujeme my. A k ostatným veciam by som si potom dovolil uviesť možno pár ďalších detailov v rámci rozpravy.

Ďakujem. No tak, pán poslanec Klus, tá zmena spočíva v tom, že súčasné znenie zákona zakazuje kandidátovi na prezidenta a v ďalších veciach prijať dar na volebnú kampaň od občianskeho združenia a od iných typov mimovládnych organizácií. Ako som už povedal, je zjavné, že niektoré organizácie typu nadácia nemôžu poskytovať dar na politickú činnosť, pretože to majú zakázané priamo, priamo v zákonoch, na ktorých sú, na základe ktorých sú zriadené, a tieto organizácie sú vytvorené za iným účelom, než aby vyvíjali politickú činnosť.
Občianske združenia sú prejavom združovacieho práva, sú prejavom, prejavom práva občanov združovať sa na dosahovanie rôznych cieľov. Tie ciele môžu byť politické a môžu byť aj nepolitické. Čiže združovanie sa za účelom presadzovania nejakých politických cieľov nie je, nie je zakázané aj v rámci občianskych združení, a preto by nemalo byť zakázané, aby takýto, takýto typ právnických osôb mohol podporovať aj svojich kandidátov. A teda len zopakujem, že obchodné spoločnosti napríklad môžu.
K tomu hovoril, čo hovoril pán poslanec Osuský, samozrejme, že môžu vznikať výskumy, ktoré sú zmanipulované, ale opakujem, je to na ľuďoch, aby vedeli rozlišovať, ktorá agentúra robí dlhodobo prieskumy a ktorá ich posledné dva-tri dni pred zákazom začne, začne zverejňovať. A je to najmä zodpovednosť médií, aby dávali priestor tým serióznym.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, milí kolegovia, ako tak len pozerám, no, každopádne rád by som zaujal možno aj ja stanovisko k niektorým tým veciam, ktoré tu odzneli, nakoľko viaceré z nich sú súčasťou aj nášho programu, konkrétne sa jedná o známu brožúrku 18 vylepšení volebného systému a konkrétne k zvýšeniu, pardon, zrušeniu volebného moratória sa venujeme v zmene č. 11.
Tam som veľmi rád, že kolegovia uviedli aj ten historický kontext a zároveň že spomenuli aj, akým spôsobom to vyzerá v – podľa nášho názoru – podstatne lepšie fungujúcich, efektívnejšie fungujúcich demokraciách, akou je tá naša karpatského typu. No a práve od nich sme sa do istej miery inšpirovali, keď už tradične predkladáme tento návrh zákona, nakoľko si myslíme, že môže zásadným spôsobom zmeniť charakter volebnej kampane na Slovensku.
Naozaj to volebné moratórium nemá svoje opodstatnenie, keď sa pozrieme, akým spôsobom reálne vlastne volebná kampaň na Slovensku funguje. Mám na mysli predovšetkým jej pomerne značný presah prostredníctvom sociálnych sietí, kde máme veľmi zvláštny výklad, že napríklad napísanie statusu, odfotenie sa pri volebnej urne, prípadne priama podpora dokonca nejakej konkrétnej politickej strany alebo nejakého konkrétneho kandidáta či kandidátky nie je problém, pokiaľ toto nie je sponzorovaný príspevok. Presne ako povedal kolega Peter Osuský, keď predstavoval tento návrh zákona. Je zvláštne si predstaviť teraz skupinu ľudí, ktorá ide prelepovať bilbordy, ktoré nezriedka ešte svietia dodnes z rôznych kampaní. Ja tak trošku s úsmevom na tvári prechádzam pravidelne okolo jedného z nich, ešte z roku 2017, ktorý mám ja v mestskej časti Banskej Bystrici Šalková. Nejak nikto ďalší nejaví záujem o tento bilbord. Asi som teda neinvestoval svoje peniaze úplne ideálne, keďže už to tam svieti dva roky. (Povedané s pobavením.) No a takto by sme mohli, samozrejme, pokračovať.
Čiže na takéto nuansy a problémy reaguje táto novela. A ja verím tomu, že sa tu nenájde nik v tomto pléne, kto by tvrdil možno niečo iné, že teda skutočne máme mať 48-hodinové moratórium alebo naozaj máme začať prelepovať bilbordy 48 hodín pred voľbami, prípadne že občan, ktorý napíše takýto status, je ten, ktorý porušuje nevyhnutne zákon. Toto sú veci, na ktoré jednoducho reagujeme. A ja som sa nestretol ani medzi koaličnými kolegami, ani medzi ostatnými kolegami z opozície, že by s týmto mal niekto problém. Takže o to viac verím, že by sme takto na konci volebného obdobia, keďže sme už v štvrtom roku, našli politický konsenzus a podporili takúto zmenu.
Prečo je táto zmena nevyhnutná, o tom píšeme priamo v tej brožúrke, ktorú som vám spomínal a ktorú vám, bohužiaľ, vzhľadom na rokovací poriadok nemôžem ukázať, ale ste kedykoľvek vítaní si ju vyzdvihnúť a preštudovať kompletne. Ale predsa len dovolím si odcitovať jednu takú maličkosť, ktorú tam máme spomenutú. A tá súvisí práve s tzv. zmenou č. 2 alebo s pravidlom č. 2, ktoré chceme zaviesť, a to je transparentnosť namiesto stropu na kampane. A tu by som spomenul jeden odkaz, ktorý v rámci tejto brožúrky máme, a ten hovorí nasledovné: To, že pravidlá nefungujú, nevyhnutné upraviť; a je nevyhnutné ich upraviť a spresniť, dokázala napríklad strana SMER – sociálna demokracia vo voľbách v roku 2016, kedy hneď na začiatku predvolebnej kampane mali transparentné účty odkryť, koľko a za čo presne strany míňajú počas kampane. Avšak táto politická strana poslala väčšinu peňazí len jednej reklamnej agentúre, ktorá mala za neho realizovať, alebo za ňu teda, realizovať kampaň.
A v prípade viacerých strán či kandidátov sa objavili podozrenia, že im kampaň financuje tretia osoba, o ktorých tu tiež bolo čo-to povedané. A tieto, samozrejme, túto tretiu osobu nepriznali. Mediálne známym sa stal príklad strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko opäť vo voľbách v roku 2016, ktorá priznala len zopár malých darov o výške 1 050 eur napriek tomu, že je úplne evidentné, že kampaň tejto politickej strany v roku 2016 bola výrazne drahšia. A takto by sme mohli pokračovať príklad po príklade. Čiže aj toto sú veci, na ktoré treba nevyhnutne reagovať. Bohužiaľ, náš volebný zákon na to nemyslel dostatočne.
A už len takých pár možno praktických príkladov z toho, čo sme zažili v rôznych typoch volieb, počnúc voľbami do vyšších územných celkov v roku 2017, potom v 2018. roku komunálna kampaň, dnes prezidentská a najmä eurokampaň, ktorá ešte stále prebieha, kde by sme napríklad mali prostredníctvom známych údajov na bilbordoch alebo v tlačovinách – objednávateľ, dodávateľ – mať možnosť úplne presne odhaliť, akým spôsobom je celá kampaň financovaná. Ale keď sa na to pozriete úplne detailne, tak napríklad v takých voľbách do vyšších územných celkov podstatná väčšina kandidátov tento údaj na svojich propagačných materiáloch ignorovala. Napriek tomu, že Štátna volebná komisia bola o tom informovaná, tak tu platil dvojitý meter v prípade straníckych kandidátov a napríklad nestraníckych kandidátov. A takto by sme mohli ísť bod po bode. Maličkosti, nuansy, ktoré treba riešiť a ktoré do istej miery súvisia aj s tým, čo dnes tu navrhujeme my. A ja som presvedčený o tom, že keď začneme tými zmenami, ktoré sme predložili na dnešné rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky, tak sa dokážeme pomaličky dostať k tomu, aby sme našu kampaň dokázali chápať ako adekvátne férovú a efektívnu.
A snáď ešte dve veci, ak stihnem. Tá anomália, ktorú spomínal kolega Ondrej Dostál v súvislosti s tým, že občan môže voliť zo zahraničia, dokonca vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky aj poštou, čo je taká zvláštnosť, keďže všetky ostatné voľby takúto možnosť neponúkajú napriek tomu, že sa o ňu dlhodobo pokúšame. Ale zároveň takýto občan, volič, nemôže podporiť politickú stranu alebo konkrétneho politického kandidáta či kandidátku. Toto je naozaj niečo, čo sa dá považovať za nie celkom zlučiteľné s akoukoľvek racionalitou, a preto je dôležité to v zákone upraviť. A potom práve ten problém s prieskumami verejnej mienky, ako povedal aj kolega Peter Osuský vo svojej faktickej poznámke, skutočne nerobme z našich občanov bezprizorných, ktorí nevedia vyselektovať, ktorý prieskum je ako preňho relevantný. A to, že tu máme takýto zákaz, je vo svojej podstate skutočne útokom proti slobode šírenia informácií, a preto verím, že sme schopní takúto anomáliu z nášho legislatívneho poriadku podľa možnosti dostať čo najskôr.
Ak teda hovoríme o prieskumoch verejnej mienky, tam len jedna maličkosť. Všimnite si rok 2016, ako vyzerali prieskumy verejnej mienky ešte tri týždne pred voľbami a ako v skutočnosti voľby dopadli. To je niečo, čo sa potom prieskumným agentúram aj často vyčítalo. Tam boli zásadné odchýlky, či už pri strane Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, do istej miery strany SMER – sociálna demokracia, strany Sloboda a Solidarita, strany SIEŤ, ktorá už dnes neexistuje, ktorá tu ešte donedávna mala svojich zástupcov. Tak ono to súvisí práve s tým, že tie posledné tri týždne kampane sú kľúčové a práve v týchto troch týždňoch sa už občan nemôže dozvedieť, ako sa vyvíjajú preferencie jednotlivých občanov, čo nepovažujeme za správne. A to, že tu naozaj existujú určité prieskumné agentúry, ktoré vzniknú len tesne pred voľbami, ktoré sú napríklad fungujúce na systéme akýchsi vyfabulovaných čísel, neexistujúcich respondentov a tak ďalej, tak to už je naozaj otázka na nás občanov, aby sme si dávali podstatne dôslednejší pozor, kto a za akých okolností nás v tejto veci informuje.
Čiže toľko z mojej strany a ja verím vo všeobecnú podporu tohto návrhu zákona, pretože sa nás to týka všetkých, ale je to v prvom rade, samozrejme, v prospech občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, v tomto návrhu sme si teda dovolili poukázať na viaceré veci, ktoré sú parciálne v protirečení s článkami ústavy, parciálne v protirečení so zdravým rozumom, parciálne v protirečení s realitou, aká existuje, a parciálne diskriminujúce niektorých občanov. Ja sa pamätám, ako sme tu pred rokmi mali našu novelu zákona venovanú sankcionovanému, pokutovateľnému a trestnému nepriznaniu miesta pobytu. Vtedy mi tu sediaci minister Kaliňák povedal, že my to aj tak nevymáhame. Ovšem je dosť trapné, keď ten, ktorý to má vymáhať, ti off record, mimo mikrofón, povie, my to aj tak nevymáhame.
Tak presne na takomto základe je postavená význačná časť bodov, ktoré chceme novelizovať. Lebo nikto, samozrejme, nevymôže žiadne statusy ani kdečo iné. Nikto nevymôže prekrytie bilbordov 48 hodín pred voľbami. Nikto nič z týchto vecí nevymôže. Ale tvárme sa, že je o tom zákon. Je to trapné, keď je zákon, kde sme vopred historicky v tisícoch prípadoch zrezignovali na jeho vymáhanie.
Bolo to kedysi témou. Náš Ústavný súd je taký, aký je. Ako som povedal, je to dokonalý obraz koalície. Ale keď prebehli voľby, tak dostal, a to už bolo pred rokmi, Ústavný súd niečo vyše 260 podnetov na tak závažnú a dramatickú vec, v súlade so zákonom boli tie podnety, že niekto niekomu dal niečo do poštovej schránky. Ako ja si nemyslím, že Ústavný súd je dekoratívny. Ja si myslím, že Ústavný súd má závažne rozhodovať o závažných veciach. Ale v súlade s vtedy platnými normami sa proste rozhnevaný držiteľ poštovej schránky rozhodol, no iste ich boli na Slovensku desaťtisíce, tých držiteľov, ktorí našli niečo v schránke, no ale len 269 z nich bolo dostatočne aktívnych, aby sa obrátilo na Ústavný súd. Samozrejme, k ničomu to neviedlo. Ale už len samotná skutočnosť, že je možné takéto niečo umožniť z podstaty zákona, je tak trošku mimo zdravý rozum.
Preto si myslím, že ak sa mi nezdá, my máme napríklad v našom dome pri schránkach takú veľkú papierovú krabicu, neviem, či z paradajok alebo uhoriek, kde končia neželané materiály. Teda celý úkon miesto písania na Ústavný súd v takom prípade, ak sa mi nepáči tvár toho, ktorý je na letáčiku, je presunutý do tej krabice. My vzorne separujúci dom so štyrma rôznymi nádobami, to keď sa to už dosť naplní, takí, čo sme mladší, to zdvihneme, ten kriedový papier je ťažký, a odnesieme to do príslušného kontajneru modrého.
Takže chcem tým povedať, že toto všetko u nás rieši zákon, lebo my sme strašne zákonná krajina. Samozrejme, to, že existujú občania Slovenskej republiky, my sa hrdo hlásime k tomu, ako sa staráme, ako sú nám občania tým najvyšším, ktorým nedovoľuje niečo, čo dovoľuje iným občanom bez toho, aby som to mal napísané v ústave. A ako je známe, i zákon by mal fungovať tak, že neporušuje niečo, čo vopred ústava nepredpokladá, že by mohol ten zákon inak upraviť. Tak ja si nemyslím, že existujú rôzne kategórie občanov, z ktorých jedným môžme niečo dovoliť robiť a iným to nemôžme dovoliť, ak sme vopred nenapísali do ústavy, pozor, budú existovať rôzne kategórie v tejto veci. To teda je ďalšia taká vec, ktorú opravujeme v tomto zákone.
A na rozdiel od Martina Klusa si nerobím ilúzie, že táto novela prejde. Učia nás to mnohoročné skúsenosti s koalíciami či vládami jednej strany. Samozrejme, že táto novela neprejde, lebo to by sa muselo otvoriť nebo. Ale napriek tomu si myslím, že ak sa nad tým zamyslíte, i tí, ktorí za to nebudete, samozrejme, hlasovať, tak hádam pochopíte, že to moratórium a jeho zrušenie nie je v prospech SaS ani OKS, ani v prospech Klusa, Dostála a Osuského, ale že ho budete môcť využiť v rámci zdravého rozumu každá z vašich politických strán. A že tých prieskumov, ak sa ich bojíte, tak sa ich budeme báť všetci. Ale rozhodne to nie je preto, aby to pomohlo SaS a OKS.
Takže keď sa zamyslíme nad každým z tých bodov, i nad tými zahraničnými, v zahraničí sa trvale zdržujúcimi občanmi Slovenskej republiky, to nie sú – ak sa domnievate, tak nie som presvedčený, že máte pravdu – zásadne, výlučne a jedine voliči SaS. To môžu byť voliči všetkých, od ĽSNS po SMER. I vy môžte mať občanov, ktorí vás chcú a žijú v Londýne a majú tam trvalý pobyt, ale sú naši občania. A tak sa teda vlastne zamýšľam nad tým, aký by bol racionálny dôvod neprijať takúto novelu zákona. Lebo že nie je stranícka je jasné, lebo všetci sme politické strany. Že nie je protiústavná, lebo ruší protiústavnosť práve na šírení informácií je tiež jasné. Že je tým pádom racionálna, je na prvý, na druhý a skoro aj na poltretí pohľad jasné.
Ale keďže ratio nemusí v tejto sále vždy víťaziť, tak na rozdiel od kolegu Klusa v jeho víťazstvo toho času neverím. Ale možno raz príde deň.

Ďakujem za slovo. S potešením môžem pozdraviť teda aj kolegyne už v sále, medzitým sa situácia zmenila a, samozrejme, zdravím aj kolegov.
Cieľom týchto troch návrhov je umožniť poplatníkovi, človeku, ktorý o niečo žiada verejnú správu, dostať sa k rozhodnutiu úradu v skrátenej lehote za nejaký poplatok. A úplne konkrétne sú to tieto tri návrhy:
Prvým návrhom je umožniť poplatníkovi správnych poplatkov uhradiť zvýšený správny poplatok ako protihodnotu a ako protihodnotu získať zrýchlené rozhodnutie v jeho veci. Predložený návrh má významný protikorupčný charakter, pretože umožňuje získať rýchle rozhodnutie orgánu verejnej správy za legálny zvýšený poplatok a eliminujú sa tým prípadné úvahy poskytovať tieto prostriedky niekomu formou úplatku. Konkrétne ide o tieto úkony na Úrade pre verejné obstarávanie, je to zápis do zoznamu podnikateľov v prípade, že sa subjekt uchádza o verejné obstarávanie. V súčasnosti je to pätnásť dní, chceme poskytnúť aj možnosť tohto zápisu do piatich dní a takisto do 24 hodín, a to za poplatok aj do tých 24 hodín, ktorý je 264 eur, a v prípade piatich pracovných dní 132 eur.
Ďalším poplatkom je poplatok za povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Tam je tá súčasná doba veľmi dlhá, trvá to až 30 dní. Je tam možnosť zrýchleného procesu za 15 dní, kde je poplatok 266 eur. My chceme, žiadame, aby bolo možné namiesto 15 pracovných dní mať to zrýchlene do piatich dní, dokonca za nižšiu sumu, za 132 eur, alebo dokonca do jedného pracovného dňa za sumu o niečo nižšiu, ako je v súčasnosti tých 15 dní, za 264 eur. A pri hypotékach sa naozaj často stáva, že potrebujete uvoľniť peniaze banky, potrebujete potom tie peniaze zaplatiť tomu, od koho ten byt kupujete alebo teda naopak, a musí byť naozaj, aby to všetko prebehlo hladko, aj možnosť mať toto vo veľmi krátkej lehote. Sme presvedčení o tom, že dnešné technológie to umožňujú, všetky dáta sú dostupné.
A čo sa týka tretieho v rámci tohto návrhu, tretieho zákona alebo teda tretieho opatrenia, tak je to vydanie osvedčenia o zápise samostatne hospodáriaceho roľníka do evidencie, kde navrhujeme aj jeden pracovný deň za dvojnásobný poplatok.
Druhý návrh sa týka miest a obcí, a teda cieľom tohto návrhu je uložiť povinnosť obciam všeobecne záväzným nariadením ustanoviť sadzbu zvýšenej miestnej dane alebo zvýšeného miestneho poplatku pre prípady, ak je miestna daň alebo miestny poplatok viazaný na úkon obce, to znamená nie na úkon štátneho orgánu, ale úkon obce a tento úkon bol vykonaný v lehote kratšej, než umožňuje zákon alebo všeobecne záväzné nariadenie a žiadateľ o vykonanie tohto úkonu v tejto kratšej lehote o to písomne požiadal, tak, aby obce mali možnosť pre tie úrady, ktoré spravujú, jednoducho tiež spraviť skrátené, skrátenie vydania dokladu alebo nejaký zápis.
No a tretím teda, tretím návrhom, treťou zmenou, cieľom tohto je umožniť navrhovateľovi voľbu zrýchleného zápisu alebo zápisu zmien zapísaných do, zapísaných údajov do Obchodného registra Slovenskej republiky za ustanovený poplatok už do 24 hodín od doručenia návrhu na zápis. V súčasnosti je to dva dni a niekedy tiež, keď máte nejaké transakcie firemné, niečo meníte, zlučujete firmy a podobne, tak potrebujete niektoré veci zapísať čo najskôr. A tým pádom toto to umožní do 24 hodín.
Všetky tieto návrhy sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými dokumentami a tak ďalej a tak ďalej a návrh zákona nebude mať negatívny vplyv ani na verejné financie, ani na podnikateľské prostredie, ani na, ani negatívny sociálny vplyv a takisto ani negatívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Keď tak, na mnohé tieto oblasti bude mať pozitívny vplyv.
Ďakujem pekne za pozornosť a podporu týchto, si myslím, veľmi racionálnych návrhov, s ktorými by nemal mať problém nikto bez ohľadu na nábož; teda na politické skôr presvedčenie. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, takže k materiálu č. 76, tlač 1466, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom finančného výboru za spravodajcu k tomuto návrhu zákona. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. júna 2019 a gestorský výbor do 18. júna 2019.
Čo sa týka vystúpenia spravodajcu k druhému bodu, č. 77, čiže tlač 1469, tak rovnako som bol predsedom výboru určený za spravodajcu k danému bodu. Tento návrh zákona takisto spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a pravidiel tvorby zákonov. Je z jeho znenia zrejmý účel navrhovanej úpravy.
V súlade s oprávneniami; vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, teda odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. júna 2019 a gestorský výbor do 18. júna 2019.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu; uvedeným návrhom zákonov.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k už spomenutému návrhu zákona, tlač 1475.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 18. júna 2019. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, teraz, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Ja tu teraz budem trochu dlhšie, lebo budeme predstavovať balíček antikorupčných návrhov zákonov. Dovoľte mi, aby som uviedla návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov. Zákon predstavím v rozprave a zároveň sa hlásim prvá do rozpravy.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na predchádzajúcej aj tejto schôdzi naše hnutie predkladá do parlamentu antikorupčný balíček zákonov. Je to súbor siedmich opatrení, ktorými si myslíme, že sa významne zlepší ochrana občanov, ochrana verejného majetku, kontrola ústavných, ústavných činiteľov a vymožiteľnosť práva.
Tento zákon, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, pokladáme za veľmi dôležitú súčasť kontroly politikov a verejných činiteľov. Tento zákon sa často menil, naposledy to bolo na konci januára 2019, kedy Národná rada schválila novelu tohto ústavného zákona a táto prijatá novela ústavného zákona mala významné nedostatky, na ktoré sme poukazovali už predtým a ktoré sme sa snažili kontinuálne zmeniť.
Čo bol náš najdôležitejší návrh, bolo, v majetkových priznaniach, bolo sledovanie majetkového prírastku politikov, lebo o to vlastne pri majetkových priznaniach ide. Ide o to, aby občan vedel skontrolovať, keď politik alebo verejný funkcionár hospodári s verejným majetkom, či sa náhodou počas výkonu funkcie neobohacuje na úkor občanov.
Tento kľúčový prvok verejnej kontroly politikov aj vysokých štátnych funkcionárov je v dnešnej dobe nielen žiaduci, ale priam nevyhnutný, ak nám záleží na lepšom spravovaní krajiny. Verejní funkcionári rozhodujú každý rok o miliardách eur z daní občanov, a preto občania majú právo vedieť a kontrolovať, či svoje právomoci nezneužívajú na vlastné obohatenie sa.
Prinášame viaceré zmeny, to znamená kontrola prírastku. Druhou podstatnou zmenou je, aby jedna tretina členov orgánu, ktorý rozhoduje o porušení ústavného zákona, mala procesnú legitimáciu na podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd Slovenskej republiky. Takouto úpravou chceme dosiahnuť, aby o posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu ústavného zákona, rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky a nie politicky zložený výbor.
V nadväznosti na uvedené je potrebné novelizovať aj zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde. Predkladáme ho zároveň s týmto zákonom ako jeho dvojičku.
Druhým významným prvkom tohto zákona je povinnosť verejného funkcionára uvádzať iné príjmy. Konkrétne ide o všetky príjmy, ktoré sa uvádzajú v daňovom priznaní a ktoré prevyšujú sumu 100 eur. Návrh ústavného zákona zavádza aj sankciu za neoznámenie osobného záujmu o vec, ktorá je predmetom rokovania, či zavádza, že v prípade oznámenia osobného záujmu sa hlas verejného funkcionára nezapočítava do hlasovania o danej veci.
Takisto žiadame rozšírenie pôsobnosti ústavného zákona aj na ďalšie významné funkcie verejných funkcionárov, napríklad na predsedu a podpredsedov dopravného úradu, na úrad, na predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Takisto vzhľadom na to, že sa rozšírila pôsobnosť ústavného zákona na predsedu a podpredsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, je žiaduce, aby sa to vzťahovalo aj na predsedu a podpredsedu dopravného, dopravného úradu.
Takisto navrhujeme rozšíriť osobnú pôsobnosť ústavného zákona aj na osoby zastupujúce štát v orgánoch právnických osôb s majoritnou účasťou štátu, napríklad v správnej rade. Je potrebné, aby ústavný zákon platil rovnako pre všetkých, ktorí v akejkoľvek forme majú zásadný vplyv na fungovanie právnických osôb. Súčasné znenie takisto nedostatočne zohľadňuje pasívne príjmy, napríklad príjmy z dividend alebo z prenájmu, a to takisto znemožňuje reálny výkon kľúčovej úlohy ústavného zákona, a to je porovnávanie majetkových prírastkov a legálnych príjmov verejného funkcionára. Z tohto dôvodu navrhujeme spresnenie ustanovenia, doplnenie úpravy o uvedenie ďalších príjmov.
V navrhovanej, v navrhovanom zákone pôvodné vyčíslenie hodnoty prijatého daru alebo iných výhod nahrádzame pevnou sumou vo výške 5-tisíc eur, nie príslušným násobkom minimálnej mzdy. Zámerom, zámerom tohto zákona je, ako som už povedala, zlepšiť verejnú kontrolu politikov a ústavných činiteľov, aby nedochádzalo k prípadom, ktoré, ktorého sme svedkami, napríklad, napríklad, že politici prídu do politiky s prázdnymi rukami, odchádzajú z nej ako milionári. Nikto vlastne nevie, ako tie majetky nadobudli a oni občanom rozprávajú rozprávky o tom, ako výhodne investovali peniaze do akcií nejakých amerických firiem.
Prosím vás o podporu tohto zákona, je to dôležitá súčasť transparentného a efektívneho riadenia štátu a kontroly, kontroly verejných funkcionárov. Ďakujem.