45. schôdza

Pani poslankyňa Remišová, mal by som jednu otázku k tomu oznamovaniu alebo neoznamovaniu osobného záujmu, pretože práve toto ustanovenie aj v súčasnosti, keďže, keďže ukladá verejným funkcionárom oznámiť svoj osobný záujem pred tým, ako na rokovaní vystúpi, tak to je jedno z takých ustanovení, ktoré v tom zákone nie je úplne, úplne jasné. Lebo niekedy osobný záujem je úplne jasný a niekedy ten osobný záujem môže byť, môže byť taký veľmi, povedal by som, že všeobecný alebo, alebo je na zvážení, aká miera toho osobného záujmu má byť. Že keď je niekto lekár a prerokúva sa zákon, ktorý sa týka o zdravotníctve, či pred každým vystúpením a pred každým hlasovaním o takomto zákone má túto skutočnosť oznámiť, lebo sa upravujú podmienky pre fungovanie lekárov, rovnako ako akýkoľvek zákon, ktorý sa týka napríklad, teda akákoľvek novela zákona o obecnom zriadení, keď je niekto mestský poslanec, obecný poslanec, starosta, či pred každým, každým hlasovaním alebo pred každým vystúpením má oznamovať.
Čiže mám pocit, že aj teraz je to, je to také nie úplne vyjasnené, nie vždy sa to celkom dodržiava, napríklad vtedy, keď ide o všeobecne známu skutočnosť, že niekto je lekár alebo je komunálny poslanec a spomenie to, spomenie to vo svojom vystúpení. Takže neviem si celkom presne predstaviť, ako by to malo fungovať napríklad s tým nezapočítavaním, že kto by rozhodol, že je to osobný záujem, nie je to osobný záujem, má sa to započítať, nemá sa to započítať. Tam vidím nejaký technický problém, ale môžme v druhom čítaní pokračovať.

Ďakujem pekne. Ja chcem len podporiť toto vystúpenie, pretože naozaj myslím si, že toto je systémový prvok, ktorý tu nevyhnutne potrebujeme, potrebujeme vnášať. Naozaj transparentnosť, poriadok do vecí, tak ako si aj v závere povedala, potrebujeme vyčistiť tú komunikáciu, aby tu ľudia neboli opíjaní rožkom a aby sa tu naozaj nestavali ako keby nejaké Potemkinove dediny ako nejaká argumentácia. Takže, samozrejme, je to návrh zákona, ktorý prinášame spoločne a považujem ho za veľmi dôležitý.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, ja, za vaše pripomienky aj za pripomienku kolegu Dostála. Ten konflikt záujmov, definovať konflikt záujmov nie je ľahké. Jednak dúfam, že ten konflikt záujmov bude definovaný v nejakom etickom kódexe štátnych funkcionárov, ktorý by sa mal, ktorý by sa mal pripravovať. A áno, sú tam určité šedé zóny. Toto sa týka hlavne napríklad pri hlasovaní správnych rád právnických osôb s majetkovou účasťou štátu. Sú aj iné prípady, nebudem menovať, uvediem, áno, napríklad lekár ide lobovať za súkromné zdravotnícke zariadenia, aby mali iné, ja neviem, aby dostávali platby z, iné platby zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne a lekár sám vlastní súkromné zdravotnícke zariadenie. Toto je jasný problém napríklad, ktorý aj pri tej rozprave by asi mal zaznieť. Iné príklady nie sú také zrejmé a veľmi rada privítam akékoľvek doplňujúce návrhy.
Ďakujem.

Vážené dámy a páni, dovoľte mi uviesť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon predstavím v rozprave a zároveň sa hlásim do rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že za gestorský návrh, za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor a navrhol, aby výbory prerokovali tento návrh v druhom čítaní do 17. júna a v gestorskom výbore do 18. júna. S týmito, s týmto rozhodnutím predsedu Národnej rady sa stotožňujem.
Zo znenia návrhu je zrejmý aj účel a ja navrhujem ako gestorského výboru navrhnutý spravodajca, aby sa Národná rada uzniesla, že ho prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam ho prideliť týmto výborom aj lehoty v zmysle uvedeného rozhodnutia.
Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážené dámy, vážení páni, toto je ďalší z návrhov na lepšiu správu vecí verejných. História tohto zákona je veľmi zaujímavá. Viete, že o tomto návrhu zákona aj politická strana SIEŤ mala petíciu, ktorú podpísalo viac ako stotisíc ľudí. Táto petícia bola predložená do parlamentu.
Súčasná vláda má riešenie hmotnej zodpovednosti v programovom vyhlásení a napriek petícii ľudí a programovému vyhláseniu vlády, napriek tomu sa nič v tejto veci neurobilo ani sa nikde tento zákon neposunul. Preto prichádzame, predkladáme ho už niekoľkýkrát, návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 514 o zodpovednosti za škodu.
Taký základný princíp tohto zákona je, že keď človek rozhoduje o vlastnom majetku, o vlastných právach alebo povinnostiach, cíti dôsledky svojho rozhodnutia osobne. To znamená, že je viazaný osobnou zodpovednosťou. Keď zle investuje peniaze, príde o ne. Keď spraví zlé rozhodnutie, tak za to nesie následky. Keď však rozhoduje verejný činiteľ, verejný funkcionár o peniazoch štátu – a často je to v miliónoch, stovkách miliónov eur – a tieto peniaze následne spreneverí alebo urobí zlé rozhodnutie, alebo v dôsledku predraženého tendru štát a občania prídu o obrovské sumy peňazí, nikto nenesie osobnú zodpovednosť. A potom sa stáva, že vlastne nie je vyvodená žiadna zodpovednosť, že jednoducho tu fungujú, my sme upozorňovali na desiatky predražených tendrov, na zbabrané eurofondy, na eurofondové projekty, ktoré následne sme museli vracať.
Teraz to hrozí v prípade napríklad elektronického katastra, kde hrozí, že celých 27 miliónov eur budeme musieť zaplatiť namiesto z eurofondov zo štátnych peňazí. Vieme presne, kto je za to zodpovedný, napriek tomu nikto, tá škoda nebude zosobnená. Alebo rôzne projekty v školstve a vzdelávaní, kde sme museli takisto kvôli obrovským chybám vracať desiatky miliónov eur naspäť do Bruselu a boli poškodení občania, bol poškodený, bol poškodený štát a vyvodená zodpovednosť nebola žiadna. A to je potom problém, pretože každý, kto hospodári s verejným majetkom, stále tu platí, zo štátneho krv netečie, to znamená, že peniaze sa spravujú neefektívne, vyhadzujú sa na nezmyselné projekty, na nezmyselné štúdie, mrhajú sa a zodpovednosť nenesie nikto.
Čiže cieľom tohto zákona je zaviesť inštitút, ktorý by prinútil nakladať verejných funkcionárov so zvereným majetkom s náležitou starostlivosťou riadneho hospodára. Verejný činiteľ môže pri rozhodovaní ľahko podľahnúť súkromným či skupinovým záujmom, ktoré môžu rôznou mierou poškodiť alebo ohroziť uspokojovanie verejných potrieb.
Ešte sa vrátim napríklad k odmene pre advokáta Bžána. Za astronomickú odmenu, ktorá bola podpísaná v hodnote 77 miliónov eur, nakoniec po tlaku opozície, médií sa ju podarilo znížiť, ale za toto rozhodnutie nikto neniesol osobnú zodpovednosť. Napríklad.
Cieľom navrhovaného návrhu zákona je zaviesť funkčný mechanizmus trestania prešľapov a pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Pri súčasnom nastavení zodpovednosti verejných funkcionárov za rozhodovanie o verejnom majetku sa javí, že občania verejným funkcionárom bezmedzne dôverujú. Slovenská verejnosť však bola svedkom vzniku viacerých závažných káuz, v ktorých nebola nikdy vyvodená zodpovednosť alebo až po mnohých rokoch. Ako som povedala, existovalo viacero pokusov o zavedenie inštitútu hmotnej zodpovednosti, všetky pokusy vrátane veľkej petície občanov – a to je hanba – skončili neúspešne.
Škoda, ktorá vznikne štátu alebo územnej samospráve, je v praxi často prehliadaná a najmä osobná zodpovednosť verejného činiteľa sa preukáže len ojedinele. Súčasný stav signalizuje, že subjekty oprávnené iniciovať konanie vo veci náhrady škody buď nemajú prostriedky na spoľahlivé zistenie skutkového stavu, alebo nemajú záujem o zistenie skutkového stavu a vyvodenie dôsledkov.
Navrhovaná právna úprava nariaďuje iniciovať konanie z úradnej povinnosti, pričom v mene štátu alebo v mene územnej samosprávy koná generálny prokurátor Slovenskej republiky. Len transparentne nastavený systém osobnej zodpovednosti, účinná vymožiteľnosť môže viesť k zodpovednému a profesionálnemu nakladaniu s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu, alebo s majetkom samosprávy.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie ani na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.
A tak ako občania si želajú, aby tento zákon bol prijatý, tak žiadam o podporu aj poslancov Národnej rady. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len chcel nadviazať na to, čo zaznelo.
Spomínala si toho dobrého hospodára a vlastne veľmi pekne to bolo poukázané na tom prípade advokáta Bžána. To bol naozaj exemplárny príklad a vyslovene nedostatok takéhoto mechanizmu, pretože pamätáme si veľmi dobre, že v tom čase, ak by naozaj sa do toho neobula opozícia, tak by proste pán Bžán tých 77 miliónov mal vyplatených, že vláda konala iba pod tlakom opozície, ktorá, keď sme vlastne na to stále poukazovali a ukazovali sme na tú absurdnosť, tak potom si pamätám presne, ako pán minister musel ako keby robiť postupné kroky a snažil sa najprv len vymeniť predsedníctvo, potom teda sa zaručil, že sa tie peniaze nevyplatia a tak ďalej. Takže to bol krásny príklad naozaj toho, že sa tu, tak ako si povedala, že zo štátneho krv netečie.
A vidíme, že toto všetko má dopad aj na kvalitu života na Slovensku, pretože dlh za posledné roky síce vieme, že v porovnaní s percentom HDP klesá, ale to len preto, že zaznamenávame naozaj veľký rast ekonomický na európsku, na krajiny Európskej únie, ale v skutočnosti stále narastá v tom absolútnom čísle a to je dôkazom toho, že tieto vlády hospodária deficitne. A deficitne hospodária práve preto, že zo štátneho krv netečie a nie je tu tá kultúra, ktorá by si vážila to štátne euro, tak ako keby to bolo vlastné, tak ako si aj poukázala vlastne v úvode, že pri svojom majetku si človek dáva omnoho väčší pozor a omnoho zodpovednejšie s ním nakladá. Takže preto je nevyhnutné túto kultúru tu začať tvoriť a budovať a zrejme to iným spôsobom ako tým, ktorý navrhujeme, nepôjde. Takže to len taký malý dovetok.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi povedať pár slov k tomuto návrhu zákona.
Ak vytopím susedov, pretože mi pretiekla vaňa, keď som akosi pozabudol, že mi do nej tečie voda, som za škodu spôsobenú susedom pod mojím bytom zodpovedný. Bola to moja nedbanlivosť, ktorá ju spôsobila. Dokonca aj keď praskne radiátor a ja opäť spôsobím škodu susedom podo mnou, hoci som nemohol vedieť, že sa to stane, je to moja zodpovednosť. Radiátor je v mojom vlastníctve a som za spôsobenú škodu zodpovedný, aj keď som ju priamo svojím konaním nespôsobil. Rovnako som zodpovedný za škodu, keď ako účastník cestnej premávky spôsobím dopravnú nehodu alebo ako zamestnanec svojím nesprávnym úkonom alebo rozhodnutím spôsobím škodu zamestnávateľovi. Osobnú zodpovednosť nesieme za svoj život i konanie, nesieme ju aj za úmyselné i neúmyselné konanie. Firmy a obchodné spoločnosti nesú zodpovednosť za škody spôsobené fyzickým i právnickým osobám a to svojou činnosťou i nečinnosťou. Štát nesie zodpovednosť za škody spôsobené inému štátu, príkladom môžu byť environmentálne škody alebo aj vojnové reparácie.
Otázka teda znie: Prečo sa toľké roky bránime, aby zodpovednosť za spôsobenú škodu niesli i verejní činitelia? Alebo náš laxný prístup pramení z hesla "z cudzieho krv netečie"?
Problém je v tom, že to nie je cudzie, je to naše, spoločné. Ľudský faktor je za každým rozhodnutím, ktoré je vydané, za každým, či rozhodujeme za seba, za troch, tisíc alebo milióny ľudí. Ak som prijal funkciu, ktorá nesie takúto širokú rozhodovaciu právomoc, musím prijať aj ťarchu zodpovednosti za ňu. Tu nestačí odstúpiť z funkcie, čo už samo osebe zvyčajne spôsobuje veľký problém, ale je potrebné aj spôsobenú škodu nahradiť. Sused sa tiež neuspokojí s mojím ospravedlnením a neľahne si spokojne do mokrej postele a nebude sa dívať na kvapkajúci a zatečený strop a steny. Potrebuje dať svoj byt do obývateľného stavu a ja ho musím odškodniť, spôsobené škody nahradiť. Keďže som bol prezieravý, poistil som sa, a tak škody za mňa uhradí poisťovňa. Ak by som to neurobil, tak to budem musieť nejako zaplatiť ja sám alebo skončím v súdnom spore a pri rýchlosti rozhodovania našich súdov sa moje škodové náklady nebudú pohybovať v stovkách, ale až v tisíckach eur.
Poniektorí sa môžu pozastavovať nad tým, že čo tu stále riešime. Existuje predsa trestný zákon, kde je presne zadefinovaný verejný činiteľ, škoda i úmysel, nedbanlivosť, trestné činy i trestné sadzby za ne. To áno, ale náhrada škody sa trestom zvyčajne nevyrieši. Tak potom existuje inštitút regresnej náhrady, ktorý môže zamestnávateľ využiť priamo alebo prostredníctvom súdu. Dokonca máme zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, čo by mal byť postačujúci právny základ pre vymáhanie škody od osoby, ktorá ju spôsobila. Mala. Ak by sa dôsledne dodržiaval a neobchádzal, ale nie je.
Už celé desaťročie voláme po zmene, ale chýba politická vôľa na jej realizáciu ako v iných dôležitých oblastiach. Ešte v roku 2011 sa naša nová prezidentka Zuzana Čaputová spolu s Jurajom Gyarfášom intenzívne venovala tejto problematike, čo aj zhrnuli vo svojej publikácii Zodpovednosť verejných činiteľov.
V roku 2016 môj kolega poslanec Miroslav Beblavý sa tejto problematike dôsledne venoval a napísal preto interpelácie dvanástim ministrom a list generálnemu prokurátorovi a riaditeľovi Sociálnej poisťovne, aby ho informovali o tom, či si ich inštitúcia uplatnila nárok voči zamestnancom zodpovedným za škodu a pokuty a ak nie, o uvedenie dôvodu. Týkalo sa to 141 prípadov. Až v 109 prípadoch sa škody nevymohli, nevymáhali alebo sa údajne vymáhať nedali.
Pre ilustráciu citujem niektoré zverejnené odpovede na webovej stránke môjho kolegu, aj na základe ktorých jednoznačne vyplýva, že zmena a explicitné vyvodenie osobnej zodpovednosti verejných činiteľov za škody pri výkone verejnej moci sú viac než nutné.
Prvý prípad. Pokuta uložená ministerstvu životného prostredia úradom pre verejné obstarávanie v roku 2012 vo výške 654-tisíc eur. Informácia ministra Sólymosa. Citujem: "Ministerstvo si pravdepodobne nárok na náhradu škody neuplatnilo, nakoľko zamestnanci, ktorí vybavovali uvedenú vec a mohli byť zodpovednými za uloženie pokuty, už nie sú zamestnancami ministerstva a keďže ministerstvo nedisponuje ich osobnými spismi, nie je možné uvedenú skutočnosť relevantne zistiť." Koniec citácie. To, že zamestnanec je prepustený za pochybenie alebo odišiel na vlastnú žiadosť, nie je dôvod na to, aby si zamestnávateľ nemohol vymáhať regresnú náhradu škody, ale ministerstvo sa jednoznačne o regresnú náhradu nezaujímalo.
Druhý prípad. Škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom v rezorte pôdohospodárstva v rokoch 2003 až 2005 vo výške 197 235 eur. Informácia ministerky Matečnej. Citujem: "Vzhľadom na plynutie času a uplynutie premlčacích lehôt neprichádzalo do úvahy ani uplatnenie regresnej náhrady voči konkrétnym fyzickým osobám, ktoré mohli mať podiel na nesprávnom úradnom postupe a v jeho dôsledku spôsobenej škode. Inak povedané, jednalo sa o nesprávny úradný postup z rokov 2003 až 2005, uplynuli premlčacie lehoty a prípadné uplatňovanie regresnej náhrady voči konkrétnym fyzickým osobám by bolo neefektívne vzhľadom na personálne zmeny a pravdepodobné vznesenie námietok premlčaní uplatňovaných regresných nárokov." Koniec citácie. Jednoducho celú záležitosť odložili k ľadu a nechali premlčať.
Tretí prípad. Pokuta uložená ministerstvu školstva Úradom pre verejné obstarávanie v roku 2015 vo výške 100-tisíc eur. Informácia ministra Plavčana. Citujem: "Škodová komisia ako orgán poverený prerokúvaním návrhov v oblasti uplatňovania práva na náhradu škody spôsobenej ministerstvu jeho zamestnancami nerokovala o žiadnom návrhu na vyvodenie zodpovednosti vo vzťahu k vami uvádzaným prípadom z oblasti verejného obstarávania." Koniec citácie. Tu dokonca ešte postačovala konštatácia, že komisia nerokovala o žiadnom návrhu o regrese a tým bola celá vec pre ministerstvo jednoducho vybavená.
Takýchto perál je zverejnených podstatne viac a jednoznačne preukazujú nezáujem verejných inštitúcií o dobrú a kvalitnú správu veci verejných, do ktorej patria aj finančné prostriedky.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, hovoriť donekonečna o potrebe zmeny v tomto spoločenskom segmente, je kontraproduktívne. Je potrebné zmeny uskutočniť, je potrebné zákonne zadefinovať osobu verejného činiteľa, obsah jeho zodpovednosti i spôsob, podmienky a lehoty vymáhania škody a osoby kompetentné konať ex offo. Dôležité je, že v návrhu zákona je aj nedbanlivostné konanie súčasťou obsahu zodpovednosti. Takýmto spôsobom máme šancu nielen získať časť zmarených verejných finančných prostriedkov späť, ale druhotne to bude mať vplyv na obsadzovanie verejných funkcií ľuďmi, ktorí svojimi osobnostnými a odbornými kvalitami budú zárukou dobrej správy vecí verejných. Prevezmime konečne plnú zodpovednosť za svoje konanie nielen v osobnom, ale aj v pracovnom a verejnom živote a pristúpme k zmenám vecne a nie politicky. Podporme tento zákon!
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem kolegovi Žarnayovi aj za pripomenutie príkladov, kedy nebola vyvodená žiadna zodpovednosť. A presne tak ako na úvod povedal, keď niekto vytopí suseda, tak tú škodu musí nahradiť a takisto by sa malo postupovať aj pri správe verejného majetku.

Vážené dámy a páni, dovoľte mi uviesť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň; podrobnosti vysvetlím v rozprave a zároveň sa hlásim do rozpravy.