45. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k predmetnému návrhu zákona, ktorý prejednávame ako tlač 1429. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Konštatujem, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 17. júna 2019 a gestorský výbor do 18. júna 2019.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Máme pred sebou zákon, ktorý pripomína tak trochu chameleóna, lebo on sa tvári, že pomôže slovenskej ekonomike, konkrétne hospodárskemu odvetviu filmového priemyslu, ale niečo iné je pravda. Obavám sa, že zákon v tej podobe, ako je predložený, tento očakávaný efekt neprinesie a je len čisto lobistický.
Najskôr by som pripomenula, že zákon alebo dnešná novela zákona je na stole už dlho, ešte vo februári bola v medzirezortnom pripomienkovom konaní a tam ju vtedy skritizovalo ministerstvo financií pomerne výrazne, ja sa tým výhradám budem ešte venovať neskôr, takže dnes k nám prichádza už v prepracovanej podobe. Z toho pôvodného návrhu našťastie zmizol napríklad taký úplný nezmysel, že spätnú dotáciu by bolo možné získať ešte aj z tých dotácií, ktorú žiadateľ získal z iných verejných zdrojov. Táto absurdita tam naozaj bola, takže možno práve ministerským úradníkom na ministerstve financií sa treba poďakovať, že sú pozorní a kolegom z iných ministerstiev netolerujú vždy tak úplne všetko, čo si vymyslia.
Napriek tomu chcem teda hneď na úvod povedať, že zákon je aj v tej podobe, v akej ide do parlamentu dnes pre nás neprijateľný, a klub SaS zaň nebude hlasovať a vysvetlím prečo. Nie je to preto, že by sme boli kultúrni ignoranti a nedopriali filmárom, práve naopak, celým programom strany Sloboda a Solidarita sa prelína snaha o to, aby bol život na Slovensku lepší, podnikanie jednoduchšie a systém spravodlivejší. K zlepšeniu celkovej kvality života chcem dospieť aj prostredníctvom kultúry, lenže pri, pri podpore kultúrnych projektov a aktivít z verejných zdrojov musia byť presvedčivo zdôvodnené ich pozitívne dopady na spoločnosť a každá podpora musí byť zrealizovaná podľa kvalitných kritérií.
V dôvodovej správe tohto návrhu však práve presvedčivé zdôvodnenie chýba. Tým hlavným udávaným dôvodom, prečo sa zmena navrhuje je iba to, že to tak majú aj v zahraničí, a ako hlavný cieľ návrhu sa udáva, citujem, aj pani ministerka to čítala: „zvýšiť konkurencieschopnosť systému podpory audiovizuálneho priemyslu na Slovensku a akcelerovať ekonomický nástroj stimulácie súkromných investícií do sektora audiovizuálneho priemyslu so zásadným vplyvom na rozvoj daného hospodárskeho prostredia.“ Čo však znamená ten zásadný vplyv? To tá dôvodová správa vlastne vôbec nedokazuje.
Ja len tak na osvetlenie možno tým, ktorí úplne presne nevedia, o čo v tomto návrhu zákona ide. Tá myšlienka podporiť audiovizuálny priemysel spočíva v tom, že vďaka nej vlastne prilákame na Slovensko viac filmových produkcií a z tých peňazí, ktoré oni preinvestujú, minú na Slovensku, resp. prostredníctvom slovenských subjektov, im vrátime 33 %, pričom ale, samozrejme, na druhej strane očakávame, že sa nám zvýši zamestnanosť, výber DPH, daň z príjmu, odvody a tak ďalej od celého sektora, ktorý tu tí producenti pri svojom projekte zamestnajú, teda jednak slovenských kameramanov, technikov, osvetľovačov, stavbárov kulís, výrobcov kostýmov a celého radu ďalších profesií a domácich firiem naviazaných na samotnú výrobu filmu, ale jednak aj prevádzkovateľov hotelov, reštaurácií a ďalších služieb, ktorým sa tým pádom počas pobytu týchto štábov na Slovensku takisto bude viac dariť. Hovorí sa tomu multiplikačné ekonomické efekty, čiže štát investuje, ale investícia sa mu viacnásobne vráti. A toto je aj v dôvodovej správe argument pre to, že sa tento nástroj vlastne zavádza.
Lenže tam pri tejto hypotéze to začína aj končí a tá dôvodová správa neuvádza žiadne vierohodné prepočty na ktorých by dokázala, že dopad takéhoto návrhu na sledovaný sektor môže byť naozaj pozitívny. Dokonca tam nie je ani prepočet, kedy by nastal aspoň ekonomický neutrálny variant, uvádzajú sa tam len nejaké hypotetické varianty, z ktorých vyplýva, že v lepšom prípade bude zisk z investície polovičný oproti súčasnému stavu a v horšom prípade nebude takmer žiadny, čiže tie ekonomické dopady na spoločnosť budú, budú negatívne. Ten argument o tom, ako týmto stimulom pomôžeme zásadným spôsobom naštartovať príslušné hospodárske odvetvie, teda padá. Navyše tie prepočty, ktoré uvádza dôvodová správa, sú postavené na vstupných dátach požičaných z českej analytickej štúdie a ono je to najskôr preto, že u nás sa nikdy nerobili žiadne ekonomické analýzy stavu filmového priemyslu, aspoň ja o nich neviem, a zrejme keby boli, tak by sme ich namiesto tých českých našli v dôvodovej správe. Takže je ťažké uveriť, že, že navrhované dotácie naozaj pomôžu naštartovať nejaký hospodársky sektor - a to opakujem tie slová zásadným spôsobom -, ak o ňom nemáme žiadne informácie, a je naozaj neuveriteľné, že si napriek tomu niekto trúfne povedať, že doterajšia podpora, ktorá je 20 %, je málo a máme byť zvýšená na 30 %, lebo taký návrh bol ešte vo februári, alebo na 33 %, lebo to je zrazu dnešný návrh.
Prečo presne o toľkoto, kto a ako to presne takto vypočítal a na základe čoho tvrdíme, že práve tento stimul zásadným spôsobom rozhýbe jedno celé hospodárske odvetvie akým je filmový priemysel? To nevieme a dôvodová správa nám na to odpoveď nedáva, takže číslo 33 % je skrátka vystrelené od boku. Ono to iste v podstate, len inými slovami, konštatuje aj spomínané ministerstvo financií, ktoré sa v tom stanovisku, ktoré som sľúbila, že ešte pripomeniem, vyjadrilo, že podmienky podpory audiovizuálneho priemyslu sa menili v rámci vyhlášky 2017, a teda, či, citujem: „nie je preto zrejmé, prečo ministerstvo kultúry po tak krátkej dobe bez uvedenia podrobnejšej analýzy pristupuje k ďalšej úprave v danej oblasti.“ Inak len tak na okraj, v rámci každého legislatívneho materiálu sa v doložke vybraných vplyvov zvykne uvádzať nepovinne tzv. preskúmanie účelnosti, to znamená plán, kedy sa preverí, že či tá vyhláška alebo ten zákon skutočne naplnili to, čo bolo ich zámerom. No a ministerstvo kultúry si tento záväzok dalo už v tom roku 2017, keď sa prijímala vyhláška, ktorou sa znižovala minimálna suma oprávnených výdavkov hradených v súvislosti s filmovým projektom, a vtedy sa tam písalo, citujem: „Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v súčinnosti s Ministerstvom financií Slovenskej republiky preskúma účelnosť navrhovaného opatrenia do 31. augusta 2019. Cieľom tohto preskúmania bude predovšetkým zhodnotenie dopadu navrhovaného opatrenia na verejné financie v Slovenskej republiky v spojení s dopadom na rozvoj audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike.“ No vidíme, že ešte ani neuplynula tá doba do 31. augusta 2019 a už sa tu prijímajú ďalšie zmeny cez zákon.
Perličkou je, že úplne rovnaké znenie preskúmania účelnosti sa uvádza aj v dôvodovej správe k súčasnému návrhu, len s termínom, ktorý je posunutý o dva roky. Čiže evidentne sa toto berie len tak pro forma, čo je škoda.
Na druhej strane, aj keby sa tá analýza do 31. augusta 2019 naozaj išla urobiť, tak ono to vyzerá, že aj tak by sme z nej nedostali nič, len také nič nehovoriace čísla, pretože to, čo sa má skúmať, je v zadaní určené takto: Základným kritériom, ktoré bude uplatnené v analýze dopadu, ako aj následne pri vyhodnotení účelnosti navrhovaného opatrenia bude kvantitatívne posúdenie dopadu na rozvoj audiovizuálneho priemyslu z hľadiska počtu registrovaných filmových projektov v pomere k realizovaným filmovým projektom v spojení s reálnym dopadom na verejné financie z hľadiska celkového objemu vyplatených dotácií v systéme podpory audiovizuálneho priemyslu. Inými slovami, ministerstvo si vlastne dalo za úlohu zanalyzovať iba to, koľko projektov bolo zaregistrovaných a koľkým z nich boli, budú vyplatené dotácie. Čiže keď vyplatíme viac dotácií z tých všetkých zaregistrovaných projektov, tak to znamená, že sme to hospodárske prostredie už rozvinuli, dosiahli sme želaný cieľ? Alebo keď sa všetky zaregistrované projekty zrealizujú a dostanú dotáciu, tak to je to, čo chceme sledovať?
Pripomínam, že cieľom zákona je naozaj rozvoj hospodárskeho prostredia, no a v tom prípade by sme mali skôr sledovať hospodárske ukazovatele, ako je produkcia toho odvetvia, aktíva, vlastný majetok, investície, zamestnanosť a tak ďalej. Čiže to odvetvie ako také, ako, ako priemyselné odvetvie, ale z toho citovaného textu vychádza, že skutočným cieľom je len vyplácať dotácie.
Ono často býva spomínané alebo zdôrazňované, že kultúru, a teda aj špeciálne aj filmy treba podporovať bez ohľadu na to, čo to stojí, alebo či je to pre ekonomiku stratové, lebo iba nekultúrny, barbarský národ to nerobí. A dá sa, samozrejme, súhlasiť s tým, že všetko sa dá v kultúre, nie všetko sa dá v kultúre merať peniazmi a bez istého stupňa mecenášstva by sa kultúra vlastne nikdy nezaobišla.
Ale v tomto návrhu nehovoríme o, o nejakých dotáciách na kultúrne podujatia, ale o podpore audiovizuálneho priemyslu ako hospodárskeho odvetvia. A to je diametrálny rozdiel. A z tej dôvodovej správy mi vyplýva, že predkladatelia v tom sami nemajú jasno. Arguje..., argumentuje sa zlepšením hospodárskeho odvetvia, no nijako sa nemeria a ani v zásade nevedia, ako na to, ale s istotou budú tvrdiť, že 20 % je určite málo a potrebujeme 33 %, aby sme tento priemysel naštartovali.
Ak by som mala povedať aj niečo konkrétne, tak už pri zavedení tohto stimulu sme počúvali, ako, ako nám to priláka zahraničných filmových producentov. No ak sa pozrieme na štruktúru projektov, ktoré sú zatiaľ na stránke Audiovizuálneho fondu zaregistrované so žiadosťami o tento typ podpory, zatiaľ vo výške 20 %, tak je zrejmé, že tento finančný stimul sem ani tri roky od jeho zavedenia doteraz veľa zahraničných investícii neprilákal. V zozname žiadateľov nájdeme doteraz okolo 50 projektov, z čoho je len 5 skutočne zahraničných, USA, Veľká Británia, Holandsko. Tie ostatné sa buď nekonajú, alebo boli zrušené. Takže to, čo podporujeme sú teda zväčša tradičné slovenské alebo česko-slovenské koprodukcie filmov alebo televíznych seriálov, občas aj s nejakými menšími koprodukciami z iných krajín. Takže vyzerá to tak, že je to stimul využívaný najmä domácimi subjektmi. A nie je pravdepodobné, že jeho zvýšenie na 33 % presvedčí nejaké významnejšie množstvo nových zahraničných producentov, aby si za sídlo nakrúcania začali zrazu húfne voliť Slovensko. Ten oveľa pravdepodobnejší je variant, že budú chodiť rovnako ako doteraz do iných krajín, kde sa nachádzajú aj všetky ostatné podmienky nevyhnutné pre ich nakrúcanie: moderné štúdia, technika, ľudia, profesionálne služby, skrátka kompletné zázemie pre film. A práve to na Slovensku už dlhé roky chýba. Nijako sa to nelepší, skôr naopak. Producenti o tom, samozrejme, vedia, a preto si aj tí naši domáci chodia množstvo výkonov objednávať radšej do zahraničia, napríklad do Čiech. Je tam totiž nepomerne väčšia a kvalitnejšia ponuka služieb a tovarov pre film než na Slovensku. A samotnými vratkami túto skutočnosť alebo konkurencieschopnosť našej krajiny nijako nezmeníme. Pre producentov je to, samozrejme, veľmi príjemná legálna výpomoc. A každému takémuto návrhu na zvýšenie vratiek, samozrejme, budú tlieskať. Ale z pohľadu teda priemyslu, o ktorom stále hovoríme, je tu otázka, že kto je vlastne cieľovým, koncovým adresátom takejto pomoci. Ak napríklad ide o služby a výkony poskytované v zahraničí, resp. zahraničnými dodávateľmi, a len papierovo administratívne pretečú cez sprostredkovateľskú firmu so slovenskou adresou, tak je to naozaj spôsob, akým pomáhame domácemu filmovému priemyslu, čo mal byť zámer? Máme o tom, kde tieto peniaze naozaj skončia, nejaký prehľad, vieme to posúdiť, merať nejaké čísla? No ako vidíme v dôvodovej správe, tak veľmi nie.
A možno by to bolo, možno by bolo oveľa poctivejšie priznať, že sa tu hlavne pomáha teda len jednému druhu firiem, a to tým, ktoré sa živia produkciou filmov, ale celému sektoru toho filmového priemyslu to až tak nepomáha. Otázne potom je, do akej miery ide o výsledné diela skutočne slovenskej výroby a do akej miery je ten náš filmový hospodársky sektor skutočne prosperujúci.
Z tohto pohľadu si dokonca myslím, že firmy v iných priemyselných odvetviach sa môžu právom pozastaviť nad tým, prečo podobnú podporu na svoje činnosti nedostávajú aj oni. Zo širšieho ekonomického pohľadu teda ide o deformáciu domáceho podnikateľského prostredia a navyše s mizivým vplyvom na daný priemysel, ako som už povedala.
Pre objektívnosť, áno, treba povedať, že podobnú štátnu pomoc majú aj inde vo svete, ale argument, že to majú aj inde a musíme im predsa konkurovať, sám osebe nestačí, lebo je to potom len taký systém pokus - omyl. Skúsime, či to zafunguje, a buď to pomôže, alebo nie. Takisto nie je správne, že, že preukázanie toho nároku na štátnu pomoc, na tú dotáciu, je len čisto administratívnym úkonom a že zo strany Audiovizuálneho fondu sa dôsledne nekontroluje jeho vecné plnenie, teda priamo na pľaci, na mieste nakrúcania sa to, sa to nerobí. Samozrejme, producenti, či už domáci, alebo zahraniční, by boli nerozumní, ak by sa to nepokúsili využiť, keď len tým, že si trebárs z inej krajiny, kde majú zložený svoj štáb, prídu, odskočia na pár dní na Slovensko a pár scén tu predsa len za pomoci nejakého obchodného partnera na slovenskej strane nakrútia, alebo si teda prefakturujú svoje služby cez nejaký slovenský subjekt. Keďže nikto z Audiovizuálneho fondu nemá tú povinnosť prísť fyzicky na pľac skontrolovať naozaj to vecné plnenie. Takže to, či sa pri filmovaní zjedlo, poviem obrazne, 100 volov alebo len 10, tak vlastne, či tie vykázané náklady skutočne súvisia so všetkými scénami, ktoré sa tu nakrútili, to nikto reálne zisťovať nebude, takže do tých oprávnených nákladov si naozaj môžu vyúčtovať skoro všetko, čo uznajú za vhodné, čo je dostatočne vierohodné a čo sa dá zúčtovať cez nejakú slovenskú firmu. Neexistuje pritom horná hranica. Takže čím viac sa toho nájde, tým lepšie. Je to, samozrejme, legálne, tak prečo to nevyužiť. A myslím si, že ten, kto to vymyslel a presadil, dobre vedel, čo robí.
Tu je príležitosť práve pripomenúť to, čo som už v tomto pléne pri inej príležitosti spomínala, že kto vlastne presadil tieto tzv. vratky. Bolo to za ministra Maďariča a boli to konkrétni ľudia okolo produkčnej firmy Spectral, resp. SONAF, a. s., a na ich dobré vzťahy so stranou SMER - SD s ich vysokými predstaviteľmi Maďaričom či Kaliňákom som upozornila naposledy pri rozpočte, kedy som upozornila na to, že vďaka tomuto zákonu si budú žiadatelia v dohľadnej dobe uplatňovať svoj nárok na vratky v úhrnnom 4,7 mil. eur, ktoré ale nemáme kryté v rozpočte, a minister Kažimír sa tomu vtedy veľmi začudoval. Takže moja otázka možno aj na vás, pani ministerka, alebo nového ministra financií, je, že či už túto sumu sme do rozpočtu kultúry doplnili. A tiež, či je podľa vás O. K. nechať sa každý rok prekvapiť nejakou sumou, keďže naozaj pre hornú hranicu týchto dotácií neexistuje žiadny limit.
Firma Spectral, ktorá stála za nápadom zaviesť túto spätnú dotáciu, zároveň ako jedna z prvých túto spätnú dotáciu vtedy aj získala a štáb tu vtedy nakrúcal zopár dní seriálu Marco Polo, vykázal oprávnené náklady za 2 mil. eur, na 20 % vratkách získali pre produkciu filmu od štátu naspäť 400-tisíc eur. Ťažko povedať, či to, či to okrem tej produkcie samotnej pomohlo aj nášmu celému filmovému priemyslu. A isté pochybnosti mal vtedy aj Ján Kuciak, ktorý si túto firmu z istých dôvodov tiež všimol a napísal článok Pomáha SMER-u v kampani, dostal tučnú dotáciu od ministra Maďariča, vyšiel na www.akutality.sk.
Žiadateľov, ktorí si uvedomili možnosti tohto systému sa medzičasom nazbieralo, samozrejme, viac. Je ich dnes približne tridsiatka a úhrnom žiadajú o podporu projektov v podobe vratiek vo výške cca 11 mil. eur. Nedá sa povedať, že dnes sú tam len samí Maďaričovi kamaráti, aj keď firmy Spectral či TRIGON a iní dlhodobo exkluzívni poberatelia, sú tam, samozrejme, tiež. Ten systém sa po znížení spodnej hranice minimálnej povinnej investície vyhláškou v roku 2017 tak vlastne prefíkane otvoril pre viacerých a tvári sa prístupne. No a..., takže ale keďže tá podpora nemá horný limit, v zozname žiadateľov nájdeme okrem, okrem normálnych, reálnych, umiernených projektov aj skutočne ambiciózne mnohomiliónové tituly so státisícovými vratkami.
Takže ako som povedala, nie je to len to samotné zavedenie vratiek u nás, ale najmä tá benevolentnosť nášho zákona, ktorá vytvára moje najväčšie pochybnosti. Môžeme si skúsiť predstaviť, čo všetko sa môže skrývať za vyúčtovaniami v hodnote miliónov eur, aké veľké kulisy, výprava či nákladné herecké hviezdy musia byť použité. (Ruch v sále.) A ono stačí, aby faktúry len prešli cez firmu, ktorá má slovenský pôvod, a 33 % z deklarovaných nákladov dostane producent naspäť. Práve tieto benevolentné podmienky, za ktorých sa dá dotácia získať, považujem za najväčší problém. Myslím si, že kontrola by mala byť oveľa dôslednejšia, pretože pri nakladaní s verejnými financiami by sa nemala dať šanca plytvaniu. A tento zákon len vytvára ďalší priestor preto, ako nenápadne rozdávať štátne peniaze.
Myslím si, že skutočnému rozvoju filmového priemyslu by pritom prospelo niečo celkom iné, zlepšenie celkového podnikateľského prostredia, vyššia právna istota, spravodlivosť a morálka politikov a úradníkov, ktorí majú spravovať verejné peniaze odborne, teda to, čo strana SaS vo svojich riešeniach dlhodobo presadzuje, a v prípade filmu by to znamenalo naštartovať poctivú revíziu v RTVS aj v Audiovizuálnom fonde, nastaviť jasnejšie pravidlá a požiadavky na to, ako by mal každý podporený projekt na konci dňa vyzerať. Samozrejme, k tomu by sme potrebovali zanalyzovať sektor, ako vravím, analýzy nám chýbajú, takže získať nejaké poctivé vstupné dáta, nastaviť nejaké merateľné ciele, hovorí sa tomu hodnota za peniaze. Hovorila som o tom aj pri našom návrhu zákona o Audiovizuálnom fonde, no zatiaľ je zložité čo i len odokrývať túto pokrievku, pretože z hrnca sa vždy pri každom takomto pokuse vyvalí silná para, ale verím, že aj z tohoto hrnca raz vyšumí a ukáže sa, čo slovenskému filmovému priemyslu, nielen zopár filmovým producentom naozaj pomáha a čo mu škodí. Ja si myslím, že tento zákon mu, mu škodí, aj keď navonok sa tvári inak ako chameleón. Zvýšenie dotácie z 20 % na 33 %, tento stav nijako nezlepší a myslím si, že jediný ekonomický úžitok z tohoto návrhu získa naozaj len zopár produkčných firiem v rebríčku poberateľov, ktorý od Audiovizuálneho fondu dostanú registráciu pre jej čerpanie.
Ďakujem.

Vymazať rámček!

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, my máme dlhodobý spor v oblasti kultúry, umenia a financovania, ohľadne verejnoprávnej inštitúcii, ohľadne fondovej činnosti. A tak ďalej a tak ďalej. Ja som posledný, ktorý tvrdí, že všetko je v poriadku, ale nemôžete všetko čierno-bielo zhadzovať, lebo potom ste vyslovene nedôveryhodná. Vy nemôžete povedať, že nič sa netočí, všetko, čo sa točí, je zlé, Audiovizuálny fond si neplní svoju funkciu. Vy proste všetko zhadzujete. A to nielen v tomto prípade, to je v prípade funkčnosti Slovenského národného divadla, funkčnosti konkrétne opery, fondov, verejnoprávnej televízie a tak ďalej a tak ďalej.
Pani poslankyňa, nielen Pohoda, trenčianska Pohoda je to pravé orechové, to si uvedomte, sú ešte aj iné druhy kultúry a umenia alebo iné inštitúcie, ktoré sa zaoberajú kultúrou, a proste musia to byť aj inštitúcie, ktoré musia byť vydotované štátom. A toto je len jedna z mnohých barličiek, aby sa tak stalo. A hovorím ešte raz, nemôžete povedať, že všetko je zlé. (Ruch v sále.) Trošku tej objektivity, vo vašom prejave by som si poprosil, a nielen na výbore, ale aj v pléne, ak by ste boli taká láskavá, nie ten čierno-biely pohľad, ktorý absolútne máte. A potom skutočne neviem prečo. Preto, lebo tá nedôveryhodnosť, ktorá z tohto vyplýva, asi sledujete nejaké iné ciele ako pomôcť skutočne kultúre, ako pomôcť financovaniu kultúry, vedieť, čo je to verejnoprávnosť.
Ja sa znova na vás obraciam, prečo takýmto spôsobom dehonestujete všetko, čo sa v kultúre za tých posledných ix rokov spravilo. Nie je to tak, ako vy hovoríte. A aké, aké ciele vlastne sledujete? Sú to naozaj profesné ciele, ktoré deklarujete, alebo to súvisí s politikou, ktorú predstavujete?

Pán Jarjabek, ja by som vás chcela poprosiť, keby ste my povedali, že kde konkrétne v mojom vystúpení ste počuli, že som povedala, že sa u nás nič netočí, kde všetko dehonestujem a kde hovorím, že všetko je zlé.
Ja som v mojom vystúpení povedala iba to, že treba rozlišovať medzi dotáciami na, na kultúrne podujatie a dotáciami filmového priemyslu, a snažila som sa vysvetliť, prečo je dôvodová správa absolútne neprofesionálne napísaná. Snažila som sa vysvetliť, prečo proste tento návrh je vystrelený od pása, nereaguje vôbec na nejaké prostredie priemyselné, ktorým naozaj filmový priemysel za istých okolností je. Pretože ak by naozaj pôsobil, tak by tu bolo množstvo ľudí zamestnaných nielen vo filmovom priemysle, ale aj v sekundárnych odvetviach priemyslu, ale to všetko som hovorila v mojom vystúpení, takže z vašej faktickej mi prichádza iba jediné, že ste nepočúvali s porozumením a snažíte sa to nejakým spôsobom hodiť na nejakú politickú nôtu, ktorej ja teda nerozumiem, a bránim sa takejto argumentácii z vašej strany.