45. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Ján Kecskés a Rastislav Schlosár a Stanislav Drobný predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženej novely je oslobodenie starobného dôchodcu, predčasného starobného dôchodcu a invalidného dôchodcu od platenia súdnych poplatkov v občianskoprávnom konaní.
Toľko na začiatok a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Dovoľte, aby som podľa rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca.
Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 17. a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národnej rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ešte raz ďakujem za slovo. V súčasnosti sa príjmy niektorých dôchodcov pohybujú na hranici chudoby. Častokrát musia rozmýšľať, či zaplatiť poplatky za energie, alebo si na recept kúpiť lieky, alebo si dožičiť nejaké slušné jedlo. Dnešní starobní dôchodcovia sú tí, ktorí budovali súčasný štát, a len na základe nízkeho príjmu v minulosti im dnes Sociálna poisťovňa vypláca nízky dôchodok. Pre nízke príjmy sú dôchodcovia mnohokrát za vidinou dosiahnutia väčšieho príjmu vystavení vplyvom rôznych pokusov o získanie ich majetku, ktorý im zostal, či už prostredníctvom rôznych agentúr, ktoré vykupujú pozemky pod významné štátne investície a dôchodcom ponúkajú a vyplácajú veľmi nízke ceny za ich pozemky, cez klamárov, ktorí im údajne prišli vrátiť preplatky za energie a namiesto toho ich okradnú, až po šmejdov, ktorí im vďaka vplyvom psychológie predajú nekvalitný tovar za astronomické ceny. Samozrejme, netreba zabúdať aj na rodinné pomery, kde starostliví rodičia či starí rodičia prepíšu svoj dom na potomkov, a tí ich z tohto domu jednoducho vyhodia na ulicu.
Situácií, pri ktorých sa dôchodcovia stávajú terčom takýchto útokov čoraz viac pribúda. Z hľadiska neznalosti zákona a priveľkej dôverčivosti sa stávajú ľahkou korisťou pre ľudí, ktorí ich chcú oklamať a získať pre seba finančný prospech. Hoci majú možnosť obrátiť sa s občianskoprávnou žalobou na príslušný súd, z dôvodu nutnosti zaplatiť vysoké súdne poplatky nakoniec túto žalobu nepodajú a nedomôžu sa spravodlivosti.
Súčasné znenie zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov upravuje výšku súdneho poplatku na 6 % z ceny predmetného konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba. Pre dôchodcov, ktorí sa stali obeťou minimálne z jedného zo spomínaných nehanebných činov a zostali tak bez peňazí či majetku, nie je možné zaplatiť právneho zástupcu, nieto ešte vyrubený 6 % súdny poplatok. Častokrát sú teda pochybné prevody majetku alebo nákup drahého nekvalitného tovaru neriešené a odložené ad acta.
Z hľadiska uvedeného navrhujeme, aby sa poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, boli oslobodení od povinnosti platenia predmetného súdneho poplatku. Je to v záujme právneho štátu aj sociálnej spravodlivosti. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Rovnako aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd deklaruje právo na spravodlivé súdne konanie. V čl. 6 ods. 1 dohovoru sa uvádza, citujem: „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o akéhokoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.“
Pri pohľade na zlú súčasné znenie zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vidíme, že toto garantované právo je právom občana, pokiaľ ten má dostatok finančných zdrojov na účte. V dnešnej demokracii sme svedkami toho, ako sme si všetci rovní a tí majetnejší sú rovnejší. Príloha k zákonu obsahuje sadzobník súdnych poplatkov. Tam je to hlavne v bode A, podľa ktorého je sadzba poplatku 6 % z ceny predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu. Často môže ísť o sumu, na ktorú poškodený občan nemá prostriedky, a v tej chvíli je pre neho tak Ústava Slovenskej republiky, ako aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd iba kusom papiera potlačenom písmenami.
Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch preto uvádza v § 4 prípady, kedy sa súdny poplatok nevyžaduje, napr. v ods. 2 písm. c) sú okrem iných od poplatku oslobodené aj niektoré typy mimovládnych organizácií angažujúcich sa v politike. Ak môžu byť oslobodené od súdnych poplatkoch tieto mimovládne organizácie, máme za to, aby poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku boli oslobodení od povinnosti platenia predmetného súdneho poplatku. Je to v záujme právne štátu aj sociálnej spravodlivosti.
Ako vieme, dôchodcovia sú vo všeobecnosti nízkopríjmovou skupinou obyvateľstva, ktorá je zároveň častým terčom pre rôznych špekulantov a nemorálnych osôb, ktorí využívajú ich bezbrannosť v snahe obrať ich o ich posledný majetok. Ak ostatnú bez prostriedkov, ťažko sa pravdy domôžu. Preto oslobodenie od súdnych poplatkov je v prípade nízkopríjmových dôchodcov oveľa dôležitejšie, než je tomu u mimovládnych organizácií.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marián Kotleba, Ján Kecskés, Rastislav Schlosár a Martin Beluský predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z.
Cieľom uvedenej novely zákona je odstránenie neprimerane zaťažujúcej povinnosti pre sťažovateľa, ktorý je povinný platiť náhrady trov konania prakticky ešte pred právoplatným rozhodnutím súdu.
Toľko na úvod a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy.

Dovoľte, aby som ako spravodajca vystúpil k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor, s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 18. júna 2019.
Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť Ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. V súčasnosti podľa platnej legislatívy musí účastník konania v prípade prehratého súdneho sporu uhradiť protistrane všetky trovy konania, teda náklady, ktoré súviseli s predmetným súdnym procesom a ktoré na ne vynaložila protistrana.
V tomto prípade musí povinný účastník konania v bezodkladne určenej lehote uhradiť všetky vyčíslené trovy konania. V zmysle uvedeného má povinný možnosť podať proti rozhodnutiu súdov o určení výšky trov konania sťažnosť, avšak podanie takejto sťažnosti nemá odkladný účinok na splatnosť trov konania protistrane. Z praktického hľadiska, ak súd rozhodne o oprávnenosti sťažnosti povinného a na základe tejto sťažnosti zníži výšku trov konania, povinný si musí nárokovať vyplatenie, vyplatených trov konania od protistrany. Tento proces trvá častokrát niekoľko týždňov a pre povinného to môže znamenať výrazne zaťažujúci zásah do jeho aktuálnych majetkových pomerov.
Máme za to, že v právnom štáte by mal povinný plniť svoju povinnosť protistrane až po skončení konania o sťažnosti, v ktorom sa preskúma správnosť výroku o výške náhrady trov konania. Ak súd v rámci preskúmania potvrdí alebo upraví výšku trov konania, povinný ju bude musieť zaplatiť protistrane v primeranej lehote.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona rieši problematickú časť súčasného legislatívneho riešenia náhrady trov konania, podanie sťažnosti proti rozhodnutiu súdu o určenie výšky trov nemá v súčasnosti odkladný účinok na splatnosť trov konania protistrane. Ak súd rozhodne o oprávnenosti sťažnosti povinného a na základe jeho sťažnosti zníži výšku trov konania, vtedy si povinný musí nárokovať vrátenie určenej časti vyplatených trov konania od protistrany. Tento proces trvá častokrát niekoľko týždňov a pre povinného platiteľa trov to môže znamenať výrazne zaťažujúci zásah do jeho aktuálnych majetkových pomerov. Oveľa jednoduchšie je, ak by povinnosť plnenia nastala až po skončení konania o sťažnosti. Dá sa očakávať, že protistrany v spore sú strany znepriatelené. Ak by tomu bolo inak, tak by spravidla nepotrebovali k vyriešeniu sporu súd. Následne je možné očakávať aj rôzne obštrukcie pri plnení záväzku vrátiť rozdiel medzi pôvodnou a novo určenou výškou trov konania. Nemusí ísť len o konanie úmyselne plánované. Stupňujúca sa ekonomická kríza zasahuje širšie vrstvy obyvateľstva, pre ktoré naozaj do písmena platí, že zo štatistík a grafov o ekonomickom raste sa nenaje ani nenasýti. Čoraz viac ľudí sa potáca na hranici chudoby a každý výdaj navyše znamená pre ich rodinný rozpočet katastrofu, často aj nutnosť sa zadlžiť. Nebolo by preto v dnešnej dobe nič prekvapujúce na tom, ak by osoba povinná peniaze vrátiť mala s ich vrátením problém, pretože ich už medzitým použila na niečo iné. Rýchle konania o sťažnosti by riešilo mnohé, ale na druhej strane rýchlosť nesmie byť nadradená spravodlivosti. Preto čím menej takýchto trecích plôch budeme mať v našom právnom systéme, tým lepšie pre Slovensko a jeho občanov. Tu nejde iba pohľad na úrovni jednotlivca, ale aj o celospoločenský záujem. Nemôžu rozvíjať svoj potenciál ľudia zahltení existenčnými starosťami, občania potácajúci sa na hrane existencie. Následne je ich prínos pre našu spoločnosť nižší, ako je ich potenciál. To musíme mať na pamäti, a nielen pri tomto zákone.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, aby som uviedla ďalší návrh zákona.
Poslanci za stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Jana Nehézová, Ján Kecskés a Natália Grausová predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení ďalších neskorších predpisov.
Cieľom legislatívneho návrhu je zvýšenie vdovského a vdoveckého dôchodku v prípadoch, keď sa vdovec a vdova stará o nezaopatrené dieťa. Táto zmena má v konečnom dôsledku uľahčiť starostlivosť vdovcom a vdovám o nezaopatrené dieťa. Navrhovaná zmena je zvýšenie zo súčasných 60 % na sumu 100 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel, manželka ku dňu smrti. Súčasná výška vdovského a vdoveckého dôchodku pre osoby starajúce sa o nezaopatrené deti je veľmi nízka. Existencia rodín, kde jeden z rodičov náhle umrie je vážne ohrozená a sťažená. Tradičná rodina, kde príjem do domácnosti nosí hlavne hlava rodiny, a to otec, je vážne ohrozená v prípade, keď tento zdroj financií zlyhá z dôvodu neočakávaného úmrtia otca. Finančné prostriedky, ktoré po úmrtí jedného z rodičov zostávajú na chod rodiny, sú nedostačujúce a deti z týchto rodín sú mnohokrát na pokraji chudoby, s nedostatkom potravy a ostatných bežných potrieb. Deti sú finančne diskriminované a tým aj odčleňované od normálneho spoločenského života. Preto trpia ich osobnosti a majú nedostatok sebavedomia, čo zapríčiňuje ich vyčleňovanie z bežného života. Preto poslanci z Ľudovej strany Naše Slovensko podávajú návrh na zvýšenie vdovského a vdoveckého dôchodku z dnes vyplácaných 60 % na 100 % podľa výpočtu Sociálnej poisťovne. Tieto finančné prostriedky majú aspoň na určitý čas nahradiť výpadok financií po strate z jedného rodičov.
Vdovský a vdovecký dôchodok navrhujeme vyplácať v plnej výške starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel, manželka ku dňu smrti, nakoľko tieto finančné prostriedky aspoň čiastočne pomôžu rodine po strate jedného z rodičov.
Podmienkou vyplácania vdovského dôchodku v plnej výške je splnenie § 74 ods. 3 písm. a) starostlivosť o nezaopatrené dieťa. Druhou podmienkou je, že obidvaja rodičia musia byť rodičmi alebo osvojiteľmi dieťaťa, tak ako je to aj pri vyplácaní sirotského dôchodku.
V druhej časti návrhu sa navrhuje zvýšenie sirotského z dôchodku z dnešných 40 % na 100 % podľa výpočtu Sociálnej poisťovne. Podmienky výplaty sirotského dôchodku ostávajú nezmenené. Toto zvýšenie má pomôcť deťom, ktoré ostanú ako polosiroty alebo dokonca ako siroty a nemajú dostatok financií na svoju normálnu existenciu. Tento dôchodok im aspoň čiastočne pomáha doštudovať a získať patričné vzdelanie na ďalšie životné cesty a životné ciele.
Návrh má vplyv na rozpočet verejnej správy negatívny, na podnikateľské prostredie žiadny, na sociálne vplyvy pozitívne, vplyv na životné prostredie žiadny, vplyv na informatizáciu spoločnosti žiadny.
Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1459. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1547 z 25. apríla 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.