Schôdze NR SR

16.5.2019
18:01
Uvádzajúci uvádza bod

Anna Zemanová

Ďakujem pekne za slovo a budem v podstate pokračovať v téme, ako som uvádzala pri návrhu tohto materiálu. Výzvu adresovanú premiérovú nazvanú „A DOSŤ! pani ministerka“ podporilo vyše 42-tisíc nespokojných občanov Slovenska, ktorí v nej požadovali odvolanie ministerky do 31. marca. Vo výzve sa uvádza. Dôvody, pre ktoré by mala byť podľa týchto veľkej skupiny 42-tisíc nespokojných občanov pani ministerka odvolaná, sa uvádza:
Neriešenie a...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

Ďakujem pekne za slovo a budem v podstate pokračovať v téme, ako som uvádzala pri návrhu tohto materiálu. Výzvu adresovanú premiérovú nazvanú „A DOSŤ! pani ministerka“ podporilo vyše 42-tisíc nespokojných občanov Slovenska, ktorí v nej požadovali odvolanie ministerky do 31. marca. Vo výzve sa uvádza. Dôvody, pre ktoré by mala byť podľa týchto veľkej skupiny 42-tisíc nespokojných občanov pani ministerka odvolaná, sa uvádza:
Neriešenie a ignorovanie naliehavých a zásadných problémov v rezorte pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorý vedie pani ministerka Gabriela Matečná, pociťujeme my občania Slovenskej republiky ako vážne zlyhanie. Situácia v našej krajine sa stále zhoršuje a netýka sa to len chránených území, ale aj lesov a poľnohospodárskej krajiny. Sme sklamaní, nahnevaní a nechceme už ďalej tolerovať súčasný stav, a preto dôrazne žiadame predsedu vlády Slovenskej republiky, aby navrhol prezidentovi Slovenskej republiky bezodkladné odvolanie Gabriely Matečnej z postu ministerky. Za hlavný dôvod jej odvolania považujeme negatívne dosahy zlých a nekompetentných rozhodnutí v pôdohospodárskom rezorte, za ktoré nám už hrozia aj medzinárodné sankcie. K výzve sa pridali aj farmári, ktorí kľačali pred Mostom Slovenského národného povstania, ako aj lesníci a geodeti. Sú sklamaní a rozhorčení z nezvládnutia riadenia tohto rezortu, a to nielen v oblasti poľnohospodárstva, ale aj oblasti spravovania našich lesov, ako uviedol Karol Kaliský z iniciatívy My sme les. Verejnosť očakáva rázne kroky zo strany premiéra, ten však na túto výzvu nereagoval. Je to neuveriteľné, že v krajine, ktorá je súčasťou Európskej únie, v 21. storočí dokáže nezodpovedný minister svojou nečinnosťou alebo v úvodzovkách činnosťou zlikvidovať celý rezort a vystaviť ho takejto obrovskej nedôvere.
Takto to vnímajú ľudia, 42-tisíc ľudí, ktorí podpísali výzvu. Samozrejme, tá výzva sa týka zastavenia ťažby dreva a zásahov najcennejších častiach národných parkov a vo všetkých zostávajúcich starých horských lesov na Slovensku.
Tá výzva sa odvoláva aj na konanie Európskej komisie voči Slovensku pre nedostatočnú ochranu prírody. Ak nedôjde k náprave, prípad môže skončiť na Súdnom dvore Európskej únie s následnými sankciami. Je smutné, že pán premiér na výzvu takejto rozsiahlej skupiny ľudí nezareagoval. Ale pre úplnosť treba povedať, že zareagoval rezort, kde vedenie agrorezortu sa bránilo, že uskutočnilo množstvo opatrení vrátanie sprísnenia kontrol, stransparentnenia, ale aj zefektívnenia poľnohospodárstva na Slovensku. Zdôraznil to minister, hovorca ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Vladimír Machalík, ktorý tak reagoval na kritiku.
Ministerstvo životného prostredia ale v tejto problematike vytrvalo drží bobríka mlčania. Ministerka Matečná nesie časť zodpovednosti za zničené životy farmárov a odmietanie si priznania a systémových zlyhaní. Napriek jej deklarovanej snahe stále nie je zavedená povinnosť preukazovať vzťah k pôde, na ktorú si užívateľ žiada platbu, a to ide aj o pôdu štátu, ktorú na stovkách hektároch mnohí užívali bez platenia nájmu štátu či dane z nehnuteľnosti.
Vrátim sa k lesom. Odlesňovanie je téma, ktorá už dlhšie rezonuje spoločnosťou. V súčasnosti sme svedkami rôznych analýz a štúdií, ako dochádza k likvidácii rôznych druhov biotopov, celé ekosystémy sú v ohrození. Naozaj dochádza, ľudia sú v depresiách a môže sa to naozaj prirovnať k panike. K panike, strachu z budúcnosti, že vláda a politici nekoňajú, nekonajú. Spisujú sa rôzne memorandá, petície, na úrovni vlád, na úrovni medzinárodných fór, rôzne dohody, napríklad aj medzirezortné, dohody o strome. To, čo majú spoločné je, že každý hovorí o tom, ako chráni les, že..., a hovorí o lese, ale hovorí to tak, ako keby každý hovoril inou rečou svojho kmeňa. Hovoria to isté, ale myslia niečo iné.
Kde je koreň problému? Na úvod sa zíde zopár čísel z oficiálnych zdrojov. Podľa Zelenej správy sa výmera lesných porastov neustále zvyšuje. Stúpajúci trend má aj celková zásoba dreva. Prečo teda verejnosť vníma rozsiahle holiny, plošné výruby a rozjazdené lesy od kolies ťažkých vozidiel? Aby sme si to, aby sme si porozumeli, je potrebné asi si vyjasniť slovník jednotlivých kmeňov, pretože evidenčná výmera lesnej pôdy nie je to isté ako výmera porastovej plochy. Jeden meter kubický dreva nie je jednou tonou dreva. A v týchto rôznych výkazoch a štatistikách sa mnohokrát zamieňajú tieto čísla a dochádza k dezin..., k dezin..., vlastne k dezinterpretácii.
Výmera lesných pozemkov v Slovenskej republike v roku 2016 bola viac ako 2 mil. ha, z toho porastovej pôdy 1,94 mil. ha. Vo vlastníctve štátu je celkovo 40 % z celkovej výmery porastovej pôdy, avšak štát hospodári na výmery viac ako 53 % a to je z dôvodu doteraz neusporiadaných vlastníckych vzťahov k lesným pozemkom aj podľa reštitučných zákonov. Najviac zastúpenou kategóriou sú lesy hospodárske, ktorých je 1,4 mil. ha, čo predstavuje takmer 72 % z celkovej výmery porastovej pôdy.
Výmera lesných pozemkov v národnej sýstave, sústave chránených území je v súčasnosti približne 0,784, resp. 784-tisíc hektárov, čo je 40 % z výmery porastovej pôdy a z toho na ploche 98 070 ha je bezzásahová zóna, čo je 5 % z výmery porastovej pôdy a 2 % z rozlohy Slovenska.
Množstvo čísel, v ktorých sa môže už človek strácať, ale faktom je, že musíme hovoriť o tom, čo sú čísla, ale čo sú aj pocity a vnímanie a obavy ľudí o našu krajinu.
Pokračujem v číslach. Veľmi nízka je výmera lesov, ktoré sú certifikované podľa schémy PEFC. K 31. decembru to bola len výmera 146 271 hektárov. Na Slovensku sa ťaží dreva veľmi veľa. priemer ťažby dreva v rokoch 1993 až 2004 bol 5,85 mil. metrov kubická dreva. V rokoch 2005 až 2016 to už bolo deväť celé..., viac ako deväť, 9 mil. metra kubického, čo je nárast o 54 %. Ťažba dreva v roku 2016 bol ešte vyššia, pričom objem náhodnej, tzv. kalamitnej ťažby bol z tohto objemu 4,69, 4 690-tisíc metrov kubická, kubických, to je až viac ako 50 % z celkovej ťažby dreva, pričom podiel náhodnej ťažby, tzv. kalamitnej u ihličnatých drevín bola až 85 %. Čiže dá sa zdôvodniť kalamita neplánovanej ťažby, ktorá je ako dôsledok nejakých abiotických alebo biotických kalamít, ale za, za posledné roky stúpol aj plán ťažby dreva, a to o 94 %. Pri týchto číslach je oprávnená otázka, na kvalitu alebo formu spracovania programov starostlivosti o les, o ich kontrolu a napĺňanie aj iných funkcií lesa ako len o produkčnú.
Veľkým ohrozením je aj špekulatívne využívanie zdravého dreva na energetické účely. Často sa skloňuje slovo trvalo udržateľné hospodárenie. Aké by to malo byť? Zjednodušene povedané, k prírode citlivejšia ťažba. Týka sa spôsobu výrubu a najmä vyťahovania a zvozu dreva po lesných cestách. Ťažké mechanizmy deštruujú pôdny kryt, výstavba nových a nových lesných ciest významne zvyšuje riziko povodní a sucha, zrýchľuje eróziu a ďalšie druhy deštrukcie pôdy. V dôsledku toho dochádza k zanášaniu a narúšaniu vodných ekosystémov a ďalších biotopov. Lesy sú aj domovom lesnej zveri. Jej vysoké stavy, najmä ako jeleň, daniel, muflón a diviak sú veľkým problémom nielen z pohľadu škôd na lesných porastoch a na poľnohospodárskych kultúrach, ale aj z pohľadu ochrany biodiverzity. Poškodzujú lesné ekosystémy aj v najcennejších územiach, kde sa inak nezasahuje. Poškodzujú až likvidujú chránené druhy rastlín a chránené druhy živočíchov. Napríklad diviak likviduje na zemi hniezdiace vtáky, znášky aj mláďatá. Chýbajú štatistiky stretov s motorovými vozidlami v migračných trasách. Aj z oficiálnej Zelenej správy vyplýva, že k nárastu početnosti raticovej zveri dochádza najmä v dôsledku nedostatkov v poľovníckom obhospodarovaní. Sú najmä nesprávne zostavené plány chovu a lovu nezodpovedajúce skutočným stavom zveri v poľovných revíroch a následne aj samotné neplnenie týchto plánov. Nadmerné a nesprávne prikrmovanie zveri jadrovým krmivom a nadbytok potravy v kombinácií zmiernejšími zimnými obdobiami. Prispievajú k tomu tie zmeny v prostredí poľnohospodárskej krajiny, keď sa plošne výrazne zvýšilo pestovanie kukuríc, repky a ciroku. Premnožené diviaky sú priamou hrozbou na šírenie afrického moru ošípaných, výskyt ktorého sa potvrdil už vo všetkých okolitých krajinách a je reálnou hrozbou pre našu živočíšnu produkciu ošípaných.
Poľnohospodárska komora odhadla škody na poľnohospodárskych plodinách za rok 2017 vo výške 7 mil. eur, a pritom poľovníctvo za rok 2016 vykázalo kladný hospodársky výsledok 1 473-tisíc. Vo výkazníctve sú ešte ďalšie absurdity, kde sa ako škoda vykazuje, ak napríklad rys uloví srnu alebo vlk jeleňa. To je naozaj absurdné hodnotenie. Šelmy sú v prírode najdôležitejším prirodzeným regulátorom. Zásadne nesúhlasím s postojom ministerstva pôdohospodárstva, že reguláciu početnosti si vyžaduje aj medveď a vlk. Nielen z dôvodu zvyšujúcich sa škôd spôsobovaných týmito šelmami najmä v živočíšnej výrobe, ale aj kvôli ich vysokej početnosti na malom území a v strate plachosti. To nie je chyba týchto zvierat, ale chyba človeka v nepochopení ekologických súvislostí a neuvedomelej hospodárskej činnosti v kontaktných pásmach lesov. Čo by pomohlo? Čo by pomohlo pred tou panikou zo zmeny klímy? V prvom rade načúvať prírode, načúvať prírodným procesom a neísť tvrdohlavo proti základným prírodným javom a prírodným zákonitostiam. Ale aj pri lesných hospodárstvach by pomohlo vo vlastníctve štátu zadefinovať jasný pomer hospodárskeho významu lesov, teda ťažby dreva k ich ostatným funkciám. V tomto duchu treba vykonať inventarizáciu lesných porastov a jasne zadefinovať aj poresty, porasty, ktoré by spĺňali kritériá pre bezzásahové územia.
Veľkým problémom, ako som hovorila, je tzv. kalamitná ťažba, ktorá tvorí vysoké percento ťažby. Ťažbu kalamitného dreva nemožno nazývať obnovnou ťažbou, paradoxne dochádza dochádza aj k tomu, že práve lesníci vytvárajú podmienky na opätovný vznik kalamít na tej istej lokalite, hoci sa stane..., ktorá sa stane o niekoľko desaťročí, a to následným zalesňovaním, napr. smrekom ako už dnes posudzovaný nevhodnou drevinou pre dopady zmeny, z dôvodu dopadov zmeny klímy.
Umelo sa takto obnovujú podmienky na opätovný vznik veľkých kalamít, teda vetrových či snehových polomov, gradácií podporného hmyzu a poprípade aj v súbehu s meniacou sa klímou.
Treba zmapovať lesné cesty a nevytvárať nové cesty v pralesoch a v prírode blízkych lesoch. Treba vykonať opatrenia na odstránenie nedostatkov v poľovníckom obhospodarovaní. Sú to najmä nesprávne zostavené plány chovu a lovu nezodpovedajúce skutočným stavom zveri v poľovných revíroch a následné, následne aj samotné neplnenie týchto plánov, zmena pri spôsobe prikrmovania zveri, najmä v kombinácií zmiernejšími zimnými obdobiami.
Treba vykonať aj inventarizáciu chránených území a objektivizovať ich stupeň ochrany. Radšej menej a zodpovedne chránených najcennejších území ako veľké plošné výmery, kde sa udeľujú výnimky aj v najvyššom, piatom stupni ochrany.
S okamžitou platnosťou treba prehodnotiť programy starostlivosti o les na lesných pozemkoch vo vlastníctve a správe Lesov Slovenskej republiky, Vojenských lesoch a v ďalších lesoch, ktoré má v majetku a v správe štát. Treba legislatívne ošetriť zapracovanie záväzných častí územných plánov do programov starostlivosti o les a hľadať možnosti, ako tieto plány posudzovať aj z pohľadov ich dopadov na životné prostredie. Ide najmä o voduzádržnú schopnosť, zmenu klímy, druhovú skladbu a podobne. A s okamžitou platnosťou neudeľovať výnimky na výroby v chránených územiach v piatom stupni ochrany.
Treba sa venovať aj intenzívnemu, venovať intenzívne aj na zosúladenie záujmov štátu so súkromnými obhospodarovateľmi, zjednodušiť formu kompenzácie v prípade obmedzovania bežného obhospodarovania z titulu požiadaviek ochrany prírody. S tým úzko súvisí informačná kampaň o možnostiach exkluzívneho hospodárenia v chránených územiach ako výhody, a nie ťarchy.
Certifikácia ďalších lesov podľa schémy FSC by veľmi pomohla ochrane biodiverzity. Táto certifikácia núti obhospodarovateľa lesov zmeniť hospodárenie tak, aby viac rešpektoval aj iné hodnoty. Štátne lesy by mohli byť povinne certifikované podľa tohto systému. V podstate certifikovaný subjekt nerobí žiadnu inú zmenu v obhospodarovaní s tým, čo robil doteraz, ale núti ho inak vnímať tieto hodnoty.
Aké ďalšie opatrenia by pomohli? Zadefinovať štandard alebo odporúčania, ako sa má hospodáriť v lesoch osobitného určenia, aký objem ťažby dreva, cieľ hospodárenia či rekreačný význam, estetika lesa a tak ďalej. Dnes bežný človek nevidí rozdiel medzi lesom hospodárskym a rekreačným. Takisto pravidlá pre lesy mestské, súkromné, ale aj štátne. Mal by sa zvýšiť podiel rekreačných lesov. Dnes je to možno len okolo 2 % a aj na tých sa rekreačná funkcia často porušuje. Svoje stanovisko k hospodáreniu lesov som konzultovala s viacerými lesníkmi, dokonca sa mi podarilo aj, že prijali pozvanie na stretnutie okolo okrúhleho stola viacej lesníci štátni, súkromní, ochranári z mimovládnych organizácií, ale aj ochranári štátni. Sadli sme si okolo jedného stola a povedali - všetci sme les -, že treba hľadať nejaké spoločné cesty.
Pani ministerka často hovorí, že sa téme lesov hovorí a považuje ich za dôležité, avšak forma rôznych čiastkových podpor, ktoré ona presadzuje ako systémové riešenia práve poškodzuje lesné hospodárstvo, lebo prináša nerovnosť. Taktiež pripomínam, že Slovensko na pôde OSN sa zaviazalo, že do roku 2020 zastaví odlesňovanie a pristúpi k obnove zničených lesov. Zatiaľ nevieme vôbec, aký postup k tomuto záväzku slovenská strana zaujala, aké reálne kroky, aké príkazy dostanú naše štátne organizácie za to, aby naplnili tento cieľ. V rozpočte verejnej správy na rok 2018 sa uvádza, že štát môže ušetriť až 13 mil. eur ročne na povodňových škodách. Ale na to sú potrebné systémové opatrenia proti povodniam. Medzi ne patrí aj obnova lesa. Čiže teraz mi povedzte, akú logiku má, keď štát môže ročne ušetriť 13 mil. eur realizáciou protipovodňových opatrení, medzi ktoré výraznou mierou patria lesy so svojou schopnosťou zadržiavať vodu a štát tlačí na ekonomický, na ekonomickú nadvýrobu svojich štátnych lesov s tým, že jej vyrubí niekoľkomiliónový osobitný odvod do štátneho rozpočtu. Rôzne výskumy už dlhodobé predkladajú rôzne vážne riziká nadmernej, nadmernej ťažby, zvlášť tzv. tej náhodnej, ktorá následne si vyžaduje výstavbu tých lesných ciest, ako som už o nich hovorila. Takéto ťažby spôsobujú narušenie štruktúrej..., štruktúrnej zložitosti stanovíšť, narušenie ekosystémových procesov a funkcií.
Ako by mala reagovať vláda? Vláda by mala bezodkladne zastaviť ťažbu a výstavbu ciest v posledných zvyškoch pralesov a prírode blízkych lesov, ale aj v lesoch, kde ešte prežíva tetrov hlucháň. Mala by tiež prijať záväzok na zvýšenie podielu prísne chránených území a na prijatie zonácie parkov podľa medzinárodne uznávaných kritérií.
Zákon o štátnej ochrane prírody bol prijatý v roku 2002, kde bolo jednoznačne povedané, do dvoch rokov musí byť prijatá zonácia Tatranského národného parku. Máme polovicu roku 2019 a nevedia sa dohodnúť ani len na návštevnom poriadku Tatranského národného parku.
V tejto chvíľu by som prerušila svoju rozpravu, aby som dala priestor aj môjmu kolegovi Martinovi, a potom by som sa ešte vyjadrila v zaverečnom..., teda nie v záverečnom slove, ale ešte som sa prihlásila do rozpravy.
Takže, Martin.
Ďakujem pekne zatiaľ za slovo.

Skryt prepis

Ďakujem pekne za slovo a budem v podstate pokračovať v téme, ako som uvádzala pri návrhu tohto materiálu. Výzvu adresovanú premiérovú nazvanú „A DOSŤ! pani ministerka“ podporilo vyše 42-tisíc nespokojných občanov Slovenska, ktorí v nej požadovali odvolanie ministerky do 31. marca. Vo výzve sa uvádza. Dôvody, pre ktoré by mala byť podľa týchto veľkej skupiny 42-tisíc nespokojných občanov pani ministerka odvolaná, sa uvádza:
Neriešenie a ignorovanie naliehavých a zásadných problémov v rezorte pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorý vedie pani ministerka Gabriela Matečná, pociťujeme my občania Slovenskej republiky ako vážne zlyhanie. Situácia v našej krajine sa stále zhoršuje a netýka sa to len chránených území, ale aj lesov a poľnohospodárskej krajiny. Sme sklamaní, nahnevaní a nechceme už ďalej tolerovať súčasný stav, a preto dôrazne žiadame predsedu vlády Slovenskej republiky, aby navrhol prezidentovi Slovenskej republiky bezodkladné odvolanie Gabriely Matečnej z postu ministerky. Za hlavný dôvod jej odvolania považujeme negatívne dosahy zlých a nekompetentných rozhodnutí v pôdohospodárskom rezorte, za ktoré nám už hrozia aj medzinárodné sankcie. K výzve sa pridali aj farmári, ktorí kľačali pred Mostom Slovenského národného povstania, ako aj lesníci a geodeti. Sú sklamaní a rozhorčení z nezvládnutia riadenia tohto rezortu, a to nielen v oblasti poľnohospodárstva, ale aj oblasti spravovania našich lesov, ako uviedol Karol Kaliský z iniciatívy My sme les. Verejnosť očakáva rázne kroky zo strany premiéra, ten však na túto výzvu nereagoval. Je to neuveriteľné, že v krajine, ktorá je súčasťou Európskej únie, v 21. storočí dokáže nezodpovedný minister svojou nečinnosťou alebo v úvodzovkách činnosťou zlikvidovať celý rezort a vystaviť ho takejto obrovskej nedôvere.
Takto to vnímajú ľudia, 42-tisíc ľudí, ktorí podpísali výzvu. Samozrejme, tá výzva sa týka zastavenia ťažby dreva a zásahov najcennejších častiach národných parkov a vo všetkých zostávajúcich starých horských lesov na Slovensku.
Tá výzva sa odvoláva aj na konanie Európskej komisie voči Slovensku pre nedostatočnú ochranu prírody. Ak nedôjde k náprave, prípad môže skončiť na Súdnom dvore Európskej únie s následnými sankciami. Je smutné, že pán premiér na výzvu takejto rozsiahlej skupiny ľudí nezareagoval. Ale pre úplnosť treba povedať, že zareagoval rezort, kde vedenie agrorezortu sa bránilo, že uskutočnilo množstvo opatrení vrátanie sprísnenia kontrol, stransparentnenia, ale aj zefektívnenia poľnohospodárstva na Slovensku. Zdôraznil to minister, hovorca ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Vladimír Machalík, ktorý tak reagoval na kritiku.
Ministerstvo životného prostredia ale v tejto problematike vytrvalo drží bobríka mlčania. Ministerka Matečná nesie časť zodpovednosti za zničené životy farmárov a odmietanie si priznania a systémových zlyhaní. Napriek jej deklarovanej snahe stále nie je zavedená povinnosť preukazovať vzťah k pôde, na ktorú si užívateľ žiada platbu, a to ide aj o pôdu štátu, ktorú na stovkách hektároch mnohí užívali bez platenia nájmu štátu či dane z nehnuteľnosti.
Vrátim sa k lesom. Odlesňovanie je téma, ktorá už dlhšie rezonuje spoločnosťou. V súčasnosti sme svedkami rôznych analýz a štúdií, ako dochádza k likvidácii rôznych druhov biotopov, celé ekosystémy sú v ohrození. Naozaj dochádza, ľudia sú v depresiách a môže sa to naozaj prirovnať k panike. K panike, strachu z budúcnosti, že vláda a politici nekoňajú, nekonajú. Spisujú sa rôzne memorandá, petície, na úrovni vlád, na úrovni medzinárodných fór, rôzne dohody, napríklad aj medzirezortné, dohody o strome. To, čo majú spoločné je, že každý hovorí o tom, ako chráni les, že..., a hovorí o lese, ale hovorí to tak, ako keby každý hovoril inou rečou svojho kmeňa. Hovoria to isté, ale myslia niečo iné.
Kde je koreň problému? Na úvod sa zíde zopár čísel z oficiálnych zdrojov. Podľa Zelenej správy sa výmera lesných porastov neustále zvyšuje. Stúpajúci trend má aj celková zásoba dreva. Prečo teda verejnosť vníma rozsiahle holiny, plošné výruby a rozjazdené lesy od kolies ťažkých vozidiel? Aby sme si to, aby sme si porozumeli, je potrebné asi si vyjasniť slovník jednotlivých kmeňov, pretože evidenčná výmera lesnej pôdy nie je to isté ako výmera porastovej plochy. Jeden meter kubický dreva nie je jednou tonou dreva. A v týchto rôznych výkazoch a štatistikách sa mnohokrát zamieňajú tieto čísla a dochádza k dezin..., k dezin..., vlastne k dezinterpretácii.
Výmera lesných pozemkov v Slovenskej republike v roku 2016 bola viac ako 2 mil. ha, z toho porastovej pôdy 1,94 mil. ha. Vo vlastníctve štátu je celkovo 40 % z celkovej výmery porastovej pôdy, avšak štát hospodári na výmery viac ako 53 % a to je z dôvodu doteraz neusporiadaných vlastníckych vzťahov k lesným pozemkom aj podľa reštitučných zákonov. Najviac zastúpenou kategóriou sú lesy hospodárske, ktorých je 1,4 mil. ha, čo predstavuje takmer 72 % z celkovej výmery porastovej pôdy.
Výmera lesných pozemkov v národnej sýstave, sústave chránených území je v súčasnosti približne 0,784, resp. 784-tisíc hektárov, čo je 40 % z výmery porastovej pôdy a z toho na ploche 98 070 ha je bezzásahová zóna, čo je 5 % z výmery porastovej pôdy a 2 % z rozlohy Slovenska.
Množstvo čísel, v ktorých sa môže už človek strácať, ale faktom je, že musíme hovoriť o tom, čo sú čísla, ale čo sú aj pocity a vnímanie a obavy ľudí o našu krajinu.
Pokračujem v číslach. Veľmi nízka je výmera lesov, ktoré sú certifikované podľa schémy PEFC. K 31. decembru to bola len výmera 146 271 hektárov. Na Slovensku sa ťaží dreva veľmi veľa. priemer ťažby dreva v rokoch 1993 až 2004 bol 5,85 mil. metrov kubická dreva. V rokoch 2005 až 2016 to už bolo deväť celé..., viac ako deväť, 9 mil. metra kubického, čo je nárast o 54 %. Ťažba dreva v roku 2016 bol ešte vyššia, pričom objem náhodnej, tzv. kalamitnej ťažby bol z tohto objemu 4,69, 4 690-tisíc metrov kubická, kubických, to je až viac ako 50 % z celkovej ťažby dreva, pričom podiel náhodnej ťažby, tzv. kalamitnej u ihličnatých drevín bola až 85 %. Čiže dá sa zdôvodniť kalamita neplánovanej ťažby, ktorá je ako dôsledok nejakých abiotických alebo biotických kalamít, ale za, za posledné roky stúpol aj plán ťažby dreva, a to o 94 %. Pri týchto číslach je oprávnená otázka, na kvalitu alebo formu spracovania programov starostlivosti o les, o ich kontrolu a napĺňanie aj iných funkcií lesa ako len o produkčnú.
Veľkým ohrozením je aj špekulatívne využívanie zdravého dreva na energetické účely. Často sa skloňuje slovo trvalo udržateľné hospodárenie. Aké by to malo byť? Zjednodušene povedané, k prírode citlivejšia ťažba. Týka sa spôsobu výrubu a najmä vyťahovania a zvozu dreva po lesných cestách. Ťažké mechanizmy deštruujú pôdny kryt, výstavba nových a nových lesných ciest významne zvyšuje riziko povodní a sucha, zrýchľuje eróziu a ďalšie druhy deštrukcie pôdy. V dôsledku toho dochádza k zanášaniu a narúšaniu vodných ekosystémov a ďalších biotopov. Lesy sú aj domovom lesnej zveri. Jej vysoké stavy, najmä ako jeleň, daniel, muflón a diviak sú veľkým problémom nielen z pohľadu škôd na lesných porastoch a na poľnohospodárskych kultúrach, ale aj z pohľadu ochrany biodiverzity. Poškodzujú lesné ekosystémy aj v najcennejších územiach, kde sa inak nezasahuje. Poškodzujú až likvidujú chránené druhy rastlín a chránené druhy živočíchov. Napríklad diviak likviduje na zemi hniezdiace vtáky, znášky aj mláďatá. Chýbajú štatistiky stretov s motorovými vozidlami v migračných trasách. Aj z oficiálnej Zelenej správy vyplýva, že k nárastu početnosti raticovej zveri dochádza najmä v dôsledku nedostatkov v poľovníckom obhospodarovaní. Sú najmä nesprávne zostavené plány chovu a lovu nezodpovedajúce skutočným stavom zveri v poľovných revíroch a následne aj samotné neplnenie týchto plánov. Nadmerné a nesprávne prikrmovanie zveri jadrovým krmivom a nadbytok potravy v kombinácií zmiernejšími zimnými obdobiami. Prispievajú k tomu tie zmeny v prostredí poľnohospodárskej krajiny, keď sa plošne výrazne zvýšilo pestovanie kukuríc, repky a ciroku. Premnožené diviaky sú priamou hrozbou na šírenie afrického moru ošípaných, výskyt ktorého sa potvrdil už vo všetkých okolitých krajinách a je reálnou hrozbou pre našu živočíšnu produkciu ošípaných.
Poľnohospodárska komora odhadla škody na poľnohospodárskych plodinách za rok 2017 vo výške 7 mil. eur, a pritom poľovníctvo za rok 2016 vykázalo kladný hospodársky výsledok 1 473-tisíc. Vo výkazníctve sú ešte ďalšie absurdity, kde sa ako škoda vykazuje, ak napríklad rys uloví srnu alebo vlk jeleňa. To je naozaj absurdné hodnotenie. Šelmy sú v prírode najdôležitejším prirodzeným regulátorom. Zásadne nesúhlasím s postojom ministerstva pôdohospodárstva, že reguláciu početnosti si vyžaduje aj medveď a vlk. Nielen z dôvodu zvyšujúcich sa škôd spôsobovaných týmito šelmami najmä v živočíšnej výrobe, ale aj kvôli ich vysokej početnosti na malom území a v strate plachosti. To nie je chyba týchto zvierat, ale chyba človeka v nepochopení ekologických súvislostí a neuvedomelej hospodárskej činnosti v kontaktných pásmach lesov. Čo by pomohlo? Čo by pomohlo pred tou panikou zo zmeny klímy? V prvom rade načúvať prírode, načúvať prírodným procesom a neísť tvrdohlavo proti základným prírodným javom a prírodným zákonitostiam. Ale aj pri lesných hospodárstvach by pomohlo vo vlastníctve štátu zadefinovať jasný pomer hospodárskeho významu lesov, teda ťažby dreva k ich ostatným funkciám. V tomto duchu treba vykonať inventarizáciu lesných porastov a jasne zadefinovať aj poresty, porasty, ktoré by spĺňali kritériá pre bezzásahové územia.
Veľkým problémom, ako som hovorila, je tzv. kalamitná ťažba, ktorá tvorí vysoké percento ťažby. Ťažbu kalamitného dreva nemožno nazývať obnovnou ťažbou, paradoxne dochádza dochádza aj k tomu, že práve lesníci vytvárajú podmienky na opätovný vznik kalamít na tej istej lokalite, hoci sa stane..., ktorá sa stane o niekoľko desaťročí, a to následným zalesňovaním, napr. smrekom ako už dnes posudzovaný nevhodnou drevinou pre dopady zmeny, z dôvodu dopadov zmeny klímy.
Umelo sa takto obnovujú podmienky na opätovný vznik veľkých kalamít, teda vetrových či snehových polomov, gradácií podporného hmyzu a poprípade aj v súbehu s meniacou sa klímou.
Treba zmapovať lesné cesty a nevytvárať nové cesty v pralesoch a v prírode blízkych lesoch. Treba vykonať opatrenia na odstránenie nedostatkov v poľovníckom obhospodarovaní. Sú to najmä nesprávne zostavené plány chovu a lovu nezodpovedajúce skutočným stavom zveri v poľovných revíroch a následné, následne aj samotné neplnenie týchto plánov, zmena pri spôsobe prikrmovania zveri, najmä v kombinácií zmiernejšími zimnými obdobiami.
Treba vykonať aj inventarizáciu chránených území a objektivizovať ich stupeň ochrany. Radšej menej a zodpovedne chránených najcennejších území ako veľké plošné výmery, kde sa udeľujú výnimky aj v najvyššom, piatom stupni ochrany.
S okamžitou platnosťou treba prehodnotiť programy starostlivosti o les na lesných pozemkoch vo vlastníctve a správe Lesov Slovenskej republiky, Vojenských lesoch a v ďalších lesoch, ktoré má v majetku a v správe štát. Treba legislatívne ošetriť zapracovanie záväzných častí územných plánov do programov starostlivosti o les a hľadať možnosti, ako tieto plány posudzovať aj z pohľadov ich dopadov na životné prostredie. Ide najmä o voduzádržnú schopnosť, zmenu klímy, druhovú skladbu a podobne. A s okamžitou platnosťou neudeľovať výnimky na výroby v chránených územiach v piatom stupni ochrany.
Treba sa venovať aj intenzívnemu, venovať intenzívne aj na zosúladenie záujmov štátu so súkromnými obhospodarovateľmi, zjednodušiť formu kompenzácie v prípade obmedzovania bežného obhospodarovania z titulu požiadaviek ochrany prírody. S tým úzko súvisí informačná kampaň o možnostiach exkluzívneho hospodárenia v chránených územiach ako výhody, a nie ťarchy.
Certifikácia ďalších lesov podľa schémy FSC by veľmi pomohla ochrane biodiverzity. Táto certifikácia núti obhospodarovateľa lesov zmeniť hospodárenie tak, aby viac rešpektoval aj iné hodnoty. Štátne lesy by mohli byť povinne certifikované podľa tohto systému. V podstate certifikovaný subjekt nerobí žiadnu inú zmenu v obhospodarovaní s tým, čo robil doteraz, ale núti ho inak vnímať tieto hodnoty.
Aké ďalšie opatrenia by pomohli? Zadefinovať štandard alebo odporúčania, ako sa má hospodáriť v lesoch osobitného určenia, aký objem ťažby dreva, cieľ hospodárenia či rekreačný význam, estetika lesa a tak ďalej. Dnes bežný človek nevidí rozdiel medzi lesom hospodárskym a rekreačným. Takisto pravidlá pre lesy mestské, súkromné, ale aj štátne. Mal by sa zvýšiť podiel rekreačných lesov. Dnes je to možno len okolo 2 % a aj na tých sa rekreačná funkcia často porušuje. Svoje stanovisko k hospodáreniu lesov som konzultovala s viacerými lesníkmi, dokonca sa mi podarilo aj, že prijali pozvanie na stretnutie okolo okrúhleho stola viacej lesníci štátni, súkromní, ochranári z mimovládnych organizácií, ale aj ochranári štátni. Sadli sme si okolo jedného stola a povedali - všetci sme les -, že treba hľadať nejaké spoločné cesty.
Pani ministerka často hovorí, že sa téme lesov hovorí a považuje ich za dôležité, avšak forma rôznych čiastkových podpor, ktoré ona presadzuje ako systémové riešenia práve poškodzuje lesné hospodárstvo, lebo prináša nerovnosť. Taktiež pripomínam, že Slovensko na pôde OSN sa zaviazalo, že do roku 2020 zastaví odlesňovanie a pristúpi k obnove zničených lesov. Zatiaľ nevieme vôbec, aký postup k tomuto záväzku slovenská strana zaujala, aké reálne kroky, aké príkazy dostanú naše štátne organizácie za to, aby naplnili tento cieľ. V rozpočte verejnej správy na rok 2018 sa uvádza, že štát môže ušetriť až 13 mil. eur ročne na povodňových škodách. Ale na to sú potrebné systémové opatrenia proti povodniam. Medzi ne patrí aj obnova lesa. Čiže teraz mi povedzte, akú logiku má, keď štát môže ročne ušetriť 13 mil. eur realizáciou protipovodňových opatrení, medzi ktoré výraznou mierou patria lesy so svojou schopnosťou zadržiavať vodu a štát tlačí na ekonomický, na ekonomickú nadvýrobu svojich štátnych lesov s tým, že jej vyrubí niekoľkomiliónový osobitný odvod do štátneho rozpočtu. Rôzne výskumy už dlhodobé predkladajú rôzne vážne riziká nadmernej, nadmernej ťažby, zvlášť tzv. tej náhodnej, ktorá následne si vyžaduje výstavbu tých lesných ciest, ako som už o nich hovorila. Takéto ťažby spôsobujú narušenie štruktúrej..., štruktúrnej zložitosti stanovíšť, narušenie ekosystémových procesov a funkcií.
Ako by mala reagovať vláda? Vláda by mala bezodkladne zastaviť ťažbu a výstavbu ciest v posledných zvyškoch pralesov a prírode blízkych lesov, ale aj v lesoch, kde ešte prežíva tetrov hlucháň. Mala by tiež prijať záväzok na zvýšenie podielu prísne chránených území a na prijatie zonácie parkov podľa medzinárodne uznávaných kritérií.
Zákon o štátnej ochrane prírody bol prijatý v roku 2002, kde bolo jednoznačne povedané, do dvoch rokov musí byť prijatá zonácia Tatranského národného parku. Máme polovicu roku 2019 a nevedia sa dohodnúť ani len na návštevnom poriadku Tatranského národného parku.
V tejto chvíľu by som prerušila svoju rozpravu, aby som dala priestor aj môjmu kolegovi Martinovi, a potom by som sa ešte vyjadrila v zaverečnom..., teda nie v záverečnom slove, ale ešte som sa prihlásila do rozpravy.
Takže, Martin.
Ďakujem pekne zatiaľ za slovo.

Stav prepisu
Rozpracované

Zavrieť prepis

16.5.2019
18:25
Vystúpenie spoločného spravodajcu

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:25

Martin Fecko

Ďakujem pekne, pani kolegyňa. Takže budem pokračovať v tvojom kontexte týkajúce sa hlavne pozemkov a pôdohospodárstva, ako je aj spomenuté, čo vytkla kontrolná skupina poslancov z Európskeho parlamentu, CONT, že je potrebná pozemková reforma.
Ako ste už mnohí zaregistrovali, ministerka dala echo, že začíname s pozemkovými úpravami. Áno, ako keby sme vymysleli teplú vodu, ale ja to takto nevnímam a verím, že ani občania to takto...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

Ďakujem pekne, pani kolegyňa. Takže budem pokračovať v tvojom kontexte týkajúce sa hlavne pozemkov a pôdohospodárstva, ako je aj spomenuté, čo vytkla kontrolná skupina poslancov z Európskeho parlamentu, CONT, že je potrebná pozemková reforma.
Ako ste už mnohí zaregistrovali, ministerka dala echo, že začíname s pozemkovými úpravami. Áno, ako keby sme vymysleli teplú vodu, ale ja to takto nevnímam a verím, že ani občania to takto nevnímajú, a prakticky ideme do niečoho, čo už je tu od roku ’91, ale jednotlivé vládne garnitúry, ktoré tu boli, túto prioritu k tomu nie a nie dávať, ale to odkladať na vedľajšiu koľaj.
Takže áno, 162 katastrálnych území je deklarovaných, že ide do hry. A z tejto pozície by som chcel vyzvať občanov Slovenskej republiky, ktorých sa to bude teraz týkať, pretože tieto peniaze sú z eurofondov, a ďalšie pani ministerka plánuje, že vraj budú, zo štátneho rozpočtu a ďalšia vláda, ktorá príde po tejto vláde, fakticky zdedí už rozbehnuté územia a pozemkové úpravy, tak musí zaznieť z pléna Národnej rady výzva aj pre občanov, aby sa správali tak, ako sa vlastník má správať k svojmu majetku, pretože v týchto územiach budú pozemkové úpravy, už sa podpisujú zmluvy, a každú chvíľu by mali začať podľa slov pani ministerky. A preto ja musím ich zacitovať, ktorých obcí sa to týka, pretože tieto veci, v ďalšom poviem, čo by sme v nich mali urobiť, pretože je tu veľký problém, aby sme neriešili nejaké petície občanov, aby tu neboli ďalšie sťažnosti farmárov, agropodnikateľov a nefarmárov agropodnikateľov, my farmárov ešte nemáme zadefinovaných v našom zákone, alebo sťažností, žalôb, petícií ľudí Slovenska, ktorí nebudú s týmito pozemkovými úpravami spokojní.
Budem citovať katastrálne územia, ktorých sa týka. Občania, pokiaľ vám zarezonuje aj územie, v ktorom vy máte svoj majetok, to je jedno, či je to nehnuteľnosť poľnohospodárska alebo lesná, tak láskavo sa informujte, aby ste neprišli skrátka, že v pozemkových úpravách prídete o svoje majetok, lebo aj to hrozí po skúsenostiach, ktoré máme doteraz s pozemkovými úpravami. Je to dobrá vec. Áno, bude riešiť aj tých špekulantských poberateľov platieb na priame plochy, pretože tým pádom, ako sa pozemkové úpravy ukončia, tak končia tieto zmluvy. Takže ja budem teraz citovať okresy a v nich katastrálne územia a, občania, ktorí budete počúvať tento náš záznam, resp. priamy prenos, aby ste si uvedomili, že budete musieť aktívne sa zapojiť, a to vám poviem po odcitovaní posledného katastrálneho územia, ako by ste sa mali aktívne zapojiť, pretože nechcem, aby sa verejné financie vyhadzovali nadarmo a aby naši ľudia prišli skrátka v demokracii pri usporiadaní svojho vlastníctva.
Takže ideme západné Slovensko, ktoré katastrálne územia pôjdu do pozemkových úprav teraz v najbližších troch až piatich rokoch. Troch, lebo pani ministerka sľubuje, že to stihneme do troch rokov, aby sme dodržali nejaký plán čerpania eurofondov. Takže:
Ducové, okres Piešťany, Horné Trhovište, okres Hlohovec, Klčovany - Trnava, Krakovany, okres Piešťany, Lopašov - Skalica, Malá Mača - Galanta, Mokrý Háj - Skalica, Oreské - Skalica, Osuské - Senica, Pavlice - Trnava, Popudiny - Močidľany, Skalica, Stráže - Piešťany, Šoriakoš - Galanta, Trnovec - Šaľa, Vrbové - Piešťany, Bajtava - Nové Zámky, Belek - Nové Zámky, Dolné Turovce - Levice, Dolný Vinodol - Nitra, Dulovce - Komárno, Horný Vinodol - Nitra, Choča - Zlaté Moravce, Kameničná - Komárno, Krátke Kesy - Komárno, Lula - Levice, Malá Maňa - Nové Zámky, Malý Pesek - Levice, Neverice - Zlaté Moravce, Podhradie - Topoľčany, Prašice - Topoľčany, , Stredné Turovce - Levice, Radava - Nové Zámky, Solčany - Topoľčany, Tekovské Lužianky - Levice, Tesáre - Topoľčany, Veselá - Piešťany, Vrbová nad Váhom - Komárno, Briestenné - Považská Bystrica, Brodzany - Partizánske, Čatkovce - Nové Mesto nad Váhom, Dohňany - Púchov, Dolné Šútovce - Prievidza, Horňany - Trenčín, Horné Šútovce - Prievidza, Hôrka na Váhom - Nové Mesto nad Váhom, Hrašné - Myjava, Kostolné - Myjava, Lúka - Nové Mesto nad Váhom, Malá Hradná - Bánovce nad Bebravou, Miezgovce - Bánovce nad Bebravou, Mikušovce pri Pruskom - Ilava, Nitrianske Pravno - Prievidza, Prečin - Považská Bystrica, Opatovce nad Nitrou - Prievidza, Počserová (pozn. red: správne „Počarová“), dúfam, že čítam správne - Považská Bystrica , Poruba - Prievidza, Radobica - Prievidza, Soblahov - Trenčín, Visolaje - Púchov, Vysočany - Bánovce nad Bebravou.
Stredné Slovensko: Beňadovo - Námestovo, Bešeňová - Ružomberok, Blatnica - Martin , Hladovka - Tvrdošín, Kňažia - Dolný Kubín, Konské - Martin, Kremeš, Vlachy, Vlašky - Liptovský Mikuláš, Kysucký Lieskovec - Kysucké Nové Mesto, Liptovský Ján - Liptovský Mikuláš okres, Podbiel - Tvrdošín okres, Podvysoká - Čadca okres, Porúbka - Žilina, Rabča - Námestovo, Radoľa - Kysucké Nové Mesto okres, Rakša - Turčianske Teplice, Sklabiňa - Martin, Svrčinovec - Čadca, Turčianske Kľačany - Martin, Valaská Dubová - Ružomberok, Záborie - Martin, Zástranie - Žilina, Bartošová Lehôtka - Žiar na Hronom, Biskupice - Lučenec, Braväcovo - Brezno, Breznička - Poltár, Čačín - Banská Bystica, Čerín - Banská Bystrica, Dolné Príbelce - Veľký Krtíš, Fiľakovské Kováče - Lučenec, Gemerský Milhosť - Revúca, Horné Príbelce - Veľký Krtíš, Hronský Beňadik - Žarnovica, Jelšavská Teplica - Revúca, Klastava - Banská Štiavnica, Kociha - Rimavská Sobota, Kopernica - Žiar nad Hronom, Kynceľová - Banská Bystrica, Mikolčany - Revúca, Muľka - Lučenec, Nováčany - Revúca, Predajná - Brezno, Príboj - Rimavská Sobota okres, Psiare - Žarnovica, Rimavské Lužany - Rimavská Sobota, Teplý Vrch - Rimavská Sobota, Trebeľovce - Lučenec, Veľké Zlievce - Veľký Krtíš, Vlkyňa - Rimavská Sobota, Záhorie - Veľký Krtíš, Záhorce - Veľký Krtíš a Železná Breznica - Zvolen okres.
Východné Slovensko: obec a katastrálne územie Benkovce - Vranov nad Topľou, Dubinné - Svidník, Dubovica - Sabinov, Gerlachov, tu je to na rozhraní, buď je to Bardejov, alebo Poprad, to sa ešte upresní, takže ospravedlňujem sa, nedohľadal som to, lebo sú Gerlachovy aj v Bardejove, aj v Poprade, myslím, že má byť bardejovský, Gribov - okres Stropkov, Hažín nad Cirochou - Humenné, Hrabské - v Bardejovskom okrese, Chotča - Stropkov, Lipany v sabinovskom okrese, Malá Domaša - Vranov nad Topľou, Ňagov - Medzilaborce, Nižný Hrabovec - Vranov nad Topľou, Parihuzovce - Snina, Roztoky - Svidník okres, Snakov - Bardejov, Stakčínska Roztoka - Snina, Tisinec - Stropkov, Vechec - Vranov nad Topľou, Vojtovce - Stropkov, Volica - Humenné, Vyšná Jedľová - Svidník, Zlaté - Bardejov okres, Arnutovce - Spišská Nová Ves, Betlanovce - Spišská Nová Ves, Bretka -Rožňava, Čakanovce - Košice - okolie, Čečehov - Michalovce, Čerhov - Trebišov, Černochov - Trebišov, Danišovce - Spišská Nová Ves, Ďurkov - Košice - okolie, Gočovo - Rožňava okres, Jablonov nad Turňou - Rožňava okres, Jaklovce - Gelnica, Kečovo - Rožňava, Kristy - Sobrance okres, Lieskovany - Spišská Nová Ves okres, Lipovník - Rožňava, Malá Bara - Trebišov, Malá Tŕňa - Trebišov, Matejovce nad Hornádom - Spišská Nová Ves, Moldava nad Bodvou - Košice - okolie, Nižné Slovinky - Spišská Nová Ves okres, Nižný Žipov - Trebišov, Oborín - Michalovce, Ostrov - Sobrance, Pača - Rožňava okres, Paňovce - Košice - okolie okres, Ploské - Košice okolie okres, Sejkov - Sobrance, Slavec - Rožňava, Slovenské Nové Mesto - Trebišov, Smižany - Spišská Nová Ves, Trhovište - Michalovce, Veľká Bara - Trebišov, Veľká Tŕňa - Trebišov, Viničky - Trebišov a posledné: Vyšné Slovinky - Spišská Nová Ves okres.
Takže, vážení občania, keď z týchto území, a teraz idú veľké peniaze na tie pozemkové úpravy, ktoré by mali byť komplexné, nie iba komasačné za mapou, nad mapou, ale mali by aj v teréne verejnoprospešné zariadenia, tak, vážení, buďte aktívni. Aktívni - znamená to, že nemá to byť, tie pozemkové úpravy o úradníkoch či zo Slovenského pozemkového fondu, či z katastra, či z Pozemkového úradu, teda odboru lesného a pozemkového okresného úradu, či to majú byť geodeti. Nie, vážení, títo ľudia majú robiť pre vás, pre vlastníkov pozemkov v týchto katastrálnych územiach 162, ktoré teraz tu som citoval.
A bol by som veľmi rád, keby ste si, občania, vy stanovili ako vlastníci pozemkov v danom katastrálnom území pravidlá, aké chcete mať svoje majetky do budúcnosti, ako ich majú zdediť vaše deti, vnúčatá, pravnúčatá, pretože keď si to nedáte, tak nebojte sa, že tí, ktorí vás budú chcieť ošmeknúť, tam bude dosť a zistíte, že zrazu budete mať veľké problémy, ako sa zorientovať vo vašom vlastníctve. Uvedomte si, že takáto situácia, že tam vyčlenili financie a jedno katastrálne územie stojí od 200- do 600-tisíc eur, to sú ťažké peniaze, tak uvedomte si, že toto sa nebude opakovať. To bude raz za sto rokov, ako sa hovorí. A je to iba o vás, či sa na dedičstvo vašich predkov vyfláknete, alebo budete ho chrániť, tak ako ho vaši predkovia chránili.
Doporučujem, aby ste v Združení účastníkov pozemkových úprav, ktoré v každom katastrálnom bude, uskutočnite to zhromaždenie tých ľudí, aby ste tam aktívne vystupovali, a napríklad taká rada pre vás, aby ste si urobili zóny, napríklad od obce, ja neviem, do 200 metrov je prvá zóna, kde prakticky sú stavebné pozemky, toto je najväčšia bitka. Druhú zónu si dajte nejakú strednú, kde bude od 200 do 400 alebo do 500 metrov. Tretiu si dajte až do konca katastrálneho územia, pretože súčet majetku vášho pred pozemkovými úpravami a po pozemkových úpravách musí byť plus-mínus 10 % v cene, hovorím o hodnote. Samozrejme, píše sa tam potom aj o výmere, resp. o hodnote a o výmere. Takže jedno je tak, druhé tak. Ale každopádne nemôže to skákať hala-bala.
Ešte na jedno musím upozorniť, a to to upozorňuje aj ministerstvo, pretože my ešte nemáme poplnené domáce úlohy a my sa už hrnieme do veľkých pozemkových úprav. A to mi nedá nepovedať, pretože to je u mňa ďalšia taká menšia krádež na našich občanoch, a myslím, že už tých krádeží sme tu mali dosť. Takže ľudia sa spamätajme a poďme robiť tú stavbu, ktorá by mala byť tá pozemková reforma tak, ako sa robiť má, nie na krivdách, ktoré budú pri týchto konaniach uskutočňované po novembri ’89.
A akú krivdu mám momentálne na mysli? O čo ide? Že okrem okresov Bardejov, Galanta, Nové Mesto nad Váhom a možnože tam, možno je aj Zvolen, nikde nie sú ukončené reštitučné konania. Hovorím o reštitučných konaniach na pozemkových odboroch. Nehovorím o reštitučných konaniach na Slovenskom pozemkovom fonde.
Takže, vážení, v okresoch, ktoré som teraz čítal, tie katastrálne územia, kde idú pozemkové úpravy, nikde v zákone nie je uvedené, že by ste mali prednostne urobiť aj príslušné ukončenie reštitučných nárokov ako na pozemkovom odbore, tak aj na Slovenskom pozemkovom fonde, pretože zmyslom reštitúcii na pozemkovom odbore, bývalom pozemkovom úrade bolo to, že ste mali dostať pôdu vašu pôvodnú, čo vašim predkom alebo vám konkrétne brali. A preto v katastrálnych územiach Košice - okolie, Michalovce, Nitra, Námestovo, Prievidza, Žilina, Vranov nad Topľou, Humenné, Martin, Rimavská Sobota, Považská Bystrica, Svidník, Trenčín, Komárno, Trnava, Lučenec, Piešťany, Liptovský Mikuláš, Žiar nad Hronom, Čadca, Ružomberok, Topoľčany, Dolný Kubín, Nové Zámky, Veľký Krtíš, Stropkov, Trebišov, Bánovce nad Bebravou, Brezno, Banská Bystrica, Šaľa, Rožňava, Spišská Nová Ves a možnože aj ten Zvolen sa vám budú biť, sa vám budú biť konania pozemkových úprav s reštitučnými. Čo je pre mňa nemysliteľné.
Chcem veriť, že ministerstvo zaujme správnu pozíciu, pretože my to alebo tá ďalšia vláda to zdedí, a chcem sa vyvarovať žalôb, ktoré budú dávané na ministerstvo a na konanie pozemkových úprav, pokiaľ tam nebudú ukončené pozemko..., teda reštitučné konania. Toto som hovoril o okresoch, kde sú dotknutí, konania cez pozemkový úrad. Koľkože to má ešte Slovenský pozemkový fond, ktorý má riešiť náhradné pozemky zo štátnej pôdy, koľkože to má nevyriešených tých žiadostí, 16-tisíc? V ktorých katastrálnych územiach sú vyriešené a nie sú vyriešené? Na to som nedostal odpoveď od Slovenského pozemkového fondu. Tak sa aj tu budem znovu pýtať, nech mi ukážu, v ktorých územiach sú už vysporiadaní. A keď ešte k tomu prirátame 9 198 žiadostí na pozemkových odboroch, ktoré sa teraz dorábajú, možnože z toho bude polovica z týchto reštitučných nárokov povinná uspokojovať tento nárok cez pôdu Slovenského pozemkového fondu, to znamená štátu, v ktorých máme 255 000 ha. Takže, vážení, tu sa nám bijú dve konania, ktoré jedno už malo byť doslova že v archíve ukončené, a druhé, ktoré teraz ide prekvitať v nebývalom rozsahu a v nebývalej výške aj finančnej, aj objemovej, a prakticky my tam nemáme ešte ukončené základné veci. Základné veci, ktoré hovoria o tom, čo tam už malo byť ukončené. Takže keď nám hovorí reštitučný zákon, že pozemok náhradný, ktorý máš dostať, dostaneš od Slovenského pozemkového fondu ponuku v prvom v tom katastrálnom území, keď tam neni, tak v susednom, a keď ani tam nie je, tak v okrese, tak okresy, ktoré ešte nemajú vysporiadané pozemkové reštitučné konania nemôžu predsa prioritne ísť do pozemkových úprav, to je volovina, ja hovorím. A chcem vedieť, ako sa s tými pozemkami vôbec naloží, pretože pri pozemkových úpravách, vážení občania Slovenskej republiky, obyčajne neostane kameň na kameni, pretože vaše vlastníctvo bude presúvané a resp. zveľaďované spôsobom, že budete mať, po prvé budete vlastníkom v jednej jednine, občania Slovenskej republiky, budete mať, samozrejme, aj cudzinci tam môžu byť, takže ale hovorím to občanom Slovenskej republiky, ktorých momentálne zastupujem, budete tam mať obrábaniaschopný tvar toho vášho pozemku, ktorý bude v pozemkových úpravách a ku každému pozemku budete mať prístupovú cestu.
A ešte, vážení občania, chcem by som vás upozorniť, keď budete robiť tie pozemkové úpravy, to, po čom volajú naši agropodnikatelia, pretože to by mala byť jedna z tých, jeden z tých liekov, ktorý by mal povedať, že no stačilo tým agrobarónom a tretím špekulantom, kšeftárom, ktorí za tým vidia iba zisky bez nejakej prácnosti, tak je tu ešte jeden veľký problém a to je ten, že prakticky my ešte nemáme poriešený stav po pozemkových úpravách. My znovu budeme dediť na drobné. Znovu budeme dediť na drobné. Ministerstvo avizovalo cez tú konferenciu, ktorá bola v Bratislave, avizovalo, že budeme sa to snažiť nejakým spôsobom do budúcna otvárať, teraz to už asi nie, lebo to neni populárne a neni to ja neviem jaké, vezme nám to možnože hlasy, áno, som si toho vedomý, ale, ľudia Boží, my predsa nemôžme balvan tlačiť pred sebou do nekonečna a raz to rozseknúť musíme, takže si povedzme, čo vlastne chceme. Kolegyňa Zemanová bude možnože dávať nejaký návrh zákona, aby sa to drobenie trošku menej teda..., alebo zmiernilo, a k tomu vystúpim potom asi aj tiež.
Ale my predsa nemôžme ísť tak, že tie peniaze dáme, aby sme nejaký stav zlepšili, a ten stav sa nám o 20 rokov vráti. To nehnevajte sa, to je u mne nehospodárne gazdovanie s verejnými financiami, či sa vám to páči, alebo nepáči. A môže tu byť taký minister, taký premiér, taký podpredseda vlády, pretože toto, keď my nezastabilizujeme tie peniaze, aby priniesli reálny efekt, nie iba pre jednu generáciu, ale možnože na desať generácií, tak potom sme to vyhodili do studne, von oknom a je to o ničom. A tieto peniaze, ešte raz hovorím, neverím, že budeme my mať každý rok deficit 100 mil. na pozemkové úpravy naviac, lebo dodneska ich nemáme. Takže toto si nemaľujme tu červené okuliare a ružové, pretože aj požadovaných 30 mil., ktorá pani ministerka na tejto konferencii požadovala zo štátneho rozpočtu, nie z eurofondov, zo štátneho rozpočtu na budúce roky, ktoré nám porieši asi 120 katastrálnych území každoročne, budeme musieť krvopotne vydobyť, tí, ktorí tam budú vtedy zodpovední za tieto financie a za pokračovanie pozemkových úprav v našom, na našom slovenskom území.
Musím povedať ešte jednu vec, že, a to upozorňujem všeckých spracovateľov, ktorí robia tzv. jednoduché pozemkové úpravy, lebo aj potom naši poľnohospodári, dá sa povedať, siahli a v mnohých prípadoch sa to rieši, musím povedať, že neodborne. Kolegovia geodeti, ospravedlňujem sa aj Komore pozemkových úprav, pretože to, čo zažívam u nás na východe pri jednoduchých pozemkových úpravách, je pre mňa katastrofa. A vy aj v zákone 330 o pozemkových úpravách, páni geodeti a páni spracovatelia a navrhovatelia a sponzori a neviem, ako vás nazvať, tí ktorí idete do jednoduchých pozemkových úprav, to znamená, nejde celé katastrálne územie, iba jedna časť, vy tam máte v zákone 330 o pozemkových úpravách z roku ’91, v tom veľkom zákone o pozemkových úpravách máte predpísané, že máte skúmať aj vzťahy so susedným územím, ako ich nabúrate alebo nenabúrate. Lebo keď iba si vyseknete časť z toho vášho územia a ostatné hony nejdú do pozemkových úprav, či už jednoduchých, alebo veľkých, to je jedno, prakticky vy nemôžte obmedziť ich kvôli vašim jednoduchým pozemkových, že napríklad im nedáte cestu. Tá tam bola a zrazu po jednoduchých pozemkových úpravách tam cesta neni. Viete si to predstaviť? Veď to je nonsens. Takže nechcem maľovať čerta na stenu, nechcem už hovoriť o zásahoch, ktoré myslím si, že mali by sme si ich ctiť. A tie zásahy sú také, pri pozemkových úpravách, že by sme tú krajinu kreovali udržateľne. Dneska už to bolo tu spomínané v tejto rozprave, čo znamená pre ďalšie generácie. Ale bojím sa, že tak ako hovorí zákon o pozemkových úpravách, že čo všecko majú projektanti zahrnúť, a, by som povedal, sa, nedotknúť sa akých daností územia aj v rámci aj ochrany prírody, to znamená chránenie vtáčích území, národných parkov, chránených zón, chránených ložiskových území, ja neviem čo, soľ, ja neviem, čoho všeckého možného, tak, vážení, bojím sa, že pokiaľ tam nebudú pri tvorbe projektu pozemkových úprav krajinotvorci, nie technokrati, tak my tú krajinu zľumpujeme tak, že zistíme, že v tej krajine nie že bude chránené vtáčie územie, z toho chráneného vtáčieho územia urobíme Disneyland normálne a my z toho urobíme zábavný park pre deti. Viete, s jakým odôvodnením? Že predsa nejaký vtáčik nebude brániť rozvoju individuálnej bytovej výstavby, a pritom možnože ten vtáčik ti zabezpečuje to, pán občan, že nemáš možnože problémy s komármi, možnože nemáš problémy s krtonôžkou, ktorá ti vyžerie zospodu mrkvu, a zistíš, že máš problém, pretože to je biologická ochrana a chránia nás tieto vtáci, nás ľudí, aby nás tie ostatné parazity a ostatné kadejaké červy a všecko možné doslova tu nezdecimovali. Takže majú aj ten vtáčik má v tej nike biologickej svoju úlohu. A keď si to vy pri pozemkových úpravách neuvedomujete, tak bude vám musieť povedať asi zákon alebo ten nejaký kontrolný orgán, ktorý povie, že, vážení, nie, lebo tak sa to nedá robiť pozemkové úpravy. Vy tam máte chrániť aj biotu pri pozemkových úpravách, ale nie tak ibaže na papieri, ale priamo v teréne.
A pokiaľ ten terén vy nepoznáte, tak ani do toho nejdite. Dávam vám dobrú radu, nechoďte do toho, urobte si ten terén poriadne, aby ste mali všetky podklady, tak ako sa majú robiť podklady pri rozhodnutí vo veci, lebo súd vám vráti, keď ste nedosledovali určité podklady, ktoré ste mali v rozhodnutí zodpovedne pojať a vy ste ich nepojali. Takže, vážení, nieže vaši - naši, ale všetci občania Slovenskej republiky, to sú dotknutí a vlastníci pozemkov, majú právo do toho hovoriť. A keď sme už v Európskej únii, tak musíme aj tie smernice a dané usmernenia, ktoré máme a sú nad našimi zákonmi, akceptovať aj pri pozemkových úpravách. To je jedno, či budeme robiť veľké alebo jednoduché pozemkové úpravy, vážení. Takže toto láskavo si, občania Slovenskej republiky, uvedomme a vlastníci, ešte raz vás vyzývam, buďte aktívni, aby ste neťahali za kratší koniec v tomto konaní, lebo potom sa aj ja budem trápne cítiť, aj moji kolegovia, že sme vás na to neupozornili a neurobili to, čo máte.
A teraz, nakoľko sa na rezort pôdohospodárstva znášajú mnohé a mnohé sťažnosti podania, petície, no predsa aj žaloby a všecko možné, ja si považujem za povinnosť ako poslanec Národnej rady aj za mojich kolegov, ktorých by sme tu mali mať 150. To, že ich dneska tu máme, ja, na jednej ruke to spočítame, je jedna vec, takže ja si považujem za povinnosť upozorňovať občanov na termíny, ktoré im môžu spôsobiť ujmu. A jeden z takýchto termínov, aby nám nechodili a nemuseli sme prijímať takéto uznesenia, aj na ministerku našu pôdohospodárstva, že niečo sa prepáslo, lebo sa to nedalo vopred občanom na známosť, tak, občania Slovenskej republiky, dovolím si vás upozorniť na jeden dátum. A ten dátum je 31. október 2019. Opakujem, 31. október 2019. Do tohto termínu podľa zákona 330 o pozemkových úpravách musíte všetci vlastníci a užívatelia, budem to citovať, § 42v zákona 330 o pozemkových úpravách: „Vlastníci a užívatelia, ktorým boli vyčlenené pozemky do bezplatného náhradného užívania rozhodnutím o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov podľa § 15 tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2007, sú povinní do 31. októbra 2019 si usporiadať svoje užívacie vzťahy podľa osobitného predpisu.“
A ten osobitný predpis je zákon 504 o nájme poľnohospodárskych pozemkov.
Takže, vážení občania, všetci, ktorí ste mali vyčlenené podľa tej, § 15, my to voláme pätnástka slangovo, pracovníci pozemkových odborov, pokiaľ ešte to užívate a nemáte žiadnu podnájomnú zmluvu alebo nájomnú zmluvu, tak láskavo musíte si ten svoj vzťah do konca októbra, či už s tým družstvom, alebo čo je, taký je tam agropodnikateľ, ktorý tam teraz gazduje, alebo bolo to od jeho vymerané do toho 1. 1. 2008 a vy na tom gazdujete naďalej, máte to rozhodnutie pozemkového odboru, vtedy to bol pozemkový úrad, tak musíte do konca októbra ísť minimálne na pozemkový odbor a si ujasniť, čo máte robiť. To vás vyzývam, lebo keď to neurobíte, tak vaše užívanie po 1. novembri 2019 skončí. Bola už jedna lehota minulý február 2018, na to som upozorňoval tiež, myslím si, že veľa občanov to pochopilo a reagovalo, ako som sa dozvedel z pozemkových odborov, že boli tam tie žiadosti. Tu je ďalší termín, ktorý je už konečný. Po tomto termíne už žiadne nejaké vyhováranie sa, že a ja som si myslel a ja som nevedel a ja som nebol informovaný a ja neviem, všecko možné, nebude platiť. Takže upozorňujem teraz a budem to pri každom mojom vystúpení, čo sa týka pozemkov upozorňovať, lebo to je naša povinnosť, páni poslanci. Keď to nestíha vláda, ktorá nám skladá účet, tak my by sme mali za vládu ju suplovať a povedať, že áno, občania, toto musíte, lebo keď nie, budete mať finančné, zdravotné aj časové problémy. A to si ja na svoje svedomie nevezmem. Takže, občania, to by som bol len rád, keby ste sa takto k tomu postavili.
A ešte by som chcel upozorniť na jednu vec, ako tu kolegyňa už spomínala, že málo chceme udržateľné aj to naše lesné hospodárstvo nejako kreovať. To znamená, aby sme tam prírode blízke hospodárenie hospodárenie do toho zaviedli, ako môj kolega, už teraz tu neni pán Mičovský, keď bol v minulom volebnom období, proste to permanentne dával. Tak ja chcem upozorniť na jednu vec, ktorá sa urobila teraz na tejto schôdzi, kde sme schválili vyčleňovanie lesných pozemkov. Asi ste zaregistrovali najmä zákon 229, ktorý tiež súvisí s týmto, s týmto, s touto tu, s týmto opatrením, ktoré tiež napádajú aj poľnohospodári a lesníci, že prakticky my znovu degradujeme aj v lesných pozemkoch degradujeme vlastnícke právo. To vlastnícke právo, ktorý žiada aj ten, tá kontrolná skupina kont, aby sme mali nejaký kontrolný orgán, ktorý bude určovať, kto má ten prednosť, nemá prednosť, jako to tam je vlastne s tými vlastníkmi. Tak si predstavte, že je tu znovu aj pri lesných porastov odsúhlasené na tejto schôdzi, že lesné porasty sa budú vracať vlastníkom v lesných dielcoch, v lesných dielcoch. To znamená nie podľa vlastníctva, to znamená, ako ten môj prapredok alebo predok kúpil, aj tak, ako to socializmus zakreslil les v jeho parcele. To znamená, vy keď tam máte, ja neviem 40 %, tak môžte celý celok doslova dostať alebo nemôžte dostať, pretože nemáte nadpolovičnú väčšinu a máte problém. Ako by sme nevedeli, že môžme, predsa ja nemôžem si zvýšiť majetok, keď mám iba pol hektára. Tak jak môžem mať štyri hektáre? No nemôžem mať. A vy ma nútite, aby som sa združil s ďalšími, lebo vy nemôžte odovzdať, lebo je tam lesný blok, lesný dielec. No, nehnevajte sa, to je čo za dehonestácia vlastníckeho práva, ktoré je garantované v ústave? A na to, neviem, či to bol vzor, neviem, či to bol vzor pre tie kultúrne diely pre poľnohospodársku pôdu. Či si to vzali vzor z lesných dielcov a urobili ešte diely aj na poľnohospodársku pôdu, kde takisto nedávame vo vlastníctve, ale dávame im normálne v nejakých dieloch, ktoré sú, ja hovorím, maľovánka, viete ako, a to sú tie veľké anomálie, ktoré, my hovoríme, že je to systémová chyba, a môže mi tu neviem kto hovoriť, že to neni systémová chyba. A pán Hogen mi to potvrdil aj tu,
na tejto pôde, na našom výbore. A budem sa opakovať, pretože to stojí za zopakovanie. Pretože nie Brusel, my sme tu a pán Hogen, pani kolegyňa tam bola tiež, keď som sa ho pýtal na poľnohospodárov, samozrejme, že keď vy ste Ír a u vás v Írsku chce váš farmár dať právne platby na výmeru, čo musí tej inštitúcii doložiť. On sa na mňa pozrel, či takú naivnú otázku sa ho pýtam. Vtedy som mu povedal, že áno, lebo u nás je aj s tým problém, a teraz ste toto napadla, že toto isté bude aj v lesnom, lebo vy tam nebudete musieť nič, iba lesné diely vám dajú, tak vybavené, super. A on vtedy povedal, že priamu platbu na poľnohospodársku pôdu na výmeru bere užívateľ - áno, v poriadku, akceptujem -, a pokračoval vo vete: „... a zvyšné podmienky si určí členský štát.“ A zopakoval to na našom výbore dvakrát, som ho žiadal, aby to zopakoval.
Takže, vážení, nie Brusel, my si máme tu určiť tieto podmienky a dokonca, povedal by som tak, že pôdospodárov už to prestáva baviť, musím vám povedať, pretože to je naháňanie si vlastného chvosta, a nie, aby sme sa zastavili a povedali, že stačilo. Takže berte tak, že ja to vnímam, že znovu to vlastnícke právo, ktoré má evidovať katastrálny odbor, je na vedľajšej koľaji. A zrušme listy vlastníctva ináč. Mi povedzte, načo sú listy vlastníctva na lesný pozemok a na poľnohospodársky pozemok? Povedzte mi, načo? A dokonca o lesnom pozemku mi ešte povedia, že odovzdajú pozemok obchôdzkou v teréne. Bez merania. No výborne! No výborne, páni kolegovia, no nehnevajte sa!
Páni lesníci, to je dehonestácia u mňa vlastníckeho práva, ktoré sme tu 40 rokov, áno, dehonestovali a do dneska ho nevieme napraviť, po 30 rokoch. Veď predsa nemôžeš odovzdávať majetok bez hranice. Čo to je za odovzdanie majetku? Veď to je pri lesnej pôde a pri lesnom poraste hovoríme o storočných dobách, nehovoríme o september - október. Hovoríme o storočných dobách, dokiaľ nám ten strom vyrastie. A vy chcete odovzdať cudzí majetok cudziemu vlastníkovi, aby ho vyrúbal, a potom poviete mu, že nech sa páči, a odovzdáme rúbaň. Veď sa spamätajme. Sa spamätajme.
Ja som bol teraz, konkrétne poviem, na urbariáte v Osadnom, koniec sveta. Koniec sveta v urbariáte. Vám poviem otvorene, v urbariáte koniec sveta. Ako kto chce, kde chce, koľko chce. Koniec sveta, ja tomu hovorím. V užívaní lesných pozemkov urbariátom Slovenska.
Keď takto si predstavujeme výkon štátnej správy, odboru lesného, áno, aj pozemkového na okresných úradoch, keď takto si predstavujeme výkon kontroly štátnej správy, tak potom sme v hlbokom, ale v hlbokom socializme a v hlbokom bahne, ktoré by sme za tých 30 rokov už predsa len mali trošku mať odstránené, ale my to ešte stále len, doslova my tie nánosy ešte zvyšujeme. Niežeby sme to vyhádzali a povedali, stačilo, ale my ich ešte zvyšujeme. Viete kvôli čomu? Pre biznis. Tak vás netrafí? Pre biznis. Vlastníctvo? No môj biznis je tam, iď do hája i s vlastníkom. Čo ty tam chceš, vlastníku malý?! Máš tam... (pozn. red.: nezrozumiteľne a veľmi rýchlo vyslovené), čo ty tu chceš?
Vážení, a to je ten marazmus, ktorý my si musíme uvedomiť, či sa nám to páči, alebo nepáči. A je jedno, či tu Fecko, alebo Zemanová bude o dva roky, o päť, o desať rokov. To je jedno, proste je to proti našim ľuďom, proti vlastníctvu, ktoré máme deklarované v ústave, že je nescudziteľné, je garantované dedičstvo a má sa fungovať tak, aby to riešilo všetky veci, ktoré je potrebné.
Takže, vážení, toľko z mojej strany. Myslím, že občania, ktorí budú toto možnože počúvať, možnože sa trošku zamyslia nad svojím majetkom. Nedajte sa oklamať úradníkmi, ešte raz hovorím a iďte tvrdo za svojím majetkom a diktujte podmienky na vašom území také, ako vy si predstavujete, ako by to územie malo vyzerať podľa vašich predstáv ako vlastníkov pozemkov daných v 162 územiach, ktoré teraz idú teraz do pozemkových úprav.
Takže žime tak, občania Slovenska, to vám odkazujú naši predkovia, aby bolo aj neba, aj chleba, alebo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis

Ďakujem pekne, pani kolegyňa. Takže budem pokračovať v tvojom kontexte týkajúce sa hlavne pozemkov a pôdohospodárstva, ako je aj spomenuté, čo vytkla kontrolná skupina poslancov z Európskeho parlamentu, CONT, že je potrebná pozemková reforma.
Ako ste už mnohí zaregistrovali, ministerka dala echo, že začíname s pozemkovými úpravami. Áno, ako keby sme vymysleli teplú vodu, ale ja to takto nevnímam a verím, že ani občania to takto nevnímajú, a prakticky ideme do niečoho, čo už je tu od roku ’91, ale jednotlivé vládne garnitúry, ktoré tu boli, túto prioritu k tomu nie a nie dávať, ale to odkladať na vedľajšiu koľaj.
Takže áno, 162 katastrálnych území je deklarovaných, že ide do hry. A z tejto pozície by som chcel vyzvať občanov Slovenskej republiky, ktorých sa to bude teraz týkať, pretože tieto peniaze sú z eurofondov, a ďalšie pani ministerka plánuje, že vraj budú, zo štátneho rozpočtu a ďalšia vláda, ktorá príde po tejto vláde, fakticky zdedí už rozbehnuté územia a pozemkové úpravy, tak musí zaznieť z pléna Národnej rady výzva aj pre občanov, aby sa správali tak, ako sa vlastník má správať k svojmu majetku, pretože v týchto územiach budú pozemkové úpravy, už sa podpisujú zmluvy, a každú chvíľu by mali začať podľa slov pani ministerky. A preto ja musím ich zacitovať, ktorých obcí sa to týka, pretože tieto veci, v ďalšom poviem, čo by sme v nich mali urobiť, pretože je tu veľký problém, aby sme neriešili nejaké petície občanov, aby tu neboli ďalšie sťažnosti farmárov, agropodnikateľov a nefarmárov agropodnikateľov, my farmárov ešte nemáme zadefinovaných v našom zákone, alebo sťažností, žalôb, petícií ľudí Slovenska, ktorí nebudú s týmito pozemkovými úpravami spokojní.
Budem citovať katastrálne územia, ktorých sa týka. Občania, pokiaľ vám zarezonuje aj územie, v ktorom vy máte svoj majetok, to je jedno, či je to nehnuteľnosť poľnohospodárska alebo lesná, tak láskavo sa informujte, aby ste neprišli skrátka, že v pozemkových úpravách prídete o svoje majetok, lebo aj to hrozí po skúsenostiach, ktoré máme doteraz s pozemkovými úpravami. Je to dobrá vec. Áno, bude riešiť aj tých špekulantských poberateľov platieb na priame plochy, pretože tým pádom, ako sa pozemkové úpravy ukončia, tak končia tieto zmluvy. Takže ja budem teraz citovať okresy a v nich katastrálne územia a, občania, ktorí budete počúvať tento náš záznam, resp. priamy prenos, aby ste si uvedomili, že budete musieť aktívne sa zapojiť, a to vám poviem po odcitovaní posledného katastrálneho územia, ako by ste sa mali aktívne zapojiť, pretože nechcem, aby sa verejné financie vyhadzovali nadarmo a aby naši ľudia prišli skrátka v demokracii pri usporiadaní svojho vlastníctva.
Takže ideme západné Slovensko, ktoré katastrálne územia pôjdu do pozemkových úprav teraz v najbližších troch až piatich rokoch. Troch, lebo pani ministerka sľubuje, že to stihneme do troch rokov, aby sme dodržali nejaký plán čerpania eurofondov. Takže:
Ducové, okres Piešťany, Horné Trhovište, okres Hlohovec, Klčovany - Trnava, Krakovany, okres Piešťany, Lopašov - Skalica, Malá Mača - Galanta, Mokrý Háj - Skalica, Oreské - Skalica, Osuské - Senica, Pavlice - Trnava, Popudiny - Močidľany, Skalica, Stráže - Piešťany, Šoriakoš - Galanta, Trnovec - Šaľa, Vrbové - Piešťany, Bajtava - Nové Zámky, Belek - Nové Zámky, Dolné Turovce - Levice, Dolný Vinodol - Nitra, Dulovce - Komárno, Horný Vinodol - Nitra, Choča - Zlaté Moravce, Kameničná - Komárno, Krátke Kesy - Komárno, Lula - Levice, Malá Maňa - Nové Zámky, Malý Pesek - Levice, Neverice - Zlaté Moravce, Podhradie - Topoľčany, Prašice - Topoľčany, , Stredné Turovce - Levice, Radava - Nové Zámky, Solčany - Topoľčany, Tekovské Lužianky - Levice, Tesáre - Topoľčany, Veselá - Piešťany, Vrbová nad Váhom - Komárno, Briestenné - Považská Bystrica, Brodzany - Partizánske, Čatkovce - Nové Mesto nad Váhom, Dohňany - Púchov, Dolné Šútovce - Prievidza, Horňany - Trenčín, Horné Šútovce - Prievidza, Hôrka na Váhom - Nové Mesto nad Váhom, Hrašné - Myjava, Kostolné - Myjava, Lúka - Nové Mesto nad Váhom, Malá Hradná - Bánovce nad Bebravou, Miezgovce - Bánovce nad Bebravou, Mikušovce pri Pruskom - Ilava, Nitrianske Pravno - Prievidza, Prečin - Považská Bystrica, Opatovce nad Nitrou - Prievidza, Počserová (pozn. red: správne „Počarová“), dúfam, že čítam správne - Považská Bystrica , Poruba - Prievidza, Radobica - Prievidza, Soblahov - Trenčín, Visolaje - Púchov, Vysočany - Bánovce nad Bebravou.
Stredné Slovensko: Beňadovo - Námestovo, Bešeňová - Ružomberok, Blatnica - Martin , Hladovka - Tvrdošín, Kňažia - Dolný Kubín, Konské - Martin, Kremeš, Vlachy, Vlašky - Liptovský Mikuláš, Kysucký Lieskovec - Kysucké Nové Mesto, Liptovský Ján - Liptovský Mikuláš okres, Podbiel - Tvrdošín okres, Podvysoká - Čadca okres, Porúbka - Žilina, Rabča - Námestovo, Radoľa - Kysucké Nové Mesto okres, Rakša - Turčianske Teplice, Sklabiňa - Martin, Svrčinovec - Čadca, Turčianske Kľačany - Martin, Valaská Dubová - Ružomberok, Záborie - Martin, Zástranie - Žilina, Bartošová Lehôtka - Žiar na Hronom, Biskupice - Lučenec, Braväcovo - Brezno, Breznička - Poltár, Čačín - Banská Bystica, Čerín - Banská Bystrica, Dolné Príbelce - Veľký Krtíš, Fiľakovské Kováče - Lučenec, Gemerský Milhosť - Revúca, Horné Príbelce - Veľký Krtíš, Hronský Beňadik - Žarnovica, Jelšavská Teplica - Revúca, Klastava - Banská Štiavnica, Kociha - Rimavská Sobota, Kopernica - Žiar nad Hronom, Kynceľová - Banská Bystrica, Mikolčany - Revúca, Muľka - Lučenec, Nováčany - Revúca, Predajná - Brezno, Príboj - Rimavská Sobota okres, Psiare - Žarnovica, Rimavské Lužany - Rimavská Sobota, Teplý Vrch - Rimavská Sobota, Trebeľovce - Lučenec, Veľké Zlievce - Veľký Krtíš, Vlkyňa - Rimavská Sobota, Záhorie - Veľký Krtíš, Záhorce - Veľký Krtíš a Železná Breznica - Zvolen okres.
Východné Slovensko: obec a katastrálne územie Benkovce - Vranov nad Topľou, Dubinné - Svidník, Dubovica - Sabinov, Gerlachov, tu je to na rozhraní, buď je to Bardejov, alebo Poprad, to sa ešte upresní, takže ospravedlňujem sa, nedohľadal som to, lebo sú Gerlachovy aj v Bardejove, aj v Poprade, myslím, že má byť bardejovský, Gribov - okres Stropkov, Hažín nad Cirochou - Humenné, Hrabské - v Bardejovskom okrese, Chotča - Stropkov, Lipany v sabinovskom okrese, Malá Domaša - Vranov nad Topľou, Ňagov - Medzilaborce, Nižný Hrabovec - Vranov nad Topľou, Parihuzovce - Snina, Roztoky - Svidník okres, Snakov - Bardejov, Stakčínska Roztoka - Snina, Tisinec - Stropkov, Vechec - Vranov nad Topľou, Vojtovce - Stropkov, Volica - Humenné, Vyšná Jedľová - Svidník, Zlaté - Bardejov okres, Arnutovce - Spišská Nová Ves, Betlanovce - Spišská Nová Ves, Bretka -Rožňava, Čakanovce - Košice - okolie, Čečehov - Michalovce, Čerhov - Trebišov, Černochov - Trebišov, Danišovce - Spišská Nová Ves, Ďurkov - Košice - okolie, Gočovo - Rožňava okres, Jablonov nad Turňou - Rožňava okres, Jaklovce - Gelnica, Kečovo - Rožňava, Kristy - Sobrance okres, Lieskovany - Spišská Nová Ves okres, Lipovník - Rožňava, Malá Bara - Trebišov, Malá Tŕňa - Trebišov, Matejovce nad Hornádom - Spišská Nová Ves, Moldava nad Bodvou - Košice - okolie, Nižné Slovinky - Spišská Nová Ves okres, Nižný Žipov - Trebišov, Oborín - Michalovce, Ostrov - Sobrance, Pača - Rožňava okres, Paňovce - Košice - okolie okres, Ploské - Košice okolie okres, Sejkov - Sobrance, Slavec - Rožňava, Slovenské Nové Mesto - Trebišov, Smižany - Spišská Nová Ves, Trhovište - Michalovce, Veľká Bara - Trebišov, Veľká Tŕňa - Trebišov, Viničky - Trebišov a posledné: Vyšné Slovinky - Spišská Nová Ves okres.
Takže, vážení občania, keď z týchto území, a teraz idú veľké peniaze na tie pozemkové úpravy, ktoré by mali byť komplexné, nie iba komasačné za mapou, nad mapou, ale mali by aj v teréne verejnoprospešné zariadenia, tak, vážení, buďte aktívni. Aktívni - znamená to, že nemá to byť, tie pozemkové úpravy o úradníkoch či zo Slovenského pozemkového fondu, či z katastra, či z Pozemkového úradu, teda odboru lesného a pozemkového okresného úradu, či to majú byť geodeti. Nie, vážení, títo ľudia majú robiť pre vás, pre vlastníkov pozemkov v týchto katastrálnych územiach 162, ktoré teraz tu som citoval.
A bol by som veľmi rád, keby ste si, občania, vy stanovili ako vlastníci pozemkov v danom katastrálnom území pravidlá, aké chcete mať svoje majetky do budúcnosti, ako ich majú zdediť vaše deti, vnúčatá, pravnúčatá, pretože keď si to nedáte, tak nebojte sa, že tí, ktorí vás budú chcieť ošmeknúť, tam bude dosť a zistíte, že zrazu budete mať veľké problémy, ako sa zorientovať vo vašom vlastníctve. Uvedomte si, že takáto situácia, že tam vyčlenili financie a jedno katastrálne územie stojí od 200- do 600-tisíc eur, to sú ťažké peniaze, tak uvedomte si, že toto sa nebude opakovať. To bude raz za sto rokov, ako sa hovorí. A je to iba o vás, či sa na dedičstvo vašich predkov vyfláknete, alebo budete ho chrániť, tak ako ho vaši predkovia chránili.
Doporučujem, aby ste v Združení účastníkov pozemkových úprav, ktoré v každom katastrálnom bude, uskutočnite to zhromaždenie tých ľudí, aby ste tam aktívne vystupovali, a napríklad taká rada pre vás, aby ste si urobili zóny, napríklad od obce, ja neviem, do 200 metrov je prvá zóna, kde prakticky sú stavebné pozemky, toto je najväčšia bitka. Druhú zónu si dajte nejakú strednú, kde bude od 200 do 400 alebo do 500 metrov. Tretiu si dajte až do konca katastrálneho územia, pretože súčet majetku vášho pred pozemkovými úpravami a po pozemkových úpravách musí byť plus-mínus 10 % v cene, hovorím o hodnote. Samozrejme, píše sa tam potom aj o výmere, resp. o hodnote a o výmere. Takže jedno je tak, druhé tak. Ale každopádne nemôže to skákať hala-bala.
Ešte na jedno musím upozorniť, a to to upozorňuje aj ministerstvo, pretože my ešte nemáme poplnené domáce úlohy a my sa už hrnieme do veľkých pozemkových úprav. A to mi nedá nepovedať, pretože to je u mňa ďalšia taká menšia krádež na našich občanoch, a myslím, že už tých krádeží sme tu mali dosť. Takže ľudia sa spamätajme a poďme robiť tú stavbu, ktorá by mala byť tá pozemková reforma tak, ako sa robiť má, nie na krivdách, ktoré budú pri týchto konaniach uskutočňované po novembri ’89.
A akú krivdu mám momentálne na mysli? O čo ide? Že okrem okresov Bardejov, Galanta, Nové Mesto nad Váhom a možnože tam, možno je aj Zvolen, nikde nie sú ukončené reštitučné konania. Hovorím o reštitučných konaniach na pozemkových odboroch. Nehovorím o reštitučných konaniach na Slovenskom pozemkovom fonde.
Takže, vážení, v okresoch, ktoré som teraz čítal, tie katastrálne územia, kde idú pozemkové úpravy, nikde v zákone nie je uvedené, že by ste mali prednostne urobiť aj príslušné ukončenie reštitučných nárokov ako na pozemkovom odbore, tak aj na Slovenskom pozemkovom fonde, pretože zmyslom reštitúcii na pozemkovom odbore, bývalom pozemkovom úrade bolo to, že ste mali dostať pôdu vašu pôvodnú, čo vašim predkom alebo vám konkrétne brali. A preto v katastrálnych územiach Košice - okolie, Michalovce, Nitra, Námestovo, Prievidza, Žilina, Vranov nad Topľou, Humenné, Martin, Rimavská Sobota, Považská Bystrica, Svidník, Trenčín, Komárno, Trnava, Lučenec, Piešťany, Liptovský Mikuláš, Žiar nad Hronom, Čadca, Ružomberok, Topoľčany, Dolný Kubín, Nové Zámky, Veľký Krtíš, Stropkov, Trebišov, Bánovce nad Bebravou, Brezno, Banská Bystrica, Šaľa, Rožňava, Spišská Nová Ves a možnože aj ten Zvolen sa vám budú biť, sa vám budú biť konania pozemkových úprav s reštitučnými. Čo je pre mňa nemysliteľné.
Chcem veriť, že ministerstvo zaujme správnu pozíciu, pretože my to alebo tá ďalšia vláda to zdedí, a chcem sa vyvarovať žalôb, ktoré budú dávané na ministerstvo a na konanie pozemkových úprav, pokiaľ tam nebudú ukončené pozemko..., teda reštitučné konania. Toto som hovoril o okresoch, kde sú dotknutí, konania cez pozemkový úrad. Koľkože to má ešte Slovenský pozemkový fond, ktorý má riešiť náhradné pozemky zo štátnej pôdy, koľkože to má nevyriešených tých žiadostí, 16-tisíc? V ktorých katastrálnych územiach sú vyriešené a nie sú vyriešené? Na to som nedostal odpoveď od Slovenského pozemkového fondu. Tak sa aj tu budem znovu pýtať, nech mi ukážu, v ktorých územiach sú už vysporiadaní. A keď ešte k tomu prirátame 9 198 žiadostí na pozemkových odboroch, ktoré sa teraz dorábajú, možnože z toho bude polovica z týchto reštitučných nárokov povinná uspokojovať tento nárok cez pôdu Slovenského pozemkového fondu, to znamená štátu, v ktorých máme 255 000 ha. Takže, vážení, tu sa nám bijú dve konania, ktoré jedno už malo byť doslova že v archíve ukončené, a druhé, ktoré teraz ide prekvitať v nebývalom rozsahu a v nebývalej výške aj finančnej, aj objemovej, a prakticky my tam nemáme ešte ukončené základné veci. Základné veci, ktoré hovoria o tom, čo tam už malo byť ukončené. Takže keď nám hovorí reštitučný zákon, že pozemok náhradný, ktorý máš dostať, dostaneš od Slovenského pozemkového fondu ponuku v prvom v tom katastrálnom území, keď tam neni, tak v susednom, a keď ani tam nie je, tak v okrese, tak okresy, ktoré ešte nemajú vysporiadané pozemkové reštitučné konania nemôžu predsa prioritne ísť do pozemkových úprav, to je volovina, ja hovorím. A chcem vedieť, ako sa s tými pozemkami vôbec naloží, pretože pri pozemkových úpravách, vážení občania Slovenskej republiky, obyčajne neostane kameň na kameni, pretože vaše vlastníctvo bude presúvané a resp. zveľaďované spôsobom, že budete mať, po prvé budete vlastníkom v jednej jednine, občania Slovenskej republiky, budete mať, samozrejme, aj cudzinci tam môžu byť, takže ale hovorím to občanom Slovenskej republiky, ktorých momentálne zastupujem, budete tam mať obrábaniaschopný tvar toho vášho pozemku, ktorý bude v pozemkových úpravách a ku každému pozemku budete mať prístupovú cestu.
A ešte, vážení občania, chcem by som vás upozorniť, keď budete robiť tie pozemkové úpravy, to, po čom volajú naši agropodnikatelia, pretože to by mala byť jedna z tých, jeden z tých liekov, ktorý by mal povedať, že no stačilo tým agrobarónom a tretím špekulantom, kšeftárom, ktorí za tým vidia iba zisky bez nejakej prácnosti, tak je tu ešte jeden veľký problém a to je ten, že prakticky my ešte nemáme poriešený stav po pozemkových úpravách. My znovu budeme dediť na drobné. Znovu budeme dediť na drobné. Ministerstvo avizovalo cez tú konferenciu, ktorá bola v Bratislave, avizovalo, že budeme sa to snažiť nejakým spôsobom do budúcna otvárať, teraz to už asi nie, lebo to neni populárne a neni to ja neviem jaké, vezme nám to možnože hlasy, áno, som si toho vedomý, ale, ľudia Boží, my predsa nemôžme balvan tlačiť pred sebou do nekonečna a raz to rozseknúť musíme, takže si povedzme, čo vlastne chceme. Kolegyňa Zemanová bude možnože dávať nejaký návrh zákona, aby sa to drobenie trošku menej teda..., alebo zmiernilo, a k tomu vystúpim potom asi aj tiež.
Ale my predsa nemôžme ísť tak, že tie peniaze dáme, aby sme nejaký stav zlepšili, a ten stav sa nám o 20 rokov vráti. To nehnevajte sa, to je u mne nehospodárne gazdovanie s verejnými financiami, či sa vám to páči, alebo nepáči. A môže tu byť taký minister, taký premiér, taký podpredseda vlády, pretože toto, keď my nezastabilizujeme tie peniaze, aby priniesli reálny efekt, nie iba pre jednu generáciu, ale možnože na desať generácií, tak potom sme to vyhodili do studne, von oknom a je to o ničom. A tieto peniaze, ešte raz hovorím, neverím, že budeme my mať každý rok deficit 100 mil. na pozemkové úpravy naviac, lebo dodneska ich nemáme. Takže toto si nemaľujme tu červené okuliare a ružové, pretože aj požadovaných 30 mil., ktorá pani ministerka na tejto konferencii požadovala zo štátneho rozpočtu, nie z eurofondov, zo štátneho rozpočtu na budúce roky, ktoré nám porieši asi 120 katastrálnych území každoročne, budeme musieť krvopotne vydobyť, tí, ktorí tam budú vtedy zodpovední za tieto financie a za pokračovanie pozemkových úprav v našom, na našom slovenskom území.
Musím povedať ešte jednu vec, že, a to upozorňujem všeckých spracovateľov, ktorí robia tzv. jednoduché pozemkové úpravy, lebo aj potom naši poľnohospodári, dá sa povedať, siahli a v mnohých prípadoch sa to rieši, musím povedať, že neodborne. Kolegovia geodeti, ospravedlňujem sa aj Komore pozemkových úprav, pretože to, čo zažívam u nás na východe pri jednoduchých pozemkových úpravách, je pre mňa katastrofa. A vy aj v zákone 330 o pozemkových úpravách, páni geodeti a páni spracovatelia a navrhovatelia a sponzori a neviem, ako vás nazvať, tí ktorí idete do jednoduchých pozemkových úprav, to znamená, nejde celé katastrálne územie, iba jedna časť, vy tam máte v zákone 330 o pozemkových úpravách z roku ’91, v tom veľkom zákone o pozemkových úpravách máte predpísané, že máte skúmať aj vzťahy so susedným územím, ako ich nabúrate alebo nenabúrate. Lebo keď iba si vyseknete časť z toho vášho územia a ostatné hony nejdú do pozemkových úprav, či už jednoduchých, alebo veľkých, to je jedno, prakticky vy nemôžte obmedziť ich kvôli vašim jednoduchým pozemkových, že napríklad im nedáte cestu. Tá tam bola a zrazu po jednoduchých pozemkových úpravách tam cesta neni. Viete si to predstaviť? Veď to je nonsens. Takže nechcem maľovať čerta na stenu, nechcem už hovoriť o zásahoch, ktoré myslím si, že mali by sme si ich ctiť. A tie zásahy sú také, pri pozemkových úpravách, že by sme tú krajinu kreovali udržateľne. Dneska už to bolo tu spomínané v tejto rozprave, čo znamená pre ďalšie generácie. Ale bojím sa, že tak ako hovorí zákon o pozemkových úpravách, že čo všecko majú projektanti zahrnúť, a, by som povedal, sa, nedotknúť sa akých daností územia aj v rámci aj ochrany prírody, to znamená chránenie vtáčích území, národných parkov, chránených zón, chránených ložiskových území, ja neviem čo, soľ, ja neviem, čoho všeckého možného, tak, vážení, bojím sa, že pokiaľ tam nebudú pri tvorbe projektu pozemkových úprav krajinotvorci, nie technokrati, tak my tú krajinu zľumpujeme tak, že zistíme, že v tej krajine nie že bude chránené vtáčie územie, z toho chráneného vtáčieho územia urobíme Disneyland normálne a my z toho urobíme zábavný park pre deti. Viete, s jakým odôvodnením? Že predsa nejaký vtáčik nebude brániť rozvoju individuálnej bytovej výstavby, a pritom možnože ten vtáčik ti zabezpečuje to, pán občan, že nemáš možnože problémy s komármi, možnože nemáš problémy s krtonôžkou, ktorá ti vyžerie zospodu mrkvu, a zistíš, že máš problém, pretože to je biologická ochrana a chránia nás tieto vtáci, nás ľudí, aby nás tie ostatné parazity a ostatné kadejaké červy a všecko možné doslova tu nezdecimovali. Takže majú aj ten vtáčik má v tej nike biologickej svoju úlohu. A keď si to vy pri pozemkových úpravách neuvedomujete, tak bude vám musieť povedať asi zákon alebo ten nejaký kontrolný orgán, ktorý povie, že, vážení, nie, lebo tak sa to nedá robiť pozemkové úpravy. Vy tam máte chrániť aj biotu pri pozemkových úpravách, ale nie tak ibaže na papieri, ale priamo v teréne.
A pokiaľ ten terén vy nepoznáte, tak ani do toho nejdite. Dávam vám dobrú radu, nechoďte do toho, urobte si ten terén poriadne, aby ste mali všetky podklady, tak ako sa majú robiť podklady pri rozhodnutí vo veci, lebo súd vám vráti, keď ste nedosledovali určité podklady, ktoré ste mali v rozhodnutí zodpovedne pojať a vy ste ich nepojali. Takže, vážení, nieže vaši - naši, ale všetci občania Slovenskej republiky, to sú dotknutí a vlastníci pozemkov, majú právo do toho hovoriť. A keď sme už v Európskej únii, tak musíme aj tie smernice a dané usmernenia, ktoré máme a sú nad našimi zákonmi, akceptovať aj pri pozemkových úpravách. To je jedno, či budeme robiť veľké alebo jednoduché pozemkové úpravy, vážení. Takže toto láskavo si, občania Slovenskej republiky, uvedomme a vlastníci, ešte raz vás vyzývam, buďte aktívni, aby ste neťahali za kratší koniec v tomto konaní, lebo potom sa aj ja budem trápne cítiť, aj moji kolegovia, že sme vás na to neupozornili a neurobili to, čo máte.
A teraz, nakoľko sa na rezort pôdohospodárstva znášajú mnohé a mnohé sťažnosti podania, petície, no predsa aj žaloby a všecko možné, ja si považujem za povinnosť ako poslanec Národnej rady aj za mojich kolegov, ktorých by sme tu mali mať 150. To, že ich dneska tu máme, ja, na jednej ruke to spočítame, je jedna vec, takže ja si považujem za povinnosť upozorňovať občanov na termíny, ktoré im môžu spôsobiť ujmu. A jeden z takýchto termínov, aby nám nechodili a nemuseli sme prijímať takéto uznesenia, aj na ministerku našu pôdohospodárstva, že niečo sa prepáslo, lebo sa to nedalo vopred občanom na známosť, tak, občania Slovenskej republiky, dovolím si vás upozorniť na jeden dátum. A ten dátum je 31. október 2019. Opakujem, 31. október 2019. Do tohto termínu podľa zákona 330 o pozemkových úpravách musíte všetci vlastníci a užívatelia, budem to citovať, § 42v zákona 330 o pozemkových úpravách: „Vlastníci a užívatelia, ktorým boli vyčlenené pozemky do bezplatného náhradného užívania rozhodnutím o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov podľa § 15 tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2007, sú povinní do 31. októbra 2019 si usporiadať svoje užívacie vzťahy podľa osobitného predpisu.“
A ten osobitný predpis je zákon 504 o nájme poľnohospodárskych pozemkov.
Takže, vážení občania, všetci, ktorí ste mali vyčlenené podľa tej, § 15, my to voláme pätnástka slangovo, pracovníci pozemkových odborov, pokiaľ ešte to užívate a nemáte žiadnu podnájomnú zmluvu alebo nájomnú zmluvu, tak láskavo musíte si ten svoj vzťah do konca októbra, či už s tým družstvom, alebo čo je, taký je tam agropodnikateľ, ktorý tam teraz gazduje, alebo bolo to od jeho vymerané do toho 1. 1. 2008 a vy na tom gazdujete naďalej, máte to rozhodnutie pozemkového odboru, vtedy to bol pozemkový úrad, tak musíte do konca októbra ísť minimálne na pozemkový odbor a si ujasniť, čo máte robiť. To vás vyzývam, lebo keď to neurobíte, tak vaše užívanie po 1. novembri 2019 skončí. Bola už jedna lehota minulý február 2018, na to som upozorňoval tiež, myslím si, že veľa občanov to pochopilo a reagovalo, ako som sa dozvedel z pozemkových odborov, že boli tam tie žiadosti. Tu je ďalší termín, ktorý je už konečný. Po tomto termíne už žiadne nejaké vyhováranie sa, že a ja som si myslel a ja som nevedel a ja som nebol informovaný a ja neviem, všecko možné, nebude platiť. Takže upozorňujem teraz a budem to pri každom mojom vystúpení, čo sa týka pozemkov upozorňovať, lebo to je naša povinnosť, páni poslanci. Keď to nestíha vláda, ktorá nám skladá účet, tak my by sme mali za vládu ju suplovať a povedať, že áno, občania, toto musíte, lebo keď nie, budete mať finančné, zdravotné aj časové problémy. A to si ja na svoje svedomie nevezmem. Takže, občania, to by som bol len rád, keby ste sa takto k tomu postavili.
A ešte by som chcel upozorniť na jednu vec, ako tu kolegyňa už spomínala, že málo chceme udržateľné aj to naše lesné hospodárstvo nejako kreovať. To znamená, aby sme tam prírode blízke hospodárenie hospodárenie do toho zaviedli, ako môj kolega, už teraz tu neni pán Mičovský, keď bol v minulom volebnom období, proste to permanentne dával. Tak ja chcem upozorniť na jednu vec, ktorá sa urobila teraz na tejto schôdzi, kde sme schválili vyčleňovanie lesných pozemkov. Asi ste zaregistrovali najmä zákon 229, ktorý tiež súvisí s týmto, s týmto, s touto tu, s týmto opatrením, ktoré tiež napádajú aj poľnohospodári a lesníci, že prakticky my znovu degradujeme aj v lesných pozemkoch degradujeme vlastnícke právo. To vlastnícke právo, ktorý žiada aj ten, tá kontrolná skupina kont, aby sme mali nejaký kontrolný orgán, ktorý bude určovať, kto má ten prednosť, nemá prednosť, jako to tam je vlastne s tými vlastníkmi. Tak si predstavte, že je tu znovu aj pri lesných porastov odsúhlasené na tejto schôdzi, že lesné porasty sa budú vracať vlastníkom v lesných dielcoch, v lesných dielcoch. To znamená nie podľa vlastníctva, to znamená, ako ten môj prapredok alebo predok kúpil, aj tak, ako to socializmus zakreslil les v jeho parcele. To znamená, vy keď tam máte, ja neviem 40 %, tak môžte celý celok doslova dostať alebo nemôžte dostať, pretože nemáte nadpolovičnú väčšinu a máte problém. Ako by sme nevedeli, že môžme, predsa ja nemôžem si zvýšiť majetok, keď mám iba pol hektára. Tak jak môžem mať štyri hektáre? No nemôžem mať. A vy ma nútite, aby som sa združil s ďalšími, lebo vy nemôžte odovzdať, lebo je tam lesný blok, lesný dielec. No, nehnevajte sa, to je čo za dehonestácia vlastníckeho práva, ktoré je garantované v ústave? A na to, neviem, či to bol vzor, neviem, či to bol vzor pre tie kultúrne diely pre poľnohospodársku pôdu. Či si to vzali vzor z lesných dielcov a urobili ešte diely aj na poľnohospodársku pôdu, kde takisto nedávame vo vlastníctve, ale dávame im normálne v nejakých dieloch, ktoré sú, ja hovorím, maľovánka, viete ako, a to sú tie veľké anomálie, ktoré, my hovoríme, že je to systémová chyba, a môže mi tu neviem kto hovoriť, že to neni systémová chyba. A pán Hogen mi to potvrdil aj tu,
na tejto pôde, na našom výbore. A budem sa opakovať, pretože to stojí za zopakovanie. Pretože nie Brusel, my sme tu a pán Hogen, pani kolegyňa tam bola tiež, keď som sa ho pýtal na poľnohospodárov, samozrejme, že keď vy ste Ír a u vás v Írsku chce váš farmár dať právne platby na výmeru, čo musí tej inštitúcii doložiť. On sa na mňa pozrel, či takú naivnú otázku sa ho pýtam. Vtedy som mu povedal, že áno, lebo u nás je aj s tým problém, a teraz ste toto napadla, že toto isté bude aj v lesnom, lebo vy tam nebudete musieť nič, iba lesné diely vám dajú, tak vybavené, super. A on vtedy povedal, že priamu platbu na poľnohospodársku pôdu na výmeru bere užívateľ - áno, v poriadku, akceptujem -, a pokračoval vo vete: „... a zvyšné podmienky si určí členský štát.“ A zopakoval to na našom výbore dvakrát, som ho žiadal, aby to zopakoval.
Takže, vážení, nie Brusel, my si máme tu určiť tieto podmienky a dokonca, povedal by som tak, že pôdospodárov už to prestáva baviť, musím vám povedať, pretože to je naháňanie si vlastného chvosta, a nie, aby sme sa zastavili a povedali, že stačilo. Takže berte tak, že ja to vnímam, že znovu to vlastnícke právo, ktoré má evidovať katastrálny odbor, je na vedľajšej koľaji. A zrušme listy vlastníctva ináč. Mi povedzte, načo sú listy vlastníctva na lesný pozemok a na poľnohospodársky pozemok? Povedzte mi, načo? A dokonca o lesnom pozemku mi ešte povedia, že odovzdajú pozemok obchôdzkou v teréne. Bez merania. No výborne! No výborne, páni kolegovia, no nehnevajte sa!
Páni lesníci, to je dehonestácia u mňa vlastníckeho práva, ktoré sme tu 40 rokov, áno, dehonestovali a do dneska ho nevieme napraviť, po 30 rokoch. Veď predsa nemôžeš odovzdávať majetok bez hranice. Čo to je za odovzdanie majetku? Veď to je pri lesnej pôde a pri lesnom poraste hovoríme o storočných dobách, nehovoríme o september - október. Hovoríme o storočných dobách, dokiaľ nám ten strom vyrastie. A vy chcete odovzdať cudzí majetok cudziemu vlastníkovi, aby ho vyrúbal, a potom poviete mu, že nech sa páči, a odovzdáme rúbaň. Veď sa spamätajme. Sa spamätajme.
Ja som bol teraz, konkrétne poviem, na urbariáte v Osadnom, koniec sveta. Koniec sveta v urbariáte. Vám poviem otvorene, v urbariáte koniec sveta. Ako kto chce, kde chce, koľko chce. Koniec sveta, ja tomu hovorím. V užívaní lesných pozemkov urbariátom Slovenska.
Keď takto si predstavujeme výkon štátnej správy, odboru lesného, áno, aj pozemkového na okresných úradoch, keď takto si predstavujeme výkon kontroly štátnej správy, tak potom sme v hlbokom, ale v hlbokom socializme a v hlbokom bahne, ktoré by sme za tých 30 rokov už predsa len mali trošku mať odstránené, ale my to ešte stále len, doslova my tie nánosy ešte zvyšujeme. Niežeby sme to vyhádzali a povedali, stačilo, ale my ich ešte zvyšujeme. Viete kvôli čomu? Pre biznis. Tak vás netrafí? Pre biznis. Vlastníctvo? No môj biznis je tam, iď do hája i s vlastníkom. Čo ty tam chceš, vlastníku malý?! Máš tam... (pozn. red.: nezrozumiteľne a veľmi rýchlo vyslovené), čo ty tu chceš?
Vážení, a to je ten marazmus, ktorý my si musíme uvedomiť, či sa nám to páči, alebo nepáči. A je jedno, či tu Fecko, alebo Zemanová bude o dva roky, o päť, o desať rokov. To je jedno, proste je to proti našim ľuďom, proti vlastníctvu, ktoré máme deklarované v ústave, že je nescudziteľné, je garantované dedičstvo a má sa fungovať tak, aby to riešilo všetky veci, ktoré je potrebné.
Takže, vážení, toľko z mojej strany. Myslím, že občania, ktorí budú toto možnože počúvať, možnože sa trošku zamyslia nad svojím majetkom. Nedajte sa oklamať úradníkmi, ešte raz hovorím a iďte tvrdo za svojím majetkom a diktujte podmienky na vašom území také, ako vy si predstavujete, ako by to územie malo vyzerať podľa vašich predstáv ako vlastníkov pozemkov daných v 162 územiach, ktoré teraz idú teraz do pozemkových úprav.
Takže žime tak, občania Slovenska, to vám odkazujú naši predkovia, aby bolo aj neba, aj chleba, alebo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Stav prepisu
Rozpracované

Zavrieť prepis

45. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia

17.5.2019
9:00
Vystúpenie v rozprave

Vystúpenie v rozprave 9:00

Anna Zemanová

Ďakujem pekne za slovo. Prajem príjemné, dobré ráno, slnečné, dnešný deň nás privítal trošku krajším počasím, ako bolo včera, a máme tu tému, v ktorej pokračujeme zo včera večera ohľadom, ohľadom lesov.
Ja by som chcela len tak v úvode zhrnúť veľmi krátko, že o čom náš návrh je, o čom je naše uznesenie, pretože tá téma ochrany našej krajiny ako celku, ochrany prírody, ochrany Slovenska, zabezpečenia jeho proti dopadom zmeny klímy,...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

Ďakujem pekne za slovo. Prajem príjemné, dobré ráno, slnečné, dnešný deň nás privítal trošku krajším počasím, ako bolo včera, a máme tu tému, v ktorej pokračujeme zo včera večera ohľadom, ohľadom lesov.
Ja by som chcela len tak v úvode zhrnúť veľmi krátko, že o čom náš návrh je, o čom je naše uznesenie, pretože tá téma ochrany našej krajiny ako celku, ochrany prírody, ochrany Slovenska, zabezpečenia jeho proti dopadom zmeny klímy, adaptácie má veľký súvis s formou lesného hospodárstva a poľnohospodárstva. A vzhľadom na to, že naozaj táto téma dnes, v súčasnosti, rezonuje v spoločnosti, tak je dôležité, aby sa aj Národná rada zapodievala týmito otázkami a aby vláda Slovenskej republiky pripravila hodnotiace správy zásadných dokumentov, nie všetkých, pretože tých strategických a rôznych iných dokumentov je veľmi veľa, ale takých podstatných, ktoré ak by sa dodržiavali, tak by naozaj mohli zmeniť formu hospodárenia v našej krajine.
Takže náš návrh uznesenia nie je legislatívny, to znamená, nie je o prijatí nejakého návrhu zákona, ale je o prijatí uznesenia, aby v termíne do konca novembra 2019, preto tento termín, lebo už vlastne keby bol do konca roka, tak už následne nie je žiadna schôdza, ale novembrová schôdza bude, dá sa povedať, v tomto roku posledná, takže na tejto tohtoročnej poslednej schôdzi aby nám vláda predložila štyri správy.
A jedna sa týka, aby vláda Slovenskej republiky prijala opatrenia na dôsledné dodržiavanie zásad vo vláde schválenom Národnom lesníckom programe. Tento Národný lesnícky program bol schválený ešte v roku 2007 uznesením vlády, ale toto uznesenie vlády je platné, takže žiadame, aby vláda predložila správu o tom, ako sa plnia tieto zásady v schválenom Národnom lesníckom programe.
Ďalšiu správu, ktorú žiadame, aby nám predložila, bola správa o konkrétnych opatreniach na dosiahnutie cieľa č. 15 Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 350/2017. Tuná, čo to je cieľ 15 a ešte aj ďalšie ciele, to rozoberiem v mojej časti rozpravy.
Ďalšia, ďalšia správa, ktorú žiadame, aby predložila, sa týka situácie v lokalite svetového dedičstva UNESCO staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy. Je to vlastne škandalózna situácia, ktorá, na ktorú nás upozornil Výbor pre svetové dedičstvo s tým, že nám hrozí výmaz týchto vzácnych priestorov zo zápisu UNESCO, a to z dôvodu, že sa nedodržiavajú zásady hospodárenia v tomto území, nie sú do dnešného dňa vyznačené hranice. A hlavne, čo je najdôležitejšie, stále nie je dosiahnutá dohoda so súkromnými vlastníkmi, ktorí v tejto lokalite hospodária, a, samozrejme, aj tie pravidlá, ktoré tam by mal dodržiavať podnik, štátny podnik, ktorý hospodári v týchto, v tejto lokalite. Čiže toto je ďalšia správa.
A štvrté, štvrtú správu, ktorú by sme chceli, je o opatreniach, ktoré Slovenská republika prijala na zvýšenie transparentnosti s poskytovaním priamych platieb a agrodotácií. To je tiež jedna z vecí, ktorá dlhodobo už niekoľko mesiacov vlastne vyplávala na povrch ako jeden veľmi, veľmi nepríjemný fakt. A tie opatrenia, o ktorých sa hovorí, že boli realizované, tak nie, zdá sa, že nie sú celkom účinné a stále nie všetky opatrenia, o ktorých hovoríme najmä v súvislosti s preukazovaním vzťahu k obhospodarovanej pôde, tak nie sú stále dotiahnuté. A že žiadame, aby nám boli predložené kroky, aké vláda prijala, aby to neboli len o budúcnosti, o stratégiách a o nových plánoch, ale my chceme vedieť, čo je dnes, náš človek, občan Slovenskej republiky, aj my tu poslanci chceme vedieť, aké konkrétne opatrenia v týchto veciach sa prijali.
Takže to je vlastne podstata tohto nášho, nášho návrhu, verím, že získa podporu Národnej rady v hlasovaní a že ten záujem aj bude mať tieto informácie aj od ostatných poslancov aj koalície, nielen z opozície.
Dnes sa stretávame naozaj s depresiou v spoločnosti, čo je veľmi, veľmi smutné, že ľudia naozaj sa boja, boja sa budúcnosti, čo bude, boja sa budúcnosti, ako bude táto planéta ďalej prežívať. Prichádzajú rôzne protesty, kde mladí ľudia sa obávajú privádzať deti na tento svet, pretože sa boja, že nebudú mať kde žiť, nebudú mať dosť potravín, nebudú mať čo dýchať, nebudú mať akú zdravú pitnú vodu piť.
Takže my musíme ukázať ľuďom, tí politici, o ktorých sa hovorí, že ich nepočúvajú, sme, preukázať na to, že, áno, počúvame ich, ale nielen počúvame, ale že naozaj sme pripravení reálne realizovať kroky na opatrenia.
Včera sme mali bohatú rozpravu aj s kolegom Martinom Feckom, kde sme poukázali na množstvo tých ťažkostí - a budem teraz pokračovať v téme.
Jedna situácia v lesnom hospodárstve, ktorá rozdeľuje lesníkov aj odborníkov, je situácia so zvládaním tzv. biotického škodca, lebo poukazuje sa, že naše výruby v lesoch, ktoré naozaj sú mohutné, ale možno ani nie výruby, skôr spracovávanie dreva, pretože ma upozornili lesníci, že keď sa padne kalamita, napríklad veterná, tak to nie je výrub, ale to je naozaj množstvo dreva, ktoré sa musí spracovať, pretože naozaj nie je, je rozdiel, či spracovávame v metroch kubických drevo padnuté alebo metre kubický dreva, ktoré sú vyrúbané, tak aby sme boli korektní, nechcem hovoriť len o výrubach, ale chcem hovoriť o tých holinách, ktoré v našich horách jednoducho sú. Je to fakt, ktorý vidíme, je to fakt, ktorý vidno z lietadiel, je to fakt, ktorý každý jeden z nás musí vidieť, keď sa prechádza po našich lesoch. A je úplne jedno, či ideme v Malých Karpatoch, alebo ideme po Malej Fatre, alebo ideme, sa prechádzame v Tatranskom národnom parku. Tieto situácie, tieto holiny sú všade a je rozdiel, ako sa, vlastne ako ich kto vníma. Lesník ich nevníma tak dramaticky, pretože on tam vidí, napriek tomu, že tam je holina, on tam stále vidí les, lebo je to lesný pôdny fond, možno sú tam vysadené nejaké nové sadeničky a on stále tam vidí ten lesný porast. Ale obyčajný človek, ktorý sa prechádza, alebo iný možno nie lesný ochranár, tam ten les nevidí. Pretože pre nás ostatných je les niečo, čo už je funkčne ekosystém, kde už vlastne ten kolobeh života je jasne viditeľný, či už pre zvieratá, či už pre hmyz, vtákov, ale, samozrejme, aj pre stromy.
Včera som hovorila, že je to ako keby reč dvoch kmeňov, že dve skupiny ľudí, ktorí sa snažia ako keby o tom istom, lebo stále hovoria to isté, ideme chrániť les, chceme chrániť les, my sme tí, čo najlepšie lesu rozumieme, niektorí hovoria, my sme les, druhý povie, aj my sme les. No ja hovorím, všetci sme les a musíme nájsť tú spoločnú reč.
Ten konfliktný bod, ktorým sa v konečnom dôsledku pri každej diskusii stretávam, je lykožrút. A dnes už nielen lykožrút, ale dnes už je to aj motýľ mníška veľkohlavá. Sú to, sú to druhy, ktoré v prípade premnoženia naozaj dokážu, dokážu v mohutných, v mohutných hektároch ovplyvniť existenciu stromov. A sú rôzne náhľady na to, ako sa s takýmito škodcami, s takýmito premnoženými druhmi má zaobchádzať. Ako sa má naša krajina brániť voči takýmto biotickým nepriateľom? Ťažko povedať. Je to možno aj ochrana samotnej tej prírody, ona vždy, keď niečo nie je v poriadku, niečo nie je v rovnováhe, tak niektoré druhy sa premnožia. Mal by to byť pre nás dvihnutý prst, keď sa takéto niečo udeje, a je jedno, aký druh to je, je to signál toho, že v krajine niečo nefunguje.
A teraz je otázka, či má človek zasiahnuť chémiou alebo nejakými inými postupmi na to, aby zlikvidoval tento druh a popri ňom aj množstvo iných, pretože tie zásahy nezasahujú len ten jeden druh, alebo má ponechať prírodu na to, aby si urobila v prírode poriadok sama.
Samozrejme, les nemá len, má, má množstvo funkcií, okrem tej produkčnej, ktorá je výnos tej drevnej hmoty, ktorá je legitímna a ktorú všetci potrebujeme, pretože drevo je naozaj veľmi kvalitný a stabilný materiál, máme ho všetci radi, nábytky. Máme radi drevo, keď sa používa tam, kde sa má, keď sa nespaľuje v spaľovniach, pretože aj drevo v podobe nábytku uchováva uhlík. Keď sa správnym spôsobom spracuje, je to tiež spôsob, ako sa uchováva uhlík v materiáli a neuvoľňuje sa do ovzdušia.
Avšak nesmie sa dávať táto produkčná funkcia na najhlavnejší piedestál funkcie lesa a tie ostatné funkcie, ktoré nám ten les dáva, majú mimoriadne významnú, nám poskytujú mimoriadne významné služby. Volajú sa, že ekosystémové služby. Dnes my ich vieme pomenovať, nevieme ich vyčísliť. V súčasnosti hospodárenie v štátnych lesoch je nastavené na tú ekonomiku. Je nastavené na to, aby dosahovali zisk a vlastne formou hospodárenia sú tlačení ešte do nadmerného, osobitnej dane nadmerného odvodu do štátneho rozpočtu, to znamená, osobitne sú ešte zdanené na viac ako iné priemyselné odvetvia alebo hospodárske odvetvia, tak lesy, štátne Lesy Slovenskej republiky musia niekoľkomiliónový odvod odvádzať do štátneho rozpočtu. Takto to máme už niekoľko rokov v našom zákone a verím, verím, že v tomto roku po týchto všetkých apeloch verejnosti sa tento nezmysel zruší. Ale nie, aby lesy mohli viacej šafáriť, ale v tom prípade, aby lesy mohli hospodáriť prírode bližším spôsobom hospodárenia. Aby neboli tlačení na tú ekonomiku, ale aby mohli hospodáriť tak, aby mohli možno použiť drahšie postupy, ale prírode bližšie. Aby nemuseli používať ťažké mechanizmy, pre ktoré je potrebné stavať nové lesné cesty, ale aby mohli používať možno konské záprahy, ktoré, samozrejme, tá ľudská práca je potom, potom drahšia, ale je to práca pre tých miestnych ľudí, ktorí žijú v našich regiónoch.
Stretávam sa aj s tým, že tieto tlaky na hospodárenie v lesoch prírode bližším spôsobom znížia pracovnú silu, že bude to mať sociálne dopady, negatívne sociálne dopady. No ja si myslím, že práve naopak. Si myslím, že práve naopak, že bude to práca pre oveľa viacej ľudí z tých regiónov, pre tú ľudskú prácu, ktorá bude potrebná, ktorá nahradí tie ťažké mechanizmy, že nahradí ich ľudská práca. Mnohokrát je to aj práca, ktorá je práve pre ľudí, ktorí majú nižšiu kvalifikáciu a ktorí sa možno ťažko, ťažšie zamestnajú v inom segmente.
Práca lesníka je veľmi náročná, samozrejme, práca lesného obhospodarovateľa je aj vysoko profesionálna, ale je tam aj veľa, množstvo ľudskej, tej robotníckej práce, ktorá môže v takomto prípade poskytnúť prácu mnohým ľuďom v širokom regióne.
Chcem sa vrátiť k tomu lykožrútovi. To je veľký konflikt a kameň úrazu. Avšak existuje jeden dokument, ktorý dáva základ názorovému zmieru. Je to dokument o spoločnom postupe ministerstva životného prostredia a ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na spoločné riešenie problému. Tento dokument bol podpísaný ešte v roku 2008 a je to spoločné usmernenie týchto dvoch ministerstiev, záväzné, ešte do dnešného dňa záväzné pre rezort ochrany prírody, ako aj rezort pôdohospodárstva. To spoločné usmernenie dáva jasné pravidlá, jasné pravidlá pre každoročný postup a vyhodnocovanie a návrhy opatrení, ktoré by sa mali prijať, akonáhle sa zistí takýto biotický škodca v našich, najmä chránených územiach.
Sú tam presné postupy, ktoré, proste tá príroda má svoje nejaké vegetačné obdobie. Čiže je, v priebehu tohto obdobia už je jasné, odborníci vedia, že či teda dochádza k premnoženiu jedného alebo iného druhu. Aké legislatívne predpisy treba alebo opatrenia, súhlasy, o ktoré treba požiadať, vyjadrenia odborníkov, ako s tou-ktorou kalamitou treba narábať. Aby sa nestali situácie, ako sme videli, videli, boli sme súč..., á, aby sa nestali situácie, aké boli teraz ohľadom mníšky veľkohlavej. Masívne postreky našich lesov chemikáliou, ktorá mala eliminovať túto tohto motýľa, ktorý napadá v prvom rade dubové lesy. Masívny odpor ľudí sa voči tomuto zdvihol, až teda nakoniec minister životného prostredia, vraj, teda zasiahol a nedostali títo hospodári v lesoch súhlas na leteckú aplikáciu tejto chemikálie proti mníške veľkohlavej. Samozrejme, niektorí povedia, no ale teraz čo bude, no zožerú mladé listy týchto dubov, dôjde k poškodeniu dubových lesov. Ak by sa postupovalo podľa toho metodického usmernenia, nemusela táto situácia nastať a tie opatrenia sa mohli hľadať možno skôr a nie v situácii, kedy nastalo takéto enormné plošné, plošné poškodenie, lebo na zásah tejto, tohto motýľa mníšky veľkohlavej.
Viem, že papier samotnú vec nevyrieši, ale ten dokument bol vypracovaný spoločne. A keď raz je dohoda, treba si dohody ctiť a nie proti sebe bojovať.
Ochrana prírody, hlavne v chránených územiach a najmä v chránených územiach, ktoré sú súčasťou európskej siete chránených území, sme povinní dodržiavať. Má vyššiu prioritu ako iné zásahy v týchto lokalitách, ale, samozrejme, v súlade so zákonom, v súlade s dohodou so súkromnými vlastníkmi.
Čo by možnože ešte pomohlo okrem dodržiavania existujúcich dohôd? Keď som sa rozprávala s lesníkmi, bolo to napríklad také jednoduché opatrenie. Napríklad utvoriť ochranné pásma v okolí bezzásahových území. Tie bezzásahové územia, som včera čítala, tvoria v podstate veľmi nízke percento z našich lesov, a ak by sa vytvorila taká ochranná, ochranné pásmo medzi bezzásahovým územím a územím, kde sa má už hospodáriť takým riadnym lesníckym hospodárskym spôsobom, tak by to možno pomohlo. Pomohlo by to aj vyriešiť tie konflikty, kde máme území bezzásahovo, je tam lykožrút alebo je tam nejaký iný činiteľ, ktorý sa premnožil, a ochrana prírody hovorí, musíme to nechať tak, príroda si poradí. Ale keď máme hneď vedľa pomyselnú čiaru na papieri a hneď vedľa v susedstve je hospodársky les, tak, samozrejme, je prirodzenou obavou tých lesníkov alebo toho vlastníka toho lesa, je jedno, či súkromného, alebo štátneho, že ten postup, ktorý sa uplatňuje v tom piatom stupni ochrany, tak jemu, samozrejme, zasahuje do toho jeho vlastníckeho práva, ale aj do povinností, ktoré má stanovené v programe starostlivosti o les.
Aj toto je jedna z ciest, ktorú mi hovoria ochranári, ale aj lesníci. Bolo by to riešením, ale stále takýto, takýto nejaký postup nemáme na stole.
Včera som spomínala to, že treba naozaj presne zmapovať aj tie chránené územia, či tie územia, ktoré dnes máme papierovo vyčlenené ako chránené, či naozaj spĺňajú kritériá a či nie je namieste, aby sa naozaj relativizovali chránené územia, či chránime to, čo máme, a či chránime tak, ako máme, ale nielen na papieri, ale aj reálne v teréne.
Bola vydaná správa Organizácie Spojených národov, ktorá sa venuje problematike ničenia prírodných zdrojov. Bola zverejnená minulý týždeň. Hovoria o tom, že na našej planéte hrozí vyhynutie miliónu druhov živočíchov a rastlín. Ohrozených je viac než 40 % druhov obojživelníkov, takmer 33 % korálových útesov a viac ako tretina morských cicavcov, žralokov, rají. Hrozí vyhynutie z dôsledku nadmerného rybolovu a ničenia biotopov. Škody sú na ekosystémoch, ako i vymieranie voľne žijúcich druhov, ktoré sú priamym dôsledkom ľudskej činnosti a predstavujú hrozbu pre ľudí na celom svete.
Zmeny, ktoré nastali v dôsledku desaťročí ničenia a znečisťovania lesov a oceánov, pôdy a ovzdušia, ohrozujú spoločnosť prinajmenšom rovnako ako klimatická zmena. Lebo klimatická zmena bola aj v minulosti, ona prichádza v nejakých cykloch a človek svojou činnosťou ju urýchľuje a ešte jej dáva klinec do rakvy takýmito zásahmi znečisťovania a likvidáciou, ľudskou činnosťou likvidáciou rôznych biotopov.
Od roku 1970 sa poľnohospodárska úroda strojnásobila a výrub lesov sa takmer zdvojnásobil. Ročne sa vyťaží na celej planéte 60 mld. ton obnoviteľných, ako i neobnoviteľných surovín a prírodných zdrojov, čo predstavuje viac než dva razy toľko ako v roku 1980. Mestá zaberajú dvakrát väčšiu rozlohu ako v roku 1990. V porovnaní s rokom 1980, prosím, to sú, to sú roky, v ktorých my žijeme, to sú, to je náš život, to my, čo sme teraz na planéte, sme pôvodcami týchto, týchto, tejto situácie.
Znečistenie odpadom z plastov je desaťkrát vyššie. Obrovské množstvá ťažkých kovov, jedovatých a ďalších odpadových látok z tovární znečisťujú vodné zdroje. Môžeme si povedať, ako sa nás týkajú žraloci, ako sa nás týkajú raje a iné koralové útesy. No sme súčasťou tejto planéty a naša slovenská krajina je súčasťou tejto mozaiky. A každý musí začať od seba. Naša krajina má mimoriadne vzácne bohatú, bohatú krajinu a musíme sa postarať o to, aby to bohatstvo naozaj zostalo aj pre ďalšie deti.
Samozrejme, je dôležité sa stretávať, je dôležité aj prijímať stratégie, ale nemalo by to byť tým jediným riešením, ktoré ponúkame našim občanom, že prijmeme ďalšiu stratégiu, ktorá povie, že čo bude v roku 2030 alebo do roku 2050. Tých stratégií máme na poličke desiatky. Ak by sme ich dodržiavali, tak nie je potrebné prijímať päťdesiatu piatu, ale stačilo by urobiť naozaj reálne kroky dnes, ktoré môžu mať hneď na ďalšiom roku, v ďalšom období efekt. Netýka sa to len lesov. Týka sa to aj vody, hospodárenia s vodou v krajine, hospodárenia s pôdou v krajine a týka sa to aj nesprávnych rozhodnutí vlády, ale aj tohto parlamentu voči našim, našej krajine.
V máji tohto roku, začiatkom mája, bola, bolo rokovanie v New Yorku ohľadom, ohľadom lesov, kde sa prijal záväzok, Slovenská republika, že ideme chrániť svetové lesy. Súhlasím, iste, musíme sa starať aj o svetové lesy. Ale mi príde trošku paradoxné, keď budeme v prvej línii za ochranu svetových lesov a nebudeme vidieť to, čo je tu na Slovensku. Budeme hovoriť to, čo má robiť druhý, ale nerobíme to my tu doma.
Dostala som list od vlastníkov neštátnych lesov z Únie regionálnych vlastníkov neštátnych lesov. Píše sa v ňom, že snažia sa rokovať s ministerstvom životného prostredia ohľadom hospodárenia v lesoch. A konkrétne špeciálne ministerstvo životného prostredia, resp. rezortná organizácia Štátna ochrana prírody ich oslovila v súvislosti s nejakou kompenzáciou za obmedzovanie vlastníctva. No, samozrejme, nie sú spokojní, pretože už dvanásť rokov odvtedy, ako boli zaradené tieto lesy do UNESCO, nikto s nimi nekomunikoval, len oni boli nútení to, čo obm..., mať obmedzené hospodárstvo, hospodárenie v týchto lesoch a dnes im v podstate podľa nich štát ponúka symbolické kompenzácie na úrovni 15-tisíc zo svojich 18-tisíc eur ročne ako ušlý zisk. No, porovnávajú to, celkom sa nečudujem, že to porovnávajú s tým, že koľko sa vypláca napríklad za výkup pozemkov pod diaľnicami, keď niektorí aj ľudia zapojení v súčasnej koalícii dostali státisíce len za výkup pozemkov pre diaľnicu, a ľudia, ktorí získali naspäť dedičstvo svojich rodičov za v minulosti odobraté lesné pozemky, tak im ponúkajú v podstate náhradu 60, 70 eur na hektár ročne, čo pri prepočte vychádza na tú sumu, ktorú som povedala. No, nie sú spokojní, ale, samozrejme, treba rokovať.
Je pravdou, a celkom s nimi súhlasím, že pravidlá, ktoré sú v súčasnosti nastavené ako kompenzácia za ušlý zisk, ako kompenzácia, náhrada za obmedzenie hospodárenia na svojich pozemkoch v chránených územiach, je veľmi zle nastavená. Niekoľko rokov už tuná ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) každý rok, čo som, v štátnom rozpočte, pri rokovaní o štátnom rozpočet poukazujem na to, že je to zle nastavené a nespravodlivo nastavené. Jednoducho, keď raz je vlastník, ktorý vlastní v piatom stupni ochrany pôdu a on má nonstop preukazovať a dokladovať, a nevypočítava z tých ekosystémových služieb, ktorá tá jeho pôda ponúka v spoločnosti, tak je demotivujúca. A napriek tomu, že až 17 mil. eur je nárokovateľných zo zdrojov Európskej únie ako nárokovateľná položka pre územia, ktoré sú v sieti, v európskej sieti chránených území, a vypláca sa 900-tisíc eur. To znamená, niekde tu je nepomer alebo je to úmysel, že tie peniaze, ktoré by mali ísť týmto vlastníkom ako spravodlivá kompenzácia, nie dotácia, spravodlivá kompenzácia, ktorá musí byť za to, že naši ľudia ponúkajú nielen Slovensku, ale aj celej Európe hodnoty v podobe ekosystémových služieb, tak jednoducho má im byť transparentne a jednoznačne vyplatená.
Títo ľudia si uvedomujú hodnoty, ktoré, ktoré majú vo svojom vlastníctve. Aj tam na východe v tých Poloninách, v tých bukových pralesoch, oni chcú dávať tieto hodnoty aj ich zachovávať. Veď to sú dedičstvá, ktoré aj ich rodičia dopestovali v týchto územiach. Ale nechcú direktívy, zákazy, aby ich reguloval niekto. Chcú spoluprácu so štátom a, samozrejme, spravodlivé, spravodlivé náhrady.
Chcem ešte jednou poznámkou sa vrátiť k stretnutiu v New Yorku, ktoré bolo v máji tohto roku, kde sa zástupcovia slovenskej a rumunskej strany zhodli na tom, že problémy s oslabením lesných porastov z dôvodu klimatických zmien na Slovensku, v Česku či v Rumunsku sú takmer totožné a že chcú hľadať aj finančné nástroje pre podporu súkromných vlastníkov pri sanácii poškodených lesných porastov a ich následnej obnove. Záverom prijali spoločné kroky na vytvorenie kalamitného fondu na podporu a spracovania kalamity a následnej obnovy lesných ekosystémov rezistentných a odolných voči klimatickým zmenám. Samozrejme, nedá sa jednoznačne povedať, či to je dobrá cesta alebo zlá. Treba mať v prvom rade, áno, treba rokovať o tom, akým spôsobom, ale aj odborným spôsobom. Nie, aby to bol nátlakový spôsob jednej odbornej skupiny. Jednoducho musí tu dôjsť k dohode o tom, ako sa budú títo škodcovia eliminovať, aké postupy sa, aké pravidlá sa prijmú. A už som o nich hovorila dávnejšie, že tie pravidlá môžu byť rôzne, od tých priamych cez pravidlá, ktoré sa prijmú v území.
Ešte mi dovoľte krátko vysvetliť ten cieľ 15 v Agende 2030 pre udržateľný rozvoj. Táto agenda, Organizácia Spojených národov prijala v septembri roku 2015 a bola to jedna z vlajkových lodí ministra zahraničných vecí Lajčáka, keď bol predsedom Valného zhromaždenia OSN. O to viac ma mrzí, že v správe, ktorú predkladal, o vzťahu slovenskej a plnení záväzkov Slovenskej republiky vo vzťahu k európskym a zahraničným záväzkom veľmi krátko a veľmi nedostatočne z môjho pohľadu hodnotil a resp. v niektorých bodoch ani nespomenul plnenia týchto záväzkov. V závere mi odpovedal, no ja som tam dal to, čo mi dali naši rezortní ministri, to, čo som dostal z rezortov. To znamená, že on sa postavil ako keby do roly štatistu. Len si treba uvedomiť, ministerstvo zahraničných vecí je partnerom pre Európsku úniu v týchto veciach. Je partnerom pre situácie, kedy z Európskej komisie prichádzajú sťažnosti o neplnení smerníc, ako prišla aj sťažnosť, resp. dôvodné stanovisko za neplnenie smernice o ochrane prírody, smernice o biotopoch a o chránených, o vtáctve. On je ten partner a mal by vedieť, čo podpisuje, mal by žiadať konkrétne informácie, konkrétne opatrenia, ktoré, ktoré, vďaka ktorým Slovensko nebude hanbou. A nie je jeho úlohou diplomaticky zametať nedostatky plnenia našich rezortov. On by mal byť ten, jeden z tých, ktorý by mal tlačiť tieto rezorty do plnenia záväzkov, ktoré sa prijímajú na úrovni vlády Slovenskej republiky a ktoré sa prijímajú na úrovni parlamentu Slovenskej republiky.
Táto agenda trvalo, pre trvalo udržateľný rozvoj sa volá aj "Transformujeme náš svet" a reaguje práve na tie veci, o ktorých som hovorila, na zmenu klímy. To nie je len o prírode. Zmena klímy má dosah sociálny, zmena klímy má dosah na zdravotníctvo, zmena klímy má dosah na priemysel, na poľnohospodárstvo, na celú našu spoločnosť. To nie je len výmysel mňa ochranára, Martina Fecka, ochranára, to nie je výmysel tých ľudí, ktorí chodia po uliciach a kričia, že, politici, haló, tu sme, chceme čistý vzduch, politici, haló, tu sme, chceme čistú vodu a zachovajte nám našu krajinu pre naše deti.
V preambule tejto agendy sa píše: "Táto agenda predstavuje plán konania pre ľudí, planétu a prosperitu. Všetky krajiny a dotknuté strany budú tento plán implementovať v partnerskej spolupráci. Sme odhodlaní oslobodiť ľudstvo z tyranstva chudoby a chceme vyliečiť a ochrániť našu planétu. Sme odhodlaní prijať odvážne a transformačné kroky, ktoré sú neodkladne potrebné pre posunutie sveta na udržateľnú a odolnejšiu cestu."
Táto agenda má 17 cieľov udržateľného rozvoja a 169 súvisiacich čiastkových cieľov, ktoré v tom roku 2015 vyhlásili a ktoré dokazujú rozsah a ambície tejto novej univerzálnej agendy.
Opakujem, že slovenská vláda sa prihlásila k tejto agende. A má za úlohu ju aj implementovať. Implementáciu má na starosti úrad podpredsedu vlády, ktorý mal zriadiť komisiu, to sa týka, takzvaný dozorný orgán, ktorý mal byť zriadený z ministrov jednotlivých segm..., á, úradov, ktorý mal zriadiť a schváliť konkrétny akčný plán, ako sa tieto ciele budú plniť, pretože my ich budeme odpočtovať. Tie odpočty začnú v roku 2020. Namiesto toho, aby naša vláda a úrad podpredsedu konal, tak novým uznesením vlády sa posunul ten termín na rok 2019.
Tie ciele udržateľného rozvoja, ako som povedala, je ich 17 a týkajú sa od cieľov ukončiť hlad, zabezpečiť zdravý život, zabezpečiť zdravé, inkluzívne, kvalitné vzdelávanie, dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie všetkých žien a dievčat, zabezpečiť prístup k cenovo dostupným, spoľahlivým zdrojom energie pre všetkých, vybudovať pevnú infraštruktúru, znížiť rozdiely v rámci a medzi krajinami. A jeden z tých cieľov, ciel č. 15, o ktorom som hovorila, je chrániť, obnovovať a podporovať udržateľné využívanie pozemných ekosystémov, udržateľne manažovať lesné hospodárstvo, bojovať proti dezertifikácii, to znamená vysušovaniu a tvorbe púští, a zastaviť spätnú degradáciu krajiny a stratu biodiverzity.
Sú tam aj podciele, kde presne sú stanovené termíny. A teraz počúvajte: "Do roku 2020 zaistiť zachovanie, obnovu a udržateľné využívanie pozemských a vnútrozemských sladkovodných ekosystémov a ich služieb, najmä lesov, mokradí, hôr a suchých oblastí v súlade s povinnosťami podľa medzinárodných dohôd. Do roku 2020 presadzovať implementáciu udržateľného obhospodarovania všetkých typov lesov." A teraz, "zastaviť odlesňovanie do roku 2020", zastaviť odlesňovanie. "Obnoviť zničené lesy a podstatne zvýšiť zalesňovanie a opätovné zalesňovanie na celosvetovej úrovni."
To, nie, sa netýka tých tretích krajín, to sa týka aj Slovenska. Čiže darmo bude pani ministerka alebo zamestnanci ministerstva pôdohospodárstva na fórach v New Yorku alebo v iných, iných medzinárodných fórach hovoriť o tom, ako treba chrániť lesy v tretích krajinách a na celom svete. Toto sa týka aj Slovenska, toto bude naša, naša vláda odpočtovať, ako sme zabezpečili plnenie tohto, tohto cieľa.
A ďalšie ciele, napríklad "okamžite a vo významnej miere konať s cieľom zníženia zhoršovania prirodzených biotopov, zastavenia straty biodiverzity a do roku 2020 ochrániť a zabrániť vyhynutiu ohrozených druhov".
Pýtam sa aj pána ministra životného prostredia, ako, ako reálne robí kroky, aby sa obmedzil výhyn chránených ohrozených druhov aj na Slovensku, napríklad tetrova hlucháňa?
Týmto som chcela poukázať naozaj na, na význam dopadov zmeny klímy na našu spoločnosť. Chcela som poukázať na to, že Slovensko sa zatiaľ nedostatočne pripravuje na dopady zmeny klímy, na zmenu klímy. Nedostatočne sa adaptuje, a to sa netýka len lesov, ale týka sa to celej našej spoločnosti. Prosím vás, naozaj počúvajme hlas ľudí, ktorí sú, počúvajme to, že hovoria nám, že my ich nepočúvame, že nerobíme dostatočné kroky, pretože naozaj len prijímanie stratégií, hlásenie sa k takýmto víziám, hlásenie sa k medzinárodným dohovorom nestačí. To našu krajinu neochráni. Potrebujeme reálne a konkrétne opatrenia a činy.
A na to, aby sme neboli nespravodliví voči našej vláde, preto chceme, aby nám predložila ten odpočet. Aby sa dokázala brániť, že teda čo urobili, a nielen to, čo pripravujú a čím chcú zaväzovať ďalšie budúce generácie.
Čiže zatiaľ ďakujem veľmi pekne za vypočutie a verím, teda opätovne sa obraciam na tento parlament, aby schválil i uznesenie, ktorým tieto správy budú prijaté a bude vláda zaviazaná, aby nám ich do konca novembra tohto roku predložila.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis

Ďakujem pekne za slovo. Prajem príjemné, dobré ráno, slnečné, dnešný deň nás privítal trošku krajším počasím, ako bolo včera, a máme tu tému, v ktorej pokračujeme zo včera večera ohľadom, ohľadom lesov.
Ja by som chcela len tak v úvode zhrnúť veľmi krátko, že o čom náš návrh je, o čom je naše uznesenie, pretože tá téma ochrany našej krajiny ako celku, ochrany prírody, ochrany Slovenska, zabezpečenia jeho proti dopadom zmeny klímy, adaptácie má veľký súvis s formou lesného hospodárstva a poľnohospodárstva. A vzhľadom na to, že naozaj táto téma dnes, v súčasnosti, rezonuje v spoločnosti, tak je dôležité, aby sa aj Národná rada zapodievala týmito otázkami a aby vláda Slovenskej republiky pripravila hodnotiace správy zásadných dokumentov, nie všetkých, pretože tých strategických a rôznych iných dokumentov je veľmi veľa, ale takých podstatných, ktoré ak by sa dodržiavali, tak by naozaj mohli zmeniť formu hospodárenia v našej krajine.
Takže náš návrh uznesenia nie je legislatívny, to znamená, nie je o prijatí nejakého návrhu zákona, ale je o prijatí uznesenia, aby v termíne do konca novembra 2019, preto tento termín, lebo už vlastne keby bol do konca roka, tak už následne nie je žiadna schôdza, ale novembrová schôdza bude, dá sa povedať, v tomto roku posledná, takže na tejto tohtoročnej poslednej schôdzi aby nám vláda predložila štyri správy.
A jedna sa týka, aby vláda Slovenskej republiky prijala opatrenia na dôsledné dodržiavanie zásad vo vláde schválenom Národnom lesníckom programe. Tento Národný lesnícky program bol schválený ešte v roku 2007 uznesením vlády, ale toto uznesenie vlády je platné, takže žiadame, aby vláda predložila správu o tom, ako sa plnia tieto zásady v schválenom Národnom lesníckom programe.
Ďalšiu správu, ktorú žiadame, aby nám predložila, bola správa o konkrétnych opatreniach na dosiahnutie cieľa č. 15 Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 350/2017. Tuná, čo to je cieľ 15 a ešte aj ďalšie ciele, to rozoberiem v mojej časti rozpravy.
Ďalšia, ďalšia správa, ktorú žiadame, aby predložila, sa týka situácie v lokalite svetového dedičstva UNESCO staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy. Je to vlastne škandalózna situácia, ktorá, na ktorú nás upozornil Výbor pre svetové dedičstvo s tým, že nám hrozí výmaz týchto vzácnych priestorov zo zápisu UNESCO, a to z dôvodu, že sa nedodržiavajú zásady hospodárenia v tomto území, nie sú do dnešného dňa vyznačené hranice. A hlavne, čo je najdôležitejšie, stále nie je dosiahnutá dohoda so súkromnými vlastníkmi, ktorí v tejto lokalite hospodária, a, samozrejme, aj tie pravidlá, ktoré tam by mal dodržiavať podnik, štátny podnik, ktorý hospodári v týchto, v tejto lokalite. Čiže toto je ďalšia správa.
A štvrté, štvrtú správu, ktorú by sme chceli, je o opatreniach, ktoré Slovenská republika prijala na zvýšenie transparentnosti s poskytovaním priamych platieb a agrodotácií. To je tiež jedna z vecí, ktorá dlhodobo už niekoľko mesiacov vlastne vyplávala na povrch ako jeden veľmi, veľmi nepríjemný fakt. A tie opatrenia, o ktorých sa hovorí, že boli realizované, tak nie, zdá sa, že nie sú celkom účinné a stále nie všetky opatrenia, o ktorých hovoríme najmä v súvislosti s preukazovaním vzťahu k obhospodarovanej pôde, tak nie sú stále dotiahnuté. A že žiadame, aby nám boli predložené kroky, aké vláda prijala, aby to neboli len o budúcnosti, o stratégiách a o nových plánoch, ale my chceme vedieť, čo je dnes, náš človek, občan Slovenskej republiky, aj my tu poslanci chceme vedieť, aké konkrétne opatrenia v týchto veciach sa prijali.
Takže to je vlastne podstata tohto nášho, nášho návrhu, verím, že získa podporu Národnej rady v hlasovaní a že ten záujem aj bude mať tieto informácie aj od ostatných poslancov aj koalície, nielen z opozície.
Dnes sa stretávame naozaj s depresiou v spoločnosti, čo je veľmi, veľmi smutné, že ľudia naozaj sa boja, boja sa budúcnosti, čo bude, boja sa budúcnosti, ako bude táto planéta ďalej prežívať. Prichádzajú rôzne protesty, kde mladí ľudia sa obávajú privádzať deti na tento svet, pretože sa boja, že nebudú mať kde žiť, nebudú mať dosť potravín, nebudú mať čo dýchať, nebudú mať akú zdravú pitnú vodu piť.
Takže my musíme ukázať ľuďom, tí politici, o ktorých sa hovorí, že ich nepočúvajú, sme, preukázať na to, že, áno, počúvame ich, ale nielen počúvame, ale že naozaj sme pripravení reálne realizovať kroky na opatrenia.
Včera sme mali bohatú rozpravu aj s kolegom Martinom Feckom, kde sme poukázali na množstvo tých ťažkostí - a budem teraz pokračovať v téme.
Jedna situácia v lesnom hospodárstve, ktorá rozdeľuje lesníkov aj odborníkov, je situácia so zvládaním tzv. biotického škodca, lebo poukazuje sa, že naše výruby v lesoch, ktoré naozaj sú mohutné, ale možno ani nie výruby, skôr spracovávanie dreva, pretože ma upozornili lesníci, že keď sa padne kalamita, napríklad veterná, tak to nie je výrub, ale to je naozaj množstvo dreva, ktoré sa musí spracovať, pretože naozaj nie je, je rozdiel, či spracovávame v metroch kubických drevo padnuté alebo metre kubický dreva, ktoré sú vyrúbané, tak aby sme boli korektní, nechcem hovoriť len o výrubach, ale chcem hovoriť o tých holinách, ktoré v našich horách jednoducho sú. Je to fakt, ktorý vidíme, je to fakt, ktorý vidno z lietadiel, je to fakt, ktorý každý jeden z nás musí vidieť, keď sa prechádza po našich lesoch. A je úplne jedno, či ideme v Malých Karpatoch, alebo ideme po Malej Fatre, alebo ideme, sa prechádzame v Tatranskom národnom parku. Tieto situácie, tieto holiny sú všade a je rozdiel, ako sa, vlastne ako ich kto vníma. Lesník ich nevníma tak dramaticky, pretože on tam vidí, napriek tomu, že tam je holina, on tam stále vidí les, lebo je to lesný pôdny fond, možno sú tam vysadené nejaké nové sadeničky a on stále tam vidí ten lesný porast. Ale obyčajný človek, ktorý sa prechádza, alebo iný možno nie lesný ochranár, tam ten les nevidí. Pretože pre nás ostatných je les niečo, čo už je funkčne ekosystém, kde už vlastne ten kolobeh života je jasne viditeľný, či už pre zvieratá, či už pre hmyz, vtákov, ale, samozrejme, aj pre stromy.
Včera som hovorila, že je to ako keby reč dvoch kmeňov, že dve skupiny ľudí, ktorí sa snažia ako keby o tom istom, lebo stále hovoria to isté, ideme chrániť les, chceme chrániť les, my sme tí, čo najlepšie lesu rozumieme, niektorí hovoria, my sme les, druhý povie, aj my sme les. No ja hovorím, všetci sme les a musíme nájsť tú spoločnú reč.
Ten konfliktný bod, ktorým sa v konečnom dôsledku pri každej diskusii stretávam, je lykožrút. A dnes už nielen lykožrút, ale dnes už je to aj motýľ mníška veľkohlavá. Sú to, sú to druhy, ktoré v prípade premnoženia naozaj dokážu, dokážu v mohutných, v mohutných hektároch ovplyvniť existenciu stromov. A sú rôzne náhľady na to, ako sa s takýmito škodcami, s takýmito premnoženými druhmi má zaobchádzať. Ako sa má naša krajina brániť voči takýmto biotickým nepriateľom? Ťažko povedať. Je to možno aj ochrana samotnej tej prírody, ona vždy, keď niečo nie je v poriadku, niečo nie je v rovnováhe, tak niektoré druhy sa premnožia. Mal by to byť pre nás dvihnutý prst, keď sa takéto niečo udeje, a je jedno, aký druh to je, je to signál toho, že v krajine niečo nefunguje.
A teraz je otázka, či má človek zasiahnuť chémiou alebo nejakými inými postupmi na to, aby zlikvidoval tento druh a popri ňom aj množstvo iných, pretože tie zásahy nezasahujú len ten jeden druh, alebo má ponechať prírodu na to, aby si urobila v prírode poriadok sama.
Samozrejme, les nemá len, má, má množstvo funkcií, okrem tej produkčnej, ktorá je výnos tej drevnej hmoty, ktorá je legitímna a ktorú všetci potrebujeme, pretože drevo je naozaj veľmi kvalitný a stabilný materiál, máme ho všetci radi, nábytky. Máme radi drevo, keď sa používa tam, kde sa má, keď sa nespaľuje v spaľovniach, pretože aj drevo v podobe nábytku uchováva uhlík. Keď sa správnym spôsobom spracuje, je to tiež spôsob, ako sa uchováva uhlík v materiáli a neuvoľňuje sa do ovzdušia.
Avšak nesmie sa dávať táto produkčná funkcia na najhlavnejší piedestál funkcie lesa a tie ostatné funkcie, ktoré nám ten les dáva, majú mimoriadne významnú, nám poskytujú mimoriadne významné služby. Volajú sa, že ekosystémové služby. Dnes my ich vieme pomenovať, nevieme ich vyčísliť. V súčasnosti hospodárenie v štátnych lesoch je nastavené na tú ekonomiku. Je nastavené na to, aby dosahovali zisk a vlastne formou hospodárenia sú tlačení ešte do nadmerného, osobitnej dane nadmerného odvodu do štátneho rozpočtu, to znamená, osobitne sú ešte zdanené na viac ako iné priemyselné odvetvia alebo hospodárske odvetvia, tak lesy, štátne Lesy Slovenskej republiky musia niekoľkomiliónový odvod odvádzať do štátneho rozpočtu. Takto to máme už niekoľko rokov v našom zákone a verím, verím, že v tomto roku po týchto všetkých apeloch verejnosti sa tento nezmysel zruší. Ale nie, aby lesy mohli viacej šafáriť, ale v tom prípade, aby lesy mohli hospodáriť prírode bližším spôsobom hospodárenia. Aby neboli tlačení na tú ekonomiku, ale aby mohli hospodáriť tak, aby mohli možno použiť drahšie postupy, ale prírode bližšie. Aby nemuseli používať ťažké mechanizmy, pre ktoré je potrebné stavať nové lesné cesty, ale aby mohli používať možno konské záprahy, ktoré, samozrejme, tá ľudská práca je potom, potom drahšia, ale je to práca pre tých miestnych ľudí, ktorí žijú v našich regiónoch.
Stretávam sa aj s tým, že tieto tlaky na hospodárenie v lesoch prírode bližším spôsobom znížia pracovnú silu, že bude to mať sociálne dopady, negatívne sociálne dopady. No ja si myslím, že práve naopak. Si myslím, že práve naopak, že bude to práca pre oveľa viacej ľudí z tých regiónov, pre tú ľudskú prácu, ktorá bude potrebná, ktorá nahradí tie ťažké mechanizmy, že nahradí ich ľudská práca. Mnohokrát je to aj práca, ktorá je práve pre ľudí, ktorí majú nižšiu kvalifikáciu a ktorí sa možno ťažko, ťažšie zamestnajú v inom segmente.
Práca lesníka je veľmi náročná, samozrejme, práca lesného obhospodarovateľa je aj vysoko profesionálna, ale je tam aj veľa, množstvo ľudskej, tej robotníckej práce, ktorá môže v takomto prípade poskytnúť prácu mnohým ľuďom v širokom regióne.
Chcem sa vrátiť k tomu lykožrútovi. To je veľký konflikt a kameň úrazu. Avšak existuje jeden dokument, ktorý dáva základ názorovému zmieru. Je to dokument o spoločnom postupe ministerstva životného prostredia a ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na spoločné riešenie problému. Tento dokument bol podpísaný ešte v roku 2008 a je to spoločné usmernenie týchto dvoch ministerstiev, záväzné, ešte do dnešného dňa záväzné pre rezort ochrany prírody, ako aj rezort pôdohospodárstva. To spoločné usmernenie dáva jasné pravidlá, jasné pravidlá pre každoročný postup a vyhodnocovanie a návrhy opatrení, ktoré by sa mali prijať, akonáhle sa zistí takýto biotický škodca v našich, najmä chránených územiach.
Sú tam presné postupy, ktoré, proste tá príroda má svoje nejaké vegetačné obdobie. Čiže je, v priebehu tohto obdobia už je jasné, odborníci vedia, že či teda dochádza k premnoženiu jedného alebo iného druhu. Aké legislatívne predpisy treba alebo opatrenia, súhlasy, o ktoré treba požiadať, vyjadrenia odborníkov, ako s tou-ktorou kalamitou treba narábať. Aby sa nestali situácie, ako sme videli, videli, boli sme súč..., á, aby sa nestali situácie, aké boli teraz ohľadom mníšky veľkohlavej. Masívne postreky našich lesov chemikáliou, ktorá mala eliminovať túto tohto motýľa, ktorý napadá v prvom rade dubové lesy. Masívny odpor ľudí sa voči tomuto zdvihol, až teda nakoniec minister životného prostredia, vraj, teda zasiahol a nedostali títo hospodári v lesoch súhlas na leteckú aplikáciu tejto chemikálie proti mníške veľkohlavej. Samozrejme, niektorí povedia, no ale teraz čo bude, no zožerú mladé listy týchto dubov, dôjde k poškodeniu dubových lesov. Ak by sa postupovalo podľa toho metodického usmernenia, nemusela táto situácia nastať a tie opatrenia sa mohli hľadať možno skôr a nie v situácii, kedy nastalo takéto enormné plošné, plošné poškodenie, lebo na zásah tejto, tohto motýľa mníšky veľkohlavej.
Viem, že papier samotnú vec nevyrieši, ale ten dokument bol vypracovaný spoločne. A keď raz je dohoda, treba si dohody ctiť a nie proti sebe bojovať.
Ochrana prírody, hlavne v chránených územiach a najmä v chránených územiach, ktoré sú súčasťou európskej siete chránených území, sme povinní dodržiavať. Má vyššiu prioritu ako iné zásahy v týchto lokalitách, ale, samozrejme, v súlade so zákonom, v súlade s dohodou so súkromnými vlastníkmi.
Čo by možnože ešte pomohlo okrem dodržiavania existujúcich dohôd? Keď som sa rozprávala s lesníkmi, bolo to napríklad také jednoduché opatrenie. Napríklad utvoriť ochranné pásma v okolí bezzásahových území. Tie bezzásahové územia, som včera čítala, tvoria v podstate veľmi nízke percento z našich lesov, a ak by sa vytvorila taká ochranná, ochranné pásmo medzi bezzásahovým územím a územím, kde sa má už hospodáriť takým riadnym lesníckym hospodárskym spôsobom, tak by to možno pomohlo. Pomohlo by to aj vyriešiť tie konflikty, kde máme území bezzásahovo, je tam lykožrút alebo je tam nejaký iný činiteľ, ktorý sa premnožil, a ochrana prírody hovorí, musíme to nechať tak, príroda si poradí. Ale keď máme hneď vedľa pomyselnú čiaru na papieri a hneď vedľa v susedstve je hospodársky les, tak, samozrejme, je prirodzenou obavou tých lesníkov alebo toho vlastníka toho lesa, je jedno, či súkromného, alebo štátneho, že ten postup, ktorý sa uplatňuje v tom piatom stupni ochrany, tak jemu, samozrejme, zasahuje do toho jeho vlastníckeho práva, ale aj do povinností, ktoré má stanovené v programe starostlivosti o les.
Aj toto je jedna z ciest, ktorú mi hovoria ochranári, ale aj lesníci. Bolo by to riešením, ale stále takýto, takýto nejaký postup nemáme na stole.
Včera som spomínala to, že treba naozaj presne zmapovať aj tie chránené územia, či tie územia, ktoré dnes máme papierovo vyčlenené ako chránené, či naozaj spĺňajú kritériá a či nie je namieste, aby sa naozaj relativizovali chránené územia, či chránime to, čo máme, a či chránime tak, ako máme, ale nielen na papieri, ale aj reálne v teréne.
Bola vydaná správa Organizácie Spojených národov, ktorá sa venuje problematike ničenia prírodných zdrojov. Bola zverejnená minulý týždeň. Hovoria o tom, že na našej planéte hrozí vyhynutie miliónu druhov živočíchov a rastlín. Ohrozených je viac než 40 % druhov obojživelníkov, takmer 33 % korálových útesov a viac ako tretina morských cicavcov, žralokov, rají. Hrozí vyhynutie z dôsledku nadmerného rybolovu a ničenia biotopov. Škody sú na ekosystémoch, ako i vymieranie voľne žijúcich druhov, ktoré sú priamym dôsledkom ľudskej činnosti a predstavujú hrozbu pre ľudí na celom svete.
Zmeny, ktoré nastali v dôsledku desaťročí ničenia a znečisťovania lesov a oceánov, pôdy a ovzdušia, ohrozujú spoločnosť prinajmenšom rovnako ako klimatická zmena. Lebo klimatická zmena bola aj v minulosti, ona prichádza v nejakých cykloch a človek svojou činnosťou ju urýchľuje a ešte jej dáva klinec do rakvy takýmito zásahmi znečisťovania a likvidáciou, ľudskou činnosťou likvidáciou rôznych biotopov.
Od roku 1970 sa poľnohospodárska úroda strojnásobila a výrub lesov sa takmer zdvojnásobil. Ročne sa vyťaží na celej planéte 60 mld. ton obnoviteľných, ako i neobnoviteľných surovín a prírodných zdrojov, čo predstavuje viac než dva razy toľko ako v roku 1980. Mestá zaberajú dvakrát väčšiu rozlohu ako v roku 1990. V porovnaní s rokom 1980, prosím, to sú, to sú roky, v ktorých my žijeme, to sú, to je náš život, to my, čo sme teraz na planéte, sme pôvodcami týchto, týchto, tejto situácie.
Znečistenie odpadom z plastov je desaťkrát vyššie. Obrovské množstvá ťažkých kovov, jedovatých a ďalších odpadových látok z tovární znečisťujú vodné zdroje. Môžeme si povedať, ako sa nás týkajú žraloci, ako sa nás týkajú raje a iné koralové útesy. No sme súčasťou tejto planéty a naša slovenská krajina je súčasťou tejto mozaiky. A každý musí začať od seba. Naša krajina má mimoriadne vzácne bohatú, bohatú krajinu a musíme sa postarať o to, aby to bohatstvo naozaj zostalo aj pre ďalšie deti.
Samozrejme, je dôležité sa stretávať, je dôležité aj prijímať stratégie, ale nemalo by to byť tým jediným riešením, ktoré ponúkame našim občanom, že prijmeme ďalšiu stratégiu, ktorá povie, že čo bude v roku 2030 alebo do roku 2050. Tých stratégií máme na poličke desiatky. Ak by sme ich dodržiavali, tak nie je potrebné prijímať päťdesiatu piatu, ale stačilo by urobiť naozaj reálne kroky dnes, ktoré môžu mať hneď na ďalšiom roku, v ďalšom období efekt. Netýka sa to len lesov. Týka sa to aj vody, hospodárenia s vodou v krajine, hospodárenia s pôdou v krajine a týka sa to aj nesprávnych rozhodnutí vlády, ale aj tohto parlamentu voči našim, našej krajine.
V máji tohto roku, začiatkom mája, bola, bolo rokovanie v New Yorku ohľadom, ohľadom lesov, kde sa prijal záväzok, Slovenská republika, že ideme chrániť svetové lesy. Súhlasím, iste, musíme sa starať aj o svetové lesy. Ale mi príde trošku paradoxné, keď budeme v prvej línii za ochranu svetových lesov a nebudeme vidieť to, čo je tu na Slovensku. Budeme hovoriť to, čo má robiť druhý, ale nerobíme to my tu doma.
Dostala som list od vlastníkov neštátnych lesov z Únie regionálnych vlastníkov neštátnych lesov. Píše sa v ňom, že snažia sa rokovať s ministerstvom životného prostredia ohľadom hospodárenia v lesoch. A konkrétne špeciálne ministerstvo životného prostredia, resp. rezortná organizácia Štátna ochrana prírody ich oslovila v súvislosti s nejakou kompenzáciou za obmedzovanie vlastníctva. No, samozrejme, nie sú spokojní, pretože už dvanásť rokov odvtedy, ako boli zaradené tieto lesy do UNESCO, nikto s nimi nekomunikoval, len oni boli nútení to, čo obm..., mať obmedzené hospodárstvo, hospodárenie v týchto lesoch a dnes im v podstate podľa nich štát ponúka symbolické kompenzácie na úrovni 15-tisíc zo svojich 18-tisíc eur ročne ako ušlý zisk. No, porovnávajú to, celkom sa nečudujem, že to porovnávajú s tým, že koľko sa vypláca napríklad za výkup pozemkov pod diaľnicami, keď niektorí aj ľudia zapojení v súčasnej koalícii dostali státisíce len za výkup pozemkov pre diaľnicu, a ľudia, ktorí získali naspäť dedičstvo svojich rodičov za v minulosti odobraté lesné pozemky, tak im ponúkajú v podstate náhradu 60, 70 eur na hektár ročne, čo pri prepočte vychádza na tú sumu, ktorú som povedala. No, nie sú spokojní, ale, samozrejme, treba rokovať.
Je pravdou, a celkom s nimi súhlasím, že pravidlá, ktoré sú v súčasnosti nastavené ako kompenzácia za ušlý zisk, ako kompenzácia, náhrada za obmedzenie hospodárenia na svojich pozemkoch v chránených územiach, je veľmi zle nastavená. Niekoľko rokov už tuná ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) každý rok, čo som, v štátnom rozpočte, pri rokovaní o štátnom rozpočet poukazujem na to, že je to zle nastavené a nespravodlivo nastavené. Jednoducho, keď raz je vlastník, ktorý vlastní v piatom stupni ochrany pôdu a on má nonstop preukazovať a dokladovať, a nevypočítava z tých ekosystémových služieb, ktorá tá jeho pôda ponúka v spoločnosti, tak je demotivujúca. A napriek tomu, že až 17 mil. eur je nárokovateľných zo zdrojov Európskej únie ako nárokovateľná položka pre územia, ktoré sú v sieti, v európskej sieti chránených území, a vypláca sa 900-tisíc eur. To znamená, niekde tu je nepomer alebo je to úmysel, že tie peniaze, ktoré by mali ísť týmto vlastníkom ako spravodlivá kompenzácia, nie dotácia, spravodlivá kompenzácia, ktorá musí byť za to, že naši ľudia ponúkajú nielen Slovensku, ale aj celej Európe hodnoty v podobe ekosystémových služieb, tak jednoducho má im byť transparentne a jednoznačne vyplatená.
Títo ľudia si uvedomujú hodnoty, ktoré, ktoré majú vo svojom vlastníctve. Aj tam na východe v tých Poloninách, v tých bukových pralesoch, oni chcú dávať tieto hodnoty aj ich zachovávať. Veď to sú dedičstvá, ktoré aj ich rodičia dopestovali v týchto územiach. Ale nechcú direktívy, zákazy, aby ich reguloval niekto. Chcú spoluprácu so štátom a, samozrejme, spravodlivé, spravodlivé náhrady.
Chcem ešte jednou poznámkou sa vrátiť k stretnutiu v New Yorku, ktoré bolo v máji tohto roku, kde sa zástupcovia slovenskej a rumunskej strany zhodli na tom, že problémy s oslabením lesných porastov z dôvodu klimatických zmien na Slovensku, v Česku či v Rumunsku sú takmer totožné a že chcú hľadať aj finančné nástroje pre podporu súkromných vlastníkov pri sanácii poškodených lesných porastov a ich následnej obnove. Záverom prijali spoločné kroky na vytvorenie kalamitného fondu na podporu a spracovania kalamity a následnej obnovy lesných ekosystémov rezistentných a odolných voči klimatickým zmenám. Samozrejme, nedá sa jednoznačne povedať, či to je dobrá cesta alebo zlá. Treba mať v prvom rade, áno, treba rokovať o tom, akým spôsobom, ale aj odborným spôsobom. Nie, aby to bol nátlakový spôsob jednej odbornej skupiny. Jednoducho musí tu dôjsť k dohode o tom, ako sa budú títo škodcovia eliminovať, aké postupy sa, aké pravidlá sa prijmú. A už som o nich hovorila dávnejšie, že tie pravidlá môžu byť rôzne, od tých priamych cez pravidlá, ktoré sa prijmú v území.
Ešte mi dovoľte krátko vysvetliť ten cieľ 15 v Agende 2030 pre udržateľný rozvoj. Táto agenda, Organizácia Spojených národov prijala v septembri roku 2015 a bola to jedna z vlajkových lodí ministra zahraničných vecí Lajčáka, keď bol predsedom Valného zhromaždenia OSN. O to viac ma mrzí, že v správe, ktorú predkladal, o vzťahu slovenskej a plnení záväzkov Slovenskej republiky vo vzťahu k európskym a zahraničným záväzkom veľmi krátko a veľmi nedostatočne z môjho pohľadu hodnotil a resp. v niektorých bodoch ani nespomenul plnenia týchto záväzkov. V závere mi odpovedal, no ja som tam dal to, čo mi dali naši rezortní ministri, to, čo som dostal z rezortov. To znamená, že on sa postavil ako keby do roly štatistu. Len si treba uvedomiť, ministerstvo zahraničných vecí je partnerom pre Európsku úniu v týchto veciach. Je partnerom pre situácie, kedy z Európskej komisie prichádzajú sťažnosti o neplnení smerníc, ako prišla aj sťažnosť, resp. dôvodné stanovisko za neplnenie smernice o ochrane prírody, smernice o biotopoch a o chránených, o vtáctve. On je ten partner a mal by vedieť, čo podpisuje, mal by žiadať konkrétne informácie, konkrétne opatrenia, ktoré, ktoré, vďaka ktorým Slovensko nebude hanbou. A nie je jeho úlohou diplomaticky zametať nedostatky plnenia našich rezortov. On by mal byť ten, jeden z tých, ktorý by mal tlačiť tieto rezorty do plnenia záväzkov, ktoré sa prijímajú na úrovni vlády Slovenskej republiky a ktoré sa prijímajú na úrovni parlamentu Slovenskej republiky.
Táto agenda trvalo, pre trvalo udržateľný rozvoj sa volá aj "Transformujeme náš svet" a reaguje práve na tie veci, o ktorých som hovorila, na zmenu klímy. To nie je len o prírode. Zmena klímy má dosah sociálny, zmena klímy má dosah na zdravotníctvo, zmena klímy má dosah na priemysel, na poľnohospodárstvo, na celú našu spoločnosť. To nie je len výmysel mňa ochranára, Martina Fecka, ochranára, to nie je výmysel tých ľudí, ktorí chodia po uliciach a kričia, že, politici, haló, tu sme, chceme čistý vzduch, politici, haló, tu sme, chceme čistú vodu a zachovajte nám našu krajinu pre naše deti.
V preambule tejto agendy sa píše: "Táto agenda predstavuje plán konania pre ľudí, planétu a prosperitu. Všetky krajiny a dotknuté strany budú tento plán implementovať v partnerskej spolupráci. Sme odhodlaní oslobodiť ľudstvo z tyranstva chudoby a chceme vyliečiť a ochrániť našu planétu. Sme odhodlaní prijať odvážne a transformačné kroky, ktoré sú neodkladne potrebné pre posunutie sveta na udržateľnú a odolnejšiu cestu."
Táto agenda má 17 cieľov udržateľného rozvoja a 169 súvisiacich čiastkových cieľov, ktoré v tom roku 2015 vyhlásili a ktoré dokazujú rozsah a ambície tejto novej univerzálnej agendy.
Opakujem, že slovenská vláda sa prihlásila k tejto agende. A má za úlohu ju aj implementovať. Implementáciu má na starosti úrad podpredsedu vlády, ktorý mal zriadiť komisiu, to sa týka, takzvaný dozorný orgán, ktorý mal byť zriadený z ministrov jednotlivých segm..., á, úradov, ktorý mal zriadiť a schváliť konkrétny akčný plán, ako sa tieto ciele budú plniť, pretože my ich budeme odpočtovať. Tie odpočty začnú v roku 2020. Namiesto toho, aby naša vláda a úrad podpredsedu konal, tak novým uznesením vlády sa posunul ten termín na rok 2019.
Tie ciele udržateľného rozvoja, ako som povedala, je ich 17 a týkajú sa od cieľov ukončiť hlad, zabezpečiť zdravý život, zabezpečiť zdravé, inkluzívne, kvalitné vzdelávanie, dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie všetkých žien a dievčat, zabezpečiť prístup k cenovo dostupným, spoľahlivým zdrojom energie pre všetkých, vybudovať pevnú infraštruktúru, znížiť rozdiely v rámci a medzi krajinami. A jeden z tých cieľov, ciel č. 15, o ktorom som hovorila, je chrániť, obnovovať a podporovať udržateľné využívanie pozemných ekosystémov, udržateľne manažovať lesné hospodárstvo, bojovať proti dezertifikácii, to znamená vysušovaniu a tvorbe púští, a zastaviť spätnú degradáciu krajiny a stratu biodiverzity.
Sú tam aj podciele, kde presne sú stanovené termíny. A teraz počúvajte: "Do roku 2020 zaistiť zachovanie, obnovu a udržateľné využívanie pozemských a vnútrozemských sladkovodných ekosystémov a ich služieb, najmä lesov, mokradí, hôr a suchých oblastí v súlade s povinnosťami podľa medzinárodných dohôd. Do roku 2020 presadzovať implementáciu udržateľného obhospodarovania všetkých typov lesov." A teraz, "zastaviť odlesňovanie do roku 2020", zastaviť odlesňovanie. "Obnoviť zničené lesy a podstatne zvýšiť zalesňovanie a opätovné zalesňovanie na celosvetovej úrovni."
To, nie, sa netýka tých tretích krajín, to sa týka aj Slovenska. Čiže darmo bude pani ministerka alebo zamestnanci ministerstva pôdohospodárstva na fórach v New Yorku alebo v iných, iných medzinárodných fórach hovoriť o tom, ako treba chrániť lesy v tretích krajinách a na celom svete. Toto sa týka aj Slovenska, toto bude naša, naša vláda odpočtovať, ako sme zabezpečili plnenie tohto, tohto cieľa.
A ďalšie ciele, napríklad "okamžite a vo významnej miere konať s cieľom zníženia zhoršovania prirodzených biotopov, zastavenia straty biodiverzity a do roku 2020 ochrániť a zabrániť vyhynutiu ohrozených druhov".
Pýtam sa aj pána ministra životného prostredia, ako, ako reálne robí kroky, aby sa obmedzil výhyn chránených ohrozených druhov aj na Slovensku, napríklad tetrova hlucháňa?
Týmto som chcela poukázať naozaj na, na význam dopadov zmeny klímy na našu spoločnosť. Chcela som poukázať na to, že Slovensko sa zatiaľ nedostatočne pripravuje na dopady zmeny klímy, na zmenu klímy. Nedostatočne sa adaptuje, a to sa netýka len lesov, ale týka sa to celej našej spoločnosti. Prosím vás, naozaj počúvajme hlas ľudí, ktorí sú, počúvajme to, že hovoria nám, že my ich nepočúvame, že nerobíme dostatočné kroky, pretože naozaj len prijímanie stratégií, hlásenie sa k takýmto víziám, hlásenie sa k medzinárodným dohovorom nestačí. To našu krajinu neochráni. Potrebujeme reálne a konkrétne opatrenia a činy.
A na to, aby sme neboli nespravodliví voči našej vláde, preto chceme, aby nám predložila ten odpočet. Aby sa dokázala brániť, že teda čo urobili, a nielen to, čo pripravujú a čím chcú zaväzovať ďalšie budúce generácie.
Čiže zatiaľ ďakujem veľmi pekne za vypočutie a verím, teda opätovne sa obraciam na tento parlament, aby schválil i uznesenie, ktorým tieto správy budú prijaté a bude vláda zaviazaná, aby nám ich do konca novembra tohto roku predložila.
Ďakujem pekne.

Stav prepisu
Rozpracované

Zavrieť prepis

17.5.2019
9:42
Vystúpenie v rozprave

Vystúpenie v rozprave 9:42

Martin Glváč

Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Skontrolovaný text

17.5.2019
9:42
Vystúpenie s faktickou poznámkou

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:42

Martin Poliačik

Ďakujem, Anka. Veľmi si vážim, že aj pre ľudí, ktorí sa téme nevenujeme každý deň, si poskytla dostatočný rozmer všetkých informácií aj slovenských, aj medzinárodných.
Chcem dať do pozornosti aj uznesenie britského parlamentu, ktorý nedávno vyhlásil stav tzv. environmentálnej núdze, čo je niečo, z čoho by sme si tiež možno mohli zobrať príklad. Pretože dnes už nad tým všetkým, o čom si hovorila, teda ochrana lesov a životného...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

Ďakujem, Anka. Veľmi si vážim, že aj pre ľudí, ktorí sa téme nevenujeme každý deň, si poskytla dostatočný rozmer všetkých informácií aj slovenských, aj medzinárodných.
Chcem dať do pozornosti aj uznesenie britského parlamentu, ktorý nedávno vyhlásil stav tzv. environmentálnej núdze, čo je niečo, z čoho by sme si tiež možno mohli zobrať príklad. Pretože dnes už nad tým všetkým, o čom si hovorila, teda ochrana lesov a životného prostredia, sa dostávame na základe vyjadrení mnohých odborníkov do čias, kedy ak v nasledujúcich 10, 20 alebo 30 rokoch neurobíme zásadné zmeny, tak potom už možno tie zásadné zmeny nebude možné urobiť vôbec.
Klimatická zmena reálne je jednou z najväčších výziev, ktorú na svete máme. Nevenuje sa jej dosť, doteraz, dostatočná pozornosť. Zažívame obrovské vymieranie druhov živočíchov, rastlín. Teplota na planéte stúpa, a to, akým spôsobom sme ju dokázali zamoriť plastami, môžme vidieť na veľkosti toho tzv. plastového svetadielu, ktorý nám pláva uprostred oceánu.
Toto všetko sú veci, ktoré si zaslúžia našu okamžitú pozornosť. A kde inde začať ako pri strážení si toho životného prostredia, ktoré na Slovensku ešte máme. Myslím si, že už by sme sa mali dostať do doby, kedy to nebudú mať v rukách iba ochrancovia, aktivisti a združenia ako VLK, ale kedy sa do toho pustíme všetci spolu. Ale na to, aby sme to mohli urobiť, musíme začať aj tu v parlamente.

Stav prepisu
Rozpracované

Zavrieť prepis

17.5.2019
9:45
Vystúpenie s faktickou poznámkou

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:45

Anna Zemanová

Ďakujem pekne za reakciu. Áno, je to presne tak. Ale ja by som chcela aj ľuďom vydať signál, že zase úplne nemusíme byť v depresiách. Príroda je naozaj veľmi silná. A keď jej budeme načúvať a nepôjdeme proti prírodným procesom, tak je v našich silách našu planétu zachrániť.
Samozrejme, je potrebné urobiť aj realizačné kroky za tie škody, ktoré človek reálne napáchal. Napríklad ktoré napáchal v súvislosti so znečistením najväčšej...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

17.5.2019
9:47
Vystúpenie spoločného spravodajcu

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:47

Martin Fecko

Ďakujem pekne. Ja v záverečnom slove ešte by som trošku rozvinul tú moju včerajšiu debatu týkajúcu sa pozemkových úprav, pretože jeden z bodov, ktorý tu máme, je stransparentnenie, samozrejme, tých agrodotácií a čerpanie hlavne na tú pôdu. A ako som už uviedol včera, podkladom by mali byť aj tie pozemkové úpravy, kde v danom katastrálnom území muselo prebehnúť tzv. ROEP, register obnovenej evidencie práv k pozemkom, a musím povedať, že v...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

Ďakujem pekne. Ja v záverečnom slove ešte by som trošku rozvinul tú moju včerajšiu debatu týkajúcu sa pozemkových úprav, pretože jeden z bodov, ktorý tu máme, je stransparentnenie, samozrejme, tých agrodotácií a čerpanie hlavne na tú pôdu. A ako som už uviedol včera, podkladom by mali byť aj tie pozemkové úpravy, kde v danom katastrálnom území muselo prebehnúť tzv. ROEP, register obnovenej evidencie práv k pozemkom, a musím povedať, že v mnohých územiach ten ROEP neprebehol tak, ako by si to občania predstavovali.
A preto by som chcel vyzvať všeckých občanov, ktorí pôjdu po pozemkových úprav teraz v tých 162 územiach, kde si myslia a cítia krivdu, ktorá bola urobená v tých registroch, aby žiadali vyčleniť určitú finančnú čiastku aj na opravu tohto registra, pretože na chybe nemôžme robiť spravodlivosť. Tým pádom sa tá chyba znásobí iba kvôli tomu, že tento podklad bol možnože odfláknutý a možnože ináč spracovaný, ako si pôvodne predstavovali.
A myslím si, že musíme sa vysporiadavať s tým naším gruntom aj v ďalších oblastiach. A musím upozorniť a myslím si, že my neradi nejakým spôsobom odstraňujeme pozostatky socializmu, ktoré sme tu zdedili aj v tejto oblasti, a chcem tak markantne upozorniť na jeden problém, ktorý sa týka košickej oblasti, kde Sídlisko Ťahanovce bolo postavené v roku 1990 a neskôr na pozemkoch ne-vy-spo-ria-da-ných a štát do dneska nevie povedať, akým spôsobom by sa táto oblasť mala poriešiť, aby vlastníctvo, aby mohla čerpať aj eurofondy o ďalšie investície, ktoré územia chce dávať, a prakticky nikto jej nevie dať na to odpoveď.
A to sú tie problémy, ktoré my stále len prekladáme ďalej a ďalej neriešime. Tak preto aj toto uznesenie, ktoré chce tu navrhovateľka a ja spolu s ňou, aby nám naša vláda predložila, aby nám dávala aj na takéto otázky odpovede, akým spôsobom si predstavuje majetkoprávne vysporiadanie pozemkov, ktoré sú v nejakej tej anomálii a v nejakom anomálnom stave dnes v demokracii na Slovensku, ktorú hovoríme, že v ústave je vlastníctvo chránené a nedotknuteľné. Takže toľko.
A chcem veriť, že všetci, je to podľa mňa apolitické uznesenie, že všetci ho podporíte, pretože klimatické zmeny a jej dosahy sa budú týkať každého z nás a nie iba na Slovensku, v Európe, ale na celom svete.
Takže chcem veriť, že chceme vedieť, ako naša vláda pristupuje k týmto klimatickým zmenám, aké robí zásahy, aké opatrenia a tieto by sme mali potom revidovať, prípadne dopĺňať, aby sme pre ďalšiu generáciu pripravili udržateľný život na planéte Zem, zvlášť na Slovensku.
Takže žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis

Ďakujem pekne. Ja v záverečnom slove ešte by som trošku rozvinul tú moju včerajšiu debatu týkajúcu sa pozemkových úprav, pretože jeden z bodov, ktorý tu máme, je stransparentnenie, samozrejme, tých agrodotácií a čerpanie hlavne na tú pôdu. A ako som už uviedol včera, podkladom by mali byť aj tie pozemkové úpravy, kde v danom katastrálnom území muselo prebehnúť tzv. ROEP, register obnovenej evidencie práv k pozemkom, a musím povedať, že v mnohých územiach ten ROEP neprebehol tak, ako by si to občania predstavovali.
A preto by som chcel vyzvať všeckých občanov, ktorí pôjdu po pozemkových úprav teraz v tých 162 územiach, kde si myslia a cítia krivdu, ktorá bola urobená v tých registroch, aby žiadali vyčleniť určitú finančnú čiastku aj na opravu tohto registra, pretože na chybe nemôžme robiť spravodlivosť. Tým pádom sa tá chyba znásobí iba kvôli tomu, že tento podklad bol možnože odfláknutý a možnože ináč spracovaný, ako si pôvodne predstavovali.
A myslím si, že musíme sa vysporiadavať s tým naším gruntom aj v ďalších oblastiach. A musím upozorniť a myslím si, že my neradi nejakým spôsobom odstraňujeme pozostatky socializmu, ktoré sme tu zdedili aj v tejto oblasti, a chcem tak markantne upozorniť na jeden problém, ktorý sa týka košickej oblasti, kde Sídlisko Ťahanovce bolo postavené v roku 1990 a neskôr na pozemkoch ne-vy-spo-ria-da-ných a štát do dneska nevie povedať, akým spôsobom by sa táto oblasť mala poriešiť, aby vlastníctvo, aby mohla čerpať aj eurofondy o ďalšie investície, ktoré územia chce dávať, a prakticky nikto jej nevie dať na to odpoveď.
A to sú tie problémy, ktoré my stále len prekladáme ďalej a ďalej neriešime. Tak preto aj toto uznesenie, ktoré chce tu navrhovateľka a ja spolu s ňou, aby nám naša vláda predložila, aby nám dávala aj na takéto otázky odpovede, akým spôsobom si predstavuje majetkoprávne vysporiadanie pozemkov, ktoré sú v nejakej tej anomálii a v nejakom anomálnom stave dnes v demokracii na Slovensku, ktorú hovoríme, že v ústave je vlastníctvo chránené a nedotknuteľné. Takže toľko.
A chcem veriť, že všetci, je to podľa mňa apolitické uznesenie, že všetci ho podporíte, pretože klimatické zmeny a jej dosahy sa budú týkať každého z nás a nie iba na Slovensku, v Európe, ale na celom svete.
Takže chcem veriť, že chceme vedieť, ako naša vláda pristupuje k týmto klimatickým zmenám, aké robí zásahy, aké opatrenia a tieto by sme mali potom revidovať, prípadne dopĺňať, aby sme pre ďalšiu generáciu pripravili udržateľný život na planéte Zem, zvlášť na Slovensku.
Takže žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Stav prepisu
Rozpracované

Zavrieť prepis

17.5.2019
9:50
Uvádzajúci uvádza bod

Uvádzajúci uvádza bod 9:50

Eva Smolíková

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predložila na prerokovanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania je v súlade s implementačným plánom Národného...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

17.5.2019
9:52
Vystúpenie spoločného spravodajcu

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:52

Ladislav Balódi

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

17.5.2019
9:54
Uvádzajúci uvádza bod

Uvádzajúci uvádza bod 9:54

Eva Smolíková

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa ako prvá zapojila do rozpravy a podala vám informáciu o predloženom poslaneckom návrhu, ktorý predkladáme traja koaliční poslanci, za stranu SMER - sociálna demokracia pán poslanec Petrák, za Slovenskú národnú stranu ja a za stranu MOST - HÍD Péter Vörös.
Tak čo je vlastne cieľom návrhu novely? Je to zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasť...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa ako prvá zapojila do rozpravy a podala vám informáciu o predloženom poslaneckom návrhu, ktorý predkladáme traja koaliční poslanci, za stranu SMER - sociálna demokracia pán poslanec Petrák, za Slovenskú národnú stranu ja a za stranu MOST - HÍD Péter Vörös.
Tak čo je vlastne cieľom návrhu novely? Je to zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasť plnenia školskej dochádzky pre päťročné deti v materskej škole. Touto právnou úpravou sa povinná školská dochádzka predlžuje zo súčasných desať rokov na jedenásť rokov. Povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole bude trvať jeden školský rok.
Ustanovuje sa zároveň mechanizmus prijímania detí na predprimárne vzdelávanie, ako aj veková hranica ich prijatia. Všetky deti, ktoré dovŕšia alebo dovŕšili päť rokov najneskôr 31. augusta kalendárneho roku, je zákonný zástupca dieťaťa povinný prihlásiť na plnenie povinnej školskej dochádzky alebo zápis v materskej škole.
V prípade obce ako zriaďovateľa sa ustanovuje aj forma, akou obec určuje miesto a čas zápisu. Ostatní zriaďovatelia majú možnosť zvoliť si formu určenia miesta, termínu zápisu na plnenie povinnej školskej dochádzky v materských školách, ktoré sú v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, podľa svojho uváženia.
Zákonný zástupca bude mať možnosť zvoliť si pre svoje dieťa aj inú materskú školu, ale len v spádovej materskej škole bude mať garantované povinné prijatie v prípade, ak sa pre ňu rozhodne.
Zápis na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole sa mení na zápis na pokračovanie plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole.
Ďalej sa ustanovuje povinnosť zákonnému zástupcovi dieťaťa prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v materskej škole a na pokračovanie plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole.
V prípade, že po jednom roku povinného predprimárneho vzdelávania dieťa nebude spôsobilé pokračovať v plnení školskej dochádzky v základnej škole, bude na základe rozhodnutia riaditeľa alebo poväčšine riaditeľky materskej školy možné si zopakovať predprimárne vzdelávanie v materskej škole. Zároveň tu upravujeme aj názov dokladu o získanom stupni vzdelania v predprimárnom vzdelávaní.
Ak sa na území v Slovenskej republike zdržiava dieťa vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, ktoré nemá trvalé bydlisko v Slovenskej republike, v tomto prípade bude školský obvod určovať orgán miestnej štátnej správy v školstve. Určuje sa, v ktorých školách sa bude podľa školského zákona poskytovať vzdelávanie, ktoré sa považuje za plnenie povinnej školskej dochádzky. Ide o materské školy, základné školy a stredné školy vrátane škôl pre deti a žiakov so špeciálnovýchovno-vzdelávacími potrebami, a to bez ohľadu na ich zriaďovateľa. Tieto školy poskytujú výchovu a vzdelávanie podľa školského zákona, pretože sú na to oprávnené, alebo majú vydané rozhodnutie o zaradení zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky.
Deti budú pokračovať v plnení povinnej školskej dochádzky v základnej škole. V základnej škole môže pokračovať len dieťa, ktorého zákonný zástupca na zápise v základnej škole predloží osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania vydaného príslušnou materskou školou, ktorej dieťa absolvovalo povinné predprimárne vzdelávanie ako súčasť plnenia povinnej školskej dochádzky.
V nadväznosti na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky sa zároveň ruší odklad začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky a dodatočný odklad plnenia povinnej školskej dochádzky. Zároveň sa ruší možnosť zriaďovať nultý ročník a prípravný ročník.
Zákonný zástupca bude mať možnosť požiadať o individuálne predprimárne vzdelávanie dieťaťa za podmienok ustanovených zákonom. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu a rozhodnutie o tejto veci podlieha správnemu konaniu. Ustanovuje sa kontrola úrovne výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní. Kontroluje sa tiež odborno-pedagogické a materiálno-technické zabezpečenie individuálneho vzdelávania.
Ďalej sa upravuje problematika úhrady mesačného príspevku zákonného zástupcu dieťaťa na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy zriadenej obcou tak, aby sa výška príspevku určovala jednotne pre všetky deti.
Ďalej sa upravuje problematika zaraďovania detí do tried, pričom sa dbá na to, aby sa vylúčila možnosť segregovaného vzdelávania so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v materskej škole.
V návrhu zákona sa upravuje vytváranie samostatných tried pre deti učiace sa cudzí jazyk v materskej škole, vytváranie tried pre deti s nadaním a tiež sa určuje najvyšší počet detí v takýchto samostatných triedach.
Vzhľadom na existujúce problémy v aplikačnej praxi zároveň navrhujeme upraviť najvyšší počet detí v triede materskej školy s poldennou a celodennou výchovou a vzdelávaním.
Ďalej sa ustanovuje povinnosť prijímať všetky deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, a to prednostne. Znamená to, že pokiaľ zákonní zástupcovia žiadajú o prijatie detí mladších ako päť rokov, tie môžu byť prijaté, len ak je v konkrétnej materskej škole ešte voľná kapacita po prednostnom prijatí detí, pre ktorých je predprimárne vzdelávanie povinné.
Riaditeľ či riaditeľka materskej školy rozhoduje o prijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie podľa osobitného predpisu. Každému zákonnému zástupcovi, ktorý podal žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie, musí riaditeľka materskej školy vydať rozhodnutie o prijatí alebo neprijatí jeho dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v materskej škole.
V nadväznosti na úpravy súvisiace so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky sa upravujú príslušné ustanovenia zákona č. 596/2003 Z. z. Riaditeľka materskej školy bude v nadväznosti na zmenu školského zákona rozhodovať o prijatí dieťaťa do materskej školy, prijatí dieťaťa na adaptačný pobyt alebo diagnostický pobyt, prerušení dochádzky dieťaťa do materskej školy, ak nejde o povinnú školskú dochádzku, oslobodenie dieťaťa od povinnosti dochádzať do školy zo zdravotných dôvodov, ak ide o povinnú dochádzku, povolení individuálneho vzdelávania, opakovaní povinného predprimárneho vzdelávania, ďalej vo veciach ohrozovania výchovy a vzdelávania maloletého alebo zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku dieťaťa, predčasnom skončení predprimárneho vzdelávania a o určení príspevku zákonného zástupcu dieťaťa na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy, ktorej zriaďovateľom je okresný úrad v sídle kraja.
Vo vzťahu k zavedeniu povinného predprimárneho vzdelávania detí v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky sa v zákone č. 597/2003 Z. z. upravuje príspevok na výchovu a vzdelávanie pre deti materských škôl, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku v materskej škole. vzhľadom na zmeny Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materskej škole, ako i vzhľadom na zvýšené nároky v oblasti personálneho a materiálno-technického zabezpečenia povinného predprimárneho vzdelávania.
Úprava vymedzuje okruh detí v materskej škole, na ktoré sa poskytuje príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie. Zároveň sa tu upravuje mechanizmus výpočtu príspevku na výchovu a vzdelávanie na deti v materskej škole, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku. a na deti, ktoré sú členmi domácnosti, ktorej členovi sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a výška tohto príspevku.
Navrhuje sa zvýšiť príspevok na výchovu a vzdelanie pre materskú školu pre každé dieťa, ktoré si tu plní povinnú školskú dochádzku, zo súčasných 15 % na 80 % životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa. Pod pojmom „zabezpečenie“ myslíme nielen fyzické zabezpečenie pedagogických asistentov a odborných asistentov, ale aj zabezpečenie ich platov vrátane odvodov z financií určených ako príspevok na výchovu a vzdelávanie detí, ktoré v materskej škole plnia povinnú školskú dochádzku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

Skryt prepis

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa ako prvá zapojila do rozpravy a podala vám informáciu o predloženom poslaneckom návrhu, ktorý predkladáme traja koaliční poslanci, za stranu SMER - sociálna demokracia pán poslanec Petrák, za Slovenskú národnú stranu ja a za stranu MOST - HÍD Péter Vörös.
Tak čo je vlastne cieľom návrhu novely? Je to zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasť plnenia školskej dochádzky pre päťročné deti v materskej škole. Touto právnou úpravou sa povinná školská dochádzka predlžuje zo súčasných desať rokov na jedenásť rokov. Povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole bude trvať jeden školský rok.
Ustanovuje sa zároveň mechanizmus prijímania detí na predprimárne vzdelávanie, ako aj veková hranica ich prijatia. Všetky deti, ktoré dovŕšia alebo dovŕšili päť rokov najneskôr 31. augusta kalendárneho roku, je zákonný zástupca dieťaťa povinný prihlásiť na plnenie povinnej školskej dochádzky alebo zápis v materskej škole.
V prípade obce ako zriaďovateľa sa ustanovuje aj forma, akou obec určuje miesto a čas zápisu. Ostatní zriaďovatelia majú možnosť zvoliť si formu určenia miesta, termínu zápisu na plnenie povinnej školskej dochádzky v materských školách, ktoré sú v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, podľa svojho uváženia.
Zákonný zástupca bude mať možnosť zvoliť si pre svoje dieťa aj inú materskú školu, ale len v spádovej materskej škole bude mať garantované povinné prijatie v prípade, ak sa pre ňu rozhodne.
Zápis na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole sa mení na zápis na pokračovanie plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole.
Ďalej sa ustanovuje povinnosť zákonnému zástupcovi dieťaťa prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v materskej škole a na pokračovanie plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole.
V prípade, že po jednom roku povinného predprimárneho vzdelávania dieťa nebude spôsobilé pokračovať v plnení školskej dochádzky v základnej škole, bude na základe rozhodnutia riaditeľa alebo poväčšine riaditeľky materskej školy možné si zopakovať predprimárne vzdelávanie v materskej škole. Zároveň tu upravujeme aj názov dokladu o získanom stupni vzdelania v predprimárnom vzdelávaní.
Ak sa na území v Slovenskej republike zdržiava dieťa vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, ktoré nemá trvalé bydlisko v Slovenskej republike, v tomto prípade bude školský obvod určovať orgán miestnej štátnej správy v školstve. Určuje sa, v ktorých školách sa bude podľa školského zákona poskytovať vzdelávanie, ktoré sa považuje za plnenie povinnej školskej dochádzky. Ide o materské školy, základné školy a stredné školy vrátane škôl pre deti a žiakov so špeciálnovýchovno-vzdelávacími potrebami, a to bez ohľadu na ich zriaďovateľa. Tieto školy poskytujú výchovu a vzdelávanie podľa školského zákona, pretože sú na to oprávnené, alebo majú vydané rozhodnutie o zaradení zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky.
Deti budú pokračovať v plnení povinnej školskej dochádzky v základnej škole. V základnej škole môže pokračovať len dieťa, ktorého zákonný zástupca na zápise v základnej škole predloží osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania vydaného príslušnou materskou školou, ktorej dieťa absolvovalo povinné predprimárne vzdelávanie ako súčasť plnenia povinnej školskej dochádzky.
V nadväznosti na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky sa zároveň ruší odklad začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky a dodatočný odklad plnenia povinnej školskej dochádzky. Zároveň sa ruší možnosť zriaďovať nultý ročník a prípravný ročník.
Zákonný zástupca bude mať možnosť požiadať o individuálne predprimárne vzdelávanie dieťaťa za podmienok ustanovených zákonom. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu a rozhodnutie o tejto veci podlieha správnemu konaniu. Ustanovuje sa kontrola úrovne výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní. Kontroluje sa tiež odborno-pedagogické a materiálno-technické zabezpečenie individuálneho vzdelávania.
Ďalej sa upravuje problematika úhrady mesačného príspevku zákonného zástupcu dieťaťa na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy zriadenej obcou tak, aby sa výška príspevku určovala jednotne pre všetky deti.
Ďalej sa upravuje problematika zaraďovania detí do tried, pričom sa dbá na to, aby sa vylúčila možnosť segregovaného vzdelávania so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v materskej škole.
V návrhu zákona sa upravuje vytváranie samostatných tried pre deti učiace sa cudzí jazyk v materskej škole, vytváranie tried pre deti s nadaním a tiež sa určuje najvyšší počet detí v takýchto samostatných triedach.
Vzhľadom na existujúce problémy v aplikačnej praxi zároveň navrhujeme upraviť najvyšší počet detí v triede materskej školy s poldennou a celodennou výchovou a vzdelávaním.
Ďalej sa ustanovuje povinnosť prijímať všetky deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, a to prednostne. Znamená to, že pokiaľ zákonní zástupcovia žiadajú o prijatie detí mladších ako päť rokov, tie môžu byť prijaté, len ak je v konkrétnej materskej škole ešte voľná kapacita po prednostnom prijatí detí, pre ktorých je predprimárne vzdelávanie povinné.
Riaditeľ či riaditeľka materskej školy rozhoduje o prijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie podľa osobitného predpisu. Každému zákonnému zástupcovi, ktorý podal žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie, musí riaditeľka materskej školy vydať rozhodnutie o prijatí alebo neprijatí jeho dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v materskej škole.
V nadväznosti na úpravy súvisiace so zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky sa upravujú príslušné ustanovenia zákona č. 596/2003 Z. z. Riaditeľka materskej školy bude v nadväznosti na zmenu školského zákona rozhodovať o prijatí dieťaťa do materskej školy, prijatí dieťaťa na adaptačný pobyt alebo diagnostický pobyt, prerušení dochádzky dieťaťa do materskej školy, ak nejde o povinnú školskú dochádzku, oslobodenie dieťaťa od povinnosti dochádzať do školy zo zdravotných dôvodov, ak ide o povinnú dochádzku, povolení individuálneho vzdelávania, opakovaní povinného predprimárneho vzdelávania, ďalej vo veciach ohrozovania výchovy a vzdelávania maloletého alebo zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku dieťaťa, predčasnom skončení predprimárneho vzdelávania a o určení príspevku zákonného zástupcu dieťaťa na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy, ktorej zriaďovateľom je okresný úrad v sídle kraja.
Vo vzťahu k zavedeniu povinného predprimárneho vzdelávania detí v materskej škole ako súčasti plnenia povinnej školskej dochádzky sa v zákone č. 597/2003 Z. z. upravuje príspevok na výchovu a vzdelávanie pre deti materských škôl, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku v materskej škole. vzhľadom na zmeny Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materskej škole, ako i vzhľadom na zvýšené nároky v oblasti personálneho a materiálno-technického zabezpečenia povinného predprimárneho vzdelávania.
Úprava vymedzuje okruh detí v materskej škole, na ktoré sa poskytuje príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie. Zároveň sa tu upravuje mechanizmus výpočtu príspevku na výchovu a vzdelávanie na deti v materskej škole, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku. a na deti, ktoré sú členmi domácnosti, ktorej členovi sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a výška tohto príspevku.
Navrhuje sa zvýšiť príspevok na výchovu a vzdelanie pre materskú školu pre každé dieťa, ktoré si tu plní povinnú školskú dochádzku, zo súčasných 15 % na 80 % životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa. Pod pojmom „zabezpečenie“ myslíme nielen fyzické zabezpečenie pedagogických asistentov a odborných asistentov, ale aj zabezpečenie ich platov vrátane odvodov z financií určených ako príspevok na výchovu a vzdelávanie detí, ktoré v materskej škole plnia povinnú školskú dochádzku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

Stav prepisu
Rozpracované

Zavrieť prepis

45. schôdza

Vystúpenia