46. schôdza

Ďakujem, pán poslanec. Do rozpravy je ešte ústne prihlásený poslanec Kvorka. (Reakcia z pléna.) Ale však vás, ešte máme šesť minút, vám dovolím pokračovať. Keby bolo menej času, akceptujem, ale ešte päť minút, to je v pohode.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som v krátkosti sa chcel dotknúť takisto predkladaného návrhu a chcem povedať, že som bol jeden z účastníkov poslaneckého prieskumu v Tatrách, kde sme navštívili viaceré doliny za prítomnosti aj odborníkov a profesionálnych odborníkov z pozície Štátnych lesov, aj z pozície ochrany prírody. Jednoznačne musím dať za pravdu niektorým svojim predrečníkom, že pri tom v spôsobe celého toho poslaneckého prieskumu bol jasný, jasne bolo vidieť, že tie rozdielne názory (zaznenie gongu) na určité veci tuná existujú a že zrejme aj bude, v tom čase som si myslel, dosť ťažké zosúladiť tieto veci do voľajakého spoločného stanoviska, ktoré by dávalo voľajakýsi zmysel pre to, aby tento návrh zákona bol prijatý v takej podobe, aby boli obidve zúčastnené strany spokojné do určitej miery, pretože tá spokojnosť, samozrejme, nikdy stopercentná nie je a neni možné ju ani dosiahnuť.
Na základe toho som v tom čase, ubehli odvtedy zrejme dva týždne, intenzívne vstúpil do rozhovorov aj s jednou stranou, aj s druhou stranou a nechal som si povysvetľovať odborne veci, ktoré v tých prípadoch boli pre mňa dajakým spôsobom nie celkom pochopiteľné, hoci môžem povedať, že nepočul som nič nové, pretože som človek, ktorý žije v Národnom parku Veľká Fatra a v podstate sa stretáva s týmito vecami, kde tak isto sú rôzne stupne ochrany prírody od trojky až po päťku a dokážem si predstaviť, čo to znamená v rámci tých predpisov, ktoré sú tam na to dané. Keď som prešiel celými týmito rozhovormi a rokovaniami, tak som potom požiadal kvôli tomu, aby som si dovolil predniesť tuná ctenému plénu voľajaké stanovisko, ku ktorému dospeli obidve zúčastnené strany v rámci toho rokovania, aby sme si urobili určitú predstavu, že existuje tuná medzi obidvoma stranami aj určitá zhoda názorov, ktorá sa pretavila potom do voľajakéhosi zákona, prípravy zákona. Je to zákon, ktorý teraz, o ktorom teraz rokujeme, a to by som si dovolil potom z tohto miesta aj pre vás predniesť s tým, že jednoducho, keď to budeme pozorne počúvať, tak zistíme a prídeme na to, že tí odborníci, ktorí sa podieľali na tvorbe tohto zákona, jednoducho sa snažili zakomponovať do toho všetky veci z pohľadu odborníkov aj v rámci Štátnych lesov, aj odborníkov, čo sa týka ochrany prírody.
Pretože veci ako lykožrút, o ktorom je teraz najviac hovorené, pretože vidíme, že naše lesy nám hnednú a sa tam dostávajú, bol jeden z najväčších svárov a sporov, že či je potrebné v takom prípade, že nastane kalamita, tento les vyťažiť. Tým pádom sa zbavíme aj lykožrúta, alebo budeme pokračovať a robiť to, čo tvrdí ochrana prírody, že necháme to všetko tak, však príroda sa s tým sama vysporiada. Celý ten náš prieskum poslanecký začínal v Osrblí cez Čertovicu a išli sme až do Javorovej, Kôprovej a Tichej doliny v Tatrách, kde sme názorne mali možnosť si pozrieť, ako v podstate to v tej prírode vyzerá tam, kde sa ide podľa toho spôsobu, že príroda sa so všetkým vysporiada sama a ako to vyzerá v prostredí tam, kde nastúpila voľajaká technika, že sa drevo vyťažilo a vysadil, vysadil sa nový les.
Čiže toto boli veci, ktoré boli veľmi zaujímavé a na základe toho potom prebiehala tá konzultácia medzi týmito odborníkmi v rámci toho poslaneckého prieskumu, aby dospeli k dajakej zhode, kde to má platiť a kde to má existovať. Jasne je potrebné povedať, že ten zákon sa v prvom rade týka oblastí, chránených oblastí národných parkov. Ide to podľa stupňa a dôležitosti toho, v akom pásme sa pohybuje, a tam je potrebné povedať, že v niektorých veciach má aj jedna strana pravdu a v niektorých veciach má aj druhá strana pravdu. Záleží teraz a bolo veľmi podstatné to, ako sa dokážu tieto dve strany na týchto záležitostiach dohodnúť, tak ako som tu spomenul už predtým, aby to bolo dané do súladu a do podoby takej, ako, ako som si dovolil tuná interpretovať pred vami.
Čiže z môjho pohľadu urobil sa kus roboty, ktorý potom bol predložený na rôzne inštitúcie, cez ktoré to prebehlo končiac úradom vlády, až to bolo predložené na pôdu Slovenskej národnej rady, k nám sem do parlamentu, kde je to v prvom čítaní a kde je stále možný priestor toho, že by sa dali niektoré veci ešte upraviť na základe možná že dodatkov a časového posunu, kým to príde do druhého čítania, kde by sa dali veci ešte určitým spôsobom vyriešiť tak, aby sa dospelo k väčšej spokojnosti. Ja pre krátkosť času, pretože už naťahujem minútu po obede, si dovolím voľajakým spôsobom zaujať stanovisko, pretože by som vám rád potom predniesol aj znenie, ktoré mi bolo zaslané, obdržal som ho dneska na e-mailovej podobe, ktoré v krátkosti, keď to môžem zhrnúť a povedať, jasne hovorí, že tie dve strany, strana Štátnych lesov a druhá strana ochrany prírody našli určité stanovisko a spoločnú reč s tým, že ukončím to asi vetou, že sú aj keď nie stopercentne spokojní s týmto stavom a znením, ktoré je predložené, doslova ma poprosili, že ak je možné, keby to bolo v takejto podobe postúpené do druhého čítania a ten priestor do druhého čítania, ktorý tuná nastáva, potom bol využitý ešte na doladenie a zosúladenie toho, aby sme mohli tento zákon v konečnom dôsledku prijať, pretože je veľmi dôležitý pre nás všetkých. Je dôležitý pre záchranu štátnych lesov, celkovej prírody a je dôležitý aj z toho pohľadu, že aby boli tuná zachránené aj ekonomické, aj životné, aj pracovné príležitosti, ktoré sú pre nás ako ľudí veľmi dôležité.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec. S reakciou pán poslanec Martinák, aj keď sme pred obedom, ale by som to rád uzavrel, tú rozpravu.
Nech sa páči.

Pán predseda, ďakujem v prvom rade za slovo, hoc už trošku po termíne. Ja vo svojom skutočne krátkom príspevku vo faktickej poznámke chcem podporiť a súčasne poďakovať svojmu kolegovi Jankovi Kvorkovi za jeho racionálne vystúpenie, v ktorom jednoznačne podporil konsenzus, bez ktorého sa nepohneme ďalej, a síce konsenzus medzi lesníkmi a ochranármi. Čo sa týka nebezpečného škodcu lykožrúta, ja len na okraj pripomeniem, že obrovská kalamita bola v roku 1982 na Šumave. Tam na Šumave Česi ponechali rok na takzvaný samovývoj a potom začali hľadať účinné opatrenia hlavne v oblasti odkôrňovania napadnutého, napadnutej drevnej hmoty, pretože tento nebezpečný podkôrny hmyz sa práve vyvíja pod kôrou smreka a potrebuje na to živnú pôdu a tým je práve tá kôra smreka. Nemci a Rakúšania pristúpili ihneď pri tejto kalamite, to si môžte nájsť veľmi ľahko. V roku 1982 - 1984 až tzv. biochemickými postrekmi zničili tohto lykožrúta a vtáky, ktoré tam hniezdili predtým, sa po 12 až 15 rokoch opäť takpovediac nasťahovali do týchto biotopov. Ešte raz by som chcel zdôrazniť, treba nájsť zlatú strednú cestu a treba nájsť ratio. Raciom nie je nerúbať a raciom nie je aj tzv. totálna bezzásahovosť.