46. schôdza

18.6.2019 - 28.6.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

20.6.2019 o 16:46 hod.

JUDr.

Alojz Baránik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 16:46

Alojz Baránik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Aj keď uznávam, že je tu preberaný problém, ktorý je veľmi vážny a ktorý je dôsledkom podľa mňa aj kriminálnej činnosti dlhodobej a pod politickou ochranou a ktorý je naozaj výsledkom toho, že kriminálne gangy sa zmocnili tohto obchodu s chudobou, tak si myslím, že ten návrh ide správnym smerom. Avšak, bohužiaľ, a to už tomu nie celkom rozumiem, ale asi to vychádza z nejakej komplexity, ten návrh nedostatočne nuansuje, teda rozlišuje medzi rôznymi dôvodmi, pre ktoré k určitým typom exekúcií došlo. Podľa mňa by tomuto návrhu veľmi prospelo, i keď uznávam, že by to bolo, bola podstatná komplikácia, veľmi by mu prospelo, keby sa zvažovalo to, ako k tým jednotlivým typom exekúcií došlo.
Keď tu hovoril kolega Pčolinský o tom, že by sa malo zvažovať nejaké špecifické postavenie pre dlžníkov napríklad poisťovní alebo iných inštitúcií ovládaných štátom, alebo dokonca aj prirodzených monopolov, je otázka, či sa títo, títo veľmi silní veritelia, či sa vo svojom postavení chovali tak, ako im to prikazuje napríklad ústava, pretože oni ako vlastníci tej pohľadávky nemajú neobmedzené práva. To znamená, že oni nemajú právo podľa ústavy zdierať toho dlžníka len za to, že proste je im dlžný a teraz, nebodaj, ho vrazia do väzenia alebo niečo podobného. Oni majú z ústavy právo sa chovať zodpovedne, pretože, ako vieme, vlastníctvo zaväzuje. A oni sa takto nechovali, oni napriek tomu, že sa jednalo o veriteľov, ktorí mali obrovské portfólia dlžníkov, tak oni odovzdávali tie aktivity, ktoré súviseli s vymáhaním takýchto dlhov, odovzdávali, no nechcem povedať výpalníkom, ale exekútorom, skrátka, a to všelijakým. A tých jediná myseľ bola len na to, že koľko na tom zarobia. A takto podľa mňa sa slušný veriteľ nechová a už vôbec sa tak nechová veriteľ, ktorý je tak či onak pod kontrolou štátu. Čiže tento návrh mohol toto nejak diferencovať, tento návrh mohol povedať, že je rozdiel medzi, ako mi to niektorí exekútori hovoria, medzi prípadmi, kedy oni z toho, z tej paušálnej náhrady, ktorú podľa tohto zákona majú dostať, to nepokryje veľkú časť z toho, čo oni na to, na vymoženie tej pohľadávky oprávnene utratili. A zase na druhej strane tu máme exekútorov, ktorí sa stali zberateľmi nevymožiteľných pohľadávok, a tí kľudne môžu byť aj za takýto zákon, pretože oni bez práce prakticky dostanú, síce nejakú malú, ale keď hovoríme o desaťtisícoch, tak veľmi lukratívnu odplatu, pretože za prakticky veľmi malú prácu dostanú, dostanú v súčte veľmi veľkú odmenu.
Čiže napriek tomu, že súhlasím s tým, že tu sa jedná o komplexnú a komplikovanú problematiku, myslím si, že by jej pomohlo trochu viac rozlišovania týchto prípadov. A uvidíme, že ako to bude, že či táto úprava sa stretne s dostatočným porozumením všetkých tých, ktorých sa týka, obávam sa, že tiež aj Ústavného súdu.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

20.6.2019 o 16:46 hod.

JUDr.

Alojz Baránik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 16:51

Gábor Gál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Nie je tu pán poslanec Pčolinský, ale musím fakt dať na, na pravdu niektoré veci, niektoré vyhlásenia o teoreticky možnom podaní.
Áno, každý má podať znova, však toto je zmyslom toho, že zastavia sa staré exekúcie, niektoré staré sa nezastavujú, lebo sa z nich plnia. A tiež, kde je majetok. Teraz sa síce neplnia, je tam majetok, je tam, alebo nádejný majetok. Prečo by to ten človek, keď nemôžme mu zakázať, aby znova nepodal. Ako to je absolútne legitímne, ale kedy sa teraz bude uvažovať, ako by sa mal uvažovať ešte podľa starého exekučného poriadku, že načo držím exekúciu, z ktorej nič nemám, len mi rastú výdavky, lebo toho exekútora budem musieť potom ako, ja ako oprávniť, ktorý som objednal túto službu, zaplatiť.
A že podajú, nepodajú? Viete, čo je najväčší problém? Áno, ten, že čakajú na to, aby niekto dostal starobný dôchodok, rozdiel medzi minimálnym starobným dôchodkom a minimálnym, životným minimom je toľko, že z toho kvapne. Ale keďže v státisícoch boli nakúpené tieto pohľadávky za centy, za 16,50 sa im to neoplatí podať. Čiže budú veľmi vyberať, že na koho podajú exekúcie. A toto práve pomôže tým ľuďom, tým nešťastníkom, ktorí nič nemajú, ktorí sú v tej dlhovej pasci, že na nich tá exekúcia podľa mňa znova podaná nebude.
Čo sa týka Centra právnej pomoci, pán poslanec hovoril, že keď zavolá, ja neviem ktorý, ktoré mesto povedal, na CPP, tak keď zavolá do Centra právnej pomoci, tak sa dovolá do call centra do Levíc, lebo medzitým ministerstvo zriadilo call centrum, kde sa ľudia dovolajú, kde dostanú kompletné informácie o bankrote.
A to, že on hovoril stále o ich návrhu zákona, ja som hovoril, exekučná amnestia, ako takom, ich návrh zákona nie je exekučná amnestia, skôr je nejaký generálny pardon, ktorý nepomôže. Lebo prednedávnom jedna súkromná zdravotná poisťovňa dala generálny pardon a vlastne výsledky ani, ani nepokryli náklady, ktoré s tým mali. Proste ľudia, ktorí nemajú z čoho zaplatiť, nemajú z čoho zaplatiť ani istinu. To je najväčší problém.
A čo povedal pán poslanec Baránik, ja veľmi rád by som obhajoval tento návrh alebo tento zákon pred Ústavným súdom, čo sa týka aj paušálu, lebo to je spriemerované. Áno, máte pravdu, že v niektorých exekúciách, hlavne v tých starších, tie výdavky tých exekútorov boli vo vyššej sume. Ale my sme to spriemerovali. Lebo niektoré exekúcie ich vyšli na fakt pár eur. My platíme paušálne 35 eur za jeden ex-spis. A keď vezmeme do úvahy, že exekútori, ktorí zrušili svoje exekútorské kancelárie, predávali spisy za 5 eur. Takže stále sa im to oplatilo. Čiže tuto to je taká dosť veľká dilema o tom, že koľko, my sme sa snažili čo najviac, aby exekútorom tiež bolo zaplatené, čo on, že priemer na jeden spis, priemer na jeden spis vynaložili. Boli sme samozrejme ohraničení aj možnosťami verejného rozpočtu, ale taký bol konsenz. Podľa mňa ten konsenz bol dobrý, pre časť exekútorov prijateľný. Samozrejme, ja mám pochopenie pre to, že, pre to, že exekútorská komora háji záujmy aj tých exekútorov, ktorí ani so sumou 150 eur nebudú spokojní za jeden spis.
Takže toľko. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

20.6.2019 o 16:51 hod.

Mgr.

Gábor Gál

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:53

Irén Sárközy
Skontrolovaný text
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda. Navrhujem hlasovanie v utorok o piatej hodine o tomto bode. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

20.6.2019 o 16:53 hod.

Ing. JUDr.

Irén Sárközy

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 17:57

Jana Cigániková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

99.
Ďakujem, pán podpredseda. Sme radi, že ste konečne prišli a môžme po 10 minútach ísť na to. Takže na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 144 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 144 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 144 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 7 neplatných a 137 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že hlasovalo sa takto:
– Katarína Čechová, za 33 hlasov, proti 62, zdržalo sa 42,
– Rudolf Čirč, za 54, proti 55, zdržalo sa 28,
– Ladislav Duditš, za 70, proti 36, zdržalo sa 31,
– Libor Duľa, za 12, proti 71, zdržalo sa 54,
– Michal Ďuriš, za 28 proti 57, zdržalo sa 52,
– Boris Gerbery, za 4, proti 76, zdržalo sa 57,
– Martina Jánošíková, za 46, proti 54, zdržalo sa 37,
– Štefan Kseňák, za 6, proti 73, zdržalo sa 58,
– Peter Kubík, za 19, proti 63, zdržalo sa 55,
– Michal Matulník, za 32, proti 59, zdržalo sa 46,
– Peter Melicher, za 66, proti 37, zdržalo sa 34,
– Edita Pfundtner, za 69, proti 33, zdržalo sa 35,
– Zuzana Pitoňáková, za 53, proti 48, zdržalo sa 36,
– Radoslav Procházka, za 74, proti 37, zdržalo sa 26,
– Peter Straka, za 54, proti 51, zdržalo sa 32,
– Robert Šorl, za 49, proti 54, zdržalo sa 34.
Na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, bol zvolený Radoslav Procházka.
Keďže nebol zvolený potrebný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú všetci navrhnutí kandidáti, ktorí neboli zvolení.
Overovatelia poverili mňa, Janku Cigánikovú, oznámiť tento výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Skryt prepis

Vystúpenie

20.6.2019 o 17:57 hod.

Mgr.

Jana Cigániková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:01

Gábor Gál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona predkladám na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2018, v rámci ktorého bolo predkladateľovi zákona uložené vyhodnotiť doterajšiu právnu úpravu z hľadiska jej dopadov, ako aj s ohľadom na doterajšiu aplikačnú prax, rešpektujúc požiadavky uvedené v programovom vyhlásení vlády.
Cieľom návrhu zákona je v reakcii na vyhodnotenie právnej úpravy registra partnerov verejného sektora vykonať korekcie právnej úpravy tak, aby bol zachovaný jej účel vymedzený programovým vyhlásením vlády a zároveň, aby sa odbúraniu zbytočnej administratívnej záťaže tam, kde je to účelné. Už pri schvaľovaní pôvodnej právnej úpravy sa predkladateľ v doložke vybraných vplyvov zaviazal k vyhodnoteniu účinnosti právnej úpravy po schválení zákona. Predkladaný návrh zákona je výsledkom vyše dvojročnej aplikácie zákona a zohľadňujú sa v ňom poznatky aplikačnej praxe, či už zo strany verejného sektora, partnerov verejného sektora alebo oprávnených osôb.
Z hľadiska obsahu zmien návrhu zákona tieto možno rozdeliť do troch skupín, tieto zmeny. V prvom rade ide o zmeny, ktoré sa týkajú pôsobnosti zákona, pričom sa na tento účel prehodnocuje vymedzenie partnera verejného sektora a rozsah transakcií, ktoré sú podriadené režimu zákona. V tomto prípade sa zohľadňujú najmä praktické skúsenosti a z toho prameniace požiadavky na zmenu právnej úpravy zo strany verejného sektora a súkromného sektora, pričom vo výsledku dochádza k faktickému zúženiu sledovaných transakcií a tým aj zaťaženia partnerov verejného sektora na zmysluplný a spravodlivý rozsah.
Druhú skupinu zmien predstavujú zmeny týkajúce sa procesných ustanovenia, ktoré reflektujú najmä skúsenosti oprávnených osôb a registrujúceho orgánu, ktoré sa prejavujú v zmenách registračného konania a súvisiacich konaní.
A tretiu skupinu zmien predstavujú zmeny, ktoré možno označiť ako súvisiace či vyvolané zmeny.
Ako predkladateľ sa stotožňujem s návrhmi, ktoré sú v spoločnej správe, žiadam ich tiež prijať do zákona. Čiže summa summarum, ide po viac ako dvojročnej účinnosti zákona predovšetkým o sprecizovanie niektorých pojmov, o odstránenie administratívnej záťaže tam, kde nie je potrebné, aby zákon mal svoj dosah, kde nepotrebuje verejný sektor, aby nejakí podnikatelia robili niečo nad rámec. A na druhej strane sfunkčníme, zefektívnime aj samotné konanie, ktoré prebieha na okresnom súde Žilina.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

20.6.2019 o 18:01 hod.

Mgr.

Gábor Gál

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:04

Martin Nemky
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1780 z 13. mája 2019 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1446), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Národná rada zároveň určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Dva výbory odporúčali vládny návrh zákona schváliť. Výbor pre hospodárske záležitosti uznesenie neprijal. Z uznesení výborov vyplýva desať pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Gestorský výbor taktiež odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona, tlač 1446a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 661 z 18. júna 2019. Týmto uznesením ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

20.6.2019 o 18:04 hod.

Ing. MBA

Martin Nemky

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:07

Lucia Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, myslím si, že aj k tomuto zákonu debata už bola dostatočne výživná, ale ja predsa len sa do nej ešte zapojím, a síce pozmeňovacím návrhom, v ktorom navrhujem v čl. I bod 15 v písm. k) vypustiť tretí a štvrtý bod vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 5e a 5f s tým, že predkladám nasledujúce odôvodnenie: Navrhuje sa vypustenie plošnej výnimky pre klientov Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s., a Exportno-importnej banky Slovenskej republiky, a teda navrhujem zachovať súčasný právny stav, podľa ktorého klienti týchto inštitúcií sú partnermi verejného sektora, ak sú splnené všetky definičné znaky partnera verejného sektora.
Zároveň chcem povedať, že rozumiem alebo vnímam tie argumenty, ktoré dlhodobo Exportno-importná banka aj Slovenská záručná a rozvojová banka predkladá. Tie sa týkajú vlastne otázok, či klienti, nie EXIMBANKY, ale partnerov EXIMBANKY sa majú zapisovať alebo nemajú zapisovať do registra partnerov verejného sektora. Som presvedčená o tom, že z hľadiska výkladu doterajšej právnej úpravy aj zo strany ministerstva spravodlivosti môžeme konštatovať, že v rámci transakcií vykonávaných týmito bankami možno jednoznačnej odčleniť tie, ktoré nezakladajú povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora. Ide najmä o bankové záruky poskytované prostredníctvom komerčných bánk, pri ktorých bez ďalších pochybností možno konštatovať, že nejde o právne vzťahy medzi verejným sektorom a súkromným sektorom. To znamená, že výkladom právnej normy možno dospieť k rozumnému usporiadaniu právnych vzťahov. V ostatných prípadoch niet dôvodu akékoľvek ďalšie transakcie týchto inštitúcií vynímať z režimu protischránkového zákona plošnou výnimkou. Preto navrhujem jej zrušenie a zachovanie súčasného právneho stavu tak, ako som uviedla na úvod.
Ja ten pozmeňovací návrh ešte raz prečítam.
V čl. I bod 15 sa v písmene k) vypúšťajú tretí a štvrtý bod vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 5e a 5f. Nasledujúce ustanovenia sa primerane prečíslujú.
V tejto súvislosti si dovolím na minútu prerušiť moje vystúpenie a ísť si do lavice pre spoločnú správu, aby som vedela uviesť, ktorý bod spoločnej správy je potrebné vyňať na osobitné hlasovanie. Hneď som tu.

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči.

Žitňanská, Lucia, poslankyňa NR SR
Ospravedlňujem sa. Ďakujem veľmi pekne, že ste mi to umožnili, a chcem požiadať pána spravodajcu, aby, a navrhnúť vyňatie bodu dva spoločnej správy na samostatné hlasovanie, pretože ide o bod, ktorý koliduje s mojím navrhnutým pozmeňovacím návrhom.
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

20.6.2019 o 18:07 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

18:10

Gábor Gál
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne a ďakujem aj pani poslankyni za predloženie tohto návrhu. Ide o dilemu, ktorú, ktorú tlačí tento zákon pred sebou už od svojho vzniku. Necháme jej schválenie a posúdenie na zákonodarný zbor. Nakoľko je argument aj jednej, aj na druhej strane, takže v tomto smere musí zavážiť verejný záujem a toto nechám fakt na poslancov.
Skryt prepis

20.6.2019 o 18:10 hod.

Mgr.

Gábor Gál

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:12

Oto Žarnay
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca... (Reakcia z pléna, rečník sa na chvíľu odmlčal, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
... ste teda hodne po termíne a ja som to uzavrela, tú možnosť. Je všeobecný súhlas? Tak vás tam našroubujeme, tak ste tam.

Žarnay, Oto, poslanec NR SR
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nový návrh zákona o Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva si prešiel poriadnou tortúrou. Od jeho prvého čítania v januári prešlo takmer pol roka. Pôvodne som nemal v úmysle opätovne sa zúčastniť rozpravy k predkladanému návrhu zákona. K tomuto kroku ma motivoval okrem iného e-mail, ktorý som dostal zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva v utorok 26. marca 2019 rovnako ako moji kolegovia. Mail informoval o tom, že tento návrh zákona bude v druhom čítaní, a v jeho prílohe som mal možnosť prečítať si ročnú záverečnú správu za rok 2018 a krátky sumár aktivít strediska. No aj skutočnosť, že druhá rozprava k návrhu bola presúvaná a prerušená, v skutočnosti však neviem doteraz prečo.
Máme pred sebou návrh obohatený o prílohy, akou je správa o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu, ktorá uvádza, že neexistuje spätná väzba tej časti verejnosti, ktorá sa na nej zúčastnila, o tvorbe a pripomienkovaní návrhu zákona, i poučný, v úvodzovkách, materiál z dielne ministerstva spravodlivosti o inštitúciách ochrany a podpory ľudských práv, kde za podstatné považujem adresné odporúčania medzinárodnej inštitúcie GANHRI, ktoré vychádzajú zo všeobecných odporúčaní poskytujúcich výklad parížskych princípov, ktorého sa akreditačná komisia pridržiava. Rovnako som si preštudoval správu gestorského výboru a aj navrhované, v úvodzovkách, kozmetické úpravy, ktoré sú v nej vo forme doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov obsiahnuté a ktoré zásadným spôsobom nemenia jednotlivé ustanovenia navrhovaného zákona a ani ho nedopĺňajú.
Z uvedených predložených poznatkov si dovolím niekoľko poznámok.
Pri zachovaní súčasného rozpočtu a poddimenzovanom počte zamestnancov a to predovšetkým v regionálnych kanceláriách sa navrhované mzdové náklady na výkonného riaditeľa strediska javia ako neprimerané. Informácie o počte zamestnancov v maile a v priloženom informačnom letáku sú rozporné, 16 a 21, čo pri tak nízkom počte zamestnancov je päť osôb, a to je vysoký počet. Záverečná správa je metodicky a analyticky inak členená ako predošlé a zároveň kultivovanejšie vypracovaná, čo navodzuje dojem podstatne zvýšenej činnosti strediska. Je nesporné, že k vyššej aktivizácii došlo, čoho dôsledkom je aj napríklad už spomínaný doručený informačný mail, leták, ako aj v správe uvedené aktivity tomu naznačujú. No v každom prípade by bolo vhodné venovať vyššiu pozornosť rentabilite aktivít. Vzdelávacie aktivity pre ústredné orgány štátnej správy so zvyčajne veľmi nízkou účasťou sa javia iba ako povinná jazda, za ktorú si dajú obe strany čiarku za splnenie, a tu by bolo vhodné zaviazať ústredný orgán minimálnou účasťou jeho zamestnancov, napríklad na 30, a aj proporcionalite aktivít, pokiaľ vezmeme do úvahy územné členenie, pretože napríklad v Banskobystrickom kraji stredisko vykazuje 1 428 aktivít, v žilinskom 2 021, v trenčianskom 1 680, v prešovskom len 153, v košickom 275, v nitrianskom 672, v trnavskom 625, v bratislavskom 781 aktivít. No z toho skutočne vyplýva, že na východe asi nič nie je, alebo nie je potrebné vyvíjať vyššiu iniciatívu, pretože tam k diskriminácii zrejme takmer vôbec nedochádza.
Žijeme v dobe sociálnych sietí a keďže v rámci prevenčných aktivít, ktoré sú zamerané najmä na deti a mládež, ktoré sú vysoko početnou skupinou užívateľov týchto sietí, je potrebné zamerať väčšie úsilie na rozšírenie aktivít a komunikácie s nimi aj na sociálnych sieťach. Ďalej by bolo potrebné nadviazanie širšej spolupráce so ZMOS-om či Slovenskou komorou učiteľov. To by prinieslo nielen podnety zdola, ale pomohlo aj rozšíreniu povedomia o národnom stredisku ako takom.
Zaujala ma tiež poznámka uvedená na konci ročnej záverečnej správy strediska o tom, že táto správa nebola dosiaľ schválená správnou radou, keďže od začiatku roka sa jej zasadnutie uskutočnilo iba raz, a to 22. marca, a uvedená správa sa do programu zasadnutia nedostala. To naznačuje nedostatočnú funkčnosť a nízky prínos rady pre centrum, teda pre stredisko, ale aj zjavné komunikačné problémy medzi radou a strediskom. Preto je najvyšší čas pravidlá zmeniť a nezostáva mi nič iné, len s nádejou skonštatovať, že danú správu sa podarilo správnej rade už prijať.
No a je tu ešte pozmeňovací návrh pani poslankyne Irén Sárközy, ktorá navrhuje vypustiť z návrhu zákona v čl. I bod 2 § 1 ods. 7, ktorý v navrhovanej podobe zaväzuje vládu Slovenskej republiky, Národnú radu Slovenskej republiky a orgány verejnej správy povinnosťou v rozsahu svojej pôsobnosti zaslať stredisku svoje vyjadrenie k nezávislému stanovisku, odporúčaniu alebo podnetu, ktoré im predložilo stredisko podľa ods. 2 písm. g) v lehote 30 dní od jeho doručenia. Z tohto pozmeňovacieho návrhu nie je zrejmý dôvod tento odsek vypustiť. A vzhľadom na to, že Slovenské národné stredisko pre ľudské práva nie je stále ani dostatočne svojimi aktivitami a iniciatívami známou inštitúciou na Slovensku. Rovnako tak nie je dostatočne rešpektovanou inštitúciou zo strany verejných a štátnych orgánov s plnou váhou ich odporúčaní, stanovísk a podnetov. Časovo limitovaná povinnosť ich písomnej reakcie sa ešte stále javí ako nevyhnutnosť, teda nie je dôvod rušiť ju.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nepopierateľným faktom je, že okrem toho, že Slovenskú republiku zaväzujú medzinárodné zmluvy, na základe ktorých vrátane zákona bolo zriadené Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, má aj ona sama mať záujem na ochrane ľudských práv na jej území a zásadným spôsobom bojovať proti diskriminácii v akejkoľvek podobe. Toto stredisko už existuje 25 rokov a veľmi pomaly a potichu sa stále dostáva do povedomia ľudí tu žijúcich, čo je naozaj veľmi dlhá doba na úspešné etablovanie sa. Mimovládne organizácie, ako Transparency International Slovensko alebo Aliancia Fair-play, ktoré fungujú na donorskom základe o jednu dekádu kratšie, sú známymi svojimi aktivitami a reflektujú na potreby spoločnosti i jednotlivcov podstatne viac ako zákonom zriadená nezávislá inštitúcia doposiaľ.
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva nemôže byť len papierový tiger a ďalšou odkladacou trafikou. Na poli nediskriminácie máme stále veľa čo doháňať, a preto mi nezostáva nič iné, len veriť. Veriť v to, že stredisko konečne bude vystupovať nahlas a nezávisle v prospech ľudí, tu žijúcich, reálne bude nápomocné všetkým, ktorí o pomoc požiadajú, prípadne im stredisko pomoc ponúkne a bude šíriť v širokej miere osvetu v boji proti diskriminácii, šikane, rasizmu, xenofóbii. Zmeny v tejto inštitúcii sú viac než potrebné. Či budú aj účinné, to ukáže len nasledujúce obdobie a náš záujem o jej činnosť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

20.6.2019 o 18:12 hod.

Mgr.

Oto Žarnay

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:21

Anna Verešová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prečítať pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Anny Verešovej a Irén Sárközy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov, tlač 1264.
V čl. II sa slová "1. mája" nahrádzajú slovami "1. augusta".
V nadväznosti na zmenu účinnosti sa vykonajú aj nasledovné úpravy prechodných ustanovení.
V čl. I v 27. bode sa v § 3da vrátane nadpisu slová "1. mája" nahrádzajú slovami "1. augusta".
V čl. I v 27. bode sa v § 3da slová "30. apríla" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami "31. júla" v príslušnom gramatickom tvare.
V čl. I v 27. bode sa v § 3da slová "30. júna" nahrádzajú slovami "30. novembra".
Zmena účinnosti sa navrhuje z dôvodu trvania legislatívneho procesu. Z tohto dôvodu je potrebné zmeniť účinnosť zákona tak, aby boli dodržané požiadavky a lehoty stanovené Ústavou Slovenskej republiky.
V nadväznosti na navrhované posunutie účinnosti zákona v čl. II sa súčasne zosúlaďuje znenie prechodných ustanovení.
Nakoľko predložený pozmeňujúci návrh súvisí s bodom 8 zo spoločnej správy, zároveň vynímam bod 8 na samostatné hlasovanie.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

20.6.2019 o 18:21 hod.

Mgr.

Anna Verešová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video