46. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán kolega Zsolt Simon, mne sa v určitej oblasti zdalo, že tvoje vystúpenie je skutočne len mojím snom. Veď ty tu úplne zastrašuješ, neoprávnene zastrašuješ ľudí. Ja vo svojom krátkom vystúpení, lebo faktická poznámka nemôže trvať dlho, sa zmienim len o jednej vážnej veci, ktorú ty si tu celkom otočil naruby. Je to, si hovoril, že ešte o lesných hospodárskych plánoch, dobre v poriadku, jedná sa o plán starostlivosti o, pri vyhotovovaní plánov v starostlivosti o les. Okrem vyhotovovateľa je zúčastneným aj odborný lesný hospodár, vlastník, užívateľ a vôbec všetky orgány, ktorých sa to týka, to znamená aj orgány štátnej správy ochrany prírody, ktoré, aspoň v našich prípadoch, pokiaľ to poznám, veľmi úzko spolupracujú s vyhotovovateľmi lesných hospodárskych plánov, to znamená s vyhotovovateľmi plánmi starostlivosti o les.
Takže oni priebežne spolupracujú. Nieže sa zrobí plán a až potom môže sa orgán štátnej správy ochrany prírody k tomu vyjadriť alebo nevyjadriť a potom budú nejaké problémy. Problémy jednoducho nebudú, lebo sa im predchádza priamym rokovaním. Veď už dopoludnia som povedal, že tu je tá spolupráca a ochota lesníkov, vyhotovovateľov plánov starostlivosti o les priamo spolupracovať s orgánmi štátnej ochrany prírody. A musím jednu vec na konci svojho vystúpenia krátkeho pripomenúť, že práve lesník Jozef Dekret-Matejovie bol jedným z najvýznamnejších ochranárov prírody.
Ďakujem.

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Pardon, faktická, nech sa páči. Pán poslanec, ospravedlňujem sa, už dvakrát som na vás zabudol, tak prepáčte.
Nech sa páči.

Ďakujem. Ak dobre viem, aj pán Kollár bol ešte písomne prihlásený.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
On sa vzdal.

Simon, Zsolt, poslanec NR SR
Jaj. Pán kolega Martinák, no úprimne musím povedať, že platí, že politické tričko zaväzuje. Okej. Moja úloha je upozorniť na veci. Život ukáže, kto mal pravdu. Viackrát som poukázal a, bohužiaľ, som mal pravdu. Aj teraz musím povedať, že tieto moje obavy sú opodstatnené, takže uvidíme, čo prinesie život. Ďakujem.

Ďakujem. Nech sa páči, pardon. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa. Ako prvý pán poslanec Martinák, potom pani poslankyňa Zemanová.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka a podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky, vážený pán spravodajca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení ostatní prítomní, pred sebou máme dôležitý zákon, resp. jeho novelu o lesoch. Už v dopoludňajších hodinách som sa vyjadril k zákonu o ochrane prírody a som povedal, že cieľom lesníkov, tých lesníkov, ktorých je drvivá väčšina a ktorí skutočne majú tzv. lesnícke srdce, je to, aby spolupracovali s orgánmi štátnej správy ochrany prírody.
Vytvorenie tohto zákona je práve dôkazom toho, že s ochranou, so štátnou správou ochrany prírody sa úzko spolupracuje. Ja by som sa v štyroch bodoch chcel zmieniť o tom, čo to bude znamenať v praxi ohľadom predmetného zákona.
Ja v prvom rade oceňujem, že do tohto zákona sa dostal termín "prírode blízke hospodárenie v lesoch". Jedná sa o také hospodárenie v lesoch, kde opäť vypestujeme postupom času lesy s diferencovanou vekovou, druhovou, genetickou, ako aj priestorovou štruktúrou. Dôležité je, že pri tomto spôsobe hospodárenia budeme využívať hospodárske spôsoby, ktoré sú blízke prírode a de facto vylúčime hospodársky spôsob holorubmi, ktoré je možno využívať v štyroch prípadoch. Bude sa jednať o účelový spôsob hospodárenia, výberkový spôsob hospodárenia a podrastovú formu hospodárenia, a síce maloplošnou formou, v ktorej prvok nesmie presiahnuť 20 árov a v terénoch nad 40-percentný sklon 1,5 ha, maximálne na jednu výšku okolitého porastu môže byť obnovovaný prvok.
Niekto si povie, veď 1,5 ha, už som počul aj také pripomienky, však to je plocha. Uvedomme si jednu vec, že sa jedná o porasty so 40-percentným a väčším sklonom. Jednoducho sa jedná takmer a v mnohých prípadoch už o, z technologického hľadiska o lanovkové terény.
Ďalším dôkazom toho, že lesníci naďalej chcú spolupracovať s orgánmi štátnej správy životného prostredia, sú aj osobitosti vyhlasovania pralesa a síce s osobitným režimom hospodárenia v pralese. V týchto pralesoch sa nesmie vykonávať žiadna obnova, výchova, žiadna ťažba, zahrádzanie bystrín, lesotechnické meliorácie. Jedná sa o tzv. bezzásahovosť. Áno, v týchto pralesoch môžme sledovať, ako sa nedotknutá príroda bude správať voči svojmu okoliu, alebo takisto, ako sa táto príroda bude chovať k ostatným zložkám životného prostredia. Po čase možno budú prípady, že bude potrebné pri prekategorizácii lesov hovoriť o tom, že bude tam iný spôsob hospodárenia, alebo sa to ponechá tak. Budúcnosť ukáže, ako tomu bude.
V ďalšom sa chcem zmieniť o veľmi často debatovanej náhodnej ťažbe. Áno, netvrdím, boli aj také prípady, kde sa tzv. nahlasovala náhodná ťažba, ale ja tvrdím jedno, že väčšina lesníkov je aj v tejto oblasti poctivých. Máme na to svoje metódy, ktoré hovoria, ako sa má táto ťažba vyznačovať bielou farbou a jednotlivo, ak je sústredená bielymi ležatými krížmi, musí sa určiť objem tejto ťažby, hlásiť, a tak ďalej a tak ďalej.
Chcem jednu vec vypichnúť z tohto zákona, budem citovať: "Obhospodarovateľ lesa je povinný v záujme ochrany lesa", podčiarkujem ochrany lesa, "vykonať náhodnú ťažbu alebo použiť iné vhodné opatrenia na ochranu lesa tak, aby nedošlo k vývinu, šíreniu a premnoženiu škodcov.". Čiže z toho vidíme, že aj niektoré názory, že škodíme lesu ťažbou, sú skutočne veľmi nesprávne. Tento les nemôžme vnímať, ako som tu dopoludnia povedal, v čiernobielych farbách, ale musíme sa na les pozerať z väčšieho, hlbšieho kontextu, z globálneho aspektu, by som povedal. Sú tu sprísnené požiadavky na ohlasovanie ťažby, ktorý si môže každý z vás prečítať, ujasniť, prípadne predtým, než pôjde do druhého čítania, aj podať nejaké lepšie návrhy.
Poslednou oblasťou, ktorú si vážim v tomto zákone, je oblasť mimoriadnych udalostí v lesoch. Aj to je dôkazom toho, že ten skutočný lesník chce tú prírodu v prvom rade chrániť. Definovaná táto udalosť v zákone je taká, pri ktorej dochádza k ohrozeniu ekologickej stability, biologickej diverzity, odolnosti produkčnej a obnovnej schopnosti, životnosti alebo schopnosti plniť funkcie lesov.
Ja sa chcem zmieniť v jednej oblasti, a síce k ekologickej stabilite. Všetko speje k tomu a práca lesníka nielen teraz a v budúcnosti v zmysle predmetného zákona, ale stále tomu bolo aj v minulosti, je, aby udržal ekologickú stabilitu v lese. To znamená, ten lesník aj pri svojich zásahoch, ktoré vykonáva v lese, či sú to plecírub, vyžínanie, ochrana lesa, prerezávky, prebierky do päťdesiat, nad päťdesiat rokov, a veľká dôležitosť patrí obnovnej ťažbe, musí mať na pamäti ekologickú stabilitu.
Vo svoje tridsaťročnej praxi som už zažil, že prišiel ochranár a hovorí, tu je tá rastlinka a vy ste tu, preboha, robili výchovný zásah. Robili sme tam zhodou okolností prerezávku a ešte sa preriekol a povie, že predtým tu nebola. Ja hovorím, no nebola, lebo to je rastlina, ktorá je viac svetlomilná ako tieňomilná, vtedy bolo tam viac tieňa. Čiže nepozerajme sa na les čiernobielo, ako som povedal, ale z toho globálneho aspektu.
Ja osobne vo svojej prevádzke lesníckej som veľmi rád spolupracoval s ochranármi. Ale s ochranármi, ktorí mali aj určité vzdelanie a nielen s chlapcami, ktorí boli takzvaní ochranári, pútali sa k stromom a vykrikovali rôzne frázy na ochranu lesa, niečo sa naučili, a keď som sa ich niečo spýtal ako ešte člen výboru v roku 2006 v Tichej a Kôprovej doline, keď sme mali výjazd, tak museli ísť za smrekom z nejakého papierika čosi čítať. Nedajme sa, lesníci, odradiť aj od takzvaných ochranárov. Spolupracujme naďalej s orgánmi Štátnej správy ochrany prírody, s ľuďmi, ktorí majú na to vzdelanie, vedia postupy v lesoch a ja myslím, že táto spolupráca, tak ako v minulosti, aj v budúcnosti prinesie svoje ovocie, pretože lesy a tá príroda patrí k výsadám Slovenska a mnohí turisti, ktorí prídu od mora, si vážia naše zelené Slovensko.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja.
Nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová.

Ďakujem. Pán kolega poslanec Martinák, je mi veľmi ľúto, že nie ste členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, a bolo by možno fajn, keby ste navrhli, aspoň taký pán Muňko, že by ste sa vymenili, pretože vy, naozaj cítim, že máte rád tú prácu lesníka. Síce nemáte rád ochranárov, ale to vôbec nevadí, pretože diskusia niekedy je dobre, keď sú aj opačné póly názorov. A bolo by to prospešné, keby ste sa stali členom výboru. Dávam návrh vášmu klubu, aby takúto zámenu urobil a možno by to bolo celkom praktické.
Ale ak sme boli teraz na výjazde výboru nášho, tak ako poslanec aj iného výboru máte právo sa takéhoto výjazdu zúčastniť a škoda, že ste, že ste neboli, pretože možno by ste počuli tých ochranárov, ktorí nečítali nikde poza kríčky niečo, nejaké napísané frázy, ale veľmi otvorene a srdcom a boli veľmi vysoko fundovane a odborne, obhajovali svoje názory, tak ako aj lesníci. Ako naozaj mali sme tú diskusiu vyrovnanú a myslím si, že bolo by to prospešné, keby aj z vášho klubu poslancov za stranu SMER ľudia dokázali počúvať aj obidve strany.

Pán poslanec Kollár.

Pán kolega, ja vám chcem poďakovať, lebo naozaj je z vás cítiť, že ten les máte radi. Ja by som chcel ale upozorniť na to, že teraz tunák prebieha taká skrytá vojna medzi ochranármi a medzi lesákmi. Ja som sa stretol v minulosti, v blízkej minulosti s predsedami deväťdesiatich urbárov. A keď som vypočul ich názory a ich problémy, čo sa deje teraz na poli ochrany prírody, akým spôsobom sú im zasahované do ich práv, ako nevedia pomaly uživiť rodiny, lebo im títo ochranári až, až, až, až nezákonne zasahujú do ich činnosti, ja viem, že teraz tu máme dva póly. Máme tu ochranu a máme tunák, máme tunák lesákov. Ale tí lesáci sú tunák stáročia. Stáročia rovnakým spôsobom obhospodarujú les. Jasne, keď vedia, že je napadnutý lykožrút, treba do troch dní to zlikvidovať a nie do nejakých deviatich alebo desiatich. To už je neskoro, pani ministerka.
To znamená, že tunák je strašne veľa pripomienok zo strany týchto ľudí, ľudí práce, ktorí pracujú v tom lese, ktorí tunák stáročia a stáročia generácie za generáciou sa o tie lesy starali. Tie lesy tu máme preto, lebo sa o to niekto asi staral. Nie preto, že tunák SMER prišiel alebo SNS. Preto tuná máme tie lesy. A tí ľudia vedia veľmi zodpovedne, čo musia robiť a nemusí im to teraz niekto dôjsť povedať, že teraz nesmieš zasiahnuť do toho a teraz sa pozerať, jak ti tie chrobáky tam všetko zožerú.
Čiže ja som v tomto prípade absolútne na strane týchto ľudí práce, ktorí naozaj v tom lese robia, cítia. Oni si ho nechcú zničiť, ani ho vyklčovať, ani ho nejakým spôsobom zničiť. Ale tunák už začíname mať také problémy, že máme tuná zelené výpaľníctvo. Však mi tí ľudia tam rozprávali, čo sa tam dialo, koľko percent, koľko tisíc euro pýtajú za povolenie napríklad tých kalamitných ťažieb. Normálne vypaľujú tí ochranári. To znamená, že tunák prebieha jedna skrytá vojna a cez to všetko sa teraz pod nejakým tlakom tunák pripravujú dve novely, ktoré keď, aj tá o ochrane aj teraz o týchto lesoch, a musím povedať, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Martinák, nech sa páči, môžte reagovať na dve faktické.