46. schôdza

Ďalšia v rozprave, pani poslankyňa Zimenová, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Najprv mi dovoľte zareagovať na slová, ktoré odzneli vo faktických poznámkach.
Vy ste povedali, pán predkladateľ, pán Tomáš, že my sa staráme. No celý tento môj príspevok je vlastne otázkou, že dobre, staráte sa, ale o koho. O deti alebo o voličov? Dovolím si potom pokračovať.
Poďme sa teda pozrieť na to, ako vyzerá bezplatné vzdelávanie na Slovensku, čo ste tiež rozporovali, keď kolega Heger položil tú otázku alebo povedal, že nie všetko je naozaj bezplatné, že vy ste tvrdili, že všetko je na Slovensku bezplatné. No tak poďme sa na to... (Reakcia navrhovateľa.) Povedali ste, že bezplatné vzdelávanie máme. A ja si len dovolím upozorniť vás, že rodičia nakupujú aj učebnice, aj pracovné zošity, nielen tie zošity, do ktorých deti píšu, aj, aj rôzne farbičky, výkresy. Tá suma, ktorú každoročne tá rodina vynakladá, každoročne vynakladá na nákup potrebných pomôcok do školy, je okolo 100 eur. To Poštová banka takto vyčíslila nedávno, takže vieme, že nás to niečo stojí a že mnohokrát nás to stojí aj preto, lebo napríklad štát nie je schopný tie potrebné učebnice a pracovné listy a pracovné zošity zabezpečiť. Takže to len na okraj.
Bezplatné vzdelávanie naozaj stojí, stojí rodinu každoročne niekoľko desiatok eur a, tak ako som spomínala, nie je to jednorazovo, iba na začiatku vstupu do školy, ale je to na začiatku každého školského roka. A väčšina rodín dokáže tieto školské výdavky uhradiť, no na Slovensku máme aj také rodiny, pre ktoré sú tieto sumy vážnym problémom, najmä ak je v rodine viac školopovinných detí alebo ak sú tieto odkázané na starostlivosť iba jedného rodiča, najčastejšie to býva matka, ktorá môže a nemusí mať zamestnanie.
Problém je, že na príspevok na školské pomôcky v dnešnej sume 33,20 eur, na ktorý majú nárok deti z rodín v hmotnej núdzi, dnes mnohé z týchto rodín nedosiahnu. Kritériá na jeho poskytovanie sú totiž dnes nastavené tak, že naň formálne nemajú nárok všetky rodiny, ktoré ho reálne potrebujú. Na toto opatrenie; toto opatrenie nezachytí tie rodiny, v ktorých rodičia pracujú, majú príjem vyšší, ako je hranica životného minima, no i tak je tento ich príjem príliš nízky na to, aby mohli nakúpiť deťom všetko potrebné. A my máme evidenciu takýchto rodín. Tak staráte sa aj o tieto rodiny? Hovorím o tzv. pracujúcej chudobe, pre ktorú je hranica oprávneného poberania príspevku na školské pomôcky nastavená príliš nízko. A práve včera vyšla nová štatistika, ktorá dokazuje, že máme na Slovensku veľmi veľa rodín na hranici alebo, alebo v pásme tzv. pracujúcej chudoby.
My sme práve preto nedávno spoločne s mojou kolegyňou Luciou Ďuriš Nicholsonovou navrhovali v tomto parlamente zvýšiť na jedenapolnásobok životného minima ten, tú hranicu, pri ktorej si tieto rodiny môžu o príspevok na vzdelávanie požiadať. Naším zámerom bolo zabezpečiť týmto rodinám s deťmi podporu počas celého štúdia na základnej a strednej škole, pričom nám išlo adresne o tie prípady, ktoré túto podporu skutočne potrebujú. Ak chcete pomôcť búrať sociálne bariéry vo vzdelávaní, prečo ste potom tento návrh nepodporili, prečo prichádzate s návrhom, ktorý ponúka celoplošne jednorazovo príspevok všetkým a ignorujete potreby týchto detí?
Vysvetlím vám, prečo to teraz spomínam. Nás k tomu viedli totižto s kolegyňou Nicholsonovou zistenia z terénu k tomuto návrhu, ktorý sme predkladali a ktorý ste nám potopili. Výskumy totiž potvrdzujú, že finančné náklady na vzdelávanie predstavujú v praxi tretiu najväčšiu prekážku úspešného prechodu žiakov na stredné školy. Avšak nie nástup na základnú, do základnej školy je pre mnohé rodiny finančnou záťažou, ale každý rok vzdelávania v základných školách je finančnou záťažou, preto sa im aj zle postupuje na strednú školu. Na Slovensku máme množstvo rodín, ktoré to zvládnu, ale máme veľmi veľa rodín, ktoré to jednoducho nezvládajú. Preto ak je rozpočet na podporu na nákup učebných pomôcok obmedzený, ako ste spomenuli pred chvíľou vo svojej rozprave, nie je pochopiteľný návrh plytvať peniazmi celoplošne na každé dieťa v prvom ročníku a ignorovať potreby chudobných rodín a ich detí v ďalších ročníkoch. Toto mi, prosím, vysvetlite ako predkladateľ, prečo to ignorujete a prečo ponúkate takýto návrh, ktorý nám tento problém vlastne vôbec nerieši.
Pritom snaha ponúkať riešenia nemusí byť vždy len o peniazoch. S Luciou Ďuriš Nicholsonovou sme taktiež v tom istom návrhu navrhovali, aby zvýšená finančná podpora pri štúdiu na strednej škole nebola podmienená prospechom, ale aby bola skutočným sociálnym opatrením. Je totiž známe niektorým, že žiaci z chudobných rodín si dnes radšej pre istotu zvolia menej náročné odbory bez maturity a to i takí, ktorých potenciál je vyšší a zvládli by aj štúdium na maturitnom odbore, a robia tak len preto, aby mali istotu, že budú mať výborný prospech a neprídu o sociálnu podporu na vzdelávanie.
Zároveň nám čísla ukazujú, že veľká časť stredoškolákov zo sociálne znevýhodneného prostredia pri horšom prospechu zo štúdia úplne vypadne a školu nedokončí. A takto nám narastajú potom tie, tie zástupy žiadateľov o podporu, pretože si nevedia nájsť zamestnanie. Toto treba považovať za veľký problém a hľadať riešenia, a nie rozhadzovať peniaze v podobe predvolebnej kortešačky. Ak by podpora bola smerovaná aj pre žiakov stredných škôl, aby mohli riadne dokončiť stredoškolské vzdelanie, postarali by sme sa tým o posilnenie možnosti získania perspektívnejšieho a lepšie plateného zamestnania pre absolventov zo sociálne znevýhodneného prostredia, čím by mohli vykročiť z bludného kruhu chudoby.
Vráťme sa však späť do základnej školy. S kolegyňou Luciou Ďuriš Nicholsonovou sme taktiež navrhovali, aby sa z príspevku na školské pomôcky na základných školách zakúpili pre žiakov, podotýkam každoročne, nie jednorazovo, prostriedky na to, aby mali žiaci všetko potrebné na vyučovaní, ale aby mali všetko potrebné aj popoludní, keď si robia domáce úlohy a keď sa pripravujú na ďalší vyučovací deň. Chceli sme tým motivovať školy, aby ponúkali žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia primerané možnosti zotrvať v školách aj popoludní a pripraviť sa na ďalší deň a robiť si tam domáce úlohy. Zároveň sme navrhovali, aby mali možnosť zakúpiť školské pomôcky aj komunitné centrá, kde časť týchto detí už dnes reálne trávi popoludňajší čas a venuje sa príprave do školy.
Nič z toho ste, vážení predkladatelia, vtedy nepodporili ani ste v rozprave k tomu nevystúpili, čiže ja vlastne ani nepoznám názor, prečo ste to nepodporili. A ja teraz v mene týchto všetkých detí, ktoré toto potrebujú, sa pýtam, ako im pomôžete, keď teraz rozdáte jednorazovo 100 eur každej rodine, aj tým, ktoré to nepotrebujú.
Ďakujem za pozornosť.

Teraz s faktickými poznámkami štyria poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Poslanec Heger ako prvý.

Ďakujem, pani kolegyňa Zimenová, toto je tvoja parketa a ja som rád, že si vystúpila, dodala si práve tie fakty. Ja som hovoril skôr z pohľadu toho rodiča a z pohľadu možno aj tých pocitov tých rodičov. A ty si to podložila veľmi konkrétnymi aj číslami, aj skutočnosťami. A mňa veľmi až zarazilo, práve tá informácia, tým, že sa tomu až tak nevenujem, tak som nevedel, že vlastne je to tretia najväčšia prekážka úspechu vzdelávania, jak som pochopil. To je, to je veľmi vysoké miesto, by som povedal, a o to viac, keď hovoríme o úspechu vzdelávania, pretože my naozaj čelíme tomu, že Slovensko ako malá otvorená ekonomika s ťažkým, ťažkou orientáciou na priemysel potrebuje mať úspešných, vzdelaných ľudí, ak chceme sem pritiahnuť aj, by som povedal, odvetvia s vyššou pridanou hodnotou, bez toho to nepôjde. A keď vidíme, že máme tretiu najväčšiu prekážku, tak zrejme toto je, toto by sa mal hneď každý zamyslieť, ako toto odstrániť, lebo sa nedostaneme potom k tým odvetviam s vyššou pridanou hodnotou, pretože nebudeme mať pracovnú silu, ktorá by dokázala toto, tieto odvetvia napĺňať. Takže toto je naozaj veľmi alarmujúce. A aj samotná skutočnosť, že koľko tu máme ľudí, ktorí sú na hranici chudoby, je to rádovo cez pol milióna ľudí, takže toto sú vážne skutočnosti, a preto je vidieť, že ten systém tu nefunguje, keď tu, keď tu takéto, takéto skupiny ľudí máme a keď takéto prekážky tu máme. A dávať ľuďom naozaj, by som povedal, lepiť oči práve takýmito riešeniami, pekne si to povedala v úvode, že sa starajú o svojich voličov – a hlavne pred voľbami.
Takže vďaka.

Pán poslanec Tomáš.

Pani kolegyňa, vy ste zaradená v klube SaS, aby som neurobil chybu, že, je to tak, ste v klube SaS? Ďakujem pekne. No ešte raz zopakujem, čo som povedal. Za samotné štúdium sa neplatí, dobre? Takže aby ste mi nedávali do úst vety, ktoré som nepovedal. A samozrejme, že štúdium ako také prináša ďalšie náklady so sebou a s tými nákladmi my tým deťom a rodičom pomáhame. Po-má-ha-me dl-ho-do-bo, pani poslankyňa. Nejde o žiadnu predvolebnú kortešačku, my to robíme konzistentne, kontinuálne počas celého volebného obdobia. Ešte v minulom volebnom období sme prijali 30, tridsať sociálnych opatrení, takže žiadna predvolebná kampaň.
A chcem vám opäť zopakovať, obedy zadarmo, príspevky na lyžiarske kurzy a na školy v prírode, vlaky zadarmo, toto ide strana, v ktorej klube ste, zrušiť. Čiže zatiaľ čo my sa staráme; pani poslankyňa, neskáčte mi do reči, ja som vám neskákal... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, ja vás poprosím, máte možnosť reagovať normálne.

Tomáš, Erik, poslanec NR SR
Zatiaľ čo, zatiaľ čo my sa staráme, opakujem, tak strana, ktorá vás zastrešuje, ide všetky tieto veci, ktoré týmto deťom dávame, zrušiť. To povedal líder SaS. A opäť to cítim ako takú kritiku pre kritiku, ako aj pán Heger tu predvádza, pretože on sa už rozpráva s tými žiakmi na základnej škole o obedoch zadarmo, pritom na základných školách ešte obedy zadarmo nie sú, budú až od 1. septembra. Fakty, pán Heger!
A ďalšia vec, že kvalitu jedla by, o kvalitu jedla by sa mal štát na tých školách starať; pán Heger, samosprávy sú zriaďovateľmi škôl, čiže... (Reakcie z pléna. Vstup predsedajúceho.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Zimenová, ja vás poprosím.

Tomáš, Erik, poslanec NR SR
Ja som len nadviazal tú kritiku, na kritiku som naviazal. Pán Dostál, vy to robíte pravidelne. Už končím, viem, že sa vám to nepáči, končím, toľko som chcel povedať.

Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Číž.

Ďakujem pekne. No, ja zhruba rovnako v tomto duchu, pani kolegyňa. Ja, samozrejme, som rád počúval tú veľmi zaujímavú snahu, aby teda sme naozaj pomohli potrebným, núdznym rodinám, tomu všetkému, pričom naozaj; no, viete, nepochybne, áno a mrzí ma, že v danom prípade nemôže byť tá pomoc vyššia alebo že má svoje limity. Len reprezentujete klub, ktorého základnou tézou je menej štátu, menej práva, žiadne prerozdeľovacie procesy, treba ich prudko meniť, treba znižovať dane, to znamená, že návrh SaS-u, pokiaľ je v súčasnom programe, je 15 %. Na druhej strane je tu celá zložka návrhov zákonov, ktorými navrhujete, čo všetko štát by mal zabezpečovať z toho štátneho, štátneho rozpočtu. Veď necítime tam ten zásadný protimluv?
Politológia pracuje s takým tým fenoménom ako, ktoré zneužívajú pravicové strany, hovorí sa to kritika pravicových strán zľava. Pravicové strany ľavicové kritizujú, nedostatok, a ony, keď prídu k moci, ony neviem čo všetko urobia, pričom ako najčastejšie vo vedomí ľudí po tom, aká spúšť sociálna zostala po vládach pravicových na Slovensku, tak to ešte to, to, to jedno čo, čo pomáha.
A čo potom iné je vlastne vaše vystúpenie ako politická kortešačka, len v obrátenom garde, pani kolegyňa? V obrátenom garde. Každá sociálna pomoc sa dá označiť predsa takýmto, takýmto výrazom, ako to robíte. A rovnako, samozrejme, aj rozumiem, že ako politický súper hľadáte prostriedok, aby ste priaznivé účinky dopadov sociálnej pomoci nejakým spôsobom atakovala, minimalizovala a spochybňovala a podobne. Ale pokiaľ pôjde o serióznu diskusiu na túto tému, pani kolegyňa, ja vás ubezpečujem, že som presvedčený, že v SMER-e, pokiaľ pôjde o seriózny návrh na spoluprácu, partnerov nájdete.

Pán poslanec Kondrót.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Vážená pani kolegyňa a ďakujem pekne za vaše vystúpenie. S tým, čo ste povedali a čo ste zosumarizovali, sa dá skutočne v mnohých veciach súhlasiť, lebo ste pomenovali problémy, s ktorými sa boríme a ktoré sa riešia. A riešia sa raz podľa niekoho dobre, niekoho zle. To je v poriadku. Takisto ste pospomínali, čo všetko dobrého ste zatiaľ sa pokúsili spraviť a presadiť vy, určite z toho mnohé veci sú dobré. Ja len chcem upriamiť pozornosť na takú technikáliu.
Toto je návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že každý prváčik dostane 100 euro. Čiže podľa § 32 rokovacieho poriadku by sme sa mali držať témy. Napádajme 100 euro a prečo nie 50 a prečo nie 200, môžete napádať, či všetkým deťom bez rozmyslu alebo niekde dáme nejakú hranicu, kto to bude zisťovať, môžete sa dotýkať dopadu na štátny rozpočet a podobne. V každom prípade sa treba držať témy. Takže veľmi pekne prosím a apelujem aj na ostatných rečníkov, držme sa témy predkladaného zákona. Nezačínajme od kruhoústnic a neriešme všetko zlé za posledných 10 rokov alebo dobré.
A takisto si dovolím poprosiť aj pána predsedajúceho, aby tento § 32 strážil. Ďakujem pekne.