46. schôdza

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Písomne sa k tejto téme neprihlásil nikto. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásili sa pán poslanec Galek a pán poslanec Mojš.
Pán poslanec Galek, nech sa páči, máte slovo. (Rozhovor poslanca Galeka s poslancom Mojšom.) Poprosím vás vymeniť poradie. Dohodli sa páni.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, chcel by som k predmetnému návrhu zákona predložiť pozmeňujúci návrh. Tento návrh sleduje také dva body ako základné: Prvý, sledujeme zabezpečenie procesnej efektivity v konaní o vydaní súhlasu na skúšobnú prevádzku, lebo podľa navrhovaného znenia je vydanie súhlasu na skúšobnú prevádzku možné vydať až po posúdení správy o vyhodnotení uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky. Správu o vyhodnotení uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky tak v záujme zefektívnenia a hospodárnosti procesných krokov konania nebude nutné dokladať už pri podaní písomnej žiadosti o vydanie súhlasu na skúšobnú prevádzku.
Druhá taká závažná vec, ktorá rieši predkladaný návrh zákona, je to reakcia na súčasnú bezpečnostnú a geopolitickú situáciu v čase zvýšenia rizika teroristických hrozieb z dôvodu eliminácie týchto rizík vyplývajúcich zo záujmov rôznych teroristických skupín a jednotlivcov, ktorých aktivita je nepredvídateľná a môže byť namierená voči objektom osobitnej dôležitosti a ďalším dôležitým objektom. Projektová dokumentácia týchto objektov najmä vo forme výkresov a ostatných detailných dokumentov obsahuje vysoko citlivé informácie, ktoré sú pri zneužití nepovolanými osobami spôsobilé napomôcť naplánovaniu alebo vykonaniu činností s cieľom spôsobiť ich narušenie alebo zničenie a tým nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť verejnosti a spôsobiť ekonomickú a ekologickú škodu. Aby sa takémuto riziku čo najviac predišlo, v záujme ochrany širokej verejnosti nielen v Slovenskej republike, ale aj v okolitých krajinách je potrebné doterajšiu právnu úpravu obohatiť o zákaz sprístupňovať stavebnú dokumentáciu, hlavne stavebné objekty.
A teraz samotný pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Mojša k predmetnému návrhu zákona. Na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Puciho a Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, tlač 1372:
1. V čl. I sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"6. V § 19 ods. 6 sa slová "doloženej správou" nahrádzajú slovami "a po posúdení správy"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. Čl. II sa dopĺňa bodom 5, ktorý znie:
"5. Doterajší text § 133 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
"(2) Pri stavbách objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov sa dokumentácia potrebná k stavebnému konaniu nezverejňuje, nesprístupňuje a ani sa neumožňuje do tejto dokumentácie nazerať a robiť si z nej výpisy."."
Ďakujem.

Pán poslanec Galek, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vidím tu ešte pána Blanára, tak ešte iba doplním to, čo on naznačil, že som vypúlil oči, keď Edo Heger vravel o tom, že ďalší bod sa bude týkať zvýšených cien energií, ktoré má na starosti alebo na svedomí aj strana SMER, aj vláda. V ďalšom bode. Ale tento bod je vyslovene o, atómový zákon o Mochovciach, kde tie ceny sú naozaj kreované na základe trhu. Pretože atómová elektráreň je štandardným producentom, ktorý bude vyrábať tú elektrinu na ten trh. Ale, samozrejme, to, čo Edo povedal, tak to, samozrejme, platí, ale netýka sa tohto zákona.
Ako som už povedal, tento samotný atómový zákon týka sa dostavby Mochoviec. Mochovce mali byť hotové v roku 2012. Mali stáť 2,8 miliardy eur. Už som to hovoril aj posledne, dnes sme na tom dvojnásobku rozpočtu, dvojnásobne dlho nám trvá aj ten čas tej dostavby. Pán Kondrót ma za to vždycky kritizuje, ale neodpustím si opäť trocha tej politiky, pretože naozaj ten hlavný zodpovedný je v tomto prípade za tento stav práve Robert Fico, ktorý tých Talianov bez akejkoľvek skúsenosti s výstavbou jadrových elektrární do Mochoviec, do ich dostavby jednoducho dotlačil. Ja som ho už aj vtedy vyzýval, nech nám teda príde niektoré tie okolnosti vysvetliť aj v súvislosti s týmto zákonom, pretože on by mal byť prvý, ktorý sa bude za tento zákon stavať, aby naozaj už k ďalším tým naťahovačkám nedošlo. Nebol tu na prvom čítaní. Nebol ani na výbore a, bohužiaľ, nevidím ho ani dnes tu v sále. Ale nevadí, myslím si, že poradíme si aj bez neho, pretože tie Mochovce my dnes potrebujeme.
My ich potrebujeme, ale nie kvôli tomu, že my by sme potrebovali tú elektrinu z tých Mochoviec, pretože tá elektrina, to je jednoducho komodita. A komodita, ktorú si vieme nakúpiť na trhu, komodita, ktorú si vieme vyrobiť aj kľudne iným spôsobom. Samozrejme, otázka je, za akú cenu či už vyrobiť, alebo nakúpiť. V tomto prípade pokiaľ sa tie Mochovce dostavajú, budeme mať pomerne takú tú komfortnú situáciu, kedy budeme vedieť pokrývať našu spotrebu, myslím, že na 108 percent. Jednoducho budeme viacej vyrábať, ako bude spotreba Slovenska, teda budeme môcť exportovať, resp. budú to môcť robiť tie Slovenské elektrárne, kde má Slovenská republika jednu tretinu.
Ale dostavba tejto elektrárne je dôležitá ešte z jedného, z jedného dôvodu. A to kvôli tomu, že všetok, všetok majetok Slovenských elektrární je kvôli dostavbe elektrární Mochovce kompletne založený. A pokiaľ nebudú obidva bloky tejto elektrárne do dvoch rokov v prevádzke, tak my sa s naším 34-percentným podielom buď môžme rozlúčiť, pretože nám naňho siahnu veritelia, alebo si ho budeme musieť za veľmi draho vykupovať naspäť.
A tu sa dostávam k tomu samotnému zákonu.
Tak ako to bolo posledne prezentované a tak aj, ako to aj dnes odprezentoval pán Kondrót, tak ako som ja tento zákon nazval, ide o zákon an-ti-ob-štruk-čný. Antiobštrukčný, teraz som to dal na Harabina, ale naozaj an-ti-ob-štruk-čný. Toto je veľmi dôležité si uvedomiť, pretože v súvislosti s povoľovacím procesom nás zrejme čaká veľmi veľa obštrukcií. Ale nie, my by sme sa im nemali brániť kvôli tomu, že niekto nám z tohto pohľadu nevyhovuje. My by sme sa im mali naozaj brániť z toho pohľadu, že mnohé z tých obštrukcií sú svojím spôsobom neo-dô-vod-ne-né. No a tento zákon, práve naopak, má aj určité prvky, kde zavádza omnoho väčšiu transparentnosť, ako je to aj v tej súčasnej dikcii toho zákona, a to je napríklad ten prístup k informáciám, ktorý budú mať nielen tí samotní účastníci konania. A preto veľmi paradoxne na mňa zapôsobil práve ten pozmeňovák pána Mojša, ktorý bol predložený, podľa ktorého ideme zakazovať, to je ten bod dva, zakazovať to nahliadanie do tej dokumentácie potrebnej k tomu stavebnému konaniu.
Ja si dovolím zacitovať z toho bodu dva: "Pri stavbách objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov sa dokumentácia potrebná k stavebnému konaniu nezverejňuje, nesprístupňuje a ani sa neumožňuje do tejto komunikácie nazerať a robiť si z nej výpisy." Ale my pritom už v samotnom stavebnom zákone, v tom súčasnom znení, v tom § 133 máme možnosť, že nemusíme sprístupňovať informácie, ak je ohrozené štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo. Teraz tam akurát dopĺňame stavby tej osobitnej dôležitosti, pri ktorých sa to nebude zverejňovať vôbec. Ale ja sa pýtam, či nám nestačí naozaj využiť už tú súčasnú dikciu zákona a nie takýmto spôsobom obmedzovať nejaký ďalší prístup k tej dokumentácii, ktorá je riešená v rámci toho, v rámci toho konania. (Reakcia navrhovateľa.)
Áno, ale upozorním na jednu vec. Pretože právo na informácie je základné právo, ktoré vyplýva aj zo samotnej ústavy, a vylúčiť ho iba na základe nejakej informácie možno iba pri ochrane štátneho alebo iného tajomstva. A vždy je potrebné posudzovať každú tú jednu konkrétnu informáciu individuálne, a teda či takéto tajomstvo do toho spadá alebo nie. A povedať iba tak nejak plošne, že pri nejakých objektoch sa nič nezverejňuje, bude podľa mňa v rozpore s týmto ústavným právom a zavedie nebezpečný precedens.
A teraz možno to, čoho sa ja najviacej obávam, pretože v rámci stavebného konania sa predkladajú aj dokumenty, ktoré sa týkajú životného prostredia alebo zdravia ľudí. A práve právo na informácie ohľadom životného prostredia je garantované aj európskym právom. Takže čo teraz? Ideme vstupovať do nejakých ďalších nekonečných sporov? Pretože ja si myslím, že toto nám reálne hrozí, pokiaľ prijmeme takýto pozmeňovák. A nakoniec to aj tak budeme musieť zverejniť a ešte aj kvôli tomu dostaneme pokutu. Čiže z môjho pohľadu, tak ako sme tento zákon predtým podporili, tak tento pozmeňovák, tento pozmeňovák ten zákon iba zhoršuje. A minimálne u mňa z mojej strany tú podporu nemá.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Chcem sa opýtať pána navrhovateľa: Vystúpite v záverečnom slove? Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Reakcia spravodajcu.)
Nech sa páči, môžte oznámiť hlasovanie.

Hlasovať o tomto zákone budeme v utorok o jedenástej.

Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

návrhu poslancov Jaroslava Bašku, Dušana Bublavého a Milana Panáčka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má tlač 1379 a informácia výborov má tlač 1379a.
Poprosím pána poslanca Bublavého, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka.
Cieľom tejto novely zákona č. 254/1998 o verejných prácach je úprava limitov uvádzaných v slovenských korunách na menu euro a zároveň zreálnenie ich výšky, ktorá nebola upravovaná za posledných 20 rokov, a teda už nezodpovedá aktuálnym ekonomickým a cenovým parametrom. Zároveň sa umožňuje vykonať štátnu expertízu do momentu začatia verejného obstarávania.
Toľko na úvod. Poprosím o podporu tohto zákona.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Kondrótovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Podávam informáciu o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku, Dušana Bublavého a Milana Panáčka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1791 zo 14. mája 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku, Dušana Bublavého a Milana Panáčka na vydanie predmetného zákona prerokovali a odporúčali schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 639 z 11. júna 2019, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 421 z 13. júna 2019 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 227 z 13. júna 2019. Výbor pre hospodárske záležitosti neprijal k predmetnému návrhu zákona uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto informácie vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval výbor pre hospodárske záležitosti na 84. schôdzi dňa 18. júna 2019. Spoločná správa ani stanovisko gestorského výboru neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru odporučiť Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť ani návrh spoločnej správy nezískali súhlas potrebnej väčšiny.
Predsedníčka výboru ma zároveň určila za spoločného spravodajcu, aby som predložil predmetnú informáciu a navrhol ďalší postup. Pri hlasovaní o návrhu zákona budem navrhovať hlasovať o všetkých troch bodoch z informácie výboru spoločne a navrhujem hlasovanie na utorok 25. 6. o 11.00 hodine.
Ďakujem, skončil som.