46. schôdza

Vážený pán predseda, ctená snemovňa, na úvod ešte sa vrátim k tomu, čo teraz hovorila pani Kaščáková, kolegyňa, pretože sama sa pritom usmievala. Viete, mne to pripadalo, tá argumentácia, čo ste povedali, ako, ako sa snažili argumentovať normalizátori v 70. rokoch, keď chceli presvedčiť všetkých, že tu nešlo o okupáciu, ale že tu išlo o internacionálnu pomoc. A teraz mi napadá v tej súvislosti s vaším návrhom, že tu máme ďalší -izmus a že to je precisizmus alebo niečo podobné, lebo vy sa snažíte precizovať vlastne to, čo je údajne nejakým spôsobom zlé.
A keď som ja počúval vystúpenia hlavne predkladateľov, mal som pocit z tých vystúpení, že keď vyjdem von z tejto sály, že na Slovensku sa niečo hrozné deje, že tu v skutočnosti je problém pri používaní jazyka národnostných menšín, že tí ľudia sa nemôžu v krčmách rozprávať, že ľudia nemôžu ani v električkách si povedať szio alebo niečo podobne, hocičo iné. (Reakcia z pléna.) Pretože tento zákon... Szia. Že, že tento zákon to všetko vlastne zakazuje. Ale to predsa nie je pravda.
A ja mám taký pocit, že, že toto ani v podstate strana SaS nechcela, že to priniesli do toho dvaja ľudia, ktorí sa na chrbte SaS vyviezli do tohto parlamentu pod hlavičkou OKS, a tí sa snažia teraz pokračovať v téme, ktorú umelo stále nafukujú.
A poviem príklad. Ako sám pán Dostál tu, keď stál, povedal, že ja som navodil jednu atmosféru tak a tak a potom som sa išiel udať. To je azda jediný príklad, ktorý v podstate asi sa našiel.
Lebo potom bola argumentácia, že v podstate samotné sankcie sú úplne zlé. Veď prečo by sme mali sankcionovať? A ja som mal normálne pocit, hneď som listoval v rozpočte štátnom, že kde nájdem pokuty za porušenie jazykového zákona, našiel som tam takmer nulu, ako keby z pokút pri udeľovaní porušovania jazyka štátneho sa naplňoval štátny rozpočet tak vrchovato, že to musíme akútne riešiť. Azda tomu nikto neverí, prosím vás pekne.
Takže poďme teda postupne, kto, čo vlastne predkladatelia uviedli vo svojom návrhu. Uvádzajú tam správne citáciu z Ústavy Slovenskej republiky, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk. Správne. Ale potom začnú polemizovať s druhou časťou článku 6, že používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanovuje zákon, a to je zákon o používaní štátneho jazyka, ale v každom prípade, národnostných menšín (reakcia z pléna), čiže upravenia - to som práve chcel povedať teraz, keď ste mi do toho skočili -, že zároveň sa nepíše v tom druhom článku, že ustanovuje ten zákon, ako sa nemá používať štátny jazyk. Veď to azda nie. Ale podľa toho, čo bolo povedané v rozprave, tak pán Dostál povedal, že my nenavrhujeme obmedziť používanie štátneho jazyka, my navrhujeme vypustiť.
Nuž, dámy a páni, ak teda rozumiem obsahu týchto dvoch slov, tak to je diametrálny rozdiel. Vypustiť znamená vôbec to tam nemať. Obmedziť, že ho trošičku nejakým spôsobom obmedzím, bude sa používať, ale vypustiť, že ho vôbec tam nebudem mať. Čiže tu sa pán Dostál krásne prihlásil k tomu, o čo mu ide.
A povedal ešte niečo ďalšie, keď polemizoval s pani kolegyňou tuším Sárközy alebo s niekým ďalším, ktorí tam diskutovali, že, a pevne verí, že tak, ako sa v roku 2014 k novele, ktorú predkladal tuším pán poslanec Osuský, prihlásili poslanci za MOST - HÍD, že rovnako sa prihlásia aj teraz. Čiže cítite jednoznačne, že o čo tu ide? Tu je záujem predovšetkým vytvárať napätie, neustále vytvárať napätie v spoločnosti, kde vládne normálny zmier. Kde Slovenská republika môže byť príkladom, ako spolunažíva štátotvorný národ s národmi, ktoré sú menšinové. (Potlesk.) My môžeme byť príkladom pre ostatných v Európe a všade inde, akým spôsobom my dokážeme spolunažívať, vytvárať si tento priestor... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pán poslanec, nerád, budem vás musieť prerušiť, keďže sú aj výbory, už je dvanásť hodín a pokračujeme o štrnástej hodine. Snažil som sa.

Blanár, Juraj, poslanec NR SR
Samozrejme, rešpektujem, pán predseda. Budem pokračovať.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Dobre. Takže pokračujeme o štrnástej hodine.

(Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa odhlasovanej zmeny programu sme mali teraz rokovať v druhom čítaní o návrhu poslancov Jarjabka, Číža na vydanie tlačového zákona (tlač 1290), chcem vás informovať, že poslanec Dušan Jarjabek v mene troch poslaneckých klubov za stranu SMER - SD, MOST - HÍD a Slovenskú národnú stranu požiadal o vypustenie tohto bodu zo schváleného programu tejto schôdze a jeho zaradenie do návrhu programu septembrovej schôdze, je to bod 54.
Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Osuského, Dostála, Zimenovej a Kaščákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 270/95 Z. z. o štátnom jazyku (tlač 1542).
Prosím poslanca Petra Osuského, aby zaujal svoje miesto. (Reakcie z pléna.) A nech sa páči, nech sa páči, pána poslanca Kolesára tu vidím a pán poslanec Blanár neukončil svoje dopoludňajšie vystúpenie, nech sa páči, dávam mu slovo. Pán poslanec, ste spokojný?
Nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského, Ondreja Dostála, Zuzany Zimenovej a Renáty Kaščákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 1542.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Takže svoju prvú časť vystúpenia som ukončil tým, že keď som počúval vystúpenia k tomuto návrhu zákona od predkladateľov, tak som mal naozaj pocit, ako keby na Slovensku bola absolútna katastrofa pri používaní štátneho jazyka a používaní jazyka národnostných menšín, tak ako je to zadeklarované v Ústave Slovenskej republiky, a definoval som to.
A zároveň som povedal, a znova to chcem zopakovať, Slovenská republika podľa môjho názoru, a určite budete so mnou súhlasiť, je jedna z krajín, ktorá môže byť príkladom pre ostatné krajiny, ktoré majú aj národnostné menšiny, z hľadiska komunikácie, používania ich jazyka materinského, ale aj mnoho iných štandardov a možno, by som aj povedal, nadštandardov, ktoré dnes, si myslím, že národnostné menšiny majú. A to si myslím, že je absolútne správne. A z toho dôvodu nie celkom rozumiem, prečo predkladatelia prichádzajú s takýmto návrhom, keď tu nie je žiadny problém, ale budem sa snažiť k tomu nejako prepracovať a budem aj reagovať na vystúpenie predovšetkým predkladateľov.
Takže povedal som k ústave, hlavne k tomu druhému článku o používaní iných jazykov, než jazyka v úradnom styku ustanoví iný zákon. Tam nie je napísané, že by sme mali teraz mať zákon, ktorý práve povie, že nemá tam byť slovenský jazyk nijakým spôsobom zadefinovaný, tak ako to dneska navrhujú predkladatelia, ktorí dokonca hovoria vypustiť. A teraz sa dostanem k tým jednotlivým bodom a budem sa snažiť pochopiť tú filozofiu predkladateľov.
Prvý bod. Navrhujú vypustiť ustanovenie, podľa ktorého má štátny jazyk prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Podľa ich názoru ide o čisto deklaratórne ustanovenie, ktoré nemá reálny význam. Toto je argumentácia.
Pôjdem k druhému bodu. Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorého je akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami neprípustný. Ide čisto o deklaratívne ustanovenie, ktorá nemá reálny vplyv.
Nuž, potom si kladiem otázku, ak je to deklaratórne a nemá to na nič vplyv, prečo predkladatelia to chcú teraz vypúšťať? Zrazu. Ak by som prijal trošičku ich filozofiu, tak by som to chápal, že to v podstate nikomu ani neubližuje a nikomu to nepomáha, je to tam zadefinované, ale musíme to odtiaľ dostať preč. Pretože teraz to precizujeme.
Pod rúškom precizovania sa vyhadzujú akože deklaratórne veci, ktoré nikomu absolútne nevadia, ale pod týmto rúškom je potrebné zmeniť iné dôležité veci, ktoré sú v tom zákone. A toto je asi tá podstata, prečo je tu ten zákon.
V treťom bode sa navrhuje vypustiť ustanovenie, podľa ktorého sa v štátnom jazyku vedie agenda cirkví a náboženských spoločností určená pre verejnosť. Nie je nevyhnutné zákonom prikazovať cirkvám a náboženským spoločenstvám, v akom jazyku majú komunikovať s verejnosťou.
A sme doma. Teraz prichádzame ku koreňu veci. Toto boli len tie deklaratórne, ktoré v podstate nemajú tam význam, ale toto sú tie dôležité veci. Čiže doteraz bol nejaký problém? Cítili ste, že by cirkvi sa nejakým spôsobom stavali a nejakým spôsobom dožadovali, že chcú komunikovať nejakým iným spôsobom, ako doposiaľ je nadefinované v zákone? Ja teda som to nezachytil. Napriek tomu navrhovatelia cítia, že je to potrebné urobiť.
V štvrtom bode navrhujú vypustiť ustanovenie, podľa ktorého prípadne inojazyčné znenie kroník obcí musí byť obsahovo totožné so znením v štátnom jazyku.
Prečo zrazu je to takéto, takýto návrh? To azda niekomu vadí, že aby tu bolo jasne zadefinované, dobre, tak v inom jazyku sa napíše kronika, ale je paralelne aj v slovenskom, v štátnom jazyku. Aby mali k tomu prístup nielen pár, možno tisíc ľudí, ale celý národ alebo vôbec celé Slovensko, to znamená, že bez toho, aby potrebovali nejaké tlmočenie, hocikedy mohli prísť a prečítať si to, veď to je len pre prospech aj samotných menšín. Aby sa mohli navzájom v tej diverzite jazykovej aj obohacovať. Ja nevidím v tom absolútne problém, ale kolegovia majú.
Navrhuje sa doplniť možnosť používania iných jazykov pri označovaní obcí a ich častí ulíc.
No tak teda to už teraz, toto sú tie meritórne veci, ktoré dneska potrebujeme meniť? Lebo všetci teraz žiadajú, aby sme to uvoľnili. No ja si myslím, že tak ako je to dnes zadefinované, nie je žiaden problém. Je to zrozumiteľné pre každého a vie sa orientovať na Slovensku.
V šiestom bode navrhuje sa zmeniť úprava ustanovenia o vedení pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie na školách s vyučovacím jazykom menšín.
Nuž takže tu takisto pán Dostál sa vyjadril, že máme obrátiť to, že dnes sa musí všetko robiť v slovenskom jazyku a zaznamenávať a iba tie veci, ktoré zadefinuje ministerstvo, že môžu byť len v jazyku národnostných menšín. Keď sa obráti celé toto poradie, ako sa budeme vedieť orientovať aj my poslanci, ktorí budeme chcieť vedieť nejaké veci, veď predsa máme nejakú kontrolnú činnosť. Ale aj všetci tí, ktorí na školských inšpekciách a tak ďalej to používajú. A teraz, ešte raz, vôbec si nemyslím, že je to potrebné, pretože dnes to funguje.
V siedmom bode navrhuje sa vypustiť celý § 5, ktorý ustanovuje používanie štátneho jazyka v niektorých oblastiach verejného styku. Konkrétne ide o elektronické médiá, miestny rozhlas a iné technické zariadenia a tak ďalej atď.
K tomuto už bolo naozaj povedané veľa, avšak je potrebné povedať, že toto ustanovenie rovnako nespôsobuje žiadne problémy. A ja si nepamätám, že by bola uložená nejaká pokuta v tejto veci, že niekto takéto niečo porušuje. Ale predovšetkým je dôležité, aby tá informácia zaznela aj v štátnom jazyku. A vôbec nie je problém, aby zaznela aj v tom inom jazyku. A ja si myslím, že je dobrá, a som presvedčený, že aj tí, ktorí usporadúvajú tieto podujatia, ako národnostné menšiny budú rady, keď sa ho budú môcť zúčastniť aj občania alebo ľudia Slováci, ktorí hovoria len po slovensky. Veď to predsa obohacuje nás všetkých, ktorí tu žijeme.
V ôsmom bode navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorých sa komunikácia medzi personálom v zdravotníckom zariadení a sociálnych služieb a ich pacientmi alebo klientmi vedie spravidla v štátnom jazyku.
Bol tu prednesený taký príklad od pána Dostála, tuším, že keď kamaráti jeden Slovák, druhý Maďar a ten Slovák vie aj po maďarsky, čiže bežne sa stretnú a debatujú po maďarsky, a teraz sa stretnú v nemocnici, tak prečo by nemohli hovoriť po maďarsky? No veď ale toto azda nie je problém? Kde predsa nie žalobca, nie je ani sudca, prepánajána! Ale inú dôležitú situáciu už nenačrtol. Čo keď bude pacient, ktorý hovorí len po slovensky, a príde lekár, ktorý bude hovoriť len po maďarsky? A teraz nechcem ani len po maďarsky, ale bude len po rusínsky povedzme a nebude mu pacient vôbec rozumieť, alebo po rómsky. Tak tento zákon mu umožňuje, že on chce, aby to bolo v slovenčine. A čo je na tom zlého? Azda nikto nebude napádať, keď bude aj ten pacient ovládať rómčinu, že budú debatovať, lebo ide o to, aby sa dorozumeli. Ale predsa vizita, záznamy a takéto veci, to je hľadanie chyby a nedostatkov, ktoré sú tam neni.
V deviatom navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorého všetky nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti sa zavádzajú, uvádzajú v štátnom jazyku.
Nebudem už pokračovať ďalej, lebo v podstate každá táto vec vôbec nemá žiadne opodstatnenie, aby sa vypúšťala.
Ale pôjdem k tým vyjadreniam predkladateľa.
Pán Dostál, alebo začnem pánom Osuským, lebo ten začal.
V školách obrátiť poradie slovenský jazyk a jazyk menšiny. Myslím si, že to nie je dôvod, vysvetlil som, prečo to je tak. Argumentuje, že kodifikácia, ktorá sa uvádza, je absolútne zbytočná, nepodstatná. No tak ju tam nechajte. Prečo ju musíte odtiaľ vyhadzovať? Ale ja si nemyslím, že zákonodarcovia tú kodifikáciu tam dali len tak zbytočne.
Ale čo bolo zaujímavé pri vystúpení pána Osuského, že zrazu mainstreamové médiá si dovolili nebodaj sa postaviť proti tomuto jazyku. Tie mainstreamové médiá, ktoré neustále aj pán Osuský používa pri tom, keď kritizuje túto vládu alebo našu stranu. To je ten, ktorý sa vždy spolieha na mainstreamové médiá, ktoré majú pravdu zaručene a tak ďalej atď., a dneska ich zrazu kritizuje. Tak sa to vracia.
Ponechať všetko tak, aby subjekty, ktoré niečo vykonávajú, aby si to upravili samy ako chcú. Áno, to je presne ten liberálny prístup, ktorý presadzujú liberálni poslanci. Ja si nemyslím, že je to tak, pretože je to v duchu takého, že však robte si, čo chcete, my aj tak štát nepotrebujeme, potrebujeme ho úplne zúžiť. Ale keď už je zle, tak potom je ten štát zodpovedný, potom je ten štát, ktorý bude všetko sanovať, pretože jednoducho niečo zlyhalo.
No a to najlepšie vyjadrenie, ktoré povedal, bolo, že navrhuje vypustiť slovenský jazyk, a to už som hovoril, nie obmedziť. Vypustiť znamená, že úplne vypustiť. Obmedziť, že tam ostane nejakým spôsobom. Čiže to je jasný dôvod, prečo to predkladali.
Máme podľa pána Dostála dôverovať v ľudský rozum a mať úctu k menšinám. Inými slovami, ako keby povedal, že my všetci, čo sme iného názoru, nemáme úctu k menšinám a nemáme ľudský rozum alebo niečo podobné.
To sú také manipulatívne vyjadrenia, ktoré sa absolútne nezakladajú na pravde, ale je to typická liberálna agenda, ako rozoštvávať ľudí. Nič iné. Len rozoštvávať, rozoštvávať a prinášať zákon o slovenskom jazyku. Nuž, prepáčte, ale úctu máme aj k menšinovému, každému menšinovému jazyku, ale ja by som očakával, aby oni mali úctu aj k štátnemu jazyku slovenskému. Predpokladám, že ho majú, len nevyjadrujú to dostatočne.
Áno a prečo to predkladajú? To už som aj povedal, že je to vyjadrené v tom, čo povedal pán Dostál, keď spomínal, že pán Osuský už tu mal ten zákon v roku 2014 a že zaň hlasovali aj poslanci z MOST-a - HÍD. Čiže predpokladá, že poslanci z MOST-a - HÍD opäť zaň zahlasujú. Čiže ja v tom vidím účelovosť, teraz vrážať klin do koalície, lebo MOST - HÍD je tam, ktorý môže potenciálne zahlasovať za tento zákon. Ale nemyslím si, že je tam úprimná snaha niečo naozaj riešiť.
A pani Zimenová hovorila, že na Slovensku po slovensky, také vyjadrenia, lebo jedna krajina, jeden jazyk. Pred tým, ako to ona povedala, ja som nepočul, že by niekto takéto vyjadrenie tu v tomto parlamente mal. Čiže oni si naočkujú niečo, čo akože sa tu hovorí a vytvára sa tu nejaký dojem, a potom to komentujú, že je to je zlé. Toto nie je ten prístup, ako korektne pristupovať k takýmto citlivým veciam.
Ten, kto chráni štátny jazyk alebo materinský jazyk, v tomto prípade štátny jazyk, ide do nacionalistického blúznenia, toto povedala pani poslankyňa Zimenová. Toto je vytváranie nejakej súdržnosti? Toto je vytváranie nejakého spoludobrého nažívania? Lebo všetci tí, ktorí majú iný názor, tak sú nacionalistickí blúznitelia? To ma prekvapilo od pani Zimenovej.
A ešte tu máme, že mäkká regulácia, sú za to, aby bola mäkká regulácia, a ešte dala otázku, toto sa, po tom, ako všetko povedala, toto sa tu v posledných rokoch na Slovensku deje.
Nuž, pani Zimenová, nie je tu síce, ja sa chcem spýtať, čo sa na tom Slovensku tu také strašné deje? Povedzte mi, čo sa tu také strašné deje, keď ste vy tu položili takúto dôležitú otázku, priam principiálnu, toto sa tu na tom Slovensku dnes deje.
No a o sankciách som hovoril, ale chcem to povedať ešte aj teraz na záver. Viete, vyberať z toho, že sankcie sú zlé. Každý zákon by mal mať nejaké sankcie. A ja si myslím, že sa používajú rozumne. Nie pri takých prípadoch, ako sám poslanec Dostál si namodeluje a potom sa ide udať. Pretože on chce len rozoštvávať, nič iné, mám taký pocit.
Ja si myslím, že tento zákon jednoducho je nepotrebný. Hovoria o tom aj lingvisti, ktorí sa vyjadrujú. Máme tu iné problémy, ktoré je potrebné riešiť, a nie takýto zákon.
Čiže z tohto pohľadu chcem povedať, že za stranu SMER my tento návrh nepodporíme.
A zároveň chcem predložiť aj procedurálny návrh, pán spravodajca, keby ste si zaznamenali procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, že o tomto zákone už nebudeme ďalej rokovať.
Ďakujem veľmi pekne za vypočutie. A ešte raz, my tento návrh nepodporíme.

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pardon, pardon, s faktickými poznámkami sedem poslancov. (Reakcie z pléna.) Takže máme tam tri procedurálne, tak skúsme... Počkám... (Reakcie z pléna.) Dobre. To znamená, tí, čo sú P-čka, tak to sú rozprava. Poprosím vás, vymažte sa všetci a prihlásime sa znova, no. Takže s faktickými poznámkami štyria poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Mizík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Spomenuli ste rúško precizovania. No pod týmto rúškom precizovania je niečo iné. Viem, čo iné to je. Áno, je to salámová metóda v podaní predstaviteľov tejto strany. Všetko slovenské je im cudzie, všetko, čo zaváňa slovenskou človečinou, je pre nich ako pre býka v koride červené súkno, ako pre čerta kríž a svätená voda.
Zvlášť páni Dostál a Osuský, žiaľ, tu nie sú, nemôžu si to vypočuť, zarytí čechoslovakisti, obdivovatelia Masaryka a Beneša, tvrdých to ničiteľov slovenského jazyka a slovenského národa, neustále predkladajú rôzne návrhy, ktoré nie sú prospešné ani pre minoritu, ani pre majoritu.
Tento návrh zákona je rafinovaná provokácia pod rúškom riešenia vymyslených problémov.
Ďakujem za slovo.

Pani poslankyňa Grausová, nech sa páči.

Ďakujem. Pán poslanec Blanár, povedal si, že sa čuduješ týmto predkladateľom, no ja sa vôbec nečudujem, že dávajú takýto zákon. Pretože sú takého založenia.
A okrem toho stále tu padá to na Slovensku po slovensky. Ja sa ešte raz chcem opýtať, takže na Slovensku, keď nie po slovenský, tak ako? Po grónsky alebo v reči svahily? Samozrejme, že na Slovensku po slovensky. Ja na tom nevidím nič zlé.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Kaščáková.

Ja zareagujem zatiaľ iba krátko, potom možno viac v rozprave, lebo pán poslanec Blanár povedal toho veľmi veľa. Možno vysvetlím k tým jednotlivým veciam, ako cirkvi, kroniky, kultúrne podujatia, v rozprave.
Ale vyjadrím sa iba k tomu, že aj jeho prejav bol vlastne typickou ukážkou vlastne toho rozdielneho pohľadu na tento problém aj na ten hodnotový svet, o ktorom hovoril kolega Dostál. Jednoducho na jednej strane je tu, je tu hodnotový svet, ktorý, teda si myslím, že zastávame my a ten je založený na tom zdravom rozume, rešpekte, slobode, a na tom druhom brehu sú rôzne také obavy alebo strach, nejaké inštinkty nacionalistické možno a nejaké predsudky.
Takže myslím si, že my sa nikdy nemôžeme zhodnúť. Je úplne logické, že, že ľudia tohoto razenia tento náš návrh nemôžu podporiť.
Ja len pripomínam, že naozaj je to, je to proste isté dedičstvo mečiarizmu. Pripomínam, že v pôvodnom znení, ako vznikol tento zákon v 90. rokoch, tak naozaj a možno, možno z toho vyplývali tie, tie nejaké pripomienky toho, že na Slovensku po slovensky. Tam niekde proste vznikol tento, tento pocit, že by sme mali dokonca priam zakázať používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku. On to v podstate aj urobil a až zákon v roku ´99 za Dzurindovej vlády toto vlastne zrušil, umožnil používanie jazykov národnostných menšín nielen v úradnom styku, ale aj v iných, v iných oblastiach. Ale naozaj deje sa to prostredníctvom rôznych teda výnimiek. Za Dzurindovej vlády boli vypustené aj pokuty a zase, naopak, za Maďaričovej vlády boli znovu, znovu zavedené. Takže ono to, ono to vlastne preplávalo z tých Mečiarových čias až do súčasnosti.
A naším cieľom naozaj nie je robiť žiadne rozvraty ani, ani nič podobné, z čoho nás tu obviňujete, len dať na pravú mieru proste niečo, čo je tam nadbytočné, pretože zákony majú byť jednoduché a zrozumiteľné.