46. schôdza

Ďakujem pekne, pani kolegyňa, dá sa len súhlasiť s tým, čo ste vravela. Peniaze by naozaj mohli ísť na obnovu kultúrnych pamiatok.
Ja by som ale pri tomto návrhu zákona išiel ešte ďalej. Treba sa napríklad baviť o tom, že zaviedol sa od januára tzv. register vylúčených osôb, to znamená, osoby poberajúce sociálne dávky nesmú chodiť do herní. Ale hádajte, kam sa oni presunuli všetci? Do stávkových kancelárií alebo na internet, ale najmä do stávkových kancelárií, čiže ide najmä o prípady, ktoré poberajú sociálne dávky. Čiže nechcem tu rozoberať, aká je to skupina obyvateľstva.
Ale my sme išli zamedziť ľuďom, ktorí poberajú sociálne dávky, aby mali prístup k hazardu, ale oni sa len presunuli práve do týchto stávkových kancelárií. Čiže je namieste aj debata o tom, rozšíriť tento register aj o stávkové kancelárie.
A pokiaľ ste spomínala rôzne typy, to progresívne zdaňovanie stávkových kancelárií, s tým môžem len súhlasiť. Môj nápad prvotný bol skôr taký, zaviesť dajme tomu daň z výhry vo výške 15 % alebo sa môžme baviť o tom, že online, resp. stávkovanie by sa mohlo zaradiť medzi spotrebné dane, tak ako tabak, cigarety a tak ďalej. Nech je tam uvalená spotrebná daň.
Každoročne stúpa objem peňazí na stávkové hry, na stávkovanie a každoročne sa zvyšujú zisky týmto spoločnostiam. A dnes sa bavíme o obrate rádovo v stovkách miliónov euro. To znamená, tam je dosť peňazí na to, aby sme vedeli časť tých peňazí použiť napríklad na obnovu historických pamiatok. S tým ja plne súhlasím. Tento návrh zákona podporíme.
A ja pravdepodobne v septembri prídem s návrhom zákona, aby sme rozšírili ten register vylúčených osôb a zaviedli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Páči sa mi veľmi ten tón, to zanietenie, ktoré plynulo z prejavu pani poslankyne, a najmä aj to, že spomínala aj projekt Čierne diery, ktoré sú unikátne tým, že sa snažia upozorňovať na tie tiež pamiatky a tiež tých tichých svedkov našej minulosti, ktorí sú vo veľmi zlom stave a veľmi sa rýchlo na ne zabudlo.
Myslím si, že najlepšie je, keď o tom hovoríme na konkrétnych príkladoch. Ako učiteľ som vždy vyučoval na konkrétnom príklade. Tak uvediem jeden konkrétny príklad občianskeho združenia Zemplínsko-užská hradná cesta, ktorá sa stará o hrad nad Vinným, kde, kto tam bol, a odporúčam, aby ste si to išli pozrieť, keď zablúdite do okolia Michaloviec, v okolí Šíravy, aby ste sa prišli pozrieť, koľko práce sa urobilo vďaka nadšeniu dobrovoľníkov s rozpadajúcou sa ruinou, kde, samozrejme, ten stav stále ešte nie je tak, ako by si tí, ktorí sa oňho starajú, vedeli predstaviť. Ale urobil sa obrovský pokrok. Všetko je to práve o tom, že sa vytvorila komunita ľudí, ktorá pracuje na údržbe tohto diela, tejto pamiatky. Sú tam unikátne veci, ktoré títo dobrovoľníci a nadšenci spúšťajú pre návštevníkov hradu. Vysadili vlastný vinohrad, majú tam stredoveký žeriav a pracujú tam ľudia, ktorí inde by nenašli uplatnenie. Často sú to ľudia, ktorí už boli pomaly bezdomovcami a učia sa starovekým remeslám, ktoré potom ukazujú tým návštevníkom. Čiže je tu ďalší aspekt.
Práve investícia do tohto druhu zachovania našej minulosti nám pomáha aj pre našu budúcnosť, pretože do týchto aktivít sa zapájajú školy, deti a zároveň sa pomáha celému regiónu.

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, áno, pravda, pravda a ešte raz pravda, ako sa nevieme starať o naše kultúrne dedičstvo našich predkov. Som rád, že si spomenula aj naše kúpele Išľa, kde som vlastne vyrastal. A tých kúpeľov je viacej. Môžem spomenúť ďalšiu Švabľovka v Sabinove, Byšta kúpele, ktoré fungujú, aj zdalo by sa ich ešte viacej podporiť, Korytnica, bol som tiež pozrieť, ako tam vyzerá, tam to je tiež veľký problém. Sobranecké kúpele a je tých kúpeľov kvantum. Už nechcem hovoriť, že skoro v každej dedine máme nejaký kaštieľ, keď nemáme hrad, tak máme kaštieľ, ktorý bol za socializmu daný na sýpku, skladisko nejaké, strojno-traktorová stanica bola u nás zriadená, kadečo proste. A takto my prakticky momentálne teraz nevieme sa z toho akože dostať, aby sme vzdali hold našim predkom aj tým, že o tie nehnuteľnosti, ktoré nám tu nechali ako odkaz, aby sme sa o nich vedeli starať.
A ja sa zapojím do každej akcie, ktorá povie o tom, že by sme to minimálne sanovali, ak nie zveľaďovali, pretože ak chceme aj z turistického ruchu niečo mať, tak nebudeme tu lákať návštevníkov na mrakodrapy alebo na nejaké neviem jaké vily, ale na dedičstvo našich predkov. Pretože oni si tie vily a mrakodrapy môžu aj doma u seba pozrieť, ale to, čo máme my tu, to je jedinečné.
A každý národ by sa mal k svojej histórii priznať s hrdosťou a s veľkou láskou a musí, hovorím, že musí, každý inteligentný národ musí nájsť peniaze na to, aby dedičstvo svojich predkov zachoval pre ďalšie generácie. Pokiaľ tak nenájde a neurobí, svedčí to o jeho veľmi slabom morálnom charaktere národa a hlavne teda tých vodcov národa, ktorí prakticky nevedia sa o tieto pamiatky starať.
Bol som na Morave minulý rok a musím vám povedať, že to je nebo a dudy, keď pôjdete po tých obciach, ako sa tam vedia starať o tie pamiatky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o podpore zachovania územia s rozptýlením osídlením a jeho obyvateľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1538. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1629.
Dávam slovo poslancovi Martinovi Feckovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

[Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o podpore zachovania územia s rozptýleným osídlením a jeho obyvateľov (laznícky zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1538.]

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, je nás tu poriedko, ani dvojciferne to nevychádza, ale dobre. Asi mám už takýto údel, na balkóne už nemáme nikoho. Moje zákony takto vychádzajú.
Takže dovoľte, aby som stručne uviedol môj zákon. V Národnej rade, myslím, že už dávam ho piatykrát alebo šiestykrát, v tomto volebnom období tretíkrát, ktorý sa týka rozptýleného osídlenia, tzv. laznícky zákon. Budem pokračovať v móde, ktorý nastolila kolegyňa Milanová, ktorá hovorila o našom kultúrnom dedičstve, a myslím si, že aj toto osídlenie, ktoré my sme zdedili po našich predkoch a to nám nikto nemôže vziať, pretože ty si sám nevybral, kde budeš bývať, ale tvoji rodičia, a tým pádom aj oni to osídlenie, ktoré tu mali po tie stáročia, prakticky nám zanechali a je iba na nás, ako sa k nim budeme správať.
Tento sídelný útvar je prakticky, lazy sú prakticky charakterizované roztrúseným osídlením. Laznícke, resp. kopaničiarske osídlenie je jedným zo svojbytných prejavov našej socioekonomickej aktivity, ktoré boli podmienené, samozrejme, prírodnými a historickými podmienkami. V súčasnosti dochádza prevažne k centralizačným tendenciám tohto sociálno-ekonomického vývoja a nesnažíme sa prakticky nejako ľudí rozptyľovať, ale skôr ich zlučovať do nejakých tých väčších celkov, a tým pádom dostáva sa táto, by som povedal, tento spôsob osídlenia na okraj záujmu spoločnosti a dochádza k postupnému vyľudňovaniu a zániku.
V mnohých európskych krajinách, Európskej únii, kde sme aj my členom a chcem veriť, že plnohodnotným a svojbytným, dochádza k finančnému zvýhodňovaniu. Napríklad Fínsko, Rakúsko, Rumunsko, v Grécku podporujú rodiny s deťmi, ktoré majú bydlisko v horských a znevýhodnených oblastiach. Vo Švédsku existujú právne predpisy pre riedko obývané oblasti, kde cieľom je vytvoriť rovnaké ekonomické podmienky pre všeckých obyvateľov v celej krajine.
V mnohých prípadoch legislatíva, samozrejme, aj európska, aj eurofondy umožňujú čerpať na takýto spôsob osídlenia, ako my hovoríme, lazy alebo kopanice, alebo štály, aby sme mohli aj z európskych fondov čerpať. Máme aj podpory pre poľnohospodárov, farmárov, znevýhodnené oblasti, vyrovnávacie príspevky a podobne, kde mohli by sme nasmerovať aj do týchto oblastí naše investície.
Hovoríme, že sú to prakticky tzv. prirodzení údržbári, pretože títo ľudia tam sa narodili, vedia, že tam sú ich korene, tam je ich domov a chceli by tam aj pokračovať. No, samozrejme, keď im nevytvoríme podmienky, tak samozrejme, že mladí sa stade vysťahujú a zistíme, že nám to bude zarastať a prakticky prídeme o tento skvost.
Myslím si, že žiadny cudzinec nebude, už som hovoril vo faktickej poznámke, nebude sa tu k nám driapať turisticky pre nejaké mrakodrapy alebo pre nejaké mosty. Možno sem-tam, ale pre naše lazy a kopanice bude veľmi rád, keď ich bude môcť navštíviť a zidentifikovať spôsob našich predkov, ako tu žili, bývali, kde fungovali na našom území.
Za posledné desaťročia prakticky došlo k tomu, že sa táto obroda týchto lazníckych a kopaničiarskych nejakých tých spôsobov osídlenia zmenila na tzv. rekreačné chalupárčenie, ktoré prakticky navštevujú hlavne solventnejší ľudia, ktorí si tam kúpili nejakú chalupu a prakticky cez víkend sa z toho stala nejaká chatová, resp. rekreačná oblasť a snažia sa aspoň takto to udržať. No toto neni cieľom, pretože to nemá dlhodobú perspektívu a v niektorých základných veciach to nespĺňa to, čo by som chcel teraz v tomto lazníckom zákone zadefinovať.
Samozrejme, v prvom rade hovoríme v našom zákone, ktorý predkladám s celým naším klubom Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, základné pojmy, ktoré je rozptýlené osídlenie, čo je laznícka obec, obyvateľ lazov, laznícka pôda a laznícke obydlie. Je to nový zákon, nenovelizujeme ten nový zákon, ktorý by chcel uzrieť svetlo sveta, a chcem veriť, že je to nadstranícky zákon a myslím si, že nemali by ste vo svojom svedomí mať problém ho podporiť.
Samozrejme, že nakoľko obec vie najlepšie, tá laznícka obec vie najlepšie, kde ju tlačí päta, tak dávame šancu, keď to bude ministerstvo teda prideľovať, pretože gestorom financií bude ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a ministerstvo dopravy, takže tieto ministerstvá, samozrejme, že nebudú môcť v plnej výške rozhodovať, že na čo to pôjde, pretože dávame iba rámec, na čo to môže byť, a myslím si, že obec vo svojom všeobecne záväznom nariadení presne určí, na aký spôsob, čo zákon umožňuje, bude sa čerpať alebo žiadať táto podpora.
Cieľom je, samozrejme, zachovať tradičný charakter architektúry, historických štruktúr krajiny a podpory hospodárenia na lazoch, ktoré sleduje najmä obstaranie poľnohospodárskych strojov nevyhnutných na vykonanie bežného obhospodarovania lazníckej pôdy, zachovania a ochranu pôvodných ovocných stromov, údržbu vodných zdrojov, žriedel a prameňov a výrobu tradičných potravín.
Samozrejme, chceme aj venovať samostatnú časť dotácií lazníckej obci, a to na miestne komunikácie a účelové komunikácie, ktoré sú vo vlastníctve lazníckej obce a táto ich spravuje, a to na osobitnú dopravu študentov a žiakov, ktorí sa potrebujú z tejto lazníckej obce dostať do miesta svojho štúdia. Takže aj to by sme chceli v tomto našom návrhu zákona schváliť a doporučiť.
Myslím, že tento návrh zákona má síce negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ale nemá vplyv na podnikateľské prostredie ani informatizáciu spoločnosti a vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie.
Myslím, že to nikto neodškriepi, že chceme nevyľudňovať, ale zachovávať osídlenie na celom Slovensku. Nie že budeme mať časť kraja, by som povedal, že vysťahovanú aj bez tých lazov a štálov a kopaníc a zvyšok, všecko sa bude sťahovať do miest. Myslím, že to neni zmysel, aby takto sme sa stavali k týmto oblastiam.
Ešte aspoň dve minúty a potom dám aj pánu kolegovi spravodajcovi, aby spravil, do siedmej to stihneme, pán predsedajúci, takže nebojte sa, nebude to do zajtra.
Chcel by som ešte upozorniť, že budeme tam podporovať aj obyvateľa týchto lazov, ktorý tam bude bývať, a jeho podmienkou bude to, že musí mať minimálne 18 rokov a užívať tam aspoň 1 000 m² nejakej tej pôdy.
Čo sa týka rekonštrukcií svojho osídlenia a bývania, tak tam môžeme ísť až do výšky 90 % všeckých nákladov, ktoré bude v nejakej tej projektovej dokumentácii vyčíslené, a tento, kto to bude čerpať, tak tento žiadateľ bude zaviazaný tým, že 15 rokov nebude to môcť scudziť, to znamená predať a bude musieť tam bývať.
Takže myslím, že sú to férové podmienky, ktoré by mohli dať šancu týmto našim lazníckym osídleniam na Slovensku, a zdá sa mi, že na to by sa mali nájsť financie v rozpočte Slovenskej republiky, pretože kultúrne dedičstvo našich predkov si musíme vážiť. A ja som veľmi rád, že ide do hry aj pozemkové úpravy a sceľovanie pozemkov a budú aj tieto laznícke osídlenia v tom zahrnuté a tam sa budú môcť ďalšie financie či už na cesty, alebo nejaké biokoridory, nejaké to ozelenenie tej krajiny, bude sa tam môcť aj z týchto eurofondových pozemkových úprav financií zainvestovať.
A myslím si, že každý starosta len zaplieska tomuto plénu, ak tento zákon postúpime do druhého čítania, a preto by som vás chcel poprosiť o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého navrhol, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Stanislavovi Drobnému.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o podpore zachovania územia s rozptýleným osídlením a jeho obyvateľov (tlač 1538). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2019 a gestorský výbor do 9. septembra 2019 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči.