46. schôdza

Ďakujem. Ja k tomu dodám už len toľko, že ak sme v minulosti našich študentov na politológii učili, ako majú vyzerať volebné zákony, tak tam boli také tri základné pravidlá. Nikdy sa neprijímajú niekoľko mesiacov pred voľbami, lebo to nie je fér, nikdy nie bez riadnej politickej diskusie a podľa možností vždy s maximálnym politickým konsenzom. Nič z toho predložený návrh zákona nespĺňa. Predkladáte to 8 mesiacov pred voľbami a to ešte nevieme, či nepôjdeme do predčasných vzhľadom na to, ako to vyzerá v súčasnej vládnej koalícii, obzvlášť keď vidím, akým spôsobom hlasujete napríklad za ústavných sudcov. Riadna politická diskusia k tomu neprebehla, presne tak, ako to povedal Ondrej Dostál vo svojom príhovore, a žiadny politický konsenzus tu v zásade nemáme. Nielen s politickými stranami v opozícii, s výnimkou teda jednej, ktorá sa už k tomuto návrhu prihlásila, ale aj so stranami, ktoré dnes úspešne súťažia na politickej scéne a ktoré, niektoré politické strany pôsobiace v tomto pléne dostali už pod 5-percentnú hranicu alebo pod výrazne nižšiu hranicu, akú mali vo voľbách do Národnej rady. A toto je problém, na ktorý sa snažíme upozorniť.

Pán kolega Dostál, a znovu hovoríte nerovnaké postavenie politických strán. Je rovnaké postavenie. Prepáčte, ak strany súťažili a nedosiahli 5 %, samozrejme potom nemajú také isté možnosti, ale ak získali 3 %, za hlasy dostanú peniaze. Ale takisto sa zúčastnili aj moji, povedzme, ja neviem, kolegovia z iných politických strán v roku 2016 volieb, že sa nedostali, teraz má byť iný zákon na nich použitý? Prepáčte.
Takisto hovoríte napríklad aj o tom, že 300-tisíc. Áno, je to tak, jeden jediný človek môže dať maximum 300-tisíc dar, 300-tisíc eur. No ale toto je váš problém? Však chceme transparentné financovanie politických strán. Chcete, aby jeden človek mohol dať 3,5 milióna, aby držal, prepáčte za výraz, celú stranu aj s vedením za niečo? Ak toto je pre vás transparentnosť, ďakujem pekne, ja si z toho neprosím.
Možnože ste sa mýlili a potom sa ospravedlňujem, len aj teraz ste hovorili, je to asi omyl, že môže dať politický teda kandidát alebo hocikto, kto chce pomôcť strane, napríklad členské, hovorili ste, že dar do 10-tisíc. To je členské do 10-tisíc. Áno, dobre, mýliť sa je ľudské, v poriadku. Len viete, ja si nemyslím, že stále ak aj budete hovoriť o tom, že to je lex Kiska, to nie je lex Kiska. Aj pán Kiska, aj hociktorá nová politická strana, to je jedno, či má na účte 20 miliónov, či má 7,5 milióna, čo tu vyťahujete už desiatykrát, aj tá istá strana môže použiť len 3 milióny na kampaň.

Pán poslanec Bugár, nerovnaké postavenie, tak to znamená, že keby sme úplne zakázali príjmy z darov a z členských príspevkov, bolo by to vlastne v poriadku a strany by mali príjmy iba zo štátneho rozpočtu, lebo každá strana má právo uchádzať sa, nejaké zvolili, nejaké nezvolili a tie, ktoré nezvolili alebo tie ktoré novo vznikli, majú tie príjmy iba z darov a z členských príspevkov, maximálne z pôžičiek, ale tak to zakážme úplne a budú iba štátne príspevky. Aj to bude v poriadku? Lebo podľa toho, čo ste hovorili, v duchu vašej logiky áno.
Chcete aby jeden človek mohol dať 3,5 milióna? No radšej nech dá jeden človek 3,5 milióna, ako to bude rozpisovať na svojich príbuzných, ako to robili niektorí prezidentskí kandidáti.
Len 3 milióny na kampaň, môžem to opakovať ešte desiatykrát, to obmedzenie sa týka parlamentných volieb. Ďalšie 3 milióny môžte dať na eurovoľby, ďalších po 500-tisíc na ostatné typy volieb, ste na 7,5 milióne. Strana môže dať za volebné obdobie na všetky voľby 7,5 milióna, ale môže mať príjmy iba 3,5 milióna, pokiaľ nedostáva príjmy zo štátneho rozpočtu.
Pán poslanec Klus, no, ten Ústavný súd, dobre, že si, dobre, že si ho pripomenul. Toto, tento zákon je podľa môjho názoru protiústavný, mohol by skončiť na Ústavnom súde, no ale Ústavný súd, keď má sedem sudcov, dvaja z nich sú bývalí poslanci za SMER – sociálna demokracia, tak už si teraz predstavujem, akým spôsobom by konštatoval, že smerácka koalícia prijala protiústavný zákon, lebo treba na to 7 hlasov. Čiže keby ste, keby ste účelovo obštruovali doplnenie Ústavného súdu, tak toto sa vám teraz bude veľmi hodiť.
A na záver len pripomeniem, aj Mečiar zmenil volebné pravidlá, ani jemu to nepomohlo, nepomôže to ani vám.

Ďakujem veľmi pekne. Dovoľujem si oznámiť, že zvolávam schôdzu ústavnoprávneho výboru ihneď po prerušení schôdze Národnej rady. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Cieľom tejto právnej úpravy je vytvoriť rovnaké súťažné podmienky pre politické strany a politické hnutia. Vo voľbách by sa mali politické strany uchádzať o dôveru voličov predovšetkým svojím programom.
Zhrniem tie najpodstatnejšie veci, o ktorých zákon hovorí, a to:
Ruší sa možnosť financovania politickej strany či kandidáta treťou stranou.
Ak niekto prekročí limit na volebnú kampaň, pokuta má byť určená ako dvojnásobok sumy, o ktorú politická strana alebo kandidát prekročili povolenú sumu nákladov na volebnú kampaň.
Maximálna suma ročného členského príspevku od jedného člena má byť 10-tisíc eur.
Politická strana by mohla počas jedného volebného obdobia prijať okrem príspevku od štátu najviac tri a pol milióna eur z darov, iných bezodplatných plnení, pôžičiek a úverov. Ide o sumu porovnateľnú s príjmom zo štátneho rozpočtu, ak strana vo voľbách do parlamentu získala viac ako 5 percent. Zavedením tohto limitu sa zabezpečí väčšia transparentnosť vo financovaní politických strán.
Vážený pán predsedajúci, skončil som, môžte otvoriť rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, tlač 1559, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 1953 z 26. júna 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu následné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 668 z 26. júna 2019 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 237 z 27. júna 2019 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 238 z 27. júna 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Ďakujem. Skončil som.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, takto pred 24 hodinami takmer nikto z nás netušil, že budeme rokovať o nejakom návrhu novely zákona o volebnej kampani, novely zákona o politických stranách, o zmene pravidiel, ktoré sa majú dotknúť už najbližších volieb. Teraz sme už v druhom čítaní, máme za sebou rokovanie o skrátenom legislatívnom konaní, máme za sebou hlasovanie o skrátenom legislatívnom konaní, máme za sebou rokovanie v prvom čítaní v pléne, máme za sebou rokovanie v druhom čítaní vo výboroch, teraz rokujeme v druhom čítaní v pléne a je veľmi pravdepodobné, že o nejaké dve hodiny na hlasovaní o jedenástej hodine bude tento návrh zákona definitívne v treťom čítaní schválený ako celok.
Väčšina z nás – možno s výnimkou, s výnimkou lídrov koalície – sa o tom, že sa ide meniť zákon, dozvedela včera, myslím, krátko pred dvanástou a dnes o jedenástej, čiže za necelých 24 hodín bude sfúknutý celý legislatívny proces k zmene podmienok nasledujúcich parlamentných volieb.
Nerozumiem, ako niekto môže takýto postup považovať za normálny, nerozumiem, ako sa niekto pod takýto postup môže podpísať tým, že zaňho zahlasuje. Nielen volebná legislatíva, ale legislatíva vôbec by sa mala prijímať normálnym, štandardným postupom. Ak ide o vládne návrhy alebo zložitejšie návrhy zákonov, tak je namieste, že ich predkladá vláda, že najprv idú do medzirezortného pripomienkového konania, oboznámi sa s nimi verejnosť, má možnosť sa k nim vyjadriť aj verejnosť, nielen štátne inštitúcie a organizácie, má možnosť vznášať pripomienky, má možnosť o tých pripomienkach rokovať, má možnosť vplývať na to, ako ten zákon nakoniec bude schválený vo vláde, sociálni partneri sa k tomu vyjadrujú, legislatívna rada vlády sa k tomu vyjadruje, poradné orgány, vláda. Potom to ide do parlamentu, prejde to normálnymi troma čítaniami, musí byť doručený návrh 15 dní pred rokovaním schôdze, čiže verejnosť, médiá, dotknuté orgány sa s tým musia, majú mať možnosť oboznámiť a to v prípade dokonca, že ide o poslanecký návrh zákona, tak prinajmenšom dva týždne pred začiatkom schôdze všetci vedia, aké zákony budú na rokovaní schôdze v prvom čítaní. Potom sa zákon prerokuje v prvom čítaní a po mesiaci alebo viac sa o ňom rokuje vo výboroch a v druhom čítaní v pléne a schváli sa.
My celý tento proces, alebo teda VY celý tento proces; lebo my sa na tom podieľame iba tým, že vás upozorňujeme, že to robíte zle, a upozorňujeme vás, že takto sa to nemá robiť, a hlasujeme a budeme hlasovať proti tomuto návrhu, aby celý tento proces, ktorý za normálnych podmienok má trvať niekoľko mesiacov prinajmenšom, dokážete sfúknuť za necelých 24 hodín.
A ja som hovoril o tom, že takto sa má postupovať pri všetkých návrhoch zákonov. Okrem zákonov, ktoré z nejakého dôvodu výnimočného možno prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. A pri volebných zákonoch, zákonoch, ktoré upravujú pravidlá volieb, pravidlá volebnej kampane, to platí ešte násobne. Ten proces by mal byť ešte pomalší a ešte konsenzuálnejší. Volebné zákony by sa nemali meniť, vôbec by sa nemali meniť v skrátenom legislatívnom konaní, vôbec by sa nemali meniť pol roka pred voľbami. A ak sa menia, by sa mali meniť tak, aby sa dosiahol čo najmenší konsenzus na politickej scéne, optimálne zhoda všetkých demokratických politických strán.
Za vlády Roberta Fica, druhej vlády Roberta Fica, keď mal SMER – sociálna demokracia absolútnu väčšinu, sám, nemusel vytvoriť koalíciu, lebo mal 83 poslancov v Národnej rade, štyri roky vládol sám a zmenil volebné zákony, zrušil dovtedajšie volebné zákony a prijal zákon o podmienkach výkonu volebného práva, prijal zákon o volebnej kampani. V tom prvom koncentroval všetky pravidlá, ktoré sa týkajú samotných volieb, v tom druhom pravidlá, ktoré sa týkajú volebnej kampane, vo vzťahu k všetkým typom volieb. A napriek tomu, že mal SMER – sociálna demokracia pohodlnú väčšinu, stabilnú väčšinu, tak tú situáciu nezneužil. Nerobil volebné zmeny pol alebo trištvrte roka pred voľbami, robil ich uprostred volebného obdobia v roku 2014. Nerobil ich skráteným legislatívnym konaním, ale absolvoval celý riadny proces od medzirezortného pripomienkového konania s verejnou diskusiou, s možnosťou vyjadriť sa iných strán, s možnosťou vznášať tam pozmeňujúce návrhy. Lebo aká už možnosť prispieť pozmeňujúcimi návrhmi v podobe zákona, keď 24 hodín, odkedy sa dozviete, že ten zákon vôbec existuje, zrazu je už aj schválený. A SMER – sociálna demokracia mal možnosť počas druhej vlády Roberta Fica prispôsobiť si volebný zákon na svoj obraz, nejakým spôsobom zmeniť volebný systém, zvýhodniť väčšie strany. V susednom Maďarsku sme čosi podobné zažili, ale SMER – sociálna demokracia za druhej Ficovej vlády to nespravil. Lebo SMER – sociálna demokracia za druhej Ficovej vlády; a ja nesúhlasím s viacerými ustanoveniami ani volebného zákona a aj zákona o volebnej kampani; ale nedošlo tam k žiadnym zásadným deformáciám. Nebolo to prijímané účelovo, bolo to prijímané riadnym legislatívnym procesom.
A je mi to zvláštne, že to musím povedať, ale SMER – sociálna demokracia za druhej Ficovej vlády sa, čo sa týka volebných pravidiel, správal slušnejšie ako súčasná vládna koalícia. Súčasná vládna koalícia, ktorá je z iniciatívy Slovenskej národnej strany schopná za 24 hodín zmeniť volebné pravidlá. Asi sa zmenil aj SMER a, žiaľ, MOST – HÍD, o ktorom som mal pocit, že by mohol brzdiť takéto spôsoby, sa na tom podieľa tiež.
Ja som včera sformuloval niekoľko otázok, na ktoré som nedostal odpovede. Upozornil som na problémy v návrhu zákona, dostalo sa mi akurát obvinenia, že klamem, od pána podpredsedu Národnej rady Bugára, obvinenia, o ktorom sa veľmi rýchlo ukázalo, že nie ja klamem, ale pán podpredseda Národnej rady Bugár zle počúval, čo som hovoril, alebo si neprečítal návrh zákona, za ktorý sám hlasuje.
Keďže som nedostal odpovede, tak považujem za potrebné tie otázky zopakovať a opätovne sa dožadovať vašej odpovede. Vy tu hovoríte o nejakej transparentnosti, hovoríte o tom, že chcete rovnaké podmienky pre všetkých, ale ja som včera upozornil, že tým vytvárate nerovnaké podmienky pre politické strany, ktoré sú v parlamente a poberajú príspevku zo štátneho rozpočtu, a politické strany, ktoré takéto príspevky nepoberajú. Tie podmienky sú, samozrejme, nerovné už dnes. Už samotná existencia akéhokoľvek štátneho príspevku zvýhodňuje strany, ktoré boli úspešné v predchádzajúcich voľbách a ten príspevok dostávajú. Ale to považujem za úplne legitímne, štát nechce, aby boli strany odkázané iba na zháňanie peňazí vlastnými hlavami svojich predsedov, tak máme zákon, ktorý upravuje, koľko politické strany dostávajú, a to na základe výsledkov volieb. To je podľa môjho názoru v poriadku, nemám s tým problém. Ale, samozrejme, že je to niečo, čo už dnes zvýhodňuje etablované parlamentné strany v porovnaní so stranami, ktoré sú mimo parlamentu, ktoré nemajú nárok na štátny príspevok alebo ktoré len čerstvo vznikli. Tie strany si musia zaobstarať prostriedky od vlastných členov cez členské, cez dary alebo cez úvery a pôžičky.
To, čo vy idete urobiť týmto zákonom, je, že im chcete obmedziť množstvo peňazí, ktoré si iné politické strany, ktoré nemajú nárok na príspevky zo štátneho rozpočtu, môžu získať cez dary, iné bezodplatné plnenia, pôžičky a úvery, čo sú pre mimoparlamentné strany hlavné zdroje príjmu. Obmedzujete to na 3,5 milióna eur, 3,5 milióna eur za volebné obdobie, teda medzi voľbami do Národnej rady a do Národnej rady, a argumentuje tým, že však predsa existuje limit, koľko môže politická strana vynaložiť na voľby počas voleb; počas kampane, kampane do Národnej rady, a to sú tri milióny. Tak zdanlivo je to v poriadku, strana môže získať 3,5 milióna z darov a môže vynaložiť tri milióny na voľby. Ale to sú len parlamentné voľby a vy tie príjmy limitujete na celé volebné obdobie. Počas tohto volebného obdobia, aktuálneho volebného obdobia, sme mali voľby do samosprávnych krajov, voľby komunálne, voľby prezidenta, voľby do Európskeho parlamentu a budeme mať voľby do Národnej rady. Na parlamentné voľby aj voľby do Európskeho parlamentu je limit tri milióny eur. Na voľby prezidenta, voľby do samosprávnych krajov aj komunálne voľby je limit 500-tisíc eur. Keď to spočítate, tak politická strana, ktorá má prostriedky a vie ísť až na tie maximá, môže na voľby počas jedného volebného obdobia vynaložiť 7,5 milióna eur. Zákon to hovorí a ten zákon sa nemení, že politická strana môže na voľby počas volebného obdobia vynaložiť 7,5 milióna eur.
Zároveň vy ale hovoríte, že politická strana môže z darov, z pôžičiek získať maximálne 3,5 milióna eur. Pre strany, ktoré majú príspevky zo štátneho rozpočtu, to nie je problém, lebo niektoré z nich pokryjú; SMER získa 16,5 milióna eur v priebehu tohto volebného obdobia, SaS, OĽANO, NOVA okolo sedem miliónov eur, SNS 5,5 milióna eur. Tak SNS, ostaňme pri SNS, že SNS predkladá ten návrh, čiže SNS dostane 5,5 milióna eur zo štátneho rozpočtu, získa dva milióny z darov, má k dispozícii, môže mať k dispozícii 7,5 milióna. Nová politická strana, ktorá, alebo strana, ktorá nemá nárok na žiadny príspevok, nemá ani šancu, nemá teoretickú šancu dopracovať sa k tomu, aby mala príjmy, na základe ktorých môže mať výdavky 7,5 milióna.
Vy vytvárate systémovo nerovnaké podmienky pre politické strany. Tie sú, samozrejme, už dnes, tým, že existujú štátne príspevky, ale vy bránite stranám, ktoré by teoreticky mohli byť schopné získať si viac prostriedkov na svoju činnosť, viac prostriedkov na volebné kampane, dávate im tam limit, ktorý tam doteraz nebol a ktorý nemá žiadny racionálny dôvod, pretože keď pripúšťame, že strany na všetky typy volieb, ktoré sa môžu odohrať počas jedného volebného obdobia, môžu vynaložiť 7,5 milióna, tak zároveň im hovoríme, že môžu, môžu mať príjmy iba 3,5 milióna. Toto je podľa mňa v rozpore s politickou súťažou, v rozpore s rovnosťou kandidujúcich politických strán.
Problém je aj v tom následku, aj o tom sme tu mali; počujem, že prišiel pán podpredseda Bugár; živú debatu, že či je tá sankcia, ktorou je vstup do likvidácie, primeraná. Tá sankcia sa netýka, netýka prekročenia výdavkov na kampaň, pri výdavkoch na kampaň, keď sa prekročia, tak, samozrejme, môžeme sa baviť, aká sankcia má byť primeraná. Ale keď strana prekročí za volebné obdobie pri príjmoch z darov, pôžičiek a úverov 3,5 milióna, tak koniec, strana končí, strana vstupuje do likvidácie.
Aký je dôvod takejto právnej úpravy? Aká je primeranosť takejto sankcie v porovnaní, v porovnaní s inými sankciami za porušenie limitov? Obmedzenie členského. Lex Kiska. Tak ako sú obmedzené dary na 300-tisíc od jedného darcu v kalendárnom roku, tak teraz navrhujete obmedziť členské príspevky na 10-tisíc eur. Prečo? Aký má toto reálny dôvod?
Ja som to včera nazval lex Kiska a naozaj tam nevidím žiadny iný účel, ako zabrániť Andrejovi Kiskovi, aby svoju stranu podporil členským príspevkom, ktorý bude vyšší ako 10-tisíc eur. Toto sa netýka bežných straníkov, netýka sa to iných strán. Týka sa to strán, ktoré, ktoré vznikajú a ktoré môžu mať solventných zakladateľov, ktoré, ktorí by boli schopní podporiť ich aj sumou povedzme vyššou, ako je ten limit 300-tisíc eur na dary, ktorý je už v dnešnej legislatíve, v dnešnom zákone.
Dnes, pokiaľ ide o člena strany, môže to urobiť prostredníctvom členského príspevku. Keď schválite ten zákon, tak to nebude môcť urobiť prostredníctvom členského príspevku a nebude to môcť urobiť ani prostredníctvom daru. Je nejaký dôvod, aby človek, ktorý je členom politickej strany a chce dať tej politickej strane, ktorej je členom, v príslušnom kalendárnom roku viac ako 310-tisíc eur, to nemohol urobiť? (Reakcia z pléna.) Nemôže dať; pán Pčolinský, nevykrikujte tu, prosím, ako budete, budete mať za mnou možnosť vystúpiť, môžete to všetko povedať, ja sa vám budem snažiť neskákať do reči. No iný dôvod, iný dôvod, iný dôvod, ako obmedziť Andreja Kisku v zakladaní jeho strany, nevidím.
Tretie strany. Chcete úplne zrušiť tretie strany. Taký bol pôvodný návrh ministerstva vnútra, keď sa prijímal zákon o volebnej kampani v tom roku 2014. Tak to išlo aj do parlamentu. Nepočítalo sa s tým, že by niekto iný mohol zasahovať do volebnej kampane, čiže viesť volebnú kampaň, ako samotné politické strany. Ale táto téma bola diskutovaná a keďže sa o tom diskutovalo počas pripomienkového konania, keďže sa o tom diskutovalo v prvom čítaní, keďže bol normálny legislatívny proces, tak výsledkom bolo, že sa vytvoril priestor pre to, aby aj iné subjekty ako politické strany, kandidáti v niektorých typoch volieb mohli sa zapájať do volebnej kampane.
Zrejme ten spor o to, či ide alebo nejde o slobodu šírenia informácií, tu bude. Ale podľa môjho hlbokého presvedčenia je to zásah do slobody šírenia informácií. Lebo šírenie informácií nie je iba to, že môžem niečo niekde povedať alebo napísať niekde na internete. Ale že môžem svoje informácie šíriť prostriedkami, ktoré sú legitímne. Keď dám sponzorovaný status na sociálnej sieti, lebo chcem, aby mal väčší dosah, tak je to legitímne. Čo tým porušujem? Komu tým škodím? Dnes nemôžu dávať sponzorované statusy na sociálnej sieti iné subjekty ako politické strany, kandidáti a subjekty, ktoré sa zaregistrujú ako tretie strany. Čiže už dnes je to obmedzené, ale to obmedzenie sleduje legitímny účel. Kontrolu financií vynakladaných na volebnú kampaň.
Áno, viem si predstaviť spor dokonca o to, či toto je legitímne, ale v zásade ja sa prikláňam k tomu, že to legitímne je, aj keď je to zásah do slobody šírenia informácií. Ale zásah do slobody šírenia informácií, že nikto iný ako kandidáti a kandidujúce politické strany nebude môcť v čase volebnej kampane vôbec zverejňovať informácie, napríklad formou sponzorovaných odkazov, napríklad tým, že si zaplatí inzerát v médiách, vytlačí letáky a roznesie ich po schránkach, vytlačí plagáty, zaplatí si nejakú výlepovú plochu a nechá to tam, nechá to tam nalepiť, zorganizuje verejné zhromaždenie, všetky tieto možnosti budú občanom tohto štátu aj ich združeniam, všetkým iným okrem kandidujúcich politických strán v čase volebnej kampane úplne upreté.
Nemyslím si, že toto spĺňa ústavou predpokladanú podmienku, že slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Toto určite nie je nevyhnutné opatrenie.
Ďalšia vec, na ktorú som včera upozornil a nedostal som na ňu odpoveď, je, že ak zrušíme tretie strany a zrušíme ich bez náhrady, tak vytvoríme situáciu, že kandidáti v parlamentných voľbách a v európskych voľbách nebudú mať možnosť viesť volebnú kampaň mimo tej kampane, ktorú bude viesť politická strana. A teda budú vydaní na milosť a nemilosť politickej strany. Samozrejme, že kopu politických strán bude, si stanoví nejaké pravidlá, rozdelí peniaze aj na podporu kandidátov alebo im umožní, aby tej politickej strane prispeli, a v tej miere, ako prispejú, tak budú môcť čerpať. Nechcem tvrdiť, že to bude problém všade, že sa s tým nebude dať vysporiadať, ale v zásade pri 150 kandidátoch veľmi pravdepodobne môže nastať situácia a zákon vytvára predpoklady pre tú situáciu, že keď sa strana rozhodne, že niektorému kandidátovi neprispeje na kampaň ani mu neumožní, aby si sám prispel na kampaň, no tak ten kandidát nebude mať žiadnu kampaň. Zlikvidujeme tam súťaž vnútri kandidátnych listín, úplne ju poprieme a úplne ju dáme do rúk politickej strany.
V systéme, kde je možné prednostné hlasovanie, je takáto úprava podľa môjho názoru odporujúca princípom politickej súťaže. Sú systémy, kde sú viazané kandidátky, 1, 2, 3, 4, 5, 6 až 150 a zvolený je 1, 2, 3, 4, 5, 6, nie je tam možnosť prednostného hlasovania. Tam možno by tá úprava bola v poriadku. Keď máte možnosť prednostného hlasovania, tak tým zasahujete do politickej súťaže.
Ďalšia vec, na ktorú som upozornil a nedostal som, nedostal som odpoveď, je ten návrh, aby sa sprísnili sankcie za porušenie moratória alebo za vedenie, vedenie kampane inými subjektmi. Teraz majú možnosť, možnosť viesť inú kampaň politické strany ako, alebo iné subjekty ako politické strany ako tretie strany; túto možnosť im ideme zobrať. A navyše ideme drakonicky zvýšiť pokuty za priestupok spočívajúci v tom, že niekto vedie kampaň, hoci nie je subjektom, ktorý môže viesť kampaň, ale už ani nebude môcť byť subjektom, lebo mu to zakážeme, zakážeme to všetkým ostatným, alebo vedie kampaň počas volebného moratória na verejne prístupnom mieste v prospech alebo neprospech politickej strany alebo kandidátov vo voľbách, najmä slovnými prejavmi, umiestňovaním volebných plagátov alebo poskytovaním vecných darov.
Keď na námestí budem slovnými prejavmi niekoho presviedčať, aby volil tú alebo onú stranu počas moratória, dopúšťam sa priestupku. Už teraz podľa v súčasnosti platného zákona môžem za to dostať pokutu 1 000 eur, pokutu od 300 do 1 000 eur, čo je, zdá sa mi primerané. A vy navrhujete tú hornú hranicu zvýšiť z 1 000 eur na 30-tisíc eur za to, že niekto na námestí bude hovoriť, že voľte stranu x, alebo si niekto až počas moratória dá do výkladu svojho obchodu plagát nejakého kandidáta. Za to bude môcť dostať pokutu do 30-tisíc eur.
Váš návrh nerieši žiadny reálny problém. Váš návrh je čisto účelový, a preto dávam procedurálny návrh, aby sme vrátili predkladateľom tento návrh na dopracovanie.
Ďakujem.

Ďakujem.
S faktickými poznámkami siedmi poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Zimenová, nech sa páči.

Ďakujem Ondrejovi Dostálovi za jeho príspevok aj za to, že spomenul, aké jednoduché je v priebehu necelých 24 hodín prijať v parlamente zákon, ktorý skrsne v hlave Andreja Danka. Súhlasím s tým, že Slovenská národná strana stiahla politickú kultúru na Slovensku na absolútne dno. Ja na to upozorňujem už podpredsedov Slovenskej národnej strany pani Smolíkovú, pána Paška pravidelne na výboroch. Nedajú si to vyhovoriť. Ale to je problém tejto strany a jej vedenia.
Poslanci za Slovenskú národnú stranu sa môžu podľa mňa aj celí olepiť štátnym znakom a od rána do večera hovoriť o tom, že ľpia na národných hodnotách, tradíciách, ale počas tohto vládneho obdobia bolo ich pôsobenie vo vrcholovej politike pre Slovensko doslova zhubné. Strana Sloven; SNS za aktívneho prispenia SMER-u a za tichej účasti MOST-u – HÍD úplne rozložila aj tie posledné zbytky parlamentnej kultúry. A koalícia týmto, aj týmto návrhom zákona, aj inými návrhmi ukazuje, ako pohŕda nielen opozíciou, ale parlamentom ako takým a pravidlami parlamentnej práce. A tým aj demokratickými princípmi.
Ja upozorňujem, že toto si v tomto parlamente nedovolili ani fašisti, a to sme sa všetci báli, že čo oni z toho spravia. Ako my môžeme svoj názor vyjadriť v hlasovaní o takýchto arogantných návrhoch? Ale ja verím tomu, že voliči a občania vyjadria názor na vašu aroganciu v tých parlamentných voľbách, ktoré nasledujú. Vy ste skončili!

Ďakujem. Ja akurát začínam. Nebudem reagovať tak ako moja predrečníčka úplne mimo reakcie na pána poslanca Dostála, čím bol porušený podľa mňa rokovací poriadok, ale poviem rovno.
Pán Dostál, vy ste spomínali, že tento zákon sa týka hlavne pána Kisku, ak si dobre pamätám, že ho ideme teraz obmedzovať? Znova zopakujem, ak vznikne nová strana, môže "vyzbierať" 3,5 milióna eur rôznymi spôsobmi, ktoré ste tu popísali. Na volebnú kampaň do Národnej rady môže použiť 3 milióny eur. Čiže vôbec toto nie je nejaký lex Kiska, je to lex peniaze, ako tu bolo včera povedané. Ak chcete byť nejaký, by som povedal, že chcete, vám ide o vec, bavme sa o tom, že znížime výdavky na volebnú kampaň. Bavme sa o tom, prečo by mala strana vynaložiť napríklad tri milióny eur a nie menej alebo v prezidentských voľbách takisto menej. Včera bolo spomínané, že ľudia majú naozaj iné problémy a rôzne strany, politické strany vyhadzujú na predvolebnú kampaň na čokoľvek veľmi veľa peňazí. Bavme sa o obmedzení aj výdavkov politických strán. Kľudne.
A ešte k tretím stranám. Sám ste spomínali, že tretie strany aj podľa vášho názoru, teda ak som to dobre pochopil, že ich existencia je sporná, pričom vy ste, v podstate že sa pridávate k názoru, že sú ale dobré, ale nevylučujete to, že sú sporné. Naozaj cez tretie strany je možné obchádzať volebnú súťaž, to je zase môj názor, a napríklad aj počas "volebnej kampane" tieto tretie strany, ktoré nikdy nevieme, kto za nimi je, môžu robiť aj antikampaň. To znamená, že môžu aj ubližovať iným kandidátom, iným politickým stranám. Čiže preto aj z môjho pohľadu, aj z pohľadu Štátnej volebnej komisie tretie strany naozaj by nemali byť, respektíve mali by byť vylúčené z nášho právneho poriadku a naozaj nemali by byť, nemali by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)