46. schôdza

Ďakujem pekne. V súvislosti s tou marihuanou už aj predtým tu kolega Dostál vystupoval a hovoril o tom. Ja som takisto toho názoru, že človek, ktorý v minulosti užíval drogy, nemá čo robiť v školstve. A poviem to možno pejoratívne, ako to cítim. Ja, ja by som mal veľký problém s tým, keby som zistil, že nejaký feťák alebo bývalý feťák učí moje dieťa. Toto naozaj nepatrí do výchovy a do nejakého procesu vzdelávania našich detí, to je jedna vec.
A druhá vec, ty si, Aďa, hovorila o trošku takej ješitnosti, že ale ja som to predkladal vtedy a vtedy ste vy to nepodporili a teraz ste mi to ukradli. Toto sa tu deje bežne, ale na rozdiel od iných my hlasujeme za návrhy zákonov podľa ich obsahu, nie podľa toho, kto ich predkladá. Je to podľa mňa normálny prístup v súlade s nejakým zdravým sedliackym rozumom a častokrát nedostaneme hlas za náš návrh zákona, hoci s ním kolegovia súhlasia, len preto, lebo, citujem, veď vy ste mi minule nepodporili môj návrh zákona. Čiže to len aby ste chápali, aj v rámci opozície, teraz budem hovoriť o treťom rade, aj v rámci opozície nám konkrétne sa stalo, že náš návrh zákona neprešiel o dva hlasy len preto, že kolegovia v treťom rade povedali, že nezahlasovali sme za to preto, lebo jednak sa nám nechce; v treťom rade, v tomto; jednak sa nám nechce to robiť, čo vy tam navrhujete, a jednak, veď aj minule vy ste nám nezahlasovali, hej? Čiže takto sa rozhoduje niekedy o tom, či návrh zákona prejde alebo neprejde, a v našom prípade to bolo o dva hlasy.
Ďakujem.

S reakciou pani poslankyňa Pčolinská.

Už? Aha. No ďakujem pánu kolegovi Pčolinskému za podporné stanovisko, zdieľame rovnaké morálne, názorové a iné hodnoty.

V reakcii teraz vystúpi pán poslanec Vavrek.
Pán poslanec Sopko bol za mnou, odhlasuje sa z rozpravy, takže môžte dať jeho meno dolu z tabule. Ďakujem pekne.

Pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem pekne za slovo. Na začiatku mi dovoľte, aby som poďakoval pani kolegyni Pčolinskej za naozaj veľmi vecné vystúpenie. Ja som tu sedel od začiatku tejto rozpravy a značil som si, akože pre mňa tento zákon znamená úplne niečo iné, nejde mi o drogách, nejde mi o stravovanie, ide mi o niečo úplne iné, a som si to poznačil pre seba, že do tejto minúty päťkrát sa odznelo slovo "deti", z toho trikrát to spomenula pani kolegyňa Pčolinská, a päťkrát sa odznela, odznelo slovo takisto "povinná predškolská výchova", a to trikrát to spomenula pani kolegyňa Pčolinská. Čiže ešte raz ďakujem a mne ide o práve toto posledné slovo, že povinná predškolská výchova.
V prvom rade ja by som chcel poďakovať všetkým, ktorí s nami viedli diskusiu v prvom čítaní a vďaka ktorému je zákon teraz už jasnejší asi každému. Prijatie tohto zákona znamená veľa. Ja som takisto učiteľ a na vlastné oči som videl, že aké rozdiely sú medzi deťmi, ktoré navštevovali materskú školu, a medzi takými, ktoré nenavštevovali materskú školu. Predtým, ako som vstúpil do politiky, som pracoval v treťom sektore a osem rokov som viedol doučovacie centrum a pravidelne som sa zúčastňoval workshopov a všelijakých konferencií, okrúhlych stolov, kde medzi odborníkmi z rôznych oblastí panovala zhoda, že povinná predškolská výchova, že potrebujeme.
Keby som sem mohol priniesť dneska so sebou sem tie pozvánky na všelijaké okrúhle stoly, tak možnože by som vedel vyskladať cestu z Tornale, kde bývam, až sem pred Národnú radu. A teraz sme pred tým krokom, že môžme zaviesť konečne tú povinnú predškolskú výchovu.
Kritika spochybňovala najmä to, že bol zákon predložený ako poslanecký. Myslím si však, že o tomto kroku sme už hovorili dlho. Ak by som počítal všetky spomenuté workshopy, okrúhle stoly, tak sa dopracujem až k dvom dekádam. O tomto opatrení hovoril aj takisto pán splnomocnenec Ábel Ravasz, ktorého tu vítam, že potrebujeme túto povinnú školskú dochádzku, čiže už verejnosť mohla o tom vedieť aspoň, minimálne tri roky. Teraz máme čas, teraz máme prostriedky, teraz musíme urobiť všetko pre to, aby obce stavali škôlky. Návrhy, aby sme povinnosť zaviedli iba pre rómske deti, sú podľa mňa veľmi nešťastné, diskriminujúce a nebojím sa povedať, že zaváňajú neodbornosťou a rasizmom. V žiadnom prípade si nemyslím, že škôlku potrebujú iba rómske deti. Škôlka by mala byť dostupná všetkým deťom bez ohľadu na ich farbu pleti, zdravotný stav či vierovyznanie.
To, že teraz škôlku navštevuje veľké množstvo róm; nenavštevuje veľké množstvo rómskych detí, je výsledok dlhoročnej ignorácie a nevenovaniu sa problému. Teraz môžme urobiť prvý krok k tomu, aby sme tú dlhoročnú krivdu začali naprávať a zabezpečiť, aby v budúcnosti nebola žiadna ďalšia skupina detí diskriminovaná v prístupe ku vzdelávaniu.
Spomenul som, že vďaka diskusii je zrejmé, že čo chceme a čo nie. V žiadnom prípade nechceme rušiť súkromné školy ani materské centrá. Naopak, je v našom záujme, aby nám tieto inštitúcie pomáhali najmä tam, kde nám obce nevedia, a v horšom prípade tam, kde ani nám nechcú pomôcť. Chcel by som takto vyzvať škôlky, centrá a všetkých odborníkov a odborníčky, nech sa o svoje skúsenosti podelia a pomôžu škôlkam byť miestami integrácie. Pomáhať je potrebné v každom kúte Slovenska. Teraz je tá správna chvíľa tvoriť spoločenstvá, koalície a kluby materských škôl, ktoré si budú vymieňať skúsenosti a v dobrej viere sa motivovať, aby naše deti mohli v budúcnosti dosiahnuť lepšie vzdelanie, lepšiu prácu, a najmä lepší a zodpovedný vzťah k spoločnosti, v ktorej žijú. Aby sa z našich dievčat mohli stať policajtky, ktoré budú komunitám naozaj pomáhať a chrániť, aby z našich chlapcov mohli byť učitelia, ktorí budú naše komunity vzdelávať. Vybudovať silnú generáciu detí, ktoré sa budú navzájom rešpektovať bez ohľadu na to, odkiaľ sú. To by malo byť naším cieľom.
Ešte raz opakujem, že teraz je čas spájať sa a všetky spoločenské skúsenosti premietnuť do praxe, aby sme pomohli nielen rómskym deťom, ale všetkým deťom získať správny základ do života spoločnosti. Týmto zákonom zabezpečíme najmä to, aby obce vytvárali miesta pre svoje deti. Viem však, že zaviesť povinnosť nestačí, preto je našou povinnosťou hľadať spôsoby, ako lepšie zapájať rodičov, ako lepšie motivovať učiteľov. A to urobíme najlepšie tak, keď sa bude šíriť to, o čom vieme, že funguje dobre.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto nie je opatrenie, ktoré by sme mali brať na ľahkú váhu. Toto nie je plnenie zadanej úlohy, toto je opatrenie, o ktorom rozprávame neuveriteľne dlho. Je to opatrenie, ktoré môže zlepšiť situáciu v celej krajine. Je to opatrenie, ktoré v našom právnom poriadku potrebujeme, aby sme sa mali o čo oprieť, keď sa bude vylepšovať celý vzdelávací systém. Teraz začíname škôlkami a máme na to priestor, máme na to čas, máme na to peniaze. Nezaspime opäť pri diskusii, posuňme sa o krok ďalej, aby sme čím skorej mohli rozprávať o základných školách, o stredných školách, lebo tam nás takisto čaká ešte veľa práce.
Čiže ďakujem veľmi pekne ešte raz a prosím vás za podporu tohto zákona.

S faktickou jeden pán poslanec.
Pán poslanec Gröhling, nech sa páči.

Pán kolega Vavrek, mne to proste nedá, musím to vysloviť, spomínali ste, že nehovoríme vôbec o deťoch. No nehovoríme preto, lebo sme diskutovali mesiac na výboroch, a hlavne preto, lebo prilepujete k tomuto návrhu zákona od politiky, odpisy registrov trestu, dopravu, odpredaj majetku a všetko ostatné, čím vy odpútavate pozornosť od detí. To je vaším pričinením, nie naším.
Hovoríte, že tento návrh je teraz jasnejší. Nie je jasnejší, lebo keby som sa spýtal kohokoľvek, aby mi povedal a vysvetlil niektorý z tých paragrafov, tak by musel ísť do ďalších a ďalších pozmeňujúcich návrhov, aby pochopil, ako sa ten návrh pôvodný, ktorý sme tu mali, zmenil. Keď ste povedali, že sme pred tým, že sme už pred tým, aby sme to zaviedli, aby to reálne fungovalo, tak ono to nebude fungovať a vôbec nie sme pred tým, pretože náš čaká ešte množstvo roboty. A nie nás, bohužiaľ, ale samosprávy a všetkých, ktorí budú musieť vybudovať škôlky a vybudovať prostredie.
Ale povedali ste jednu obrovskú pravdu a to vám ja pripomeniem, prosím vás, a na to si pamätajte, že zaviesť povinnosť nestačí. Na túto vetu, zaviesť povinnosť nestačí, ktorú ste povedali, ste mali myslieť pred tým, ako ste priniesli tento návrh zákona, pretože ste najskôr mali predpripraviť prostredie a potom ste mali priniesť takýto zákon, nie najskôr si ho schváliť a čakať dva roky, či ho budete vedieť plniť.

S reakciou pán poslanec Vavrek.

Ďakujem pekne za slovo, budem reagovať krátko. Ja som navštívil počas tohto mesiaca v našom okrese, to aj priznávam, v Rimavskej Sobote dosť veľa materských škôl a rozprával som sa s riaditeľmi a ja som nenašiel ani jednu riaditeľku alebo riaditeľa, ktorý by bol proti zavedeniu tohto zákona. Takisto som sa rozprával s rodičmi. Čiže ja vám takisto odporúčam, pán kolega, aby ste išli do tých materských škôlok a aby ste sa opýtali tých učiteľov.
A na druhej strane, áno, súhlasím s vami a poznačil som si pre seba túto vetu, že povinnosť zaviesť nestačí. Áno, nestačí, podľa mňa ani samosprávy, ani obyvatelia tejto krajiny nepočuli to prvýkrát teraz pred mesiacom alebo pred dvoma mesiacmi. Ja ešte raz vám pripomínam, že ja už som prítomný asi na 15 alebo 20, ale možnože na stovkách takýchto okrúhlych stoloch, konferencií, kde sa o tom rozprávalo. Teraz, ešte raz poviem, že teraz je tu možnosť, teraz sú na to peniaze, čiže spravme to, nech je tá povinná predškolská výchova aj tuná na Slovensku.
Ďakujem.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Vašečka.