46. schôdza

Vážená pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Kolegovia, kolegyne, ja chcem len vyjadriť najskôr svoj postoj na začiatok s tým, že ja tento návrh zákona nepodporím z toho dôvodu, že nepokladám za správne, aby štát v takýchto prípadoch stanovoval povinnosť, kde výchova detí prechádza z rodičov na štát. Mohli byť niektoré výnimky, v ktorých sa to dá odôvodniť, ale nie celoplošne. To znamená, ja takúto filozofiu nezastávam, a preto tento návrh zákona nepodporím.
Naopak, myslím si, že teda postupovať opačným smerom a ctiť to, čo je v ústave, že rodičia majú právo aj povinnosť na výchovu a vzdelávanie svojich detí a majú si právo voliť spôsob, akým ich deti budú vzdelávané a vychovávané. Ja by som chcel predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý za chvíľu prečítam, ktorý sa týka tzv. domáceho vzdelávania, oficiálny názov je individuálne vzdelávanie žiakov. Zjednodušene, aby táto možnosť bola dostupnejšia. V súčasnosti na Slovensku je umožnená pre prvý stupeň základnej, ale vo všetkých okolitých krajinách je aj na druhom stupni. Vidím to ako dobrú prax, ktorá by mohla byť aj na Slovensku a ak by bol prijatý tento môj pozmeňujúci návrh, tak by táto možnosť bola daná rodičom, ktorí to potom riešia iným spôsobom, ale viac v tom odôvodnení.
Chcem povedať, že toto sa týka naozaj veľmi malej skupiny ľudí, kde viac ako 99 % rodičov toto nikdy nerieši a dáva svoje deti teda do klasického školského vzdelávania, ale rodičia, ktorí z rôznych dôvodov chcú mať slobodu tohto výberu, myslím si, že by im malo byť vyjdené v ústrety. Oni sami, zástupcovia týchto rodičov a týchto rodín mi to priniesli, ten návrh, ja sa s ním stotožňujem, takže ho prednesiem.
Najprv teda odôvodnenie: Cieľom predloženého pozmeňujúceho návrhu je rozšíriť možnosť individuálneho vzdelávania žiakov, známeho aj ako domáce vzdelávanie, aj na druhý stupeň základných škôl. V súčasnosti zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje individuálne vzdelávanie vo svojom § 24, ktorý umožňuje realizáciu individuálneho vzdelávania pri splnení konkrétnych, hlavne kvalitatívnych podmienok zo strany rodičov na prvom stupni povinnej školskej dochádzky. Počas obdobia od účinnosti zákona až do súčasnosti neboli zo strany Štátnej školskej inšpekcie identifikované výraznejšie problémy s realizáciou tohto zákonného ustanovenia a možno konštatovať, že sa inštitút individuálneho vzdelávania osvedčil ako vhodný prostriedok pre poskytovanie vzdelania deťom, ktoré vzhľadom na svoje osobité potreby a situácie si vyžadujú zvláštny prístup.
V školskom roku 2010/2011 sa začínalo s prvými 24 žiakmi využívajúcimi túto formu vzdelávania. V školskom roku 2018/2019 už túto formu využívalo 579 žiakov. Obvykle išlo o žiakov s osobitnými vzdelávacími potrebami, ktorí potrebujú osobitnú mieru pozornosti zo strany pedagóga. Toto obdobie možno chápať ako overovanie individuálneho vzdelávania v prostredí Slovenska. Hoci počty žiakov, ktorí využívajú túto formu vzdelávania, nie sú vysoké a ani sa na základe skúseností zo zahraničia nepredpokladá, že táto forma by mohla byť signifikantnejšie využívaná, napriek tomu je to vhodný doplnok existujúceho systému, ktorý umožňuje zabezpečiť vzdelanie aj tým žiakom, ktorí z rôznych príčin, najmä zdravotného charakteru, nemôžu pravidelne navštevovať školské zariadenia alebo charakter ich potrieb vyžaduje osobitnú zvýšenú formu pozornosti zo strany pedagóga.
Po skoro desiatich rokoch existencie individuálneho vzdelávania na Slovensku sa ako vzrastajúci problém objavuje neexistencia možnosti poskytovať takúto formu vzdelávania aj na druhom stupni povinnej školskej dochádzky. Všeobecne možno konštatovať, že zavedeniu tejto možnosti nebráni nič z odborného hľadiska, a to aj vzhľadom na doterajšie pozitívne skúsenosti z uplynulého obdobia, ako aj skúsenosti iných krajín, keď všetky krajiny OECD, ktoré majú možnosť individuálneho vzdelávania na prvom stupni, majú túto možnosť aj na stupni druhom. Môžem ich vymenovať: Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovinsko, Švédsko, Veľká Británia, USA a Kanada. Inými slovami, všetci naši susedia a členovia Európskej únie, teda susedia a členovia Európskej únie zaviedli tento inštitút do svojich právnych poriadkov.
Skutočnosť, že žiaci, ktorí využívajú možnosť individuálneho vzdelávania na prvom stupni, takúto možnosť na Slovensku nemajú v stupni druhom, vedie k prihlasovaniu takýchto detí na základné školy do Českej republiky, kde v súčasnosti študuje touto formou podľa odhadov asi 400 žiakov so slovenským občianstvom. Domnievame sa, že takáto komplikácia môže mať vplyv na kvalitu získavaného vzdelávania, možnosť týchto žiakov získavať vedomosti a zručnosti na základe slovenského štátneho vzdelávacieho programu a v neposlednom rade to výrazne komplikuje život rodinám, ktoré sa rozhodli obetovať a venovať svojim deťom s často osobitnými vzdelávacími potrebami veľké množstvo svojho osobného nasadenia, ale aj nemalých finančných prostriedkov.
Štát by svojou legislatívou mal prispievať ku skvalitňovaniu získaného vzdelania detí, ktorých zdravotné či životné okolnosti znevýhodňujú oproti ich rovesníkom, aj vytvorením možnosti individuálneho vzdelávania na druhom stupni. Nemožnosť získať individuálne vzdelávanie na druhom stupni výrazne negatívne vplýva aj na rodiny s deťmi žijúcimi v malých obciach bez školy a verejnej dopravy, ktorá by im umožňovala získavať vzdelanie vo vzdialenejších školách. Pre mnohé rodiny, napríklad v okresoch Krupina, Banská Štiavnica, Veľký Krtíš a iných, to predstavuje veľký a ťažko riešiteľný problém, ktorý dokážu riešiť často iba tým, že jeden z rodičov sa musí vzdať práce na plný úväzok a voziť svoje deti zo školy a do školy. Toto, samozrejme, spôsobuje upadanie mnohých rodín na vidieku do ohrozenia chudoby.
Pri individuálnom vzdelávaní je dôležitý argument, či takto vzdelávané deti môžu získať minimálne porovnateľné vzdelanie a zručnosti ako ich rovesníci navštevujúci školy. Táto otázka má dve roviny: vedomostnú a socializačnú. Pokiaľ ide o vedomostný aspekt, je dôležité vytvoriť efektívny systém zabezpečovania kvality poskytovaného individuálneho vzdelávania. Takýto systém už vytvoril zákon č. 245/2008 Z. z., čo potvrdzujú aj zistenia Štátnej školskej inšpekcie.
Tento systém je potrebné s drobnými zmenami aplikovať aj na druhy stupeň vzdelávacieho procesu. Zmeny sa týkajú polročného preskúšavania, ktoré je podľa doterajšej právnej úpravy komisionálne. Skúsenosti z ostatných deviatich rokov ukazujú, že postačuje obyčajné preskúšanie na kmeňovej škole, čo umožňuje škole flexibilnejšie organizovať preskúšavací proces.
Druhým bodom je kvalifikačný predpoklad osoby zabezpečujúcej individuálne vzdelávanie. Vzhľadom na skúsenosti zo zahraničia, ako aj to, že v individuálnom vzdelávaní nejde o vzdelávanie väčšieho počtu detí na jednom mieste, navrhujeme upraviť kvalifikačné kritérium danej osoby na dosiahnutý II. stupeň vysokoškolského vzdelania.
Nemenej podstatnou zložkou vzdelávania je socializácia detí v kolektívoch. V tejto problematike bolo realizované veľké množstvo štúdií hlavne v Spojených štátoch amerických, kde je touto formou vzdelávaných približne 2 milióny žiakov. Na základe troch desaťročí výskumu mnohých sociálnych vedcov, sú tu citované ich mená, možno konštatovať, že výsledky, zručnosti a schopnosti žiakov individuálneho vzdelávania sa neodlišujú od tých nadobudnutých žiakmi bežných základných škôl. Individuálne vzdelávanie je teda vhodné pre žiakov, ktorí potrebujú individuálny prístup pri výučbe prispôsobený ich potrebám. Ide o menšinovú formu vzdelávania, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti túto formu využíva menej ako 600 žiakov prvého stupňa na celom Slovensku.
Domáce vzdelávanie obvykle volia rodičia z objektívnych dôvodov, ako sú špeciálne potreby dieťaťa, neekonomickosť a neefektívnosť dochádzania do školy vzhľadom na vzdialenosť a dopravné spojenie medzi bydliskom rodiny a školou a časté sťahovanie rodiny. Kvalitu individuálneho vzdelávania kontroluje kmeňová škola a Štátna školská inšpekcia a pri zistení nedostatkov či pochybení môže riaditeľ zrušiť povolenie na individuálne vzdelávanie žiaka.
V súčasnosti je účinné nariadenie vlády č. 630/2008, ktoré hovorí, že normatív na žiaka v individuálnom vzdelávaní je 10 % normatívu na žiaka vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia. Vzhľadom na takúto právnu úpravu nepredpokladáme negatívny vplyv na štátny rozpočet.
Na základe týchto dôvodov sa domnievame, že je dôvodné umožniť individuálne vzdelávanie aj na druhom stupni škôl. To je koniec odôvodnenia. A teraz už veľmi krátko samotné znenie.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Smolíkovej, Ľubomíra Petráka a Pétera Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1468.
K čl. I
Čl. I sa dopĺňa novými bodmi 8 až 12, ktoré znejú:
7. V § 24 ods. 2 písm. b) sa vypúšťajú slová "prvého stupňa".
8. V § 24 ods. 4 sa vypúšťajú slová "ustanovené pre učiteľov I. stupňa základnej školy".
9. V § 24 ods. 6 v prvej a druhej vete sa vypúšťajú slová "komisionálne" v tretej vete slovo "komisionálnej".
10. V § 24 ods. 7 sa vypúšťa slovo "komisionálnej".
11. V § 24 ods. 8 v prvej vete sa vypúšťa slovo "komisionálnu".
12. V § 24 sa ods. 9 vypúšťa a nasledujúce odseky sa prečíslujú.
Nasledujúce body sa prečíslujú.
Koniec pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Prihlásil sa pán poslanec Petrák a pán poslanec Heger.
Pán poslanec Petrák, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán kolega, ja chcem len upozorniť, že my sme v zásade vo viacerých vystúpeniach boli bití za to, že sme predložili návrh, ktorý nesúvisí s materskými školami. Chcem upozorniť na to, že vy ako predstaviteľ opozície ste opätovne takisto predložili návrh, ktorý nesúvisí s materskými školami, ale týka sa domáceho vzdelávania na druhom stupni základných škôl. Prvá poznámka.
Druhá poznámka. Vo svojom návrhu ste v zásade opomenul účinnosť zákona, ktorú my navrhujeme od 1. januára 2021. Takže aj váš pozmeňujúci návrh by, ak by bol prijatý, platil od 1. januára 2021. A v tejto súvislosti dávam do pozornosti, že s predstaviteľmi domáceho vzdelávania sme niekoľkokrát sa o týchto otázkach rozprávali a dohodli sme sa, že k týmto témam sa vrátime, dôkladne posúdime jednotlivé aspekty, ktoré sa týkajú domáceho vzdelávania. Rozdiel medzi prvým stupňom a druhým stupňom je ten, že na prvom stupni je jeden učiteľ, ktorý vyučuje všetky predmety, na druhom stupni základných škôl majú učitelia aprobácie na jednotlivé predmety. A tým pádom v prípade, ak by bolo upravené domáce vzdelávanie, že aj na druhom stupni stačí iba stredné vzdelanie s maturitou, tak neviem si celkom dobre predstaviť, že by bola zabezpečená kvalita takéhoto vzdelávania. Čiže je tu rad aspektov, ktoré je takisto treba racionálne posúdiť, a preto hovorím, že v tomto prípade asi váš pozmeňujúci návrh nepodporím.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega, otvoril si vlastne pri téme vzdelávania aj tému domáceho vzdelávania, čo je dôležitý rozmer, pretože tak ako sme aj pri prvom čítaní sa rozprávali o tomto návrhu a hovorili sme, že treba naozaj začať veľmi konkrétne hovoriť o koncepcii a prístupe k vzdelávaniu detí, tak si myslím, že si to veľmi dobre obohatil, pretože ten rozmer domáceho vzdelávania určite to vzdelávanie obohacuje. Ja čo mám informácie o výsledkoch, tak také najdôležitejšie prvky, jeden z nich je ten, že vlastne deti sa ako keby vedú k tomu, aby sa učili vyhľadávať si tie dôležité veci a ako keby sa učia samy, to znamená, že v tých vyšších ročníkoch, čo teda podľa informácií, ktorými disponujem, je, tie deti sú omnoho iniciatívnejšie do učenia ako deti, ktoré chodia do normálneho vzdelávania. A dokonca na vysokých školách v krajinách vyspelej Európy sú títo žiaci preferovaní, pretože omnoho lepšie dokážu zvládať učivo, omnoho lepšie sa dokážu pripravovať, omnoho hlbšie dokážu ísť do podstaty, vedia sa orientovať. Takže je vidieť, že tieto pozitívne výsledky domáceho vzdelávania určite prinášajú veľké benefity pre rozvoj jednotlivých absolventov domáceho vzdelávania. Takže toto je prvá rovina.
Čo sa týka aj toho vzdelávania, tak naozaj si musíme uvedomiť, že aj skúsenosť naša ukazuje to, že deti chodia do školy, ešte neznamená, že sa dobre učia. A to neznamená, že sa vedia aj dobre uplatniť na trhu. Čiže veľmi dôležité je práve ten obsah výuky a vzdelávania. Tam by malo byť položené ťažisko a o tom by mala byť hlavne debata, keď sa bavíme o vzdelávaní ako takom.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Vašečka.

Ďakujem za slovo. Ďakujem pánu poslancovi Petrákovi za korektnú poznámku. Viete, využil som príležitosť, keď vlastne rokujeme o školskom zákone, aby sa pripomenula aj táto téma. Na rozdiel od vás, keďže som ten opozičný poslanec, tak je asi zrejmé, ako ste aj vy povedali, že táto zmena neprejde. Takže ten právny purizmus nebude nejak narušený na rozdiel od vašich pozmeňujúcich návrhov, ktoré vysoko pravdepodobne prejdú, pretože je na nich dohoda.
Samozrejme, z veľkej časti som to urobil preto, aby som na túto tému upozornil. O to viac v tom paradoxe, kde na jednej strane sa zavádza nejaká povinnosť, to znamená ako keby, teraz to poviem tak prehnane, že rodičia o rok skôr musia povinne odovzdať deti do rúk štátu alebo teda vzdelávacej inštitúcii, výchovnej inštitúcie, naproti tomu nechať slobodu tým rodičom, tej malilinkej skupine rodičov, ktorí naozaj z objektívnych dôvodov a po schválení majú záujem svoje deti vzdelávať doma.
Tak ako pripomenul pán poslanec Heger, ktorému tiež ďakujem za poznámku, naozaj v mnohých prípadoch a zvlášť v špeciálnych okolnostiach vykazujú tie deti výrazne lepšie výsledky, ako by to bolo v klasickom vzdelávaní. Nehovorím, že je to cesta pre všetkých, ani nie pre väčšinu, skôr naopak, pre určitú skupinu. A znova pripomeniem to, čo som povedal, že funguje to takto vo všetkých okolitých štátoch, ktoré sú členmi Európskej únie, to znamená Rakúsko, Česko, Poľsko aj Maďarsko. A možno, hovoríte, že rokujete s týmito zástupcami týchto rodičov. Oni sami majú pocit, že sa to teda naťahuje a chcú využiť každú príležitosť, aby takáto možnosť bola. O to viac, keď som spomenul v rozprave, že 400 detí, čiže je veľká časť týchto detí, vo veku na druhom stupni to rieši tak, že sa zapíšu do škôl v Českej republike, čo isto nie je ideálne riešenie.
Ale ďakujem všetkým za korektné poz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Chcem sa opýtať pani navrhovateľky, či chce vystúpiť v rámci záverečného slova. Je tomu tak. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja sa takisto chcem poďakovať všetkým, ktorí vystúpili v rozprave. A naozaj tá rozprava bola zaujímavá. Každý si môže utvoriť svoj názor sám.
Áno, hovorili sme o zavedení povinného predprimárneho vzdelávania alebo tak, ako niektorí to nazývate, o povinnej predškolskej výchove. Ale skúsme sa teda držať naozaj teraz už toho termínu povinné predprimárne vzdelávanie, čo to bude znamenať pre naše deti, čo to bude znamenať pre ich nástup na povinnú školskú dochádzku, keď začnú navštevovať prvý ročník základných škôl. Predkladateľom tohto poslaneckého návrhu išlo iba o to, aby sme dali rovnakú šancu všetkým deťom bez rozdielu, z akej sociálnej vrstvy, z akej skupiny detí, z akých rodín, z akých sociálnych pomerov pochádzajú, či sú to marginalizované skupiny, či je to majorita, či je minorita, úplne bolo jedno. Nám išlo iba o to, aby všetky deti mali rovnakú šancu od piateho roku svojho života naozaj mať možnosť navštevovať detský kolektív, ktorý bude nadväzovať a veľmi úzko bude nadväzovať na rodinnú výchovu.
Chcem to podporiť tým, že aj včera na školskom výbore bolo dosť nesprávne komunikované, komunikovaný štátny vzdelávací program, ktorý platí v súčasnosti. Ak sa tento návrh poslaneckého návrhu, teda tento poslanecký návrh prijme a bude uvedený do života, budú musieť byť vytvorené, a to sme na to poukazovali, nové, nový štátny vzdelávací program pre povinné predprimárne vzdelávanie, ktorý bude úzko korešpondovať so štátnym vzdelávacím programom prvého stupňa, prvého ročníka, kde už bude nadväzovať na všetky základné veci, kedy sa učiteľ stáva sprievodcom dieťaťa vo vzdelávacom procese, kedy má dieťa možnosť objavovať, skúmať a samo sa dostávať k poznatkom vzdelávania a nedostávať informácie alebo vedomosti iba sprostredkovane od učiteľa a akýmsi... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pardon, prepáčte, pani poslankyňa. Môžem vás požiadať, prosím vás, kolegyne, kolegovia, o pokoj v rokovacej sále? Je to neúctivé voči pani poslankyni, ktorá si chce dokončiť svoje záverečné slovo. Ďakujem.

Smolíková, Eva, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne. No, tak skrátka, táto vec tam bude, bude musieť byť teraz, ak teda ten návrh prejde, bude musieť byť urobená.
Hovoríme tu veľmi veľa a ja sa toho chcem dotknúť ešte viacej, nadviažem na pána poslanca Vašečku, o možnosti rodičov vychovávať a vzdelávať svoje deti. V tomto našom návrhu je to umožnené cez individuálne vzdelávanie. Sú deti, ktoré túto možnosť potrebujú z hľadiska ich zdravotného stavu, že sú tam na to objektívne dôvody, kedy im kmeňová materská škola, samozrejme, individuálne vzdelávanie je povinná poskytnúť, alebo ak si o to zákonný zástupca dieťaťa požiada. No potom sa vypracováva individuálny program, ktorý sa bude vypracovávať, a to možno niekomu uniklo, že sa bude vypracovávať konkrétne pre dané dieťa. Čiže keď si ja poviem, že ja chcem mať nejaké princípy vzdelávania, ktoré vyznáva, poviem teraz, lesná škôlka, tak tá kmeňová škôlka to spolu s tým zákonným zástupcom si odsúhlasí a bude to pripravené pre každé jedno dieťa. Ja už väčšiu možnosť výberu toho individuálneho vzdelávania naozaj nevidím. A ak niekto dôvodí, že je tam nejaká byrokracia pre rodičov, že musia vypĺňať nejaké tlačivo alebo o niečo požiadať, tak potom nech mi je prepáčené, ale máme deti, keď máme deti, máme aj nejaké povinnosti.
Všetky tieto náležitosti, ktoré sme my hovorili na výbore, ktoré sme si dosť veľa prebrali, hovorili sme s organizáciami, hovorili sme so zástupcami rodičov, hovorili sme so ZMOS-om, s odborármi, myslím si, že sme ich dosť dopodrobna prebrali. A najviac, čo tu rezonovalo a na to chcem trošku zareagovať, tu rezonovali vlastne, ako ste to nazvali, tie prílepky, ktoré boli doplnené k tomuto nášmu poslaneckému návrhu.
Čo sa týka tej politiky na školách. Pán poslanec Gröhling, nám nejde o politiku na školách. Nám ide o propagáciu politických strán a hnutí na školách. A jedna vec. Keď by sme tam dali tých 90 dní, Braňo, ja som tiež bola za to, ale ja som si tiež potom uvedomila, že veď na Slovensku sú každú chvíľu nejaké voľby. A to ako budeme teda členiť ten jeden rok? Veď máme komunálne, máme vúckarské. No, to je vec názoru. To je k tej politike na školách.
Ďalej, čo bola otázka, čo vyvolala takú veľkú vlnu záujmu, tak to bol, to bol ten pozmeňovací návrh môj a pána Petráka, čo sa týka odpisu z registra trestov. Viete, pred dvomi rokmi ja som sa pýtala, prečo robíme toto kladivo iba na učiteľov, prečo to nerobíme na ostatných ľudí, ktorí prichádzajú do kontaktu s deťmi, a potom asi by to malo aj ďalší krok nasledovať, pretože nie iba učitelia prichádzajú do kontaktu s deťmi. Ale dobre, tak teraz to ideme urobiť, urobiť smerom ku pedagogickým a odborným zamestnancom. Tuná pred dvomi rokmi si pamätám, keď pani predsedníčka vykreslila tú situáciu, ktorá sa stala. Mňa to až mrazilo, pretože na tieto veci som veľmi citlivá, keď sa takéto niečo stane dieťaťu. No a my sme s tým naozaj súhlasili, len sme tam pridali tú jednu časť o tie psychotropné látky alebo o tú, o toho spomínaného džointa alebo marišku, či ako to tu nazývame, a vtedy zrazu sa to stiahlo.
Teraz ma trošku tak mrzí, že ľudia, ktorých si ja nesmierne vážim a ktorí to naozaj, naozaj a od srdca myslia dobre s deťmi a asi by aj podporili tento zákon, tak zrazu sa trošku tak spätili. Preto sa vás pýtam, kolegovia, že to naozaj si myslíte, že za tú jednu marišku bude mať niekto zápis v registri trestov? Nie. Ja ďakujem kolegovi, ktorý to vysvetlil, že tam musia byť nejaké gramy. Ja toto veľmi nepoznám a aj to mám napísané, ale nebudem to dlhšie predlžovať. A záleží to aj od sudcu, ktorý to uzná, či to uzná ako trestný čin. A ak to nie je ako trestný čin, tak to tam nebude mať zapísané ten mladý človek, ktorý povedzme v tých sedemnástich toto fajčil.
Ale na druhej strane sa pýtam, a ste tu otcovia a ste tu matky. To my s tým ako normálne tu, parlament alebo Národná rada Slovenskej republiky, s tým súhlasíme, že a veď je to dobre, keď si zapálili? No, tak to asi nie je v poriadku. Tak ja to tiež hovorím, že nie. A ďakujem pani Pčolinskej, že vyjadrila tiež podobný názor. Toto je, toto je vec, ktorá je pre mňa naozaj principiálna, a tiež si hovorím, že ten, kto sa postaví pred naše deti a je za tou katedrou, ten si musí uvedomiť, koho má pred sebou a čo vlastne chce dokázať v tej svojej práci. A keď to teda naozaj chceme robiť a vyzerá to tak, že naozaj chceme, a chceme na tých učiteľov použiť tie odpisy, tak potom nech je tam všetko. A nech tí naši učitelia sú bezúhonní. Len tiež podotýkam, koľko máme tých neobjavených a tých utajených pedofilov v rodinách, koľko ich máme v iných inštitúciách, ktoré prichádzajú do kontaktu s deťmi, a z toho ma mrazí možnože ešte aj viac.
Vážení kolegovia, ja vám veľmi pekne ďakujem aj za trpezlivosť. Svojmu kolegovi Ľubovi Petrákovi ďakujem za spoluprácu, takisto Peťovi Vörösovi, Ábelovi Ravaszovi a všetkým tým, ktorí boli nápomocní. A naozaj poprosím o prijatie. Ďakujem.

Pán spravodajca, záverečné slovo? Nie je tomu tak. Pán spravodajca, chcem vás poprosiť, keby ste aspoň oznámili termín hlasovania a potom mi povedzte, koľko potrebujete... (Reakcie z pléna.) Tak vám našepkali vaši drahí kolegovia, viete, čo máte povedať pri tom mikrofóne.
Pán poslanec, ja od vás potrebujem vedieť, že koľko potrebujete na tú prestávku, aby ste si zbehli po tie papiere, lebo niektorým sa zdá desať minút veľa. (Reakcia spravodajcu.) Potrebujete desať minút? Dobre. Takže desaťminútová prestávka, kolegyne, kolegovia.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)