49. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, návrh zákona sa týka inštitútu práva na odpoveď, ktorý bol do slovenského právneho poriadku uvedený zákonom č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 1. júna 2008. Tento inštitút bol pozmenený novelou zákona č. 221/2011 Z. z., čím došlo k obmedzeniu možnosti jeho uplatnenia. Týmto návrhom zákona sa možnosti uplatnenia práva na odpoveď rozširujú v zmysle pôvodného znenia tlačového zákona.
Ďakujem. Toľko v úvodnom slove.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá poslancovi Jánovi Senkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem za slovo. Ako poverený poslanec Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorského výboru podávam Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s ustanoveniami rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Miroslava Číža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. tlačový zákon, v znení neskorších predpisov (tlač 1292), v druhom čítaní.
Národná rada uznesením č. 1605 z 1. februára 2019 pridelila predmetný návrh poslancov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Uvedené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v stanovenom termíne.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh predmetného zákona výbory prerokovali a odporučili schváliť, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 583 z 19. marca 2019 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 147 z 21. marca 2019 s jedným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý je obsiahnutý v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor na základe stanovísk vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporučili Národnej rade uvedený návrh zákona v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý je uvedený v časti IV tejto spoločnej správy, schváliť. Gestorský výbor odporúča predmetný návrh takisto schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 158 z 26. marca 2019.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu a poveril, aby som predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal štyri písomné prihlášky. Pán poslanec Karol Farkašovský, Natália Milanová, Ondrej Dostál, Viera Dubačová.
Nech sa páči, pán poslanec Farkašovský.

Ďakujem pekne za slovo. Ctená snemovňa, dámy a páni, téma je už veľmi dlho živá, celospoločensky diskutovaná v médiách aj na okrúhlych stoloch a stretnutiach s odbornou a laickou verejnosťou. S kolegom, teda bývalým kolegom Miroslavom Čížom som sa zúčastnil na viacerých verejných debatách o práve na odpoveď. Rád by som tu spomenul jednu diskusiu v istom bratislavskom klube, kde okrem nás dvoch s Miroslavom Čížom boli aj štyria opoziční parlamentní poslanci, predsedníčka tlačovej samoregulačnej rady, mediálny právnik, zástupca ministerstva kultúry, novinári a verejnosť.
Diskusia sa po emotívnom začiatku rozbehla a priniesla niekoľko naozaj prekvapivých momentov. Okrem iného sme otvorili otázku, čo je vlastne poslaním novinára. Predsedníčka samoregulačnej tlačovej rady spontánne zareagovala slovami, že "poslaním novinára je kontrolovať vládu". Pri predstave, že na verejných fórach, v médiách a dokonca možno aj na školách, ktoré pripravujú žurnalistov, zaznie takýto nezmysel, zakrátko môžu byť z médií a z novinárov naozaj akési novinárske koncily, ktoré budú v zmysle predstáv predsedníčky samoregulačnej rady kontrolovať a pranierovať vládu.
Položil som preto protiotázku, či nie je náhodou základným poslaním novinára a žurnalistiky ako takej v prvom rade informovať. Súčasťou poslania informovať je sekundárne aj právo, samozrejme, kontrolovať vládu a podrobiť ju kritike. Prioritne však médiá aj novinári majú informovať občanov, verejnosť o všetkom aktuálnom, pozitívnom i negatívnom, čo sa deje doma aj vo svete.
Po chvíli prišla v spomínanej diskusii myšlienková perla z úst, čuduj sa svete, mediálneho právnika. Na otázku, čo je to sloboda novinára, odpovedal, citujem: "Sloboda novinára je právo dávať kritické, provokatívne a poburujúce otázky." Koniec citátu. Podľa mediálneho právnika sú teda poburujúce otázky meradlom slobody novinárskej tvorby. Na moju otázku, či to myslí vážne, odpovedal, že je to tak uvedené aj v mediálnej legislatíve. Keď som sa ho pýtal, že kde, v akom paragrafe, to už povedať nevedel.
Ako bývalý novinár, ktorý má k tejto profesii stále ešte veľmi blízko, pripúšťam kritické, dokonca aj slušne provokatívne otázky, ale poburujúce otázky ako symbol slobody, to už je naozaj demagógia hrubého zrna. Ak niekomu položíte poburujúcu otázku, čo môžete očakávať? V duchu pravidla hlúpa otázka, hlúpa odpoveď platí to isté. Poburujúca otázka, poburujúca alebo žiadna odpoveď. Keď takýto nezmysel zaznie na verejnom diskusnom fóre z úst mediálneho právnika, tak sme na najlepšej ceste degenerovať slovenskú žurnalistiku. A toto ja považujem za poburujúce.
Nikto nechce obmedzovať pluralitu ani slobodu médií, považujeme ich dokonca za základný a kľúčový pilier demokracie. Treba však vecne charakterizovať pojem sloboda médií aj so všetkými sprievodnými prvkami. Sloboda v akejkoľvek oblasti života musí byť vyvážená zodpovednosťou. Podporovať slobodu znamená podporovať zodpovednosť. S garanciou slobody priamo súvisí garancia zodpovednosti. Sloboda bez zodpovednosti sa volá anarchia. Nemožno slobodne publikovať, čo mi slina na jazyk prinesie, a neniesť za to zodpovednosť. Keď niečo napíšem a zverejňujem, píšem a zverejňujem to slobodne, ale s vedomím plnej zodpovednosti za správnosť, úplnosť, korektnosť a slušnosť. A to sú práve tie etické a morálne pravidlá, ktoré je nevyhnutné rešpektovať aj v žurnalistickej tvorbe. Nijaký novinár nemusí mať žiadne obavy o slobodu prejavu. Ak dodržiava pravidlá etického kódexu žurnalistickej tvorby, tak určite vie, čo to je zodpovednosť, úcta k faktom, profesionalita alebo rešpektovanie ľudskej dôstojnosti.
Väčšina novinárov pravidlá etického kódexu uznáva a riadi sa nimi. Žiaľ, sú aj novinárske samorasty, ktoré v službe svojim chlebodarcom neváhajú porušiť elementárne pravidlá slušnosti a myslia si, že novinárske povolanie im dáva právo súdiť kohokoľvek a za čokoľvek. Robia to často s plným vedomím vlastníkov médií. Ľudia si to všímajú.
Dovoľte mi odcitovať z mailu pána Strmeňa z Košíc, ktorý takto reagoval na jeden z komentárov denníka SME. Citujem: "Nechápem, ako môže takýto denník, ako je SME, poškodzovať svoj vlastný kredit a zverejňovať výplody človeka, ktorému v Košiciach nikto nepovie inak ako zhulený magor. Vulgárnosť a žlč my čitatelia k životu nepotrebujeme." Koniec citátu.
Moja rada a odpoveď sú jednoduché. Vyberajte si noviny, ktoré kupujete, a hlúposti nečítajte. Nenechajte si diktovať názor od médií, ale vytvárajte si ho sami, máte na to plné právo.
Je však pravda, že médiá si samy budujú svoju reputáciu, dobré alebo zlé meno. Vzhľadom na to, že sa množia prípady nedodržiavania alebo porušovania novinárskej etiky, považujem právo na odpoveď pre každého občana vrátane politikov za užitočné opatrenie. Opatrenie, ktoré na jednej strane každého človeka chráni pred krivým obvinením či poškodením jeho cti alebo ľudskej dôstojnosti, na druhej strane pomáha aj samotným novinárom uvedomiť si súvislosť medzi slobodou a zodpovednosťou. Uvedomiť si, že môžu byť kritickí, môžu poukazovať na spoločenské nešváry, problémy, prešľapy, ale nemali by dehonestovať, zosmiešňovať a ubližovať. Toto určite nie je, nikdy nebude poslaním žurnalistiky. Novinári by mali informovať, polícia vyšetrovať, prokuratúra obviňovať a súdy súdiť.
Som hlboko presvedčený o tom, že aj medzi novinármi je veľa takých, ktorí pochopia právo na odpoveď v takom duchu, v akom som o tom hovoril. Som presvedčený aj o tom, že v konečnom dôsledku môže prispieť aj k zlepšeniu vzťahov a korektnej komunikácii medzi novinármi, médiami a politikmi.
Ďakujem pekne.

Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Grendel.

Neviem presne, ako vyjadriť svoje pocity po vašom vystúpení, pán poslanec Farkašovský. Asi poviem, že som smutný a nič lepšie mi, bohužiaľ, nenapadá. Nerozumiem, ako ste mohli dať rovnítko medzi slová kontrolovať a pranierovať. Kontrolovať je kontrolovať, pranierovať je pranierovať, to predsa nie je to isté. Ak novinári niekoho kontrolujú, to neznamená automaticky, že niekoho pranierujú. Nerozumiem tomuto rovnítku, naozaj.
Takisto nerozumiem tomu, ako môžete zovšeobecniť a teraz požiť to ako argument, že na nejakej prednáške vám nejaký mediálny právnik povedal, že novinári majú klásť poburujúcu otázku. A čo, čo je to poburujúca otázka? Keď Vladimír Mečiar dostal otázku, "pán Mečiar, odkiaľ ste zobrali peniaze na Elektru?" bola to poburujúca otázka? No, pána Mečiara pobúrila. Chytil pod krk novinára, ktorý tú otázku položil, a povedal mu pred Slovenským rozhlasom, "ešte raz sa ma to opýtaš..." a pokračovanie asi poznáte. Bola to poburujúca otázka? Pre pána Mečiara asi áno, ale pre verejný záujem to bola normálna, legitímna, kontrolná otázka, nie pranierujúca.
No a proste takýmito frázami, nehnevajte sa, odôvodňovať túto novelu zákona, fakt nič lepšie na to nemôžem povedať, iba to, že som proste smutný.

Pán poslanec Baránik.

Môj príspevok bude v podobnom duchu ako v prípade môjho predchodcu. Ja som si tiež všimol, pán kolega Farkašovský, že vy jemne manipulujete to, čo sa stalo, a to, čo bolo povedané, tak, aby to vyhovovalo tomu výsledku, ktorý chcete dosiahnuť. Myslím, že ste najprv hovorili o tom, že novinári majú mať právo položiť provokatívnu otázku, tak to bolo definované, a potom ste to odrazu posunuli do roviny, že sloboda prejavu, sloboda novinárskeho prejavu je klásť provokatívne otázky. Nie, sloboda je mať to právo, ak tá situácia tomu vyhovuje. A je mi jasné, že vy ako člen korupčnej koalície ste proti tomu, aby sa takéto otázky kládli, ale, a tu, samozrejme, všetci protestujú, ale je to, samozrejme, tak. Vám to, samozrejme, vadí a my vieme, prečo vám to vadí. Detaily sa dozvieme za šesť mesiacov.