49. schôdza

Pekné ráno prajem, vážené kolegyne, vážení kolegovia; ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, dovolím si naozaj v prvom čítaní len krátko vystúpiť, pretože v tomto prípade, v prípade zákona o správe zaisteného majetku ide o návrh zákona, ktorý tu máme predložený v zásade druhýkrát. Prvýkrát som ho predkladala ešte ja. V tej podobe pôvodnej nenašiel podporu pre bližšie nešpecifikované výhrady niektorých koaličných partnerov pána ministra.
Ja pochopila som, keď som si pozrela tú novelu, že pán minister veľmi striktne v návrhu oddelil správu zaisteného majetku a všetko, čo súvisí so zaistením majetku, a vyňal z tejto právnej úpravy všetko, čo so zaistením majetku nesúvisí. Časť tých vecí, ktoré bolo pôvodne v tom komplexnom balíku, už dokonca boli riešené v novele Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorý sme už schvaľovali v tomto parlamente, časť nie a predpokladám, že ministerstvo sa ním zaoberá. Čiže tomuto rozumiem, v čom je rozdiel medzi tými návrhmi.
Ale vo vzťahu k úprave zaistenia majetku a správy zaisteného majetku, voči ktorej boli tie nešpecifikované pripomienky niektorých kolegov v tomto parlamente, mám vlastne dve otázky na pána ministra. V prvom rade, prvá otázka je, v čom konkrétne alebo ktoré sú to tie nuansy, ktoré ja som nepostrehla. Je rozdiel medzi zaistením majetku a správou zaisteného majetku v pôvodnom návrhu a v tomto návrhu? A druhá otázka, že či teda sú už zohľadnené tie predtým bližšie nešpecifikované požiadavky koaličných partnerov, v čom vlastne spočívali a či teda dnes už má ten návrh podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
S faktickými poznámkami jeden poslanec, končím možnosť prihlásiť sa.
Poslanec Baránik, nech sa páči.

Ďakujem, pani kolegyňa, za položenie tejto otázky. Ja sám som ju chcel položiť a zamyslieť sa možno aj nad tým, že či práve ten podstatný rozdiel nie je v tom, že ten zákon sa prejednáva v inom čase, ako bol ten váš pôvodný, a že či náhodou to nie je v tom, že bude mať aj inú účinnosť a že jednoducho ten pôvodný návrh zákona sa neprijal len preto, že by mohol postihnúť niekoho, kto už teraz postihnutý byť nemôže.

S reakciou? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

Ďakujem pekne za pripomienky, ale začnem od konca. Pán poslanec Baránik, je fakt, to mohlo napadnúť len vás, nikoho iného. (Povedané s pobavením. Reakcie z pléna.) Nie, absolútne.
Čo sa týka tých zmien a tých výhrad, stále to je materiál, ktorý je v Národnej rade. My sme sa na vláde vedeli zhodnúť na tomto znení, ale musím povedať, že ešte stále je napríklad problém to, že kto by mal byť správcom, kto by mal dohliadnuť na to správcovstvo. My sa nazdávame, že to by malo byť ministerstvo financií, a ministerstvu financií sa zdá, že by to malo byť ministerstvo spravodlivosti, nakoľko že aj tak, že keď budú nejaké aplikačné problémy, výkladové problémy, aj tak že ministerstvo financií, finančná správa sa obráti na ministerstvo spravodlivosti. Dobre, okej, to by mohlo byť, ale to by sme museli mať asi na ministerstve zvlášť sekciu, ja neviem s koľkými ľuďmi, a skôr ja vidím, že to prináleží tej finančnej správe a ministerstvo financií to bude druhý, akože druhostupňovým orgánom pri problémoch, ktoré môžu nastať pri správe zaisteného majetku.
A čo sa týka toho samotného, že toto je vec, ktorá ešte stále nie je doriešená. Stále nie je doriešená, lebo má to aj finančné dopady, aj personálne dopady, tak dúfam, že do druhého čítania sa dohodneme. Keď toto išlo, už minister financií Kažimír to už nechcel riešiť. Chcel to nechať na nového ministra, nový minister akurát vtedy nastupoval, keď toto sme riešili. Tak som povedal, že nech ten zákon ide, lebo kebyže teraz nejde, tak už potom nestihneme v tomto volebnom období vôbec legislatívny proces.
Druhá vec je, čo sa týka obsahu, už v tom samotnom pripomienkovom konaní niečo sme odstránili, ale musím povedať, že stále sme otvorení tomu, že keď; lebo v tomto poslanci mali pravdu, že poslanci skúmajú zákony, návrhy zákonov až vtedy, keď to dôjde do parlamentu.
Tak, tak sme otvorenejší stále k tomu, aby ten zákon mal možnosť prejsť Národnou radou aj do tretieho čítania a v treťom čítaní ako zákon, tak sme otvorení stále k tomu, že sú tam veci, ktoré, napríklad správa k zaistenému majetku a potom správa povedzme nejakej spoločnosti a správa jej dcérskej firmy. Sú to veci, ktoré sú otvorené, a nebudeme stoj čo stoj trvať na našich návrhoch. To boli návrhy ministerstva, ktoré prešli vládou, ale môžu mať na to poslanci iný názor. Ja som chcel, aby tento názor už bol pretavený do, už v tom predbehu už dohodou, kým to prejde vládou, ale možnože tak poslanci v tomto mali pravdu, už keď to dôjde do Národnej rady, tak potom sa s tým budeme zaoberať. Takže sme tu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pani spravodajkyňa, nech sa páči, máte slovo.

Chcela by som navrhnúť hlasovanie k tomuto bodu programu zajtra o jedenástej. Ďakujem.

Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Vládny návrh zákona má tlač 1602, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 1702.
Nech sa páči, pán minister Gál, uveďte vládny návrh zákona.

Ďakujem, pán podpredseda. Je to pomerne veľmi kuriózna novela, ide o to, že musíme zadefinovať nanovo obvyklý pobyt, s ktorým vlastne európska normatíva ráta, ale my ju tak, akú ju potrebujeme, zadefinovanú nemáme. Ide o čisto takúto technickú záležitosť.
Účinnosť právnej úpravy sa s prihliadnutím na predloženú dĺžku legislatívneho procesu navrhuje od 1. januára 2020.
A ešte musím povedať, že všetky náležitosti formálnoprávne tento návrh zákona spĺňa, preto požiadam ctené plénum o jeho schválenie v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajkyni. Pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči.