49. schôdza

Pekné ráno prajem, vážené kolegyne, vážení kolegovia; ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, dovolím si naozaj v prvom čítaní len krátko vystúpiť, pretože v tomto prípade, v prípade zákona o správe zaisteného majetku ide o návrh zákona, ktorý tu máme predložený v zásade druhýkrát. Prvýkrát som ho predkladala ešte ja. V tej podobe pôvodnej nenašiel podporu pre bližšie nešpecifikované výhrady niektorých koaličných partnerov pána ministra.
Ja pochopila som, keď som si pozrela tú novelu, že pán minister veľmi striktne v návrhu oddelil správu zaisteného majetku a všetko, čo súvisí so zaistením majetku, a vyňal z tejto právnej úpravy všetko, čo so zaistením majetku nesúvisí. Časť tých vecí, ktoré bolo pôvodne v tom komplexnom balíku, už dokonca boli riešené v novele Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorý sme už schvaľovali v tomto parlamente, časť nie a predpokladám, že ministerstvo sa ním zaoberá. Čiže tomuto rozumiem, v čom je rozdiel medzi tými návrhmi.
Ale vo vzťahu k úprave zaistenia majetku a správy zaisteného majetku, voči ktorej boli tie nešpecifikované pripomienky niektorých kolegov v tomto parlamente, mám vlastne dve otázky na pána ministra. V prvom rade, prvá otázka je, v čom konkrétne alebo ktoré sú to tie nuansy, ktoré ja som nepostrehla. Je rozdiel medzi zaistením majetku a správou zaisteného majetku v pôvodnom návrhu a v tomto návrhu? A druhá otázka, že či teda sú už zohľadnené tie predtým bližšie nešpecifikované požiadavky koaličných partnerov, v čom vlastne spočívali a či teda dnes už má ten návrh podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani kolegyňa, za položenie tejto otázky. Ja sám som ju chcel položiť a zamyslieť sa možno aj nad tým, že či práve ten podstatný rozdiel nie je v tom, že ten zákon sa prejednáva v inom čase, ako bol ten váš pôvodný, a že či náhodou to nie je v tom, že bude mať aj inú účinnosť a že jednoducho ten pôvodný návrh zákona sa neprijal len preto, že by mohol postihnúť niekoho, kto už teraz postihnutý byť nemôže.

Ďakujem pekne za pripomienky, ale začnem od konca. Pán poslanec Baránik, je fakt, to mohlo napadnúť len vás, nikoho iného. (Povedané s pobavením. Reakcie z pléna.) Nie, absolútne.
Čo sa týka tých zmien a tých výhrad, stále to je materiál, ktorý je v Národnej rade. My sme sa na vláde vedeli zhodnúť na tomto znení, ale musím povedať, že ešte stále je napríklad problém to, že kto by mal byť správcom, kto by mal dohliadnuť na to správcovstvo. My sa nazdávame, že to by malo byť ministerstvo financií, a ministerstvu financií sa zdá, že by to malo byť ministerstvo spravodlivosti, nakoľko že aj tak, že keď budú nejaké aplikačné problémy, výkladové problémy, aj tak že ministerstvo financií, finančná správa sa obráti na ministerstvo spravodlivosti. Dobre, okej, to by mohlo byť, ale to by sme museli mať asi na ministerstve zvlášť sekciu, ja neviem s koľkými ľuďmi, a skôr ja vidím, že to prináleží tej finančnej správe a ministerstvo financií to bude druhý, akože druhostupňovým orgánom pri problémoch, ktoré môžu nastať pri správe zaisteného majetku.
A čo sa týka toho samotného, že toto je vec, ktorá ešte stále nie je doriešená. Stále nie je doriešená, lebo má to aj finančné dopady, aj personálne dopady, tak dúfam, že do druhého čítania sa dohodneme. Keď toto išlo, už minister financií Kažimír to už nechcel riešiť. Chcel to nechať na nového ministra, nový minister akurát vtedy nastupoval, keď toto sme riešili. Tak som povedal, že nech ten zákon ide, lebo kebyže teraz nejde, tak už potom nestihneme v tomto volebnom období vôbec legislatívny proces.
Druhá vec je, čo sa týka obsahu, už v tom samotnom pripomienkovom konaní niečo sme odstránili, ale musím povedať, že stále sme otvorení tomu, že keď; lebo v tomto poslanci mali pravdu, že poslanci skúmajú zákony, návrhy zákonov až vtedy, keď to dôjde do parlamentu.
Tak, tak sme otvorenejší stále k tomu, aby ten zákon mal možnosť prejsť Národnou radou aj do tretieho čítania a v treťom čítaní ako zákon, tak sme otvorení stále k tomu, že sú tam veci, ktoré, napríklad správa k zaistenému majetku a potom správa povedzme nejakej spoločnosti a správa jej dcérskej firmy. Sú to veci, ktoré sú otvorené, a nebudeme stoj čo stoj trvať na našich návrhoch. To boli návrhy ministerstva, ktoré prešli vládou, ale môžu mať na to poslanci iný názor. Ja som chcel, aby tento názor už bol pretavený do, už v tom predbehu už dohodou, kým to prejde vládou, ale možnože tak poslanci v tomto mali pravdu, už keď to dôjde do Národnej rady, tak potom sa s tým budeme zaoberať. Takže sme tu.
Ďakujem pekne.

Chcela by som navrhnúť hlasovanie k tomuto bodu programu zajtra o jedenástej. Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Je to pomerne veľmi kuriózna novela, ide o to, že musíme zadefinovať nanovo obvyklý pobyt, s ktorým vlastne európska normatíva ráta, ale my ju tak, akú ju potrebujeme, zadefinovanú nemáme. Ide o čisto takúto technickú záležitosť.
Účinnosť právnej úpravy sa s prihliadnutím na predloženú dĺžku legislatívneho procesu navrhuje od 1. januára 2020.
A ešte musím povedať, že všetky náležitosti formálnoprávne tento návrh zákona spĺňa, preto požiadam ctené plénum o jeho schválenie v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážené poslankyne, vážení poslanci, potreba prijatia návrhu zákona vychádza z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2018, ktorým bol vyslovený nesúlad ustanovenia § 446 Občianskeho zákonníka s ústavou a bol zverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 25/2019 Z. z.
Hlavným zámerom navrhovanej úpravy je zosúladenie súčasnej právnej úpravy náhrady škody na zdraví spôsobenej protiprávnym konaním s článkom 12 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súčasná právna úprava spôsobu výpočtu náhrady za stratu na zárobku sa výrazne odkláňa od všeobecne uplatňovanej zásady úpravy zodpovednosti za škodu, podľa ktorej sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk a tým pádom neumožňuje poškodenému, ktorému vznikla škoda na zdraví a s tým súvisiaca strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti, ale aj po jej skončení, domôcť sa náhrady škody v takom rozsahu, v akom mu skutočne škoda vznikla. V záujme poskytnutia ochrany základného práva vlastniť majetok je cieľom návrhu zákona zabezpečiť dorovnanie príjmu poškodeného do sumy, ktorú by zarobil, ak by nedošlo k spôsobeniu škody.
Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa stanovuje od 1. decembra 2019.
Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie a spĺňa všetky náležitosti, ktoré sú zosnované v našom právnom poriadku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Zároveň odporúčam návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážený pán podpredseda, resp. predsedajúci, poprosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení zaviazala, že prijme opatrenia na transparentnosť rozhodovania o personálnom obsadení súdov, stabilizáciu personálneho obsadenia súdov, najmä preťažených súdov, ako aj opatrenia na stabilizáciu podporného aparátu sudcu.
Najväčším problémom súdnictva bolo nestabilita, veľká fluktuácia predovšetkým zamestnancov. To sa nám podarilo od periódy 2019 výrazne vylepšiť historicky najväčším navýšením miezd v štátnom sektore. 24 % sme navýšili mzdové prostriedky pre zamestnancov aj v štátnej správe, aj štátnych zamestnancov, aj zamestnancov vo verejnej správe. To nám, chvalabohu, zabezpečilo to, že zamestnanci sú spokojní, neodchádzajú, vieme nabrať nových ľudí, výberká, sú výberká, nie sú ani nábory, ale proste vieme vyberať ľudí, čiže máme furt dostatok uchádzačov o voľné pracovné miesta.
Problém ale máme s tým, že odchádza nám silná generácia sudcov. Keď sa pozrieme na to, že koľko sudcov nám odchádza alebo bude odchádzať, však máme štatistiky, vieme, aké sú tam ročníky, tak, a vidíme aj to, že koľko uchádzačov sa nám hlási za sudcu a aké sú úspešné. Stačia len justičné skúšky. Len 20 % ľudí prechádza justičnými skúškami. Potom máme tu výberká a ja som veľmi rád, že aj justičné skúšky, aj výberká sú tak striktné, že tie jednotlivé komisie, skúšajúce komisie nepovolia, aby prešla osoba, ktorá nespĺňa tie náležitosti, ktorá, ktoré sú kladené.
Čiže na výberkách je ďalších, len 20 % prechádza, predovšetkým sú to ľudia, ktorí už robia na súde, vyšší súdni úradníci, alebo sú to ľudia, ktorí pôsobia v nejakých právnických, v iných právnických profesiách, tých je pomenej. No ale už sa nám opakujú, že vyšší súdni úradníci môžu absolvovať len trikrát justičné skúšky, ale vidíme, že proste stále sa nám opakuje a tí ľudia, no, ich potenciál nie je taký, aby sme vedeli, že po druhej skúške na tretíkrát uspeje. Proste vidíme to, že, že tá databáza alebo ten, ten, to spoločenstvo, z ktorého by mohlo vzniknúť do dvoch-troch rokov sudcovia, nie je nám k dispozícii.
Na druhej strane vlani takto v septembri asi bola skúška justičných čakateľov, bolo ich 16. Som bol na odovzdávaní dekrétov pre nich a som sa trošku ešte rozčuľoval, že zavolali ma na pätnástu a ešte ani o šestnástej ešte nič nebolo. Som povedal, lebo ešte skúšali, hovorím, že keď, keď nevedia proste, načo ich trápite, tak sa s nimi rozlúčte. A všetci sa zhodli na tom, že nie. Nebolo to o tom, že by nevedeli, ale chceli vedieť, čo ešte vedia. Že bolo diametrálne odlišné skúšať justičných čakateľov a skúšať povedzme vyšších súdnych úradníkov, aj ten výsledok potom sa odrazil na tomto.
Na druhej strane ale máme vedomosti a je to verejne známe, že dochádzalo v minulosti k určitému rodinkárstvu, klientelizmu, neželanému javu, kde sa na súdy možno dostali ľudia, ktorí by sa tam za normálnych okolností boli nedostali. Ja nemám problém s tým, že rodinný príslušník nejakého sudcu sa stane sudcom, keď na to má. Máme herecké dynastie, lekárske dynastie aj advokátske dynastie, moje deti sa chcú stať advokátmi, ale nech sa to deje za tých okolností, keď každý má rovnakú príležitosť. Ja chcem povedať, že okej, pome s tým robiť niečo, aby sme mali možnosť doplniť ten stav, keď nám odíde 150 – 200 sudcov o pár rokov do dôchodku, aby sme vedeli nabrať aj sudcov, ale aby to bolo inak ako doteraz.
Veľmi sa nám osvedčili výberká, že ako sú komisie, ako sú výberká, ako sú robené. Tam fakt ja nevidím tam možnosť nejakého vonkajšieho zásahu, takže sme išli na tento spôsob, ako vybrať tých justičných čakateľov, ako ich školiť, to sme, to sme išli na osvedčenú metódu, akú majú právni čakatelia prokuratúry a potrebujeme tento inštitút troška obnoviť v tomto smere, v smere transparentnosti.
Ale musíme obnoviť aj to, aby sme vedeli prijať viac uchádzačov o post justičného čakateľa, lebo o pár rokov nám odíde toľko ľudí zo systému a nebudeme môcť kde nabrať hotových ľudí, lebo vidíme, že samotní vyšší súdni úradníci jednak na justičných skúškach len 20 % a pri výberkách ďalších 20 %, že toto nie je skupina ľudí, na ktorých by sme sa vedeli spoliehať, že však oni nám vygenerujú tých nových sudcov. Justičný čakateľ bude vlastne školený na to tie tri roky, aby sa z neho stal sudca. Samozrejme, už sa bude preskúšavať v tom trojročnom medziobdobí, ako povedal jeden pán sudca, že aby sme ho zbytočne nekŕmili do týchto krokov, aby sme, keď budeme vidieť, že nespĺňa tie kritériá, ktoré sa naňho kladú, tak aby sme sa s ním vedeli rozlúčiť. A, samozrejme, pôjde zas znova na justičné skúšky ako každý iný a tiež na výberko ako každý iný. Ale hovorím, že tie výsledky tých 16 justičných čakateľov, ktorých sme mali teraz v systéme, sa nám veľmi osvedčili. Celá novela o tom, ja poprosím o podporu v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážený pán predsedajúci, poprosím, otvorte všeobecnú rozpravu.