49. schôdza

Vážený pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov žiadam o zvolanie poslaneckého grémia, nakoľko nie je jasné, či Národná rada zasadá, resp. klub SMER – SD zasadá v takom zložení, ktoré je relevantné podľa nástupníkov a uznesení, ktoré mali byť riadne prednesené a schválené.

Ďakujem veľmi pekne. Skoro pri všetkých zákonoch na mňa vyjde taká neskorá a večerná hodina a nie je tomu ináč ani k zákonu o lesoch.
Len je veľká škoda, že tu nie je človek, ktorý tu mal taký, by som povedala, búrlivý až priam nevhodný prejav k zákonu o lesoch. Po prvé, mýlil si zákon o lesoch so zákonom o štátnej ochrane prírody a domotal úplne halušky s hruškami. A ja musím povedať, že mi je až smutno z toho, pretože pán poslanec Kollár, hoci tu nie je, nerada to robím, zavádza ľudí a klame. Poviem dôvod a poviem fakty, ktoré hovoria o tom, ako zavádza ľudí a klame. A ja si myslím, že to už je taká predvolebná kortešačka, aby povedal ľuďom, že jak je to fajn, aby mali prácu, a ako je to zlé, ako ministerstvo nerobí.
Neviem, že ak niekto sa odváži povedať, že ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nejednalo s neštátnymi lesmi, keď tam nebol. Tisíckrát to tu opakoval. Myslím, že aj pán poslanec Fecko hovoril, že sme ich odbili. No toto je totálne klamstvo. Pretože sme vytvorili pracovnú skupinu, tá pracovná skupina rokovala nie jeden deň ani nie týždeň, ale niekoľko, stovky a stoviek hodín. V pracovnej skupine boli členmi nielen moji úradníci, ale aj zástupcovia súkromných vlastníkov lesov, a to predovšetkým zástupcovia urbárskych spoločností zo všetkých okresov, zo všetkých okresov, podotýkam. Ak si niekto myslí, že budeme hovoriť na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka alebo na ktoromkoľvek ministerstve so státisícami podielnikov v urbárskych spoločnostiach, je na veľkom omyle. Práve preto máme stavovské inštitúcie, ako je Združenie neštátnych vlastníkov lesov, ako sú ostatné záujmové združenia, ktorých prizývame, prizývame na takéto rokovanie. A ja si dovolím povedať, že ani jeden zákon som tu nepredostrela bez toho, aby som takéto pracovné skupiny nezvolávala.
V pracovnej skupine, a ja prosím a vyprosím si, že bola neodborná, boli zástupcovia akademickej obce, profesor Saniga je jednou najväčšou autoritou v oblasti lesníctva a lesného hospodárstva, zástupcovia firmy, združenia Pro Silva, zástupcovia neštátnych vlastníkov lesov, ako som už spomínala, naši kolegovia, Národné lesnícke centrum. Takže škoda, že tu nie je pán, pán Kollár, pretože takéto výkriky do tmy, ja si vyprosím. Vyprosím si na adresu mojich ľudí, našich úradníkov, ktorí odviedli na tomto zákone kus veľkej odbornej roboty.
Parametre prírode blízkeho hospodárenia, ktoré tu napádal pán Kollár, o ktorých ani netuší, čo to je. Netuší, ako sám povedal, že nie je poľnohospodár a lesník, a bude tu naozaj šacovať opäť pána profesora Sanigu, ktorý je nielen autoritou u nás, ale je autoritou vo všetkých krajinách v Európskej únii.
Ku kategorizácii lesov pre chránené druhy, pokiaľ ide o chránené druhy, tu nedochádza v zákone k nejakej zásadnej novej právnej úprave. Ide tu len o spresnenie a precizovanie jednotlivých ustanovení. Právna úprava tejto problematiky už v zákone aj pred touto novelou bola.
Pán Kollár, tak ako som na úvod povedala, dotýkal sa aj zákona o ochrane prírody a krajiny, ale toto nie je predmetom úpravy, a ja musím povedať samozrejme, že zákon o lesoch my sme už mali pripravený veľmi, veľmi dávno, ale vzhľadom na to, že naozaj ako tu už spomínal pán Kollár, že vláda sa uzniesla, že budeme tieto dva zákony predkladať naraz, tak sme tak urobili. Mali sme nespočetné množstvo rokovaní aj s ministerstvom
životného prostredia. Tak ako to uviedol môj kolega pán Laci Sólymos, rokovanie boli veľmi zložité. Z nášho pohľadu niekedy išli sme aj na hranu možností v zákone o lesoch, aby sme priblížili tie požiadavky ochrany prírody.
Ale na druhej strane musím pochváliť pána Kollára, tak ako tu povedal pán kolega poslanec Martinák, že aj urobil dobre lesníkom. Pretože ak niekto hovorí o holinách, ak niekto permanentne kŕmi tento národ, že nič nerobíme v lesoch, len rúbeme, treba sa ísť pozrieť do toho porastu a vidieť, že tie stromy tam majú 50 cm až meter.
Lesy Slovenskej republiky obhospodarujú temer 50 % výmery lesných pozemkov a ročne vysadia 15 až 18 miliónov stromov. Chcete povedať, že nesadíme?
Zásoby dreva na Slovensku od roku 2009 permanentne rastú. Výmera lesných pozemkov permanentne rastie. A my tu kŕmime národ tým, že nič nerobíme, len rúbeme?!
No toto si nenechám takto brnkať po nose, pretože je to opäť klamstvo, ktoré tu niekto pertraktuje, ako sa mu to hodí.
Musím mu však poďakovať v tej stati, hoci nie je odborníkom, o lykožrútoch. Je pravda, že pokiaľ by štátna ochrana prírody dovolila opatrenia v 4. a 5. stupni ochrany, kedy sa môžu použiť výnimky práve v tých situáciách, keď je premnožený lykožrút, iste v 3. stupni a v iných hospodárskych lesoch by sa lykožrút nepremnožil a naše lesy by nevyzerali tak, ako vyzerajú dnes.
Ja som naozaj z územia Tatranského národného parku, som veľký Tatranec a Horal, musím povedať, a keď som videla Bielovodskú dolinu, ako vyzerá, 400 hektárov v národnom parku, ja vám poviem, plakala som. A to je preto, lebo odborné útvary ochrany prírody, ktoré sú pod okresnými úradmi, 12 rokov nekonali. Dvanásť rokov pán Slivinský, ktorý tam je hospodár, dvanásť rokov žiadal, aby sa prišli pozrieť. Nikto, ani noha. Tatranský národný park, neviem, či ho národným parkom, už tieto lokality budeme môcť nazývať, pretože to charakter národného parku, milé dámy a páni, už dávno nespĺňa. A to ani nehovorím o tom, že je to Bielovodská dolina, kde máme modro značené chodníky, kde, nedajbože, by išli ľudia a v tomto suchom období by začalo horieť a tá dolina má nejakých 5 kilometrov, živého človeka odtiaľ nedostanú von. Pretože sme v 4. a v 5. stupni ochrany, pretože nemôžme odstrániť sucháre, pretože keď príde povodeň, tie sucháre padnú do vody, a preto tá povodeň v tej Bielovodskej doline bola.
Takže nie je to o tom, že nekonáme a nechceme konať, ale o tom, že niekto zamedzí konanie. (Potlesk.)
K pánovi Feckovi, ktorý hovoril o zámenách. Štát predsa musí štátnu pôdu chrániť. A ak vlastník chce zameniť viac ako 100 hektárov, tak bránime tomu, aby neboli špekulatívne zámeny, preto, pán Fecko, ktorým, špekulatívnym zámenám často dochádzalo, preto jeden a pol násobok výmery.
A prečo nehodnotíme lesný porast, že nie je súčasťou lesného pozemku? Pretože lesný porast a lesný pozemok nemožno od seba oddeľovať. Katastrálny zákon hovorí jednoznačne, čo je to lesný pozemok. Katastrálny zákon hovorí to isté, čo je to vinohrad a chmeľnica. Sú to také pozemky, ktoré v sebe nesú trvalé kultúry. A lesný pozemok je presne taký istý, má na sebe lesnú kultúru.
Ešte ste hovorili, že k inšpekcii leso-drevárskej nemáme uvedený pojem. Ak by ste sa pozreli lepšie, tak v § 56 ods. 1 písm. d) je uvedený plný názov inšpekcie a následne je zavedená legislatívna skratka, stačí len si prečítať. A okrem toho, inšpekciu sme schvaľovali minulý rok zákonom č. 113/2018 Z. z., kde je jedno jednoznačne uvedené, čo znamená lesnícko-drevárska inšpekcia, aké sú jej kompetencie, kto ju zriaďuje a kto ju financuje.
Doručovanie verejnou vyhláškou, a to je posledný bod, v prípade, ak je viac ako 20 účastníkov, nie je výmysel len zákona o lesoch. Takýto limit sa používa v celom rade zákonov. Práve preto sme k nemu pristúpili, aby sme neboli diskriminační oproti ostatným zákonom.
Z mojej strany asi všetko k tomuto zákonu. Ja som, som chcela z tohto miesta všetkým, ktorí sa na zákone o lesoch, ktorí, musím povedať, pochválila a to už hovorím druhýkrát, dokonca Via Iuris, nezávislá inštitúcia, treťosektorová inštitúcia, ktorá na svojej stránke uverejnila, že tak ako je vypracovaný tento zákon, tak ako sa jednalo pri tomto zákone so všetkými možnými účastníkmi a dotknutými stranami, že takýto zákon naozaj veľmi podporuje.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Chcel by som sa pozastaviť o tomto našom rokovaní k tomu, že jednoducho chcem oceniť vystupujúcich, ktorí predniesli svoje diskusné príspevky na podporu tohto zákona. A chcel by som aj nadviazať ešte takú zaujímavú vec v tomto mojom záverečnom slove, kde poukázal predo mnou Ľubko Martinák aj o vývoji lykožrúta. Pretože sami vieme, že je to spojené aj s týmto zvieratkom, pretože dneska sú naše hory dosť šedé a sivé. Keď sa na ne pozrieme, ja to vidím najlepšie, pretože bývam v Národnom parku Veľkej Fatry a začína to všetko okolo nás dochádzať.
Dôvod tohto všeckého vidíme v tej kalamite, ktorá vzniká, kde v takom 5. stupni nie je možné, keď sa tam vypíli aj strom, jednoducho ten strom tam musí zostať a nemôže sa odkôrniť. Potom pod touto kôrou vzniká v podstate tento lykožrút, ktorý spôsobuje nesmierne škody, ktoré sa nedajú nahradiť, a jednoducho sa rozmnožuje. Aby, len tak pre zaujímavosť, aby ste vedeli, tak vám poviem, že samička lykožrúta nakladie 60 vajíčok. Celý vývojový cyklus trvá 6 až 10 týždňov a tak ročne sa vyprodukujú dve až tri generácie tohto lykožrúta, ktorého v podstate takýmto spôsobom ako keby sme živili. Za rok tak lykožrút zvýši svoju početnosť až 120 násobne pri dvoch generáciách. Čiže vieme si uvedomiť, že prečo nám to tak rýchlo ide do takéhoto stavu, v akom sa nachádzame.
Ten začiatok som spomenul, že spočíva v tej nespracovanej kalamite, kde z jedného stromu sa dokáže vyrojiť 150- až 200-tisíc lykožrútov a 150 až 1000 lykožrútov dokáže zabiť jeden strom v závislosti od kondície tohto stromu. Čiže vidíme, že to sú, to sú jednoducho strašné čísla. Inak to neviem ani odôvodniť.
A na záver by som chcel nadviazať aj na to, čo pani ministerka hovorila, že áno, je to pravda, my sme pred dvomi mesiacmi mali náš výbor, taký poslanecký výjazd v Tatrách, v TANAP-e. Boli sme v Javorovej doline a v tejto Javorovej doline sme videli stav, aký je, čo tam spôsobila povodeň. A poviem vám pre zaujímavosť, že za následky lykožrútovej kalamity v tejto Javorovej doline, čo vzniklo. V roku 2008 za päť dní padlo v Javorovej doline 260 mm zrážok a ten rozsah škôd, ktorý bol spôsobený, bol oveľa nižší ako v roku 2018, kedy padlo za rovnaké obdobie len 226 mm zrážok. Spôsobené jednoducho to bolo tým, že tie stromy sú tam suché, tie stromy sú v stave takom, v akom sú a jednoducho na základe aj niektorých vecí, ktoré by bolo ozaj dobre sa nad tým zamyslieť, bolo potrebné odstrániť, pretože padnuté stromy cez riečištia a tak ďalej, ktoré sa nemôžu odstrániť, spôsobujú všecky tieto škody, ktoré by sa dali urobiť, s ktorými by, si myslím, lesáci nemali žiaden problém.
Na záver by som chcel dodať, že viem uznať takúto situáciu, keď sme v bezzásahovej zóne v piatom stupni ochrany, ale myslím si, že od takého tretieho stupňa, kde u nás v národnom parku už v treťom stupni je po kalamite presne tento istý stav a začína to tam. Pekne to vidíme, ako to tam všetko začína hnednúť okolo toho. A na základe toho by som možná dal aj na zváženie, aby takéto veci sa do budúcnosti voľajakým spôsobom prehodnotili a dali na pravú mieru.
Pán predsedajúci, chcem oznámiť, že hlasovanie o tomto zákone by sme mali zajtra o 11.00 hodine.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, hlavný cieľom predloženého návrhu zákona je zosúladenie platnej právnej úpravy zákona o potravinách s legislatívou Európskej únie v oblasti potravín. Táto potreba zosúladenia vyplynula najmä v nadväznosti na prijatie nového nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva Európskej únie, ktoré je v celom rozsahu priamo uplatniteľné v členských štátoch Európskej únie od 14. decembra 2019. Zabezpečenie uplatňovania požiadaviek tohto nariadenia si vyžaduje zmenu zákona v oblasti pôsobnosti a úloh orgánov štátnej správy na úseku výkonu úradnej kontroly potravín.
Na základe nariadenia Európskej únie 2017/625 sú novelou zákona orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy a orgány verejného zdravotníctva splnomocnené určiť na účely výkonu úradných kontrol potravín vstupujúcich do Európskej únie z tretích krajín hraničné kontrolné stanice, pričom sú zároveň oprávnené pozastaviť alebo zrušiť činnosť hraničných kontrolných staníc, ak nebudú spĺňať minimálne požiadavky ustanovené v nariadení Európskej únie 2017/625.
Navrhovaná právna úprava odstraňuje aj niektoré aplikačné problémy, ktoré vyplynuli z kontrolnej činnosti orgánov úradnej kontroly potravín. Nedostatky sa týkali najmä oznamovania príchodu zásielok dovážaných prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov z tretích krajín, spôsobu poverovania akreditovaných úradných laboratórií na výkon analýzy vzoriek odobratých pri úradnej kontrole potravín a vydávania úradných certifikátov orgánmi úradnej kontroly potravín prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, ktorí vyrábajú potraviny v Slovenskej republike a ktorí umiestňujú potraviny na trh tretej krajiny.
Na záver by som rada poďakovala za pozmeňujúci návrh, ktorý prispieva k vylepšeniu vládneho návrhu zákona.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého návrhu zákona a jeho posunutie do tretieho čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Národná rada uznesením č. 1886 z 19. júna 2019 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (tlač 1510), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 675 z 9. septembra 2019 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 301 zo 4. septembra 2019 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre zdravotníctvo uznesením č. 154 z 10. septembra 2019 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne:
o bodoch spoločnej správy č. 1 až 24 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4, § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 312 z 10. septembra 2019. V citovanom uznesení ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu.
Otvorte, prosím, rozpravu, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne za slovo. Pekný podvečer, želám. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadrila k návrhu, ktorý predkladám spolu s kolegom pánom poslancom Antalom, a verím, že tento návrh, ktorý predložím, občania privítajú, resp. ho očakávajú.
Zákon, ktorý uviedla pani ministerka, zákon č. 152 o potravinách je síce starší zákon, pochádza z roku 1995, ale je to dynamický zákon, ktorý vzhľadom na súčasnú dobu treba neustále novelizovať. V parlamente na tejto schôdzi, na septembrovej schôdzi, ako povedala pani ministerka, je zákon o potravinách otvorený vzhľadom na potrebu implementácií nariadení Európskej únie, najmä z dôvodu ustanovení týkajúcich sa kontroly, ale riešime, ako sme počuli, aj zásielky potravín z tretích krajín, ktoré budú musieť byť nahlasované veterinárnej a potravinovej správe deň vopred. Novela taktiež rieši napríklad pojmy pre potraviny pre dojčatá, pre malé deti, deti, výživové doplnky a tak ďalej.
Vzhľadom na potravinové škandály v celej Európskej únii, ktoré ohrozujú zdravie našich občanov, je však našou povinnosťou na tieto škandály reagovať, a to nielen udeľovaním pokút, ale samozrejme chceme týmto problémom predchádzať. Mali sme tu fipronilové vajcia, brazílske hydinové mäso alebo poľské hovädzie mäso. Chcem však upozorniť, že Slovenská republika nikdy takejto kauze, chválapánubohu, nečelila, a preto aj z tejto pozície chcem poďakovať slovenským potravinárom, na ktorých som naozaj hrdá. Ale ochrana bezpečnosti a zdravia spotrebiteľov je a musí byť našou prioritou.
Z uvedeného dôvodu sme preto podali návrh, aby v zákone o potravinách bola zakotvená povinnosť pre zariadenia spoločného stravovania uvádzať pôvod mäsa v reštauráciách a stravovacích zariadeniach písomnou formou na viditeľnom mieste. Môže to byť na jedálnom lístku, menu alebo na tabuli v príslušnej reštaurácii, prípadne na baneri. Čiže musí to byť uvedené tak, aby vždy spotrebiteľ sa vedel rýchlo zorientovať a v rámci jeho potrieb sa rýchlo rozhodnúť.
Ak si pamätáte, tiež bolo veľa kriku najmä vtedy, keď povinnosť v jedálnom lístku uvádzať alergény sme zakotvili do zákona, a dnes je to úplne samozrejmé a bežné. Pozor, ja nehovorím, že všetko dovážané mäso je zlé alebo zdraviu škodlivé, ale ide mi predovšetkým o to, aby zákazník, aby spotrebiteľ bol včas a pravdivo informovaný, z akého mäsa bude pokrm pripravený, ktorý si práve ide dať na obed alebo na večeru.
Chcem upozorniť aj to, že táto povinnosť sa nevzťahuje na polotovary. Povinnosť sa vzťahuje na bravčové, hovädzie mäso, mäso z kôz a hydiny. Údaje o krajine pôvodu mäsa je majiteľ reštaurácie povinný získať od subjektu, od ktorého mäso kúpil. Podrobnosti upraví Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky prostredníctvom vyhlášky. Účinnosť predpokladáme 14. 12. 2019.
Podľa nás povinnosť uvádzať pôvod mäsa v reštauráciách je naozaj zásadná vec, pretože fakt ide o zdravie ľudí. Nemôžeme povýšiť biznis podnikateľov nad zdravie našich obyvateľov. Doba je rýchla a trend je taký, že väčšina ľudí sa čím ďalej tým viac stravuje práve v týchto zariadeniach a dokonca štatistiky hovoria, že viac ako 40 % ľudí vo veku od 18 do 39 rokov sa dennodenne stravuje v týchto zariadeniach a reštauráciách a z toho viac ako 70 % preferuje cenovo dostupné obedové denné menu.
No, vážení, keď ideme do obchodu, záleží nám na našom zdraví, tak veľmi pozorne sledujeme, čo kupujeme a čo vkladáme do nášho košíka. Sledujeme aj mäso a určite nie som sama, ale dáte mi za pravdu, že pozeráme aj etiketu, odkiaľ toto mäso pochádza. V tom obchode si to vlastne vybavíme, zaplatíme a doma si uvaríme.
Ako som však povedala, doba je rýchla a trend je taký, že chodíme do reštaurácií. Naši obyvatelia, naši občania, ktorí majú polhodinu na obedňajšiu prestávku, musia teda sa ísť najesť do týchto zariadení a tam vlastne táto informovanosť zlyháva. Áno, je pravda, že podľa európskej smernice máme právo na odpoveď, keď sa opýtame v reštaurácii čašníka, odkiaľ surovina pochádza, ktorú teda nám donesú na tanieri. Ale táto informácia býva zvyčajne len ústna a veľmi rýchla. Povedzme si úprimne, pri tej fluktuácii čašníkov, pri tých zmenách, ktoré podnikatelia a majitelia reštaurácií musia nevyhnutne robiť, naozaj bez akejkoľvek urážky nemôžeme veriť celkom odpovedi čašníka, odkiaľ mäso pochádza, a niekedy sa tejto odpovede ani nedočkáme. Ani sa tomu nedivím, pretože ten čašník je o týždeň v inej reštaurácii, v inom zariadení, zodpovednosť žiadna. Takže myslím si, že je namieste, aby sme tento zákon takýmto spôsobom upravili.
Ďalej by som chcela povedať, že v zmysle teda tohto nášho návrhu, ja som už počula aj kritiku zo strany opozície, ale ja s tým aj počítam, pretože opozícia vlastne kritizuje úplne všetko, je to jej úloha, ja to tak aj vnímam, ale konkrétne som počula aj kritiku, že ide v tomto prípade o neúmerné zaťažovanie podnikateľského sektora. No, poviem vám pravdu, že som pred tým, ako som tento návrh pripravovala, nepadol mi z neba, ale veľmi aktívne sa stretávam s ľuďmi, aj z tej, aj z onej strany, čo sa týka či spotrebiteľov alebo majiteľov reštaurácií, a vôbec podnikatelia, ktorí sú poctiví a zodpovední, vôbec tento problém nevidia, dokonca túto moju iniciatívu aj uvítali.
Ešte raz podotýkam, tí poctiví a tí, čo nemajú čo skrývať. Tým však nechcem, samozrejme, povedať, že to platí generálne. Určite to nejakú námahu bude stáť, ale o tých veľkých administratívnych záťažiach alebo finančných záťažiach naozaj nemôže byť ani reči. Keď sa vedelo dostať do jedálnych lístkov, sa dostala legenda, kde sa hovorí o tých alergénoch, takisto ten priestor, kde sa určí pôvod alebo uvedie pôvod mäsa, si myslím, že nebude žiadny problém. Ešte raz hovorím. Zľakli sa niektorí, hlavne opoziční, že to každý deň, opýtali sa, to každý deň bude musieť ten majiteľ reštaurácie prepisovať menu. No, pozrite sa, neviem či každý deň dováža z inej krajiny mäso ten majiteľ reštaurácie, to by som teda tiež rada opýtala, že prečo. Ale druhá vec, že odpoveď je, že nemusí, pretože ako uvádzame, môžu túto informáciu písomne uvádzať na baneri, na tabuli, jednoducho tak, aby ten zákazník, keď príde do reštaurácie, sa vedel rýchlo zorientovať, a teda mal tú informáciu písomnú. O to nám ide.
Ďalej chcem povedať, že kontrolu nad dodržiavaním tejto povinnosti budú mať jednotlivé úrady verejného zdravotníctva, ktoré budú môcť podľa zákona o potravinách za porušenie uložiť pokutu od 100 do 100-tisíc eur, samozrejme, po dôkladnom zvážení všetkých okolností, ako je následok, opakované porušenie, závažnosť porušenia a podobne.
Keď sa bavíme o tých pokutách, chcela by som tiež dať veci na pravú mieru. A to najmä z toho pohľadu, že znova zo strany opozície, ale veľakrát aj zo strany médií počúvame horibilné sumy, ktoré dostal ten obchodník, ten podnikateľ za napríklad len oriešky, ktoré už teda boli na pulte po dobe trvanlivosti. Prosím vás pekne, toto celé nie je pravda. Naozaj treba zdôrazniť, že tie pokuty, ktoré rieši vlastne zákon o potravinách č. 152, sú riadne odstupňované a znova riešia to, čo som hovorila, riešia závažnosť toho následku, ktorý nastane porušením zákona, opakované porušenie a vlastne tí chronickí porušovatelia, ktorí trikrát za sebou v jednom roku porušia zákon o potravinách závažným spôsobom, dostanú tie najvyššie pokuty. No, ale pokuta je pokuta, podnikateľ, samozrejme, pri všetkej úcte, je podnikateľ, ale ako som povedala, zdravie a bezpečnosť našich obyvateľov je pre nás na prvom mieste.
Ja som aj zvedavá, že akú tlačovku teraz pripraví opozičná strana, ktorá tak rada robí tlačovky, keď sa zomelú veci a keď sa zomelú aj v nie celkom ich prospech. Mám na mysli tú frašku, ktorá sa týkala dvojakej kvality potravín. Dvojaká kvalita potravín, ktorú práve Slovenská národná strana, pani ministerka odhalila, dokázala, zdokumentovala a dokázala ju priniesť až na pôdu Európskeho parlamentu, tak táto kauza, táto téma, pardon, nadobudla naozaj veľký európsky rozmer. A keď sme hovorili a vyhlasovali sme to na našej tlačovke, že predsa Slovák nemá iný žalúdok ako má Rakúšan a naše práčky tiež potrebujú prať s rovnako kvalitným pracím práškom tak ako napríklad v Nemecku, tak sme boli zosmiešňovaní. V pekných obaloch sa mnohokrát na našich pultoch skrývali potraviny, ktoré neboli tak kvalitné ako v susednom Rakúsku, a práve proti tejto nespravodlivosti sme bojovali. A myslím si, že ten boj sme na 99 % už aj vyhrali. A keď nás SaS zosmiešňovala a úplne potláčala tú tému a hovorila, že si úplne vymýšľame, a zrazu Európsky parlament a Európska komisia potvrdila, že Slovenská republika mala v tomto prípade a pani ministerka mala v tomto prípade naozaj pravdu a potvrdila dvojakú kvalitu potravín, tak zrazu okamžite SaS sa postavilo pred kamery, spravilo tlačovú konferenciu a kázalo pani ministerke, aby urýchlene urobila opatrenia, pretože my tu predsa nemôžeme strpieť dvojakú kvalitu potravín.
Takže preto to hovorím, aby sme si uviedli veci na pravú mieru, aby teda ako aj moji predchodcovia v inom zákone, napríklad SME RODINA, pán Kollár vykrikoval, ja mu to neberiem, ako tí voliči to, komu zrátajú. Ja by som tiež bola rada, keby voliči nestratili pamäť a naozaj tie pozitívne veci, ktoré pre ľudí robíme a ktoré Slovenská národná strana naozaj robí, a to môžem začať rozprávať o ústavnom zákone ochrany pôdy, o zelenej nafte, o podpore slovenských potravinárov, o nekalých praktikách, o podpore mladých farmárov a tak ďalej a tak ďalej, tak aby aj nám prirátali tie dobré body, pretože možno tu nebudeme tak kričať, nebudeme tak strašne zanietení, nebudeme tak strašne emotívni, možno to na ľudí zaberá. Ale ja si skôr myslím, že na ľudí zaberajú fakty, zdravý rozum, pokoj, a myslím si, že aj taká politická kultúra.
Tiež mi dovoľte podotknúť aj to, že za tie potraviny, ktoré vlastne, o ktorých hovorím a ktoré aj rieši zákon o potravinách, a hovorím o tom v rámci nášho pozmeňujúceho návrhu, si naši obyvatelia nezaplatia málo, a preto majú právo vedieť, naozaj čo majú na tanieri. Je zaujímavé, že podľa štatistiky v marci 2019 Slovensko sa opäť umiestnilo na prvom mieste v medzimesačnom náraste cien za potraviny. A vážení, znova opakujem, nemôže za to žiadny osobitný odvod, pretože žiadny osobitný odvod neexistuje. Zrýchlene teda uvediem len pár faktov. V rámci Európskej únie ceny potravín v mesiaci marec klesli o 0,2 percenta. To sa však netýka Slovenska, kde sa ceny pri medzimesačnom náraste zvýšili o 1,2 percenta. Medziročne dokonca na Slovensku o tri a pol percenta. No nie je teraz priestor sa venovať všetkým tým faktorom, ktoré spôsobujú ten rast potravín, rast cien potravín, ale môžem povedať aj to, že Slovenská národná strana sa snaží, aby tie potraviny boli prístupné ľuďom, a preto aj, myslím o týždeň, pôjde náš návrh zákona, kde budeme dávať už v druhom čítaní návrh na zníženie DPH na desať percent na najmä teda, prioritne na zdravé potraviny. Tým chcem povedať to, že keď si už má človek zaplatiť za obed, a naozaj to obedové menu dnes nie je najlacnejšie, má minimálne právo vedieť, čo konzumuje a zvlášť, za čo si priplatí alebo či si vôbec ten obed kúpi.
Návrh, ktorý sme pripravili, má z môjho pohľadu, ešte raz hovorím, minimálne požiadavky na administratívne zaťaženie a ešte nižšie finančné požiadavky na podnikateľa, ktorého by sa teda povinnosť mala dotýkať. Naopak, tvrdím, že tento náš návrh má veľmi pozitívny efekt pre spotrebiteľa a pozitívne sociálne vplyvy. Dokonca v tomto návrhu máme ambíciu pomôcť aj podnikateľom v gastronómii, pretože uvedenie pôvodu mäsa pri pokrmoch môže konkurenčne pomôcť práve tým poctivým, o ktorých som hovorila, a určitým spôsobom sťažiť pozíciu rôznym priekupníkom a, prepáčte za výraz, prebaľovačom mäsa.
Teraz mi, prosím, dovoľte, aby som prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh. A ešte raz, ako som povedala, aby som teda už po tom pozmeňujúcom návrhu podľa rokovacieho poriadku nič už nekomentovala, ešte raz by som chcela zdôrazniť. Slovenská národná strana tak ako je na strane slovenských potravinárov, tak je na strane slovenských spotrebiteľov, a ja verím, že teda aj tento návrh, ktorý predkladáme s pánom Antalom, nám podporíte a za čo som veľmi vďačná vopred.
Takže, ak dovolíte, pristúpim k prečítaniu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Antošovej a Petra Antala k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, predložený na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie: "7. V § 3 sa odsek 1 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
"h) označovanie hotových pokrmov a jedál obsahujúcich mäso údajom o krajine pôvodu 1ae) mäsa.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 1ae znie: "1ae) Čl. 9 ods. 1 písm. i) a čl. 44 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 v platnom znení. Čl. 60 a 61 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie v platnom znení. Čl. 5 až 7 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1337/2013 z 13. decembra 2013, ktorým sa stanovujú pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, pokiaľ ide o uvedenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu pre čerstvé, chladené a mrazené mäso zo svíň, oviec, kôz a hydiny
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Nový bod 7 nadobúda účinnosť 14. 12. 2019, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti (čl. II) v rámci vyhotovovania čistopisu schváleného zákona.
Nasledujúce body, pardon, odôvodnenie nebudem čítať.
2. V čl. I sa za bod 17 vkladá nový bod 18, ktorý znie: "18. § 9 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
"(5) Zariadenie spoločného stravovania je pri hotovom pokrme alebo jedle z mäsa povinné zabezpečiť pre spotrebiteľa v písomnej forme na dobre viditeľnom mieste údaj o krajine pôvodu mäsa. Údaj o krajine pôvodu mäsa podľa prvej vety je zariadenie spoločného stravovania povinné získať od subjektu, od ktorého mäso kúpi, a v rovnakom rozsahu tento údaj poskytnúť spotrebiteľovi. Povinnosť podľa tohto odseku sa vzťahuje na bravčové mäso, hovädzie mäso, mäso z oviec, kôz a hydiny. Povinnosť podľa tohto odseku nevzniká pri polotovaroch. Podrobnosti o označovaní hotových pokrmov a jedál obsahujúcich mäso údajom o krajine pôvodu mäsa ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Nový bod 18 nadobúda účinnosť 14. 12. 2019, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti (čl. II) v rámci vyhotovovania čistopisu schváleného zákona.
3. V čl. I sa za bod 50 vkladá nový bod 51, ktorý znie: "51. V § 28 ods. 2 písm. f) sa na konci pripájajú slová "alebo nesplní povinnosť podľa § 9 ods. 5 prvej vety,".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Nový bod 51 nadobúda účinnosť 14. 12. 2019, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti (čl. II) v rámci vyhotovovania čistopisu schváleného zákona.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, takže predložila som vám pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k zákonu o potravinách č. 152 a teda veľmi by som bola vďačná za jeho podporu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Veľmi pekne ďakujem. Myslím, že pani Eva Antošová veľmi dobre zhrnula vlastne, o čo ide jednak vo vládnom návrhu zákona a samozrejme aj v pozmeňovacom návrhu, ktorý, myslím si, že je veľmi dobrý. Myslím si, že v tejto chvíli je potrebné pochváliť ministerstvo aj pani ministerku Matečnú, pretože naozaj myslím, že aj takýmito návrhmi zákonov ochráni slovenských spotrebiteľov, nás, jednoduchých ľudí, ktorí si kupujeme potraviny v obchodoch. A je potrebné naozaj, aby sme aj vedeli, čo vlastne kupujeme. Jednak aj pôvod potravín, pretože niekedy fakt je neuveriteľné, že jeme nejaké mäso, ktoré precestuje a obtočí sa okolo zemegule a tuná sa ponúka ako čerstvé.
Čiže naozaj je potrebné, aby sme kroky ministerstva vítali, podporovali. A nielen čo sa týka potravín, ale celkovo pôsobenie vlastne pani ministerky a ministerstva pôdohospodárstva, pretože aj takýmito návrhmi podporuje našich slovenských poľnohospodárov, potravinárov. Preto myslím si, že naozaj takéto návrhy treba podporiť, treba podporiť aj pozmeňujúci návrh, ktorý predniesla kolegyňa Eva Antošová. A dúfam, že tieto návrhy a tento návrh zákona bude podporený naprieč celým politickým spektrom bez ohľadu na to, za akú politickú stranu sme. Pretože mali by sme mať v prvom rade pred sebou slovenského spotrebiteľa a hľadieť v prvom rade na jeho záujmy.
Ďakujem.