49. schôdza

Veľmi pekne ďakujem. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, cieľom navrhovanej úpravy je úprava ustanovení zákona zameraných na prevenciu a kontrolu prenosných ochorení v Slovenskej republike. Vzhľadom na odborné poznatky a skúsenosti vychádzajúce z epidemiologickej praxe, za účelom posilnenia akcieschopnosti Slovenskej republiky na úseku ochrany zdravia obyvateľstva pred prenosnými ochoreniami zavádzame povinné očkovanie pre deti do predškolskej dochádzky a reflektujeme tým na zníženú imunitu populácie, na zníženú kolektívnu imunitu.
Ďalším zámerom je reforma posudkovej činnosti orgánov verejného zdravotníctva, ktorá vychádza z národného projektu Optimalizácia procesov verejného zdravotníctva.
V rámci zlepšenia podnikateľského prostredia sa v navrhovanom zákone okrem iného zrušuje povinnosť zamestnávateľovi vypracovávať prevádzkové poriadky pre prevádzky, v ktorých zamestnanci vykonávajú prácu v kategórii jedna, pre prevádzky, v ktorých sú zamestnanci vystavení záťaži teplom alebo chladom, s výnimkou prevádzky, ktorej zamestnanci vykonávajú rizikovú prácu, a pre prevádzky, v ktorých sú zamestnanci vystavení fyzickej záťaži, s výnimkou prevádzok, v ktorých zamestnanci vykonávajú rizikovú prácu.
V neposlednom rade sa návrhom zákona stanovuje obmedzenie pre prevádzkovateľov solárií, aby služby zamerané na opaľovanie kože umelými UV žiaričmi neposkytovali osobám mladším ako 18 rokov, a doplňujú sa pravidlá pre plavčíkov, vlastne resp. ich minimálne požiadavky.
Veľmi pekne vám ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo; teda ospravedlňujem sa. Pán Blanár bol určený a zastúpi ho pán poslanec Janckulík.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1610). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a vzhľadom na vecnú problematiku, ktorá je obsiahnutá v návrhu zákona, navrhujem, aby predložený návrh zákona prerokoval aj výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomne prihlásených poslanca Schlosára za poslanecký klub ĽSNS a následne ešte pán Stanislav Drobný ako rečník.
Nech sa páči, pán poslanec.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pani ministerka zdravotníctva nám tu predložila zákon, ktorý je na prvý pohľad tak v podstate veľmi komplexný a rozsiahly, že by možno bežného človeka pri jeho nejakom povrchnom preštudovaní ani nenapadlo, čo všetko môže skrývať. A skutočne tento návrh zákona pod dobre znejúcim heslom prevencia a kontrola prenosných ochorení na Slovensku a pod takým možno múdro znejúcim heslom tzv. epidemiologickej bdelosti skrýva doposiaľ najväčší zásah do ľudských práv v oblasti zdravotníctva, aký sme tu kedy v histórii Slovenskej republike mali.
Pán predseda...

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ospravedlňujem sa, pán poslanec.

Schlosár, Rastislav, poslanec NR SR
Všetci veľmi dobre vieme, že od čias, keď skončili šialené pokusy nacistického lekára Dr. Mengeleho, tak panuje všeobecná zhoda medzi tými, čo si skutočne ctia ľudské práva, v tom, že každý človek má plné právo rozhodovať o tom, aké lekárske zákroky podstúpi buď on sám, alebo jeho deti, za ktoré je právne a morálne zodpovedný. Nikto – ani lekári, ani vláda – nemôže žiadneho svojprávneho človeka nútiť, aby bez bezprostredného ohrozenia života a zdravia podstupoval akýkoľvek zásah do svojho tela. A už vôbec nemôže nútiť len v mene prevencie celkom zdravého človeka do takého zákroku, ktorý môže spôsobiť jeho smrť či vážne poškodenie zdravia s trvalými následkami. Toľko teória, ktorá by mala byť samozrejmá v každom demokratickom a právnom štáte.
Bohužiaľ, prax je celkom iná. Prax je taká, že máme tu zákon, ktorý je tu aj dnes, keď pani ministerka navrhuje alebo teda našla nový spôsob, ako prinútiť rodičov, aby dali zaočkovať svoje deti proti svojej vôli. Nechcem tu teraz obšírne hovoriť o rizikách očkovania, o reálnych rizikách očkovania, o ktorých sa už povedalo a napísalo mnoho, a to nielen od politikov, ale aj od mnohých lekárov, vedcov či iných odborníkov. Snáď len ako príklad, ako nejaký úvod do tejto problematiky, ja som tie príklady už spomínal aj v minulosti, ale musím ich zopakovať aj tu, je príklad už bývalého hlavného hygienika Českej republiky Michala Víta, ktorý v roku 2010 prelomil mýtus o tom, že očkovanie je neškodné, keď na margo tzv. BCG vakcíny proti tuberkulóze povedal, citujem: "U novorodencov môže očkovanie závažne poškodiť zdravie. V minulých rokoch dokonca došlo k niekoľkým úmrtiam." Koniec citátu.
A takisto môžem spomenúť otvorený list 120 talianskych lekárov z októbra 2015 adresovaný štátnemu zdravotnému ústavu v Ríme, z ktorého si tiež dovolím citovať: "Neočkované deti sa javia byť nepochybne a všeobecne zdravšie, menej náchylné na prenosné choroby dýchacích ciest, menej náchylné na žaludočno-črevné ochorenia, na chronické choroby, menej náchylné na neurologické a behaveriálne poruchy, rovnako tak tieto deti len zriedkavo užívajú lieky a zriedka podstupujú chirurgické zákroky."
No a napokon o rizikách očkovania by nepochybne mohli hovoriť aj mnohí rodičia, ktorí na vlastných, dovtedy celkom zdravých deťoch zažili, čo môže spôsobiť. A že ich nie je málo, dokazuje aj fakt, že v zahraničí, napr. v Spojených štátoch, kde je možno trocha väčšia uvedomelosť pri nahlasovaní poškodenia zdravia spôsobeného očkovaním a kde aj súdy podliehajú možno menšiemu tlaku médií alebo farmaceutickej loby, dostáva tzv. systém hlásenia nežiaducich účinkov očkovania, VAERS, ročne 11-tisíc hlásení o takýchto účinkoch, čo okolo jedného percenta sú úmrtia spôsobené očkovaním, a to sa pritom ešte predpokladá, že hlásených je len 10 % takýchto prípadov.
Ako som už ale povedal, dnes tu nemusíme riešiť riziká očkovania. Na túto tému sme povedali mnoho aj tu v parlamente, keď sme ako poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko predkladali hneď dvakrát novelu, ktorá by zrušila sankcie za odmietnutie očkovania. Dnes tu ale musíme hovoriť o opatrení, aké skutočne nemá obdobu, opatrení, ktoré je ďalším príspevkom k systematickému budovaniu novodobej totality na Slovensku. O opatrení, ku ktorému si nedovolili pristúpiť dokonca ani komunisti v minulom režime. Dokonca aj tí boli v tejto veci demokratickejší ako vy, pani ministerka.
Stručne povedané, váš návrh zákona je o tom, že ak nedáte zaočkovať svoje dieťa, nie pre nejakú ľahostajnosť alebo, ale len preto, že vám záleží na jeho zdraví, oprávnene sa obávate rizík očkovania a chcete pre svoje dieťa len to najlepšie, nedostanete už pokutu, ale po novom, ak tento návrh prejde, vám vaše dieťa neprijmú do škôlky. Jeden z vás rodičov tak potom bude musieť zostať s dieťaťom doma, príde o prácu, rodina stratí príjem a môže sa dostať do vážnych finančných ťažkostí. A vášmu dieťaťu, vyčlenenému z kolektívu ostatných detí, budú chýbať pre neskorší život potrebné návyky a vedomosti, ktoré získava práve v škôlke. Toľko v skratke.
A teraz mi povedzte, páni sociálni demokrati zo SMER-u, ktorí sa tu už postupne schádzajú na hlasovanie, to máme tento váš návrh považovať za ďalšiu súčasť vášho sociálneho balíčka pre ľudí? Skutočne chcete, aby dnes už viac ako tisíc slovenských rodičov ročne, ktorí odmietajú očkovanie svojich detí, začalo plniť štatistiky nezamestnanosti? Skutočne chcete tieto rodiny zruinovať len preto, že ich neviete presvedčiť o svojej pravde? Pretože presne o to tu ide.
Najskôr ste dávali ľuďom za odmietnutie očkovania nemalé pokuty, ale keď ste zistili, že to nestačí, že drvivá väčšina rodičov odmietajúcich očkovanie radšej zaplatí pokutu, ako by malo dať svoje deti zaočkovať a vystavovať tak nejakým vážnym rizikám, tak ste si jednoducho na rodičov vymysleli nový bič. Neprijatie dieťaťa do škôlky, ktoré rodičov v podstate finančne postihne niekoľkonásobne viac ako doterajšie pokuty. Inými slovami, namiesto pokút potrestáte jedného zo zamestnaných rodičov stratou zamestnania, čiže dlhodobou stratou príjmu. Vy vlastne fakticky navrhujete hneď dva tresty pre neposlušných rodičov. Najskôr im neprijmete deti do školy; do škôlky a následne ich vyhodíte z práce. Teda tomu naozaj hovorím sociálny balíček roka.
Pani ministerka, viete, ako sa hovorí tomu, keď niektoré zdravé deti do škôlky budú môcť chodiť, ale iné – tiež zdravé, hoci neočkované deti – nie? To je v podstate diskriminácia. Naozaj to nie je nič iné ako obyčajná diskriminácia. Diskriminácia ale na základe toho, že rodičia týchto detí majú iné názory na zdravotnú starostlivosť o svoje deti ako vy. Vy jednoducho neviete alebo nedokážete presvedčiť rodičov o bezpečnosti očkovania, tak sa uchyľujete k represii, a to doslova k sociálne likvidačnej represii, ku akej sa neuchyľovali ani v otvorene totalitných režimoch.
A čo je najlepšie, ak si prečítame vašu dôvodovú správu, tak sa z nej vlastne vôbec nedozvieme, z akých analýz či podkladov ste vychádzali. Napríklad z nej nie je zrejmé, koľko detí sa za posledné obdobie nakazilo v škôlkach chorobami, proti ktorým sa očkuje, a to od detí, ktoré boli dobrovoľne neočkované. A takisto sa nedozvieme ani, do akej miery je opodstatnené v podstate vylučovať dobrovoľne neočkované deti z kolektívu.
Ale je tu ešte jeden rozmer tohto vášho návrhu zákona. Ak je očkovanie také bezpečné a účinné, ako tvrdíte, tak potom neočkované deti nemôžu nijakým spôsobom ohroziť tie očkované, ktorých je v škôlkach podľa štatistík viac ako 96 percent. Samozrejme, môžte mi oponovať a ja poznám ten váš argument, že do škôlok chodia aj deti, ktoré sú neočkované pre kontraindikáciu alebo deti, ktoré sú síce očkované, ale sú neimúnne pre neschopnosť organizmu vytvoriť si ochranu. Ja by som ich nazval tak možno rizikové deti. Otázka ale je, koľko je týchto rizikových detí. To už v dôvodovej správe k vášmu návrhu zákona nepíšete.
Všetci veľmi dobre vieme, že zákony, ktoré prijímame aj tu v Národnej rade, nie sú vždy výhodné pre všetkých. No našou povinnosťou je robiť také zákony, ktoré sú výhodné aspoň pre čo najväčší počet ľudí na Slovensku. V tomto prípade ale navrhujete zaviesť taký zákon, ktorý diskriminuje neočkované deti a ich rodičov fakticky vyhadzuje z práce, a to pod zámienkou, že chcete preventívne ochrániť, zdôrazňujem, preventívne ochrániť v podstate 1,4 % rizikových detí, ktoré by mohli byť teoreticky nakazené, pretože presne toľko podľa štatistík tvoria deti, ktoré nemôžu byť očkované alebo u ktorých očkovanie nefunguje.
Hovorím preventívne, pretože všetci dobre vieme, že neočkované dieťa ešte neznamená, že toto dieťa je choré alebo že je nosičom choroby, proti ktorej nebolo zaočkované. Zakázať chorým deťom styk so zdravými by bolo v podstate celkom v poriadku, no rozhodne nie je v poriadku zakázať styk zdravých, hoci neočkovaných detí s ostatnými zdravými deťmi len preto, že by náhodou mohli byť prenášačmi niektorých ochorení a nakaziť práve to jedno percento rizikových detí v škôlke. Obzvlášť, ak sa pravdepodobnosť takéhoto prenosu pri niektorých chorobách, proti ktorým sa očkuje, rovná takmer nule, keďže sa tieto choroby u nás nevyskytujú už viac ako 50 rokov. Veď napokon aká je asi pravdepodobnosť nákazy napr. takou detskou obrnou, ktorá sa u nás vyskytla naposledy v roku 1960 a v minulom roku, teda v roku 2018, na ňu celosvetovo ochorelo len 33 ľudí z niekoľko miliárd ľudí. Tridsaťtri ľudí na ňu ochorelo a aj to nie v Európe, ale v Afganistane alebo Pakistane.
Tvrdíte, že chcete ochrániť jedno percento rizikových detí. No kvôli ich preventívnej ochrane idete diskriminovať omnoho väčšiu skupinu detí, a to až 2,5 % detí, ktoré neboli dobrovoľne očkované a ktorým chcete zakázať chodiť do škôlok. Čo bude potom nasledovať v budúcnosti podľa tejto vašej zvrátenej logiky? To zakážete potom neočkovaným deťom aj vstup do školy, do MHD, do nákupných stredísk, do kín, na koncerty či nejaké iné kultúrne alebo športové podujatia? Jednoducho všade tam, kde sa zdržuje veľa ľudí? Vylúčite ich z každého väčšieho kolektívu? Veď predsa aj tam hrozí riziko prenosu chorôb a o nič menšie ako v škôlkach, aj tam môžu byť zdrojom nákazy.
Okrem toho zabúdate na fakt, že prenášačom ochorení nemusia byť nutne len neočkované deti. Prenášačom týchto chorôb môžu byť aj očkované deti, ktoré z rôznych dôvodov majú v krvi aj napriek očkovaniu nedostatočnú hladinu protilátok. A to je podľa zdravotníckych štatistík približne 4 až 5 % detí. Čiže raz toľko ako detí, ktoré sa dobrovoľne nedali zaočkovať. Ak by ste teda boli dôslední a išlo by vám naozaj o zdravé deti a nešírenie epidémií, museli by ste v prvom rade vylúčiť zo škôlok tieto deti. A rovnako tak by ste zo škôlok museli vylúčiť aj všetkých dospelých zamestnancov – učiteľky, upratovačky, kuchárky a vlastne aj rodičov detí, ktoré tam vodia tieto deti do škôlky. Pretože aj medzi nimi sú takí, čo sa nedali dobrovoľne zaočkovať. A to nehovorím o tom, že mnohí očkovaní dospelí dnes už nemajú dostatok protilátok, nakoľko boli očkovaní už pred mnohými rokmi, a teda aj oni môžu byť prenášačmi chorôb. A takisto nehovorím o tom, že proti niektorým chorobám títo dospelí ani neboli zaočkovaní, keďže v čase ich detstva ešte neboli povinné. Mám na mysli očkovania proti hemofilovým a pneumokokovým nákazám.
Vy ste sa ale, pani ministerka, zamerali len na jednu jedinú skupinu, a to tú najmenšiu skupinu možných prenášačov chorôb, skupinu dobrovoľne neočkovaných detí. A už len preto je tento váš návrh zákona, už len preto nerieši ciele, ktoré deklarujete a v podstate nedáva žiaden reálny zmysel. Vám ale, a takto tomu všetko nasvedčuje, vám ale vôbec nejde o ochranu a zdravie detí. Vy ste celý tento zákon vymysleli len preto, aby ste potrestali rodiny, ktoré odmietajú očkovanie. Rodiny, ktoré sa aj takýmto spôsobom vzopreli tomuto vášmu skorumpovanému a prehnitému systému. Vy ste si ho vymysleli preto, aby stúpal, stúpol predaj vakcín, aby sa tak mohli vďaka vašej vakcinačnej politike nabaliť vplyvné farmaceutické firmy. To je pravý zmysel vášho návrhu zákona. A to je aj pravý zmysel tejto vašej diskriminácie neočkovaných detí, ktorú presadzujete. Teda nie zdravie, ale obyčajný biznis.
Každopádne, pani ministerka, bez ohľadu na to, či očkovaniu veríte alebo nie, a bez ohľadu na to, či tento váš zákon niekomu reálne pomôže, fakt je taký, že dnes nenájdete ani jedného lekára, ani jedného vedca, ani jedného politika, hoci aj z tábora tých najväčších stúpencov očkovania, ktorí by vám garantoval, že očkovanie nezabije vaše dieťa alebo z neho nespraví celoživotného invalida.
Pani ministerka, ja sa vás preto pýtam aj tu v tomto pléne, vy to viete zaručiť? A ak áno, dajte túto záruku na papier, podpíšte ju alebo dajte aspoň nejaký verejný prísľub, že vy osobne alebo vaše ministerstvo odškodní prípadné obete očkovania. Ak ale nie ste schopná či ochotná nič garantovať ani prevziať zodpovednosť za vaše vynucovanie očkovania detí proti vôli ich rodičov, potom ani nemáte právo nútiť týchto rodičov, aby si dali zaočkovať svoje deti, a to dokonca pod hrozbou diskriminácie v škôlkach.
Ďakujem.