49. schôdza

Ďakujem. Dám faktické a o slovo požiadal navrhovateľ.
Pán poslanec Dostál, faktická, nech sa páči.

Ďakujem. Pán, pán poslanec Senko, no, naozaj mi to príde zvláštne, keď tvrdíte, že účelom práva na odpoveď pre politikov je, aby sa veci neskresľovali, aby občan dostal, aby sa občan dostal k pravdivým, k pravdivým informáciám. A podľa mňa, samozrejme, že sú médiá, ktoré uverejňujú nepravdivé informácie, tam máme, máme právo na opravu. To, to, čo je problém, a to, čo bol problém najmä v tom pôvodnom návrhu, je, že vaši kolegovia navrhovali, aby právo na odpoveď bolo možné využiť aj vo vzťahu k pravdivým, neskresľujúcim a úplným informáciám.
Teraz ste sa nejako v koalícii dohodli. Ďakujem MOST-u - HÍD zrejme, že toto ustanovenie, ustanovenie odtiaľ, odtiaľ vypustíte, ale ja nerozumiem, nerozumiem, ako toto vôbec mohlo niekomu napadnúť, že by, že by sa mala právna úprava aj v tomto smere vrátiť k tomu pôvodnému obsahu tlačového, tlačového zákona.
Ja si vôbec nemyslím, že ak médiá informujú objektívne, je to dôsledok toho, že existuje tu bič v podobe práva na odpovede, na odpoveď. Veď právo na odpoveď napokon sa nevzťahovalo od roku 2011 na politikov, tak neviem potom, o čom ste, o čom ste hovorili, resp. vzťahoval sa na politikov iba vo vzťahu k veciam, ktoré nesúvisia s výkonom ich funkcie, ich funkcie. Tak, tak potom to nesedí, že toto je ten dôvod, pre ktorý médiá sa snažia informovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. S reakciou poslanec Senko.

Pán poslanec, legislatívny proces, ste právnik, takže veľmi dobre to viete a rád to využívate tú právnickú argumentáciu, pozostáva z prvého a druhé čítania, k tomu predbieha návrh zákona. To znamená, je tu otvorená diskusia o návrhu zákona a my môžme viesť slobodnú diskusiu o tom, že či ten návrh v takej forme, ako je podaný, naplní tie ciele alebo nenaplní ciele a je tu možnosť pri druhom čítaní formou pozmeňujúcich, doplňujúcich názorov a návrhov dať zákon do takej podoby, na ktorom sa dohodne plénum Národnej rady, a možno zohľadní aj tie všetky pripomienky a návrhy, ktoré odznejú aj z opozičného tábora. A myslím si, že sa to stalo. Takže nevidím nejaký dramatický, dramatický vývoj, čo sa týka týchto záležitostí.
Samozrejme, je tu istým spôsobom dramatika a dráma z vašej strany, ktorá chce verejnosti iba podsunúť túto záležitosť, že sa tu ide niečo takéto diať. Ale ja žiadnu drámu nevidím. A nakoniec aj to, k čomu smeruje tento návrh zákona, smeruje k tomu, že sa po-čú-va-me. A návrh zákona zrejme prejde v takej podobe, ktorý bude vyhovovať väčšine v tomto parlamente. Alebo nebude. Počkajme si na výsledok hlasovania.
Ďakujem.

Ďakujem. O slovo požiadal navrhovateľ.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ospravedlňujem sa všetkým, aj pánovi Dostálovi, aj pánovi Farkašovskému, ale vzhľadom na to, že páni už raz rozprávali a prihlasujú sa v podstate do debaty druhýkrát, ja som ešte v tom prvom kole nehovoril, lebo úplne zámerne som si chcel vypočuť všetkých tých, ktorí majú k tomuto návrhu zákona čo povedať.
Dovoľte, aby som len zhrnul trošku situáciu, aby sme teda vedeli, o čom hovoríme, aby sa tá debata nedostala niekde inde, kam ju určite nechceme viesť.
V prvom rade motívom toho, že sme začali hovoriť o tomto návrhu zákona, bola ústava a čl. 19. Ja som ho čítal, môžem ho prečítať ešte raz: "Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena." Čl. 19 ods. 2: "Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života." Trojka: "Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejnením alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe", a teraz to doplním podľa tej reality, ktorá v súčasnosti je, "okrem verejných činiteľov."
Toto bol dôvod, prečo sme vlastne s týmto návrhom prišli preto, lebo sa nám zdá, že v súčasnosti ten stav je protiústavný. A nielen to, ale ten mediálny priestor je dnes v takom stave a to je potvrdené na základe všetkých tých desiatok a desiatok rozhovorov súkromných, profesných, ktoré sme mali s novinármi, vydavateľmi, dokonca s majiteľmi, kde sme sa o tejto problematike bavili, pán Farkašovský, pán Senko, pán kolega Číž a ja, všetci sme konštatovali. Čiže to nie je, to nie je v tejto chvíli náš výmysel, všetci sme konštatovali, že ten mediálny priestor nemá rovnaké pravidlá hry. Iné pravidlá hry sú pre printové médiá a iné pravidlá hry sú pre elektronické médiá. To, čo printové médiá môžu uviesť bez pokuty, za to by elektronické médiá dostali pokutu od Rady pre vysielanie a retransmisiu. Ten stav je naozaj takýto a ide o to, aby sme sa aspoň pokúsili preto, lebo ani toto nie je riešenie tohto stavu. Stále je tu nevyvážený mediálny priestor.
Tie debaty boli ešte zaujímavé z hľadiska iných vecí. Sú novinári, ktorí vám iné hovoria súkromne a iné vám hovoria na kameru s tým, že súkromne to povedať nepovedia. Taká je pravda. Inak o tejto téme sa rozprávajú novinári z elektronických médií, inak novinári z printových médií. Kým novinári z elektronických médií nám dávajú prevažne za pravdu, novinári z printových médií, resp. majitelia, to je tiež veľký rozdiel, samozrejme, medzi nimi, nám za pravdu nedávajú, pretože to chápu ako istý nový regulátor tej ich činnosti, ktorú oni prevádzajú.
Samozrejme, je to istým spôsobom regulovanie a to regulovanie bude dovtedy, kým nevznikne rovnaký mediálny priestor aj na jednej, aj na druhej strane, ktorý by vyriešila tlačová rada. Aj o tom sme sa bavili. Veľmi veľa novinárov, veľmi veľa vydavateľov by túto tlačovú radu prijalo, aby vznikla, len opäť bol problém v tom, a ten problém sa nám nepodarilo do dnešného dňa vyriešiť, aké by bolo obsadenie tej tlačovej rady. Kto všetko by v tej tlačovej rade mal byť, kto všetko by nominoval ľudí do tlačovej rady, preto, lebo iste viete, že tlačová rada v podstate na Slovensku jedna existuje. Ale tá tlačová rada je bezzubá, nemá žiadnu autoritu, nikto ju nerešpektuje a sami tí, ktorí ju určili, aby bola taká v obsadení, aká je, ju jednoducho nerešpektujú. Nerešpektujú, nemá žiadnu autoritu, čiže ako keby nebola. Ani nie je, nesankcionuje, len niečo doporučuje, dokonca tie vyjadrenia ani nie je povinnosťou uverejňovať, proste to je taká rada tlačová-netlačová.
Takže niečo, aby to bolo uchopiteľné zákonom, aby to vyhovovalo všetkým, na tom sme sa, na tejto tlačovej rade sme sa do dnešného dňa nedohodli, preto možno aj to zdržanie tohto návrhu zákona. A som presvedčený, že raz príde čas, keď tá tlačová rada naozaj ako v parlamente zasvieti a bude a dohodneme sa na tom, kto všetko do tej tlačovej rady bude nominovaný.
Dámy a páni, keby sme neprijali nič a keby sme neprijali ani čiarku z tohto návrhu zákona, už to, že sme ten návrh predložili, splnilo svoj účel v jednej veci. Nastala debata, ktorá trvá dodnes, vyjadrujú sa k tomu profesné inštitúcie. Nie je pravdou, že tá odozva, preto hovorím, že pani Kaščáková nemá pravdu, keď má toto tvrdenie, že je to absolútne všetko negatívne. Nie je to pravda preto, lebo my máme z týchto debát veľmi pozitívne poznatky. Keby tu bol kolega Číž, mohol by o nich rozprávať úplne konkrétne, úplne konkrétne dokonca o veciach, ktoré mu títo ľudia podpísali, ktoré má na papieri, a samotná snaha o tomto probléme, hovorím, sa hodnotila a hodnotí do dnešného dňa veľmi kladne, preto hovorím, bez ohľadu na to, čo prijmeme alebo neprijmeme, už to, že sa o tom rozprávame, je veľmi dobré.
Keď prijmeme čokoľvek, čokoľvek aj z tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré tuná boli predostreté, ten stav bude oveľa lepší, ako je ten stav v súčasnosti. Preto považujem skutočne za veľmi pozitívne, že sme s týmto návrhom zákona prišli. A kto rozmýšľa trošku v tejto chvíli, nie zanietene predvolebne politicky, nám musí dať za pravdu.
To je tak zhruba všetko, čo by som v tejto chvíli povedal.
Ďakujem za pozornosť.

Tri faktické. Pani poslankyňa Kaščáková.

Ďakujem. Pán Jarjabek, ja zareagujem len na to, čo vy tak neustále radi, vlastne obhajcovia tohto návrhu, opakujete, a to oháňanie sa ústavou. Veď hovoríte, že tento, že inak, ak by sme neprijali tento váš návrh, že by išlo o nejaký protiústavný stav. No neišlo, lebo politik je rovnaký človek ako všetci ostatní, má úplne rovnaké práva ako všetci ostatní občania podľa ústavy, má právo, rovnaké právo na odpoveď ako každý iný občan v prípade, ak sa to nevzťahuje k jeho politickému pôsobeniu, čiže v otázkach nejakých svojich občianskych práv je absolútne jeho ústavné právo neporušené.
A čo sa týka práva na odpoveď ako politika, tak to je niečo práveže nad rámec, čo by sme nemali zavádzať do nášho systému, pretože politik, ako tiež mnohokrát v diskusiách bolo povedané, má x iných možností, ako, ako sa do médií dostať, takže toto je niečo nadbytočné, je to nadpráca, ktorú, ktorú robíte.
No a potom by som rada zareagovala na tú vašu poznámku o tom, že, že je teda ten nevyvážený stav. Áno, sme v roku 2019, máme tu množstvo digitálnych a iných než tlačených médií, samozrejme, že v tomto máte pravdu. Ale práve preto sa natíska otázka, že prečo ste potrebovali prísť s poslaneckým návrhom, keď vieme, že, dobre vieme, že prebieha debata o tom, že treba veľký, normálne tlačový zákon, ktorý sa bude týkať všetkých médií a na ktorom sa, pokiaľ vieme, aj na ministerstve začalo pracovať, je tam pracovná skupina, ktorá to má za cieľ pripraviť, a vy napriek tomu prídete s poslaneckým návrhom. Je to, je to nelogické a jednoducho to vyvoláva otázky, či práve toto nie je to politikum, ktoré do toho vy vnášate, ktoré sa snažíte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Baránik.

Ďakujem pekne. Ja by som zareagoval na to krátke právnické školenie, ktoré, ktoré tu pán Jarjabek nám poskytol. To všetko, čo hovoril o ochrane osobnosti, samozrejme, je modifikované aj rozhodnutiami Ústavného súdu aj európskych súdov, politici musia zniesť vyššiu mieru kritiky aj provokatívnych otázok, aj všetkého toho, proti čomu vy teraz bojujete a čo sa snažíte umlčať. Veď to je jediný cieľ. Vy kašlete, samozrejme, na médiá, pokiaľ vám idú na ruku, tak ako ste na to boli zvyknutí. Keď sa teraz médiá začali viacej o vás zaujímať, to vám vadí a snažíte sa ich umlčať. Snažíte sa z toho urobiť náhubkový zákon. To je celé.