49. schôdza

V prvom rade ďakujem veľmi pekne, že ste vystúpili ešte aj v rámci rozpravy, je tu naozaj tá možnosť na vás reagovať.
Možno tak troška na odľahčenie by som začal tým, keď ste hovorili o tom, že plníte vládne nariadenie alebo vládny, vládny záväzok. Pripomenulo mi to taký ten vtip ešte z čias komunizmu, kedy nejakému Rómovi nebola schválená dávka na dieťa, a prišiel na ten výbor a treskol tam tou bumážkou a hovorí: „Tak nedáte, tak vystupujem zo strany!“ Buchol dverami, o chvíľu prišiel naspäť: „Aj z vlády!“ Čiže ako keby ste to mali tak troška pomýlené, že kto je vláda, čo je strana, a preto aj tá moja kritika, že toto nemalo byť riešené nejakým straníckym návrhom zákona, ale naozaj to malo prejsť riadne tým medzirezortným. Možnože by sme mnohé tie argumenty a také tie ohnivé vystúpenia, tuná tomu zabránili.
Potom ste hovorili aj o tom poradí, že pre vás je dôležitá tvorba pracovných miest, potom kompenzácie baníkom a až potom rekvalifikácie. No a tuto asi sa dostávame do takého toho hlavného bodu, kde ja namietam ten rozpor. Z môjho pohľadu tvorba pracovných miest, rekvalifikácie, infraštruktúra a projekty a až potom kompenzácie. To znamená, že naozaj, keď už vieme, tak potom by sme mali toto riešiť. Inak by sa to dalo riešiť tým osobitným príspevkom a najmä pre tých, ktorí už dnes odchádzajú, pretože, tí, čo dnes odchádzajú, naozaj ani na základe vášho zákona z tohto nebudú mať nič.
Vy ste hovorili o tom osobitnom príspevku, že na to majú nárok iba tí, ktorí dnes odpracujú v bani 30 rokov. Nie je to tak. Majú na to nárok už tí, čo odpracovali 15 rokov, ale toto je z tohto pohľadu detail.
Ja by som možno iba na záver, povedali ste, že VHZ-ko bolo skrátené o 7 rokov a ušetrí sa tým 800 mil. eur. Áno, ale to predĺženie do roku 2030 urobila práve vláda Roberta Fica. To znamená, že vykradli sme tú špajzu a ráno prichádzame s tým jedným kompótom a vravíme, no tak a tuto máte naspäť túto maličkosť.
Tých 800 mil. je úplne imaginárna suma.

Pán poslanec Baška, môžte reagovať.

Tak v krátkosti, pán poslanec. Ja som nepovedal, že ten postup je tak. Ja som povedal, že všetky tri veci týkajúce sa sociálnych dopadov na baníkov, na zamestnanosť riešiť treba naraz, nie postupne. Čiže treba vytvárať nové pracovné miesta, pripraviť tento zákon o kompenzačnom príspevku baníkom, tí, ktorí sa teda nerekvalifikujú, a zároveň treba pripraviť Národný projekt rekvalifikácií. Ide to ruka v ruke, ide to paralelne. A ja som rád, že sme práve takýmto spôsobom začali napĺňať, o tých ľudí sa v prvom rade treba postarať.
A ešte raz poviem, nemyslite si, že bane prepustia 3 200 ľudí k 31. decembru 2023. Je to postupné a ja som rád, že už nestíhame ani tento rok, lebo napríklad tento rok už baníci prepustili nejakých 300 ľudí. Už majú len 3 200 zamestnancov, 3 200 zamestnancov.
Takže je najvyšší čas, aby tento zákon vstúpil do platnosti teda čo najskôr, a na ostatné veci nebudem reagovať.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Mariána Kéryho, Martina Nemkyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva (tlač 1579.)
Nech sa páči, pán poslanec Kéry, ako navrhovateľ, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kéryho a Martina Nemkyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1579.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, s kolegom Martinom Nemkym predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V posledných rokoch sa stúpajúcou aktivizáciou občanov v rôznych občianskych združeniach, aktivitách proti nežiaducim spoločenským javom, sa stalo určitou módou túto angažovanosť propagovať nielen v rámci volebnej kampane, ale uvádzať ju aj na kandidátnej listine s cieľom, aby sa tieto údaje dostali na hlasovací lístok a ovplyvňovali voliča aj v období, kedy už je vedenie volebnej kampane zakázané. Zároveň tým dochádzalo k propagácii konkrétnych občianskych združení, ktoré zároveň verejne propagovali svoje sympatie k programom politických strán. Cieľom nášho návrhu je zabezpečiť, aby údaje o zamestnaní kandidátov na kandidátnej listine, ako aj na hlasovacom lístku boli skutočne údajmi o ich zamestnaní, aby sa tento priestor nezneužíval na propagáciu občianskych združení v prípade iných právnických osôb, resp. aby tento údaj nebol používaný na identifikáciu príslušnosti kandidáta k hnutiu, konkrétnej občianskej iniciatíve, združeniu a podobne.
Kandidát má, samozrejme, právo hlásiť sa k rôznym občianskym aktivitám, vyjadriť svoju náklonnosť k hnutiu, avšak to všetko v rámci volebnej kampane a v rámci vysvetľovania svojich vlastných programov a cieľov. Aj Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán sa na základe podnetu zaoberala na svojom zasadnutí dňa 8. októbra 2018 otázkou obsahu pojmu zamestnanie a skonštatovala, že zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva bližšie nedefinuje pojem zamestnanie, ktoré kandidát vykonáva v čase podania kandidátnej listiny. Zodpovednosť za údaje o zamestnaní uvedených na kandidátnej listine nesie jej predkladateľ. Zároveň skonštatovala, že dochádza k zneužívaniu rubriky zamestnanie, ktoré kandidát vykonáva v čase podania kandidátnej listiny na politickú reklamu.
Pripomínam, že slovenský právny poriadok pojem zamestnanie síce nešpecifikuje a iba podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka sa pod slovom zamestnanie považuje pravidelná práca za mzdu, a to je tiež jeden z dôvodov, prečo považujeme úpravu zákona za potrebnú. Nezávislí kandidáti najmä v ostatných voľbách do orgánov samosprávy obcí v kolónke zamestnanie uvádzali namiesto zamestnania svoju príslušnosť k hnutiu, občianskemu združeniu a podobne, čím budili u voliča dojem organizovanosti v politickej strane. Niektoré občianske združenia dokonca zašli až tak ďaleko, že na svojich reklamných plagátoch, ktoré v čase volebnej kampane uverejňovali ako zaevidované tretie strany, uvádzali informáciu o našich kandidátoch, čo ovplyvňovalo voličov v ich rozhodovaní, keďže sa domnievali, že kandidát je organizovaný v politickej strane. Posledná informácia o kandidátovi, nezávislý kandidát, v tomto prípade akoby stratila zmysel a význam a volič bol takýmito informáciami uvádzaný do omylu.
Novela zákona má teda pomôcť najmä voličovi v jednoznačnom rozpoznaní nezávislého kandidáta od kandidáta na kandidátnej listine politickej strany. Volič má právo na pravdivé, neskreslené informácie o kandidátoch a na základe týchto informácií sa vo volebnej miestnosti rozhodovať.
Predložený návrh zákona nemá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá negatívny sociálny vplyv ani negatívny vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.
Ak dovolíte, dotkol by som sa ešte niektorých zmien, ktoré by mali nastať po prijatí novely čl. 1, kde sa upravuje obsah kandidátnej listiny v tom, že údaj zamestnanie nesmie obsahovať žiadne vlastné mená ani ich skratky. Kandidát nemá obmedzenie v tom, že môže uviesť aj viac zamestnaní, ak ich vykonáva, avšak bez uvádzania názvov zamestnávateľa.
Úpravou kandidátnej listiny dochádza zároveň k žiaducej úprave obsahu hlasovacieho lístku, keďže údaje z kandidátnej listiny sa v plnom rozsahu uvádzajú na hlasovacom lístku. Tým sa zabezpečí informácia pre voliča v rozsahu, ako ustanovuje zákon, a v rozsahu, ako mal zákonodarca v pôvodnom znení zákona na mysli. Ďalej sa k bodom 2, 4 , 8, 11, 14 a 17 - nesúlad obsahu údaja o zamestnaní so zákonom je dôvodom na nezaregistrovanie kandidáta. Rozhodnutiu o nezaregistrovaní nezávislého kandidáta alebo vyčiarknutie kandidáta z kandidátnej listiny politickej strany alebo hnutia, alebo koalície politických strán a hnutí však musí predchádzať výzva na odstránenie vlastných mien alebo ich skratiek z údaja o zamestnaní. Okrem zapisovateľa príslušnej volebnej komisie, ktorý hneď pri preberaní kandidátnej listiny môže kandidáta alebo splnomocnenca politickej strany upozorniť na nesúlad kandidátnej listiny so zákonom, príslušná volebná komisia je povinná vyzvať kandidáta alebo splnomocnenca politickej strany, alebo splnomocnenca koalície politických strán na odstránenie vlastných mien, resp. ich skratiek z údajov o zamestnaní. Komisia rozhodne o nezaregistrovaní kandidáta, resp. jeho vyčiarknutie z kandidátnej listiny až potom, ako kandidát, resp. splnomocnenec politickej strany výzvu príslušnej volebnej komisie v stanovenej lehote neuposlúchne.
A posledná vec k čl. 2, účinnosť sa navrhuje od 1. mája 2020, aby sa zákon mohol prvýkrát uplatniť až po voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň až po vykonaní doplňujúcich volieb do orgánov územnej samosprávy obcí, ktoré by sa mali uskutočniť ešte pred týmto dátumom.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem, teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Kubánekovi, nech sa páči.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 30 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu.
Do všeobecnej rozpravy písomne sa prihlásil pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, no tak, už je to tu. Po lex Kiska, máme tu konečne aj lex Hattas. Mohol by som povedať aj lex Vallo, ale keďže obaja predkladatelia sú z Nitrianskeho..., z Nitrianskeho kraja, tak myslím si, že viac ich inšpiroval Hattas ako Vallo, ale dobre, môžme to volať aj lex Vallo, ale tak dovolil som si to nazvať skôr lex Hattas.
Vnímam tento návrh ako čisto účelovú reakciu poslancov SMER-u - sociálna demokracia na výsledky volieb v niektorých mestách, a nielen už v spomínanej Nitre a Bratislave, a takým nezamýšľaným, určite nezamýšľaným, ale, ale veľmi bizarným dôsledkom je, že ak by tento návrh zákona alebo bol schválený a nadobudol účinnosť ešte pred, pred parlamentnými voľbami, tak napríklad pán Kéry by si nemohol na kandidátnej listine a na hlasovacom lístku uviesť to, čo tam mal uvedené ostatné parlamentné voľby, teda že je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, lebo Národná rada Slovenskej republiky je vlastný názov, vlastné meno a to bude zakázané používať. NR SR je skratka vlastného mena a to bude tiež zakázané používať.
Pán Belica, pán Milan Belica, predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý v ostatných voľbách župných bol zvolený ako kandidát koalície SMER - sociálna demokracia, Slovenská národná strana, MOST - HÍD, viete, čo mal uvedené na kandidátnej listine, keď kandidoval za predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja? Mal tam uvedené, že je predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja. Bola to pravdivá informácia, ale ak prejde návrh pánov poslancov Kéryho a Nemkyho, tak si to tam nebude môcť uvádzať, lebo Nitriansky samosprávny kraj je predsa vlastné meno. Neviem, či ste to takto mysleli, ale to ste do toho zákona napísali a taký bude dôsledok.
Samozrejme, že sú tam aj zamýšľané dôsledky, a teda snaha zabrániť si, aby si kandidáti v komunálnych voľbách a v krajských voľbách, predpokladám, že najmä o tieto voľby ide, pri iných typoch volieb to až taký problém nie je, uvádzali cez kolónku zamestnanie svoju príslušnosť k nejakému či už občianskemu združeniu, ako spomínate, alebo, alebo občianskej, občianskej iniciatíve. Ja súhlasím, že tá, tá situácia, keď to tak niektorí kandidáti robia, je, je neštandardná, nie je to, nepovažujem to za správny postup, keď to tak robia, ale ak by to malo byť dôvodom na úvahy o zmene volebného zákona, tak podľa môjho názoru by sme mali rozmýšľať o tom, že volebný zákon zmeníme úplne opačným smerom, ako to navrhujú poslanci za SMER. Poslanci za SMER vnímajú ako niečo negatívne, že kandidáti sa prostredníctvom kandidátnych listín, teda aj údajov na hlasovacom lístku, hlásia k rôznym, k rôznym občianskym iniciatívam, združeniam a podobne, tvrdíte, že kandidát má, samozrejme, právo hlásiť sa k rôznym občianskym aktivitám, vyjadriť svoju náklonnosť k hnutiu, avšak to všetko v rámci volebnej kampane a v rámci vysvetľovania svojich vlastných programov a cieľov.
Myslím si, že obaja poznáte, teraz myslím predkladateľov návrhu zákona, realitu v obciach a mestách, a tá realita je taká, že politický život v obciach a mestách sa nedeje len na báze celoštátne existujúcich politických strán, ktoré sú zaregistrované ako politické strany alebo politické hnutia a pôsobia celoštátne. Život v obciach, mestách, niekedy aj v regiónoch funguje často na báze občianskych združení, občianskych aktivít, občianskych iniciatív, ktoré niekedy sú formalizované, niekedy sú úplne neformálne, niekedy vzniknú ad hoc pred vo..., pre voľby, že sa dá dohromady nejaká skupina, a niekedy, niekedy ide o dlhodobo pôsobiace združenia, ktoré združujú občianskych aktivistov alebo aj komunálnych, komunálnych poslancov a nie sú iba ad hoc združeniami pre jedny konkrétne voľby, nenesú názov, alebo teda meno konkrétneho kandidáta. Príkladom je Banskobystrická alternatíva, ktorá už niekoľko volebných období pôsobí v rámci mestského zastupiteľstva mesta Banskej Bystrice, spoločne kandidujú, spoločne, spoločne vyvíjajú, vyvíjajú politickú aktivitu a nie sú politická strana, nemajú ambíciu byť celoštátnou politickou stranou, napriek tomu majú právo sa združovať, majú právo spoločne pôsobiť, majú právo spoločne kandidovať.
Politické strany sú už dnes znevýhod..., zvýhodnené, pokiaľ ide o kandidovanie. Keď chce niekto kandidovať ako nezávislý kandidát, tak si musí vyzbierať podpisy. Keď chce kandidovať straník, tak sa dohodne s miestnou straníckou bunkou, aby mu dala pečiatku, a môže kandidovať aj bez zberania podpisov. Ja to nespochybňujem, taký je, taký je volebný systém. V tomto ohľade si myslím, že ho, že ho netreba meniť, lebo, lebo politické strany sú prirodzeným aktérom politického života, a teda aj volebného zápasu a aj volebného zápasu od komunálnej úrovne až po celoštátnu úroveň, ale nezávislí kandidáti sú už dnes znevýhodnení tým, že si musia zberať podpisy, a ešte im chcete explicitne zakázať, aby si nejakú afinitu, príslušnosť, sympatie, prepojenie s nejakým združením, ktoré je reálnym aktérom politického života na miestnej úrovni, oveľa reálnejším častokrát ako politické strany, mohli uvádzať na kandidátnej listine, a pritom stranícki kandidáti majú možnosť uviesť, a teda dokonca povinnosť, uvádza sa to, keď ich navrhne politická strana, tak si uvádzajú a majú na, majú na hlasovacom lístku uvedené, že kandidujem za koalíciu SMER, SNS, MOST - HÍD, a to je zo zákona.
Ale keď nejaká skupina, ktorá spoločne postupuje, má spoločný volebný program, je rozhodnutá v zastupiteľstve pôsobiť spoločne, ktorá nemá právnu formu politickej strany, chce spoločne kandidovať, tak nemá dnes možnosť uviesť si to, jedine takým spôsobom, že, že v podstate obíde zákon tým, že si to uvedie, uvedie ako, ako, ako zamestnanie. Ja si myslím, že by bolo korektné a voči občianskej aktivite ľudí v regiónoch, v mestách a v obciach ústretové, keby sme im to nie zakázali, ale normálne umožnili, aby si to tam uvádzali, a ten dôvod, ten dôvod je ten, že informácia o tom, že kandidát sa hlási k nejakej takejto iniciatíve, je pre rozhodovanie voličov častokrát dôležitejšie ako informácia o tom, že aký má vek, aký má titul, aké má zamestnanie. Vy si vyberáte kandidátov podľa toho, aký majú vek, aké majú zamestnanie, aký majú titul? Ľudia sa rozhodujú podľa programov, podľa toho, keď tých ľudí, ľudí poznajú, ale určite informácia o príslušnosti, či už k politickej strane, alebo k takémuto združeniu, je pre rozhodovanie voliča dôležitá alebo dôležitejšia ako väčšina tých ostatných údajov, ktoré sa uvádzajú na kandidátnej listine.
A ako inšpiráciu by som dal do pozornosti pre nejaké budúce úpravy model, ktorý existuje v Českej republike. V Českej republike v komunálnych a myslím, že aj v krajských voľbách kandidujú tzv. volebné strany a volebnými stranami môžu byť politické strany, môžu byť koalície politických strán, ale môžu to byť aj nezávislí kandidáti a združenia nezávislých kandidátov, ktoré kandidujú spoločne. Môžu si oficiálne uviesť ten názov a dokonca združenia politických strán, politických hnutí a nezávislých kandidátov. Čiže tam je model, ktorý napríklad bol uplatnený v Bratislave, že sa dve politické strany dohodli s nejakým tímom nezávislých kandidátov, v Českej republike by podľa tamojšieho volebného zákona mohli kandidovať oficiálne ako nejaký, nejaké združenie nezávislých kandidátov a dvoch politických strán. Toto na Slovensku možné nie je a ja sa pýtam prečo.
Čo je zlé na tom, že sa ľudia organizujú nielen v celoštátne zaregistrovaných politických stranách, ale aj v menších celkoch? Prečo neumožníme, aby svoje združovacie právo uplatnili aj na úrovni miest a regiónov? Lebo ono tam už dnes existuje, ono reálne, reálne tam tie združenia pôsobia ako reálni politickí aktéri a myslím si, že riešením toho, že zákon to dnes explicitne neumožňuje, nie je im to explicitne zakázať (ruch v sále a zaznievanie gongu), ale im to umožniť, aby to mohli uvádzať a aby zákon im umožňoval takúto formu kandidatúry.
Čiže áno, súhlasím, táto vec vyvoláva isté problémy, bolo by dobré ju riešiť, ale úplne opačným spôsobom, ako navrhujete vy.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami ôsmi.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.
Vyhlasujem päťminútovú prestávku.

(Päťminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Takže, vážené panie poslankyne a páni poslanci, prosím, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam.
Ešte predtým dovoľte, aby som na balkóne privítal občanov z Myjavy a z okolia.
Buďte vítaní v Národnej rade Slovenskej republiky! (Potlesk.)
Chcem vás informovať, že predseda Ústavného súdu pán Fiačan podľa § 28 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku požiadal o udelenie slova na 49. schôdzi Národnej rady, a to vo veci voľby kandidátov na ústavných sudcov, teda na sudcov Ústavného súdu, preto podávam návrh, aby Národná rada vyslovila súhlas s jeho vystúpením na 49. schôdzi dnes o 11.00 hod., teda po odhlasovaní týchto našich bodov. Je s tým všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.)
Ďakujem pekne, takže o tom nepotrebujeme hlasovať. Teraz prosím pána poslanca Federiča, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Kuciaňo... (Reakcia z pléna.)
Procedurálny návrh, pán poslanec Bernaťák.