49. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, povedal si, že polovica Tím Hattas by sa do mestského zastupiteľstva v Nitre nedostala, keby nemali v zátvorke Tím Hattas, je to možné. Možno by to bola polovica, možno jedna tretina, ale v podstatné podľa mňa z tohto pohľadu je, že vďaka tomu, že to tam bolo, jednoducho výsledok odzrkadľuje nejakú väčšinovú vôľu voličov v meste Nitra.
Skús sa na to pozrieť aj z opačného pohľadu. Ak máš na jednej kandidátke pri voľbách do mestského alebo krajského zastupiteľstva 100 nezávislých kandidátov a nejaký volič nechce voliť takého nezávislého, ktorý je z Tímu Hattas, ale nebude to v tamtej zátvorke, že tí sú z Tímu Hattas a títo sú iní nezávislí, tak podľa čoho sa bude orientovať ten volič? Podľa mňa je normálne, že tak kandidáti z Tímu Hattas sa identifikujú s touto značkou, viete, že toto sme my, toto sú tí iní nezávislí, a volič nech rozhodne. To je podľa mňa fér, na tom proste nieje nič zlé.
Na Slovensku vždy tie pokusy, ako prejsť voličom cez rozum, dopadli zle. Proste Mečiar vymyslel zákon, ako, ako strpčiť alebo znemožniť koalícii pravicovej v roku ’98 spoločnú kandidatúru koaličnú, zvýšil hranicu potrebnú pre úspech koalície, no tak si proste vytvorili spoločnú volebnú stranu.
Proste nemyslím si, že takéto pokusy o to, ako prejsť voličom cez rozum alebo ako im sťažiť to, aby tá väčšinová vôľa voličov sa prejavila, nemyslím si, že to bude v praxi úspešné.

Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Kéry.

Ďakujem za všetky faktické poznámky. Pán poslanec Poliačik, no ja sa nečudujem, že vy budete zastávať pána primátora Valla, je to predsa váš kandidát a vždycky platilo a bude platiť, že košeľa je bližšia ako kabát.
Pán poslanec Grendel, keby aj tá ostatná skupina, poviem príklad, nezávislých kandidátov v Nitre sa rozhodla po vzore Tím Hattas si dať nejaké, ja viem o tom, že boli určití kandidáti, ktorí sa zoskupili a na bilbordoch mali, že „Žiť pre Nitru", ale nedali si to na kandidátnu listinu, ani na ten hlasovací lístok. Tak v tomto pravidlá neboli pre všetkých rovnaké. (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec Nedoba, spomínali ste o tom, že či som teda vlastne za, alebo proti tej občianskej angažovanosti. Veď ja som to jasne v rozprave povedal. Ja dokonca obdivujem ľudí, ktorí si nájdu čas, angažujú sa v športe, v kultúre, na ochranu životného prostredia. Ja nemám najmenší problém, aby sa nejakým spôsobom aj propagovali vo voľbách, ale jednoducho to nepatrí na kandidátnu listinu. Nie! A tým pádom ani na hlasovací lístok.
A tým, že niektorí to obišli tým, že si to napísali do zamestnania, tak vedeli o tom, že volebné komisie neskúmajú, či to zamestnanie sa zakladá na pravde, alebo že či je reálne, a preto ich nemohli vyškrtnúť zo zoznamu. A oni to dobre vedeli, a predsa to urobili, a preto naposledy hovorím, že tu je naša ambícia, aby sme týmto urobili poriadok.
Všetko.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Aleny Bašistovej, Magdalény Kuciaňovej a Erika Tomáša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh zákona je pod tlačou 1622. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1725.
Dávam slovo poslankyni Alene Bašistovej, aby návrh zákona uviedla.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Aleny Bašistovej, Magdalény Kuciaňovej a Erika Tomáša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1622.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, páni poslanci, hlavným cieľom návrhu zákona je doplniť legislatívnu úpravu sektora sociálnej ekonomiky a vytvoriť tak vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti, ako aj upraviť systém podpory, ktorý bude spoločensky prijateľný a bude plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci. Návrh je zameraný na odstránenie konkrétnych aplikačných problémov pri uplatňovaní zákona a zároveň sa navrhuje zavedenie informačného systému sociálnej ekonomiky. Zámerom tohto systému je vytvoriť právne podmienky na zber údajov o registrovaných sociálnych podnikoch Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Tento zákon sme predkladali približne pred rokom a prognóza bola, že bude mať cca 10, možno desiatky podnikov. Dnes podľa mojich informácií je tých podnikov 33 a čaká 8 ďalších žiadostí, a tak ako som už spomenula v úvode svojho vystúpenia, tak novela, ktorá prichádza, slúži na odstránenie konkrétnych aplikačných problémov, z ktorých by som rada nespomenula aspoň niektoré, a ďalšie sú ešte v rokovaní, takže do druhého čítania prídeme už s komplexnými návrhmi, pokiaľ tento návrh prejde.
Konkrétnou snahou je jednak odstránenie nejasností týkajúcich sa identifikácie príjmu osoby, ktorá by mala spĺňať zákonom stanovené podmienky znevýhodnenej osoby podľa § 2 ods. 5, písm. a). Z tohto dôvodu sa navrhuje presne vymedziť, že úhrn mesačných zdaňovaných príjmov a jednotlivých druhov dôchodkov okrem invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, sirotského dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku nesmie presiahnuť sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, § 2 ods. 5 písm. a).
Ďalším problémom ústa..., problémovým ustanovením, ktoré zákon prevzal, ustanovenie z nariadenia Komisie EÚ č. 651/2014 o vyhlásení určitých kategórii pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom bolo, že za znevýhodnenú osobu sa považuje aj osoba so zdravotným postihnutím, ktorá nie je uznaná za invalidnú, ale má dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce jej telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré bránia jej plnohodnotnému zapojeniu sa do pracovného prostredia (napr. autizmus) v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Toto ustanovenie sa takmer nepoužívalo, a preto sa upravuje spôsob preukazovania takéhoto znevýhodnenia, a to na základe lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa osobitného predpisu alebo na základe rozhodnutia o nepriznaní invalidného dôchodku Sociálnej poisťovne, v ktorom je uvedené, že ide o dlhodobé zdravotné postihnutie, ktoré trvá najmenej dva roky, a miera funkčnej poruchy a s tým súvisiaci pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v porovnaní so zdravou fyzickou osobou viac ako 20 %, § 2 ods. 5, písm. b).
Rovnako zákon aj zadefinoval nový pojem „zraniteľné osoby“ a práve návrhom sa rozširuje okruh zraniteľných osôb aj na matky, ktoré poberajú rodičovský príspevok, aby mali rovnaké možnosti zamestnania sa ako matky, ktoré majú zo zákona pracovať, a zároveň poberať rodičovský príspevok.
Zároveň navrhujeme, aby matky po materskej a rodičovskej dovolenke a fyzické osoby navracajúce sa na trh práce po skončení osobnej asistencie alebo po skončení opatrovateľskej činnosti nemuseli plniť podmienku vedenia 6 mesiacov v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čím sa umožní okamžité zamestnávanie týchto osôb do registrovaných integračných podnikov.
Navrhujeme doplnenie fikcie, v akej lehote končí obdobie zraniteľnej, zraniteľnosti fyzickej osoby po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, z výkonu väzby alebo z výkonu ochrannej výchovy (§ 2 ods. 6).
Podľa súčasného znenia zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch musí pri žiadosti o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku vypracovať a predložiť projekt činnosti podnikateľský plán iba ten žiadateľ, ktorý je začínajúcim podnikom, t. j. vykonáva aktivity v oblasti sociálnej ekonomiky najdlhšie jeden rok. Je potrebné rozšíriť túto povinnosť pre všetkých žiadateľov o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku. Tento návrh vypracovania projektu činnosti registrovaného sociálneho podniku vo vzťahu k činnosti, ktorou dosahuje merateľný pozitívny sociálny vplyv pre všetkých žiadateľov, o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku vyplynul z aplikačnej praxe. Zároveň sa ustanovuje, že nové podniky podľa tohto zákona musia predkladať aj kalkuláciu o predkladaných, o predpokladaných príjmov a výdavkov najmenej na tri hospodárske roky, aby bolo zrejmé, či predmetný registrovaný sociálny podnik bude životaschopný.
Z praxe vyplynula aj skutočnosť, že ustanovenie o pripodobňovaní k právnym formám a v podnikateľskom sektore predstavuje neprimerane vysokú administratívnu a finančnú záťaž pre subjekty v neziskovom sektore, ktoré sa mohli zapojiť do sociálneho podnikania [§ 6 ods. 1 písm. f) a h)].
Navrhujeme, aby iný registrovaný sociálny podnik v záujme presnejšej identifikácie zamerania činnosti registrovaných sociálnych podnikov, najmä všeobecných registrovaných sociálnych podnikov v osvedčení o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku obsahoval označenie spoločensky prospešnej služby podľa § 2 ods. 4 zákona, ktorú registrovaný sociálny podnik poskytuje. Z tohto dôvodu aj navrhujeme premenovanie z iného na všeobecný podnik. Takýto návrh je aj v súlade s celkovou filozofiou zákona, ktorý stanovuje všeobecné pravidlá pre všetky registrované sociálne podniky, a k tomu navyše špecifické pravidlá pre dva špecifické typy registrovaných sociálnych podnikov, a to integračný podnik a sociálny podnik bývania (§ 7 ods. 4).
Ako som v úvode spomenula, ako bolo uvedené, zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch je účinným vyše roka, aplikačná prax ukázala, že súčasná podoba zákona neposkytuje dostatočné možnosti podpory pre tie registrované podniky, ktoré nedosahujú merateľný pozitívny sociálny vplyv svojou hospodárskou činnosťou, teda napríklad organizácie neziskového sektora, ktoré podnikajú s cieľom získať dostatočné príjmy na svoju neziskovú činnosť alebo ktoré nemajú záväzok reinvestovať 100 % zisku a zároveň nemajú demokratickú správu, teda najmä obchodné spoločnosti, ktorých zakladatelia majú záujem fungovať ako sociálni podnikatelia, ale vzhľadom na vlastné prostriedky vložené do podniku nemajú dôvod sa zaväzovať k 100 % reinvestícii.
Z doterajších skúseností vyplýva, že takýchto podnikov môže byť veľké množstvo, pričom súčasná úprava im poskytovala iba možnosť absolútne či podmienečne návratnej, hoci odstupňovanie podpory je správny princíp, bez hmatateľnejšej opory je pravdepodobné, že veľká časť potenciálnych registrovaných sociálnych podnikov vyššie opísaných druhov o registráciu nepožiada.
Preto je potrebné princíp podpory otočiť a povedať, že okrem priamej nenávratnej pomoci, ktorá naďalej zostane prístupná len pre najvyspelejšie registrované sociálne podniky špecifikované v § 16 ods. 4, všetky ostatné formy pomoci budú prístupné aj pre tie podniky, ktoré síce nedosahujú najvyššiu priečku, ale sú dostatočne hlboko v teréne sociálnej ekonomiky, čiže podmienka 100 % reinvestície zisku sa mení na podmienku reinvestovať viac ako 50 % zisku, aby mali právo sa ako sociálne podniky zaregistrovať (§ 16 ods. 5).
Ohľadne investičnej pomoci súčasné znenie zákona o sociálnej ekonomike a o sociálnych podnikoch jednoznačne nestanovuje, že mzdové výdavky na pracovné miesta vytvorené investíciou sú investičnými výdavkami rovnako ako výdavky na hmotné a nehmotné aktíva. Je preto potrebné zadefinovať, že mzdové výdavky na pracovné miesta vytvorené investíciou sú investičnými výdavkami a dajú sa financovať z investičnej pomoci, a zosúladiť tak uvedené ustanovenie o investičnej pomoci s nariadením Komisie Európskej únie č. 651/20014.
Pri obmedzeniach pre registrovaný sociálny podnik poberajúci podporu sa navrhuje spresniť, že registrovaný sociálny podnik, ktorému bola poskytnutá nenávratná pomoc alebo servisné poukážky v zmysle zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikochm, alebo kompenzačné príspevky podľa zákona o službách zamestnanosti, alebo iná výhoda, napr. vo verejnom obstarávaní, daňové úľavy, musí dodržiavať obmedzenia a povinnosti ustanovené zákonom o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.
Zároveň sa navrhuje spresniť obmedzenia týkajúce sa obchodovania registrovaného sociálneho podniku s inými osobami (§ 24).
Návrhom zákona sa v čl. 2 novelizuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, v ktorom navrhujeme, aby kompenzačný príspevok pre integračný sociálny podnik pre jasnejšiu identifikáciu, ktorá vyplynula z aplikačnej praxe, sa premenoval na vyrovnávací príspevok, aby nedochádzalo k zámene s kompenzačnou pomocou v zmysle zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.
Zároveň sa navrhuje spresnenie poskytovania tohto príspevku a úpravu príspevku na dodatočné náklady upravil z pôvodne trojročného obdobia na ročnú výšku poskytovania tohto príspevku. Zároveň príspevok k integračnému podniku pre identifikáciu, že ide o príspevok k integračnému podniku ako odmenu za to, že umiestnil na otvorený trh práce znevýhodnenú osobu, sa navrhuje premenovať príspevok na umiestňovací príspevok. Zároveň navrhujeme spresniť podmienky nároky na tento príspevok, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe úradov práce (§ 53f a § 53g).
V čl. 3 sa navrhuje novelizácia zákona č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Návrh upravuje znenie zákona o finančných nástrojoch v duchu čl. 37 ods. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka, Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady č. 1083/2006. Presná úprava zodpovedajúca tomuto článku, ktorý upravuje poskytovanie úrokových dotácií, dotácií na záručné poplatky a technickej podpory, v jednom balíku s finančným nástrojom v slovenskej legislatíve v súčasnosti absentuje. Keďže ide o podporu poskytovanú v jednej operácii s finančným nástrojom a riadiacu sa pravidlami pre finančné nástroje, zákon o finančných nástrojoch je potrebné upraviť doplnením tejto možnosti (§ 3).
Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti zákona od 1. januára 2020 okrem ustanovení súvisiacicgh so zavedením informačného systému sociálnej ekonomiky, a pre ktoré sa navrhuje účinnosť 1. januára 2021.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vybrala som tie najpodstatnejšie oblasti, ktoré sme vyjednali jednak s ministerstvom práce, a prebiehajú ešte ďalšie rokovania, ešte tam bude, budú doplnené asi tri oblasti a bola by som veľmi rada a chcem vás poprosiť o vašu podporu a posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.

Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Magdaléne Kuciaňovej.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s ustanovením § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1622. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z ustanovenia § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1728 z 28. augusta 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pani Gaborčáková.

Ďakujem za slovo. Kolegovia, kolegyne, ja len krátko, lebo pani predkladateľka vystúpila bez toho, aby som mohla na ňu reagovať, takže teraz som jej vravela, že mám len také tri otázky.
Tak v rámci tohto zákona sa po novom bude meniť percento zamestnávania mixu znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb. Ako si vravela, že po novom sa predefinujú. Mňa by zaujímalo, prečo zo 40 % na 30 %, tiež sa bude, tiež sa zároveň ustanoví aj spodná hranica rozsahu pracovného času pre zamestnaných ľudí, čiže pýtam sa, aká bude tá spodná hranica a prečo sme k tomu pristúpili a tiež v čom bude spočívať vlastne zmena v tom informačnom systéme.
Ja som v mojom návrhu zákona vlastne navrhovala nejaký spôsob, kde by sme vlastne predišli k zneužívaniu tých sociálnych podnikoch, tak či to korešponduje vlastne s týmto, čiže len tieto tri otázky. A poviem prečo.
Ak..., veľmi spozorniem, ak vidím, že sa mení percento zamestnávania mixu znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb zo 40 na 30, aj keď si uvedomujem jednu vec, že, samozrejme, zraniteľnou osobou je aj žena, ktorá je v krízovom stredisku a potrebuje sa zamestnať. Na druhej strane máme dlhodobé problémy práve zamestnávať ľudí zo..., zdravotne ťažko postihnutých, a teda tým, že od januára, od januára 2020 bude platiť zákon, kde náhradná doba poistenia sa nebude, nebude možné túto dobu navýšiť, doplatiť si ako keby poistné pre týchto invalidných dôchodcov, tak jednoducho budú žiť len z invalidného dôchodku. Ak im nezabezpečujeme práve prácu v sociálnych podnikoch tým, že budeme meniť to percento, lebo teda zahrnieme tam aj iné osoby, ako napríklad Rómov a trebárs tie ženy, tak predpokladám, že zase sa bude zamestnávať viac tých ľudí zraniteľných, ale nie zdravotne ťažko postihnutých.
Chcem sa opýtať aj na tú spodnú hranicu a zase vysvetlím prečo. Mám skúsenosti so zamestnávaním ľudí, ktorí trpia schizofréniou, a teda aj v chránených dielňach bol určený, určená spodná hranica rozsahu pracovného času, a teda museli sme ich zamestnať najmenej na štyri hodiny denne, ale to im na ich zdravotný stav spôsobilo veľké ťažkosti a museli z práce odísť. Oni tak vydržali dve hodinky robiť, a teda potom museli prácu opustiť, a keď sme ich nechali na štyri hodiny, tak v podstate tí ľudia začali mať tie schizofrenické ataky a museli byť hospitalizovaní dosť dlhú dobu.
Čiže ak chceme takýmto ľuďom jednoducho pomôcť, aj pár hodín aby sa zamestnali, tak tá spodná hranica týchto ľudí bude obmedzovať. Preto sa pýtam, ako, ako je to vyriešené.
No a informačný systém som v podstate spomenula.
Ďakujem.

Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Bašistová.