49. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, vážený pán poslanec, minulý týždeň ste prerokovali a schválili návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny. Naším pôvodným zámerom bol presun všetkých štátnych pozemkov, to znamená, nielen v päťke, v národných parkoch, teda od tretieho stupňa vyššie pod Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky. Nenašla sa však dostatočná politická podpora k tomuto kroku.
Na druhej strane pripravili sme novelu, ktorá po sedemnástich rokoch predstavuje prelom v ochrane vzácnych území na Slovensku. A to nielen na štátnych, ale aj na pozemkoch v rukách súkromných vlastníkov, za čo im náleží spravodlivá kompenzácia.
No hlavným prínosom novely je vyriešiť najpálčivejšie problémy chránených území. Teda dosiahnuť stav, keď ťažba, výstavba, použitie postrekov budú od tretieho stupňa podmienené súhlasom štátnych ochranárov nielen na štátnych pozemkoch v piatom stupni ochrany. Nepovažujeme novelu za všeliek dlhé roky neriešeného stavu. Považujeme novelu za prvý krok z bludného kruhu ochrany prírody, ktorá tu panuje od roku 2002.
Presun štátnych pozemkov nielen v piatom stupni ochrany pod Štátnu ochranu prírody naďalej považujem za dobrý návrh a v budúcnosti sa tomuto, ja si myslím, že sa bude treba vrátiť. Prvý krok je vždy najťažší. A chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí tento zákon podporili.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, doplňujúca otázka? Aj keby bola, tak by ste ju stihli len položiť.
Takže čas určený na hodinu otázok uplynul, končím tento bod programu. Zároveň prosím členov vlády, aby zotrvali v rokovacej sále, nasledujú písomné odpovede na interpelácie a interpelácie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nasledujú body písomné odpovede na interpelácie a interpelácie. Otváram bod písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, písomne podané do 28. mája 2019 (tlač 1500) a odpovede na interpelácie poslancov písomne podané do 16. augusta 2019 (tlač 1557).
Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači č. 1500 alebo v tlači č. 1557 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či si žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.

[Rokovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané na 45. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a do 28. mája 2019 (a interpeláciách), tlač 1500, a o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané na 46. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a do 16. augusta 2019 (a interpeláciách), tlač 1557. ]

Otváram rozpravu. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode.
Otváram bod

interpelácie poslancov.

Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku, ústne prednesenie interpelácie, nezbavuje poslanca povinnosť odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. K predneseniu interpelácie sa písomne prihlásili títo poslanci: Stanislav Drobný, Martin Beluský, Marian Kotleba, Martin Fecko, Ján Kecskés.
Nech sa páči, pán poslanec Drobný.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nasledujúca interpelácia je určená ministerke Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Martine Lubyovej.
Vážená pani ministerka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
V okrese Dunajská Streda sa nachádza 39 základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským a 11 základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským. V priemere jednu základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským navštevuje 150 žiakov a v priemere jednu základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským navštevuje 302 žiakov, čo je dvojnásobok. Tento stav vedie k tomu, že rodičia slovenských detí musia denne cestovať desiatky kilometrov.
Ďalším problémom nie je len dochádzanie, ale aj nedostatok voľných miest v týchto školách. Príkladom je Základná škola v Šamoríne, ktorá odmieta prijať deti z okolitých obcí z dôvodu nedostatočnej kapacity. Jedným z riešení by bolo vytvorenie tried s vyučovacím jazykom slovenským na základnej škole v obci Rohovce, ktorá disponuje kapacitou približne 260 žiakov. Túto školu navštevuje iba 90 žiakov, avšak s vyučovacím jazykom maďarským. Viem, že sa Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zaoberalo týmto problémom, a preto vám chcem položiť nasledujúce otázky:
Za prvé. V akom štádiu riešenia je problém nedostatku základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským v okrese Dunajská Streda?
A za druhé. Ako plánuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky riešiť obdobné problémy v iných okresoch južného Slovenska?
Nasledujúca interpelácia je určená ministerke vnútra Slovenskej republiky Denise Sakovej.
Vážená pani ministerka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
V obci Rohovce v okrese Dunajská Streda sa nachádza pobytový tábor pre utečencov, ktorý je v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Podľa dostupných informácií má tábor kapacitu približne 140 osôb. Dlhodobo je málo využívaný a aktuálne je využitý približne na 10 %, čo je neefektívne.
Okres Dunajská Streda je okres, ktorý má problém s nedostatkom základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským, dopyt po týchto školách je vysoký, ale je ich málo. Deti, ak chcú navštevovať základné školy s vyučovacím jazykom slovenským, tak musia dochádzať až niekoľko desiatok kilometrov, čo je veľká záťaž nielen pre samotné deti, ale aj pre rodičov. Obecné zastupiteľstvo v Rohovciach odmietlo vytvoriť triedy s vyučovacím jazykom slovenským v ich základnej škole, ktorá má vyučovací jazyk maďarský, aj keď kapacita školy je využitá približne na 35 percent.
Základná škola v obci Rohovce s vyučovacím jazykom slovenským by bola vhodná z dôvodu vysokého záujmu Rohovčanov, ako aj obyvateľov okolitých obcí, ktorých deti by túto školu s radosťou navštevovali. Na základe vyššie uvedených informácií si vám dovoľujem položiť nasledujúce otázky:
Za prvé. Považujete využiteľnosť pobytového tábora v Rohovciach na 10 % za efektívny?
Za druhé. Nebolo by v momentálnej situácii efektívnejšie na prechodné obdobie, kým sa postaví plánovaná nová základná škola v obci Macov, poskytnúť areál pobytového tábora v Rohovciach na účel základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským pre deti z okolitých obcí?
Nasledujúca interpelácia je určená predsedovi vlády Slovenskej republiky Petrovi Pellegrinimu.
Vážený pán predseda vlády, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Vyrovnávanie regionálnych rozdielov a nutnosť pozdvihnúť zaostávajúce časti štátu nie je len problém Slovenska. Ako príklad zo zahraničia môžem uviesť Taliansko či Španielsko. Štatistické údaje z posledných rokov jasne ukazujú, že slovenským vládam sa v tejto veci nedarí. Kým v roku 2015 sme evidovali ako najmenej rozvinuté regióny 12 okresov so 700-tisíc obyvateľmi, v súčasnosti je to už 20 okresov s 1 150-tisíc obyvateľmi. Investičná pomoc štátu nepomohla najmenej rozvinutým v takej miere, ako by sa od nej očakávalo. Vo výsledku ani jeden okres neopustil zoznam najmenej rozvinutých okresov zverejnený ku dňu 15. 12. 2015, naopak, odvtedy do zoznamu pribudlo ďalších osem okresov. Jednou z príčin môže byť aj sčasti presun kompetencií v oblasti rozvoja regiónov medzi jednotlivými štátnymi orgánmi. V roku 2017 to bolo ministerstvo dopravy, potom Úrad vlády, teraz je to Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. V praxi na Slovensku tak stále ide o klasické riadenie z vrchu, v princípe opomínajúce slovo regionálny.
Podpora regionálneho rozvoja je aktuálne z národnej úrovne zabezpečená viac-menej iba súťažou projektov. V Českej republike majú tiež problém s rozdielmi medzi regiónmi, ale tie sa im darí riešiť oveľa lepšie. Regionálny rozvoj tam garantuje už od roku 1996 Ministerstvo pro místní rozvoj Českej republiky, pod gesciou ktorého bolo vytvorených niekoľko efektívnych schém a postupov riadenia podpory regiónov. Napríklad v roku 2002 boli vytvorené regionálne rady na úrovni NUC 2, čo predstavuje regióny o veľkosti našich VÚC.
V tejto súvislosti si vám dovolím položiť nasledujúce otázky:
Za prvé. Považujete súčasný systém riadenia regionálneho rozvoja za vyhovujúci?
Za druhé. Kde je príčina neúspechu vládnej politiky v oblasti regionálneho rozvoja?
Za tretie. Aké opatrenia pripravuje vláda na zlepšenie situácie?
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Beluský.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, moja interpelácia je určená pre ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky Árpáda Érseka.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Na základe informácií získaných od zamestnancov Železničnej spoločnosti Cargo Slovensko, a. s., mám za to, že záujmy štátneho železničného nákladného dopravcu sú dlhodobo poškodzované osobami pôsobiacimi na vedúcich pozíciách a nekalými obchodnými praktikami konkurencie. Dovoľujem si uviesť konkrétne informácie a požiadať vás o vysvetlenie a zodpovedanie súvisiacich otázok.
Za prvé. Podľa mojich informácií osoby zodpovedné za prevádzku železničnej techniky a nasadzovanie prevádzkového personálu konajú zámerne tak, aby Cargo nebolo schopné konkurovať súkromným dopravcom na prepravách lukratívnych vlakov. Týka sa to najmä tranzitu cez pohraničné prechodové stanice Kúty, Rusovce, Komárno a Štúrovo.
Aké kroky podnikne Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky voči tomuto konaniu?
Za druhé. Prečo personálna politika Carga nereaguje na stav počtu strojvodcov, ktorých počet neustále klesá? Konkurencia Carga ponúka mzdy, ktoré sú vyššie o 200 až 400 eur v čistom, a vedenie Carga nereaguje a nesnaží sa prilákať strojvodcov naspäť, prípadne udržať si čerstvých rušňovodičov aj inak ako viazanosťou odpracoval si istý počet rokov po absolvovaní kurzu strojvodcu.
Po tretie. Prečo dopravný úrad, ktorý je podriadený Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky, napriek viacerým podaniam a známym skutočnostiam o sústavnom porušení drážnej legislatívy súkromnými dopravcami nekoná? Strojvodcovia u súkromných dopravcov sú vo výkone služby aj 18 až 24 hodín, pričom povolených je 12 hodín a najviac 15 hodín v sprievode. Tak isto aj železničná technika, najmä vozne nespĺňajú predpísané náležitosti a nevykonáva sa žiadna kontrola.
Po štvrté. V roku 2017 došlo dopisom zmluvy 11863/2017-S81 k predaju 21 rušňov štátneho Carga za 325-tisíc eur bez DPH spoločnosti LOKO TRANS. V tomto balíku bolo predaných aj päť výkonných elektrických rušňov radu 240. Podľa mojich informácií iba šrotovná cena medi v piatich rušňoch radu 240 je približne 340-tisíc eur. Aj bez zistenia ceny liatiny a medi vo zvyšných lokomotívach je jasné, že lokomotívy boli predané za 25 až 33 % šrotovnej ceny. Lokomotívy 240.141 a 240.144 prešli bežnou opravou, po ktorej sa stali majetkom dopravcu Railtrans International, ktorému vedenie Carga prepúšťa lukratívne vlaky o zákazníkov Slovnaft a MOL. Rušne boli predané za zlomok šrotovnej ceny, pričom sa postupne po opravách objavujú u konkurencie nášho štátneho železničného nákladného dopravcu.
Nakoľko sa tu jedná o podozrenie z predaja majetku Carga pod cenu a záujmom o obohatenie sa a podvodné nadobudnutie majetku štátneho Carga, žiadam vás, pán minister, o vysvetlenie a prešetrenie veci s následnou nápravou stavu.
A po piate. Opravy vozňov dcérskej spoločnosti Carga, to znamená Cargo Wagon, sú podľa informácií z interného prostredia vykonávané plne na náklady Carga, pričom Cargo vlastní v spoločnosti Cargo Wagon iba tretinu akcií a zvyšok vlastní spoločnosť AAE. Vozne sa pred opravou prevedú do majetku Carga, opravia sa na náklady Carga a po uhradení nákladov sa prevedú naspäť do spoločnosti Cargo Wagon.
Ako bude v tejto veci Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, pán minister, konať?
Ďakujem pekne za zodpovedanie.

Pán poslanec Kotleba.

Vážený pán podpredseda, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si dovoľujem podať dve interpelácie. Jedna bude na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Lajčáka a druhá na ministra obrany Slovenskej republiky pána Gajdoša. Vzhľadom na to, že tieto interpelácie sú viac-menej svojím obsahom totožné, dovolím si prečítať len jednu z nich.
Vážený pán minister, je nepochybné, že prebiehajúce rokovania medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými týkajúce sa uzavretia dohody o obrannej spolupráci majú značný vplyv na spoločnosť ako takú. Vnímame, že spoločnosť je traumatizovaná, ľudia majú obavy z možnej hrozby stálej alebo dočasnej prítomnosti amerických vojsk na území Slovenskej republiky, čím bezpochyby dôjde k ohrozeniu suverenity Slovenskej republiky.
Je verejne známe, že americké vojská chcú dlhodobú prítomnosť svojich vojsk na území cudzích štátov, teda aj Slovenskej republiky, zmeniť na prítomnosť trvalú. Táto informácia sa aj medzi slovenskou spoločnosťou rozšírila veľmi rýchlo a medzi obyvateľmi vzbudzuje hnev a pocity zúfalstva. Samotná téma obrannej spolupráce so Spojenými štátmi americkými je problematická aj z hľadiska ústavnosti a dodržiavania jej základných princípov, ktoré by mala primárne obhajovať vláda Slovenskej republiky a jej predstavitelia.
Ďalším úskalím je práve transparentnosť vládnych orgánov, ktoré nie sú ochotné zverejniť text predmetného návrhu zmluvy, čím sa narúša charakter demokracie a právneho štátu v Slovenskej republike. Na Slovensku sa na túto tému otvorila seriózna verejná diskusia, ktorá pobúrila odbornú aj laickú verejnosť, keďže obyvatelia vnímajú zahraničnú politiku USA ako agresívnu a expanzívnu. Dovolím si citovať samotného ministra zahraničných vecí Mike Pompea, ktorý sa vyjadril v tom duchu, že USA bude presadzovať svetovú politiku pevne a agresívne.
Vzhľadom na uvedené je prítomnosť amerických vojsk na území Slovenskej republiky verejnosťou vnímaná veľmi citlivo a vzbudzuje obavy obyvateľstva o svoju bezpečnosť.
Nakoľko tento celospoločenský problém, pán minister, nemožno podceňovať, týmto vás žiadam o zaslanie komplexného textu pracovného návrhu Dohody o obrannej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými.
Kompletný text pracovného návrhu Dohody o obrannej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými vás žiadam doručiť prostredníctvom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, nakoľko tento komplexný text návrhu Dohody o obrannej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými nepodlieha žiadnemu stupňu utajenia.
V prípade, pán minister, že odmietnete zverejniť kompletný text pracovného návrhu Dohody o obrannej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými, vás týmto žiadam o vysvetlenie, prečo ste tak urobili a uvedenie zákona, na základe ktorého by ste tak postupovali.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, členovia vlády, mám jednu interpeláciu týkajúcu sa ministra životného prostredia ohľadom zákona o ochrane prírody.
Takže, vážený pán minister, dovoľte, aby som v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci týkajúcej sa kompenzácie obmedzenia bežného hospodárenia na vlastnom nehnuteľnom majetku podľa zákona č. 543/2002 Z. z.
V uvedenom zákone, konkrétne v § 61 ods. 3, sa uvádza, citujem: "Ministerstvo alebo ním poverená organizácia ochrany prírody vyhotoví každoročne v termíne do 30. júna príslušného kalendárneho roku zoznam pozemkov vo vybraných chránených územiach vhodných na zámenu pozemkov, nájom pozemkov, výkup pozemkov a zmluvnú starostlivosť." Koniec citátu.
Pán minister, preto v tejto súvislosti, ako viete, že ja stále hovorím, že socializmus už tu bol, ten vyzdvihoval užívacie právo, ale žijeme v demokracii, a to zase hovorím, že vlastnícke právo je nad užívacím právom, tak interpelujem vás a žiadam odpoveď na tieto otázky:
Po prvé. Aké konkrétne pozemky sa v rokoch 2016 až 2019 nachádzali v zozname pozemkov vo vybraných chránených územiach vhodných na zámenu pozemkov, nájom pozemkov, výkup pozemkov a zmluvnú starostlivosť podľa § 61 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny?
Žiadam o zaslanie zoznamov týchto pozemkov.
Po druhé. Aké konkrétne pozemky boli navrhnuté v iných chránených územiach?
Tiež žiadam o zaslanie týchto zoznamov.
Po tretie. Aká výmera rozdelená podľa druhu pozemkov vo vlastníctve štátu je vlastne k dispozícii vášmu ministerstvu na realizáciu týchto zámen. Pretože dodneska neviem, s akým portfóliom vlastne môžte počítať, s akým badžetom pozemkov, či iba s tými, čo majú Lesy Slovenskej republiky alebo aj s tými, čo má Slovenský pozemkový fond, alebo s obojími? Takže bol by som veľmi rád, kedy ste mi na túto otázku zodpovedali.
Za štvrté. Aká finančná kompenzácia v štruktúre katastrálne územie, počet vlastníkov, výmera pozemku, finančná náhrada bola za roky 2016 až 2019 poskytnutá dotknutým vlastníkom pozemkov?
Po piate. Je možné čerpať tieto finančné kompenzácie aj z eurofondov? Ak áno, koľko sme reálne za toto
volebné obdobie vyčerpali a zrealizovali kompenzácií?
A posledná, šiesta otázka na vás, pán minister. Aká je stratégia ministerstva životného prostredia pri týchto kompenzáciách a čo sa bude prednostne preferovať z týchto možností?
Ďakujem pekne. Táto interpelácia už bola podaná aj do podateľne Národnej rady. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec Kecskés.