49. schôdza

Potvrdzujem tú spomienku, bol to naozaj a je to naozaj zákon o nadradenosti developerov nad inými ľuďmi, navyše teda developerov, ktorí si vedia vybaviť väčšinové hlasovanie vo vláde. Uvedomme si, čo vôbec tento zákon o nás hovorí!
Takisto si spomínam na to, že ten plán nakoniec nevyšiel, ale nerobím si celkom tie ilúzie, ktoré kolega. A bol aj problém, že títo developeri plánovali vyčistiť pôdu na tom území, ktorá je kontaminovaná, iba pod pôdorysom nových budov, ale keď si uvedomili, že bratislavská verejnosť a vôbec slovenská verejnosť je už tak scitlivená na ekologické otázky, že ťažko im drahé peniaze za byt a nejakú 30-ročnú hypotéku si zoberie mladý človek, ktorý si bude uvedomovať, že kedykoľvek vyjde pred svoj dom, tak bude dýchať a bude žiť na pôde, ktorá je kontaminovaná a ktorej proste, jej vplyv na zdravie jeho a jeho detí je proste veľkou hádankou a v žiadnom prípade nie prínosom.
Takže toto, myslím, že ich už úplne spätilo, že aj samotní ľudia, keď sa verejne povie, že majú v pláne obísť povinnosť dekontaminovať pôdu, tak ich, tak sa im vyjavilo, že táto gigantická investícia, najväčšia investícia, aká sa v Bratislave chystala, je mimoriadne riziková.
V každom prípade veľmi podporujem zrušenie zákona, ktorý vytvára mimoriadny druh ľudí, developerov, ktorí majú podporu vládnej väčšiny, a nech už je tá vládna väčšina modrá, zelená alebo červenohnedá, v každom prípade je to absurdný, absurdná situácia.

Ďakujem obom kolegom a spolupredkladateľovi Vladovi Slobodovi, s ktorým sme to vydiskutovali už samozrejme predtým, a obaja sme s tým stotožnení, ale aj jednému z troch spolukráľov, pánovi poslancovi Budajovi, s ktorým som mal teda možnosť absolvovať tú zaujímavú históriu pokusu o významnú investíciu J&T a HB Reavis v Bratislave za primátorovania pána primátora Nesrovnala.
Ja neviem, aké boli presne tie dôvody, pre ktoré nakoniec vláda upustila od pridelenia štatútu významnej investície, hoci teda pán vicepremiér vtedajší Pellegrini bol viditeľne sklamaný z toho, že to, že to vláda nakoniec urobila, respektíve že on to stiahol. Ale určite za tým bol tlak verejnosti, bol za tým tlak verejnosti, bola hromadná pripomienka, kde si myslím, že bolo pomerne podrobne zargumentované, prečo ten návrh nespĺňa podmienky, ani podmienky zákona, ani účel, aký sa očakáva. A teda tlak verejnosti sa premietol aj do stanovísk mestského zastupiteľstva, miestnych zastupiteľstiev a naozaj v takejto situácii, čo je dobré, že takýto tlak verejnosti dokáže zmeniť aj zámery vlády, ktorá bola pôvodne tomuto projektu alebo týmto dvom projektom veľkých investorov naklonená. Čiže, našťastie, v tomto prípade neprevládol súkromný záujem vydávaný za verejný záujem, ale skutočný verejný záujem.

Trochu ma mrzí, že o tomto návrhu zákona neprebehla nejaká väčšia diskusia, teraz myslím aj kolegov z koalície, lebo si uvedomujem, že je tu množstvo zákonov, ktoré vám nestojí za to, aby ste reagovali, či už z dôvodu, že ich považujete za čisto politické, alebo nie sú dôležité, ale téma ochrany vlastníckych práv je podľa môjho názoru dôležitá a stála by za vecnú diskusiu. Ja rešpektujem, že máme rôzne pohľady, včera sme sa tu rozprávali o minimálnej mzde a o tom, ako sme inak hodnotovo nastavení. Áno, aj to môže byť, ale aspoň tá debata by mala prebehnúť tak, ako prebehla včera. Tak možno snáď pri nejakom ďalšom návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dovoľte mi, aby som predstavil dnes šiesty návrh zákona z nášho motoristického balíka. Tento konkrétne sa nevenuje individuálnej doprave, aj keď tie niektoré, alebo niektoré z týchto častí áno, tak tento sa konkrétne venuje dopravcom, nákladným dopravcom, ktorí platia mýtne poplatky na Slovensku. Je to teda zmena zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel. Spolu so mnou predkladajú tento návrh zákona aj kolegovia Jozef Rajtár, Radoslav Pavelka, Jana Kiššová, Martin Klus, Milan Laurenčík a Marián Viskupič.
Predloženým návrhom zákona o dani z motorových vozidiel chceme znížiť výšku daní pre tie vozidlá, ktoré platia mýtne poplatky na diaľniciach, rýchlostných cestách a cestách prvej triedy. Je o tom trošku viac a podrobne, a to budem rozprávať potom v mojom vystúpení v rozprave. Nateraz ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, dáma, pani poslankyňa tu nie je aktuálne žiadna. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené návrhy prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Takže dovoľte mi, kolegovia, páni poslanci, povedať podrobnejšie, čo je účelom nášho návrhu, čo tým sledujeme, čo presne chceme v zákone č. 361/2014 zmeniť.
Ako viete, v roku 2010 bolo na Slovensku zavedené mýto za využívanie diaľnic, rýchlostných ciest a ciest prvej triedy. Čo sa týka daňovej politiky a získavania finančných prostriedkov na opravu ciest a výstavbu nových ciest, považujeme platbu za mýto za najlogickejšiu, najspravodlivejšiu, oveľa spravodlivejšiu než, povedzme, sú to fixné dane z motorových vozidiel, kde sa nezohľadňuje to, koľko kilometrov motorista urobí a vlastne je to jedna pevná suma bez ohľadu na to, či to auto celý rok trebárs parkuje alebo jazdí po ceste.
Práve v tejto súvislosti, každá krajina, ktorá zaviedla mýtne poplatky za využívanie ciest, radikálnym spôsobom znížila práve tú fixnú časť, teda daň z motorových vozidiel. A to, o čom hovoríme, je kategória vozidiel nad 3,5 tony. Vozidlá do 3,5 tony platia diaľničnú známku, vozidlá nad 3,5 tony platia za každý jeden odjazdený kilometer po cestách prvej triedy, diaľnic, diaľniciach alebo rýchlostných cestách sadzbu, ktorá je približne 0,19 centa. A čo sa stalo? Ostatné krajiny v Európskej únii, ale aj mimo nej, radikálnym spôsobom išli dole s touto fixnou časťou nákladov na vozidlách nad 3,5 tony, bohužiaľ, Slovenská republika touto cestou nešla. Len po veľkom tlaku dopravcov na veľkých súpravách ťahačov s návesmi, možno si aj pamätáte tie blokády na uliciach, vláda Slovenskej republiky pristúpila k istému malému uvoľneniu a zavedeniu zliav z týchto daní. Čo je ale, bohužiaľ, faktom, je, že dnes má Slovensko v rámci Európskej únie druhé najväčšie a najvyššie tieto dane medzi ostatnými krajinami. A čo sa týka krajín V 4, tak je na tom Slovenská republika najhoršie.
Vytiahol som si z okolitých krajín konkrétne príklady, ako je to v Poľsku a v Českej republike napríklad. A zároveň tu treba povedať, že na výšku alebo výšku týchto daní upravujú aj európske pravidlá a Európska únia stanovuje minimálnu výšku tejto dane pre jednotlivé kategórie vozidiel nad 3,5 tony. Krajiny si to upravujú, niektoré krajiny to majú upravené podľa počtu náprav, niektoré podľa celkovej hmotnosti, niektoré kombináciou týchto dvoch napr. faktorov. A dovoľte mi, aby som vám povedal, ako to v reále je.
Vybral som si dva typy vozidiel, ktoré môžu byť veľmi pekným príkladom. Tak ten prvý je nákladný automobil s troma nápravami o celkovej hmotnosti 22 ton, to sú tie nakladače, ktoré vidíme pri výstavbe diaľnic, rýchlostných ciest, okolo seba, ktoré vozia kamenivo alebo zeminu, alebo iné horniny do násypov na diaľniciach, tu na obchvate ich vidíte. Tak daň z motorových vozidiel na toto, na túto kategóriu vozidiel je v Slovenskej republike ročne 858 eur. V Českej republike je to 443 eur a v Poľsku 329 eur. Len pre porovnanie, to, čo som spomínal, minimálna sadzba, ktorú nám Európska únia predpisuje, je 144 eur. Teda naša sadzba je približne šesť- až sedemkrát násobne vyššia, ako hovorí usmernenie Európskej únie.
Ďalší príklad, ktorý je, povedal by som, ešte zarážajúcejší, je sadzba dane pre súpravu ťahač – náves. To sú tie 40-tonové súpravy, využívané v medzinárodnej kamiónovej doprave, najpoužívanejší kamión. Slovenská republika, sadzba tejto dane 2173 eur. Česká republika 1397, teda niečo málo nad 50 % našej dane. Poľsko 538 eur. A aká je minimálna sadzba, ktorú musíme účtovať? Päťstopätnásť eur. Teda Poliaci sú tesne nad ňou. My máme štyrikrát vyššiu túto daň, ako máme mať, ako by sme mohli mať.
Toto je, prosím pekne, dôvod, prečo je, prečo sú stovky firiem registrované, stovky slovenských firiem registrované v zahraničí, prečo majú, prečo majú svoje firmy a teda kamióny registrované v zahraničí. Dôsledok je ten, že nielenže prichádzame o tieto dane, tie dane platíme inej krajine, ale prichádzame aj o ďalšie dane, odvody z miezd, ktoré platia tieto firmy v iných krajinách, napr. aj v Českej republike alebo v Poľsku. Teda naše kamióny jazdia alebo kamióny slovenských, pôvodne slovenských firiem jazdia, jazdia pod inými značkami. To častokrát zistíte, keď vystúpia vodiči z tých kamiónov a prehovoria slovensky.
Keď som o tejto problematike rokoval so združeniami dopravcov na Slovensku, tak by ste sa divili, koľkí z nich, koľkí z nich majú nákladné automobily registrované práve v zahraničí. Je to zlé, nie je to dobré a Slovensko by malo s tým niečo robiť, pretože, ako som povedal, utekajú nám peniaze von a naši dopravcovia prestávajú byť konkurenční na trhu dopravných služieb v Európskej únii.
Okrem toho je treba povedať aj súvislosť s tou novelou zákona dnes, ktorý predkladala ministerka vnútra a odôvodňovala zavedenie zníženého veku vodičov týchto nákladných automobilov práve nedostatkom vodičov. A je treba povedať, že toto je jeden z receptov, jedna z možností, ako tomu môžme pomôcť. A to tak, že pritiahneme späť slovenských dopravcov na Slovensko. A nielen ich, ale pritiahneme s nimi aj tých vodičov. Pretože ak znížime daňové zaťaženie, daňové zaťaženie dopravcom, tak si len predstavte, že ak pôjdeme na jednej súprave z 2173 eur na úroveň Českej republiky, tak len na jednom aute máme úsporu takmer 1000 eur ročne. To je, si myslím, celkom zaujímavá suma, ktorá môže byť pridaná ku mzde slovenskému vodičovi a prilákame viac vodičov na trh v nákladnej doprave a nemusíme hneď hľadať riešenia napr. v znížení veku.
Čo sa týka filozofie a úpravy, v čom presne spočíva naša zmena súčasného zákona, je to jednoduché. Dnes sú sadzby tejto dane uvedené v zákone a sú uvedené v prílohe, kde sú tabuľkové hodnoty tejto dane, a to v závislosti jak na celkovej hmotnosti, tak aj na počte náprav. Takmer identický systém má Česká republika ako Slovensko. Poľsko má trošku iný systém, tam majú hmotnosť a len hmotnosť a Európska únia to stanovila kombinačne, tak jak to máme my.
A len pre porovnanie, už základné sadzby v našom zákone o dani z motorových vozidiel má Česká republika nižšie ako my. A potom v samotnom texte zákona v Českej republike sú zľavy, ktoré boli zavedené po tom, ako mýtne poplatky prišli do platnosti, tak tie zľavy z tabuľkových hodnôt sú prvé tri roky v Českej republike 48 %, ďalšie tri roky 40 % a ďalšie tri roky 25 percent. To, že je to odstupňované, je akýsi motivačný nástroj k tomu, aby sme, aby teda oni motivovali dopravcov častejšie obnovovať kamióny a tak chrániť životné prostredie, jednoducho, aby modernizovali.
Aké sú zľavy? Hoci teda základné sadzby máme o málo vyššie, zľavy z týchto tabuľkových hodnôt na Slovensku sú prvé tri roky 25 %, Čechy 48. Ďalšie tri roky u nás 20 percent, v Čechách 40 percent. A na Slovensku ďalšie tri roky, teda do deviateho roku veku vozidla, mínus 15 percent, Česká republika 25 percent. Nečudujme sa preto, aký je odliv dopravcov a nákladných dopravcov na príklad do Českej republiky.
Naším návrhom zákona chceme urobiť jednoduchú zmenu. Nejdeme do štruktúry tohto zákona, neupravujeme nič zásadné, ale robíme len jednoduchý zásah, a to úprava výšky týchto zliav. A to, na prvý rok 50 percent, na druhý 40, teda nie rok, na prvé tri roky, opravujem sa, 50 percent, na ďalšie tri roky 40 percent a na ďalšie tri roky 30 percent.
Nebudeme najlacnejší v Európskej únii ani po týchto sadzbách, alebo v porovnaní s krajinami, ktoré nie sú členmi Európskej únie. Ale budeme aspoň porovnateľní v rámci krajín V4 a výsledkom by malo byť to, že sa nám vrátia dopravcovia späť na Slovensko a tiež, že tí, ktorí budú zvažovať podnikanie v doprave, tak začnú podnikať v Slovenskej republike a nie, nie v zahraničí.
Ďakujem, to je všetko.

Ďakujem za slovo pán predseda. Vážený pán predseda, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Klusa, pána Gröhlinga a Viskupiča, návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.
Predloženým návrhom zákona sa ukladá povinnosť poslancovi zastupiteľstva samosprávneho kraja bezodkladne oznámiť úradu samosprávneho kraja skutočnosti, ktoré uňho nastali a s ktorými zákon spája stratu mandátu.
Predloženým návrhom reagujeme na požiadavky aplikačnej praxe, keďže dnes poslanci, resp. bývalí poslanci túto povinnosť nemajú a samosprávny kraj sa o skutočnostiach, pre ktoré poslancovi zanikol mandát, vôbec nemusí dozvedieť. Obdobná úprava je v § 25 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Táto úprava je tam dlhé roky.
Ide o nasledujúce skutočnosti: právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin alebo právoplatné odsúdenie za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený, ďalej skončenie trvalého pobytu v obci na území samosprávneho kraja a tiež zánik mandátu podľa osobitného zákona, ktorým je ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je v súlade s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, inými ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Tento návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať vplyv ani podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, nebude mať ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a ani sociálne vplyvy.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi požiadať o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona o samospráve vyšších územných celkov (tlač 1641).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej navrhujem, aby zákon prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegyňa, kolegovia, rokujeme o prvom z dvoch návrh noviel o samospráve, zákona o samospráve vyšších územných celkov, s ktorými prichádzajú kolegovia z poslaneckého klubu SaS, a tento návrh sa týka zániku mandátu poslanca a teda zavedenia povinnosti poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja, ktorému mandát zanikol podľa ustanovení § 13 ods. 2 písm. d), f) a h). Čiže ide tam o situácie, situácie, keď dôvodom zániku mandátu je právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin alebo právoplatné odsúdenie za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený, skončenie trvalého pobytu v obci na území samosprávneho kraja, alebo zánik mandátu podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Svojím spôsobom problematické sú tie, tie prvé dva najmä, myslím. Lebo teda keď zanikne mandát podľa, na základe konania o ochrane verejného záujmu, tak to predpokladám, že sa tá, ten samosprávny kraj dozvie. O tých prvých dvoch skutočnostiach sa dozvedieť nemusí. A keď poslanec nemá povinnosť to hlásiť, tak aj keď z logiky veci ten mandát zanikol už samotným právoplatným odsúdením alebo zmenou trvalého pobytu mimo územie kraja, tak zastupiteľstvo alebo úrad sa o tom nedozvie. A môže sa stať, že takýto poslanec, keď zatají skutočnosti, ktoré znamenajú zánik mandátu, naďalej vykonáva svoj mandát, naďalej hlasuje v zastupiteľstve, čo môže byť aj, aj praktický problém, lebo ak niektoré uznesenia sú prijaté vďaka hlasu takéhoto poslanca, tak následne môžu byť, môžu byť spochybnené, lebo hlasoval poslanec, ktorý nemá mandát. Samozrejme, že v realite krajských zastupiteľstiev častokrát tie hlasovania sú pomerne konsenzuálne a teda na jednom hlase nezáleží a je to, je to spochybnenie iba teoretické. Ale, ale môže aj prakticky nastať. Samozrejme, že je to, je to principiálne neprijateľné a principiálny problém. Ale môže nastať naozaj aj prakticky problém, ak nejaké uznesenie je prijaté väčšinou jedného hlasu a tento hlas je, patrí práve poslancovi, ktorého mandát už zanikol. Teda môže z toho, môže z toho, môže z toho vzniknúť aj praktický problém, čo s takýmito uzneseniami.
Ako pán predkladateľ spomenul, rovnaká povinnosť, rovnaká povinnosť je už dnes v zákone o obecnom zriadení, kde tak isto podľa § 25 ods. 2 sa upravuje, že mandát poslanca zaniká okrem iného aj tiež právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin, alebo právoplatným odsúdením za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený. V písm. f) je zmenou trvalého pobytu mimo územia obce a v mestách so samosprávou mestských častí aj v prípade zmeny trvalého pobytu mimo územia mestskej časti, v ktorej vykonáva funkciu. A písm. h) je, tak isto sa týka konania podľa zákona o nezlučiteľnosti funkcií. A zákon o obecnom zriadení obsahuje potom ods. 3, ktorý hovorí, že poslanec je povinný skutočnosti podľa ods. 2 písm. d), f) a h) bezodkladne písomne oznámiť obci.
To, čo ideme teraz spraviť, alebo teda čo kolegovia z klubu SaS navrhujú, je, že sa, že sa rovnaké ustanovenia alebo obdobné ustanovenie dostane aj do zákona o samospráve vyšších územných celkov alebo samosprávnych krajoch. A teda rovnaká povinnosť sa zavedie, zavedie aj pre poslancov zastupiteľstiev nielen mestských, miestnych a obecných, ale aj krajských.
Zdanlivo, zdanlivo sa tým problém vyrieši, ale dovolím si tvrdiť, že nie úplne. Nie úplne z toho dôvodu, že sú aj poslanci, ktorí takúto povinnosť majú stanovenú zákonom a napriek tomu ju nesplnia. Nesplnia povinnosť informovať obec o skutočnostiach, ktoré, ktoré viedli k zániku mandátu. Boli také prípady, že keď poslanec, myslím, že nie v dôsledku zmeny trvalého pobytu, to si, to si poslanec, ktorý chce ostať poslancom, dokáže ustrážiť, ale v dôsledku právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin, takýto poslanec túto skutočnosť neohlási a naďalej, naďalej vykonáva svoj mandát. A tá obec sa to nemusí dozvedieť, rovnako ako samosprávny kraj sa nemusí dozvedieť, že bol niekto odsúdený za úmyselný trestný čin. Čo potom? A teda tento spôsob zániku mandátu sa týka nielen poslancov, ale aj starostov, primátorov, starostov mestských častí a teda predsedov samosprávnych krajov. A hoci sa zdá, že tam to až taký problém nemôže byť, tak jasné, keď župana alebo primátora nejakého krajského mesta odsúdil súd a teda bol by súdený za spáchanie nejakého právoplatného, teda nejakého úmyselného trestného činu, alebo aj neúmyselného, za ktorého by šiel do väzenia, tak by sa to asi verejnosť dozvedela a dozvedela by sa to aj tá obec alebo mesto bez toho, aby, aby dotyčný ju o tom osobitne informoval. Ale na Slovensku máme 3-tisíc obcí, alebo skoro 3-tisíc obcí, a nie všade sa udeje, udeje to, že keď je starosta napríklad odsúdený, tak, tak sa to obec dozvie, resp. ten starosta to vie, dokonca vie, že mu zanikol mandát. A keď s tým nič nerobí, keď s tým nič nerobí, nerobí zastupiteľstvo, tak vzniká, vzniká problém.
Čiže domnievam sa, že aby návrh zákona, alebo teda aby ten problém, ktorý sa snaží návrh zákona riešiť, bol naozaj efektívne, efektívne vyriešený, tak nestačí iba jednu povinnosť, ktorá už dnes je v zákone o obecnom zriadení pre poslancov zastupiteľstiev, ktorým zanikol mandát z dôvodu, že boli právoplatne odsúdení za úmyselný trestný čin alebo boli odsúdení teda bez toho, aby im bol výkon trestu odňatia slobody odložený, ale bolo by žiaduce ustanoviť nejaký tzv. informačný systém, ale rozhodne nejaký informačný, informačný mechanizmus, kde by priamo súdy, ktoré vydajú právoplatný rozsudok, preverili, či dotyčný nezastáva v obci, meste, mestskej časti alebo samosprávnom kraji funkciu poslanca alebo starostu alebo primátora alebo predsedu samosprávneho kraja a túto informáciu priamo nahlásili obci. Aby takáto povinnosť vznikla aj súdom.
Uvedomujem si, že je to asi teda nad rámec možností poslaneckého návrhu, opozičného poslaneckého návrhu, ale bolo by aj z hľadiska fungovania verejnej správy dobré mať prehľad o tom, kto je kde poslancom, lebo je to, je to nutná podmienka, podmienka toho, aby to mohlo efektívne fungovať a aby sa tá informácia dostala k obci.
Treba tam pravdepodobne zabezpečiť, pardon, to, že komu by sa tá informácia mala dostať, či len starostovi alebo povedzme aj hlavnému kontrolórovi, lebo keď je v tom konflikte záujmov starosta, ktorý bol odsúdený napríklad, keď rozoberáme tento prípad, tak nebude starosta ten, teda on tú informáciu má, čiže keď by mu to súd nahlásil, tak nie je tým vyriešený ten problém. Lebo takisto to môže zatajiť. Čiže buď tam zaviesť nejakú sankciu za nesplnenie tejto povinnosti, alebo teda hlásiť tú informáciu aj niekomu inému, hlavnému kontrolórovi, zastupiteľstvu, aby sa rozšírila pravdepodobnosť, že tá informácia sa dostane k adresátovi a bude s ňou naložené tak, ako to zákon vyžaduje.
Takto na prvé počutie je možné, že to znie trochu komplikovane, ale na tejto schôdzi hneď na začiatku sme mali zákon, na programe hlasovanie o zákone, kde bol podobný problém. Išlo o pani prezidentkou vetovaný zákon o sudcoch, kde kolega Baránik pozmeňujúcim návrhom na predchádzajúcej schôdzi doplnil ten tzv. lex Harabin, teda ustanovenie, že ak sudca, sudca kandiduje v parlamentných voľbách alebo európskych voľbách, tak mu zaniká mandát. A pani prezidentke sa to ustanovenie, aj keď obsahovo s ním súhlasila, ale to ustanovenie sa jej zdalo problematické z hľadiska toho, že teda najmä z hľadiska, či bola tam pochybnosť, či je to v súlade s ústavou, ale že ten mechanizmus by mal prebehnúť tak, že prezidentka sa tú informáciu dozvie, a povinnosť, tak ako ona navrhla doplniť ten zákon a ako to parlamentná väčšina schválila a potvrdila, štátna komisia má povinnosť nahlásiť, že sudca, sudca kandiduje, aby mu zanikla funkcia sudcu, keď sa rozhodne, že sa bude venovať, bude venovať politike. A tam tiež sa objavila námietka, že akým spôsobom štátna komisia, a bude to pravdepodobne pre štátnu komisiu nejaký problém, že ako sa štátna komisia dozvie, že dotyčný kandidát je sudca. Lebo síce si uvádzajú kandidáti na kandidátnych listinách povolanie, a teda je možné, že by si niektorí uviedli sudca, ale to sme tu zase mali debatu včera o tom, že sa nemajú uvádzať vlastné mená a čo sa má uvádzať ako, pardon, zamestnanie, nie povolanie. Takže nie je vylúčené, že v realite by nastala situácia, že by kandidoval sudca a neuviedol si ako svoje zamestnanie sudca, ale dal by si tam právnik alebo, alebo, alebo niečo iné. A tá štátna komisia by zo samotnej kandidátnej listiny sa nedozvedela o tom, že, že dotyčný kandidát je sudcom a teda že mu zaniká mandát, resp. že má povinnosť ohlásiť skutočnosť prezidentovi republiky, že kandiduje sudca, aby mu zanikla funkcia sudcu.
No ale bude sa s tým musieť štátna komisia nejako vysporiadať, bude musieť nejako skontrolovať všetkých, všetkých kandidátov, či náhodou nie sú sudcovia, lebo kandidatúrou a oznámením kandidatúry takýmto kandidátom funkcia sudcu zaniká. Tak som presvedčený, že rovnakým alebo teda podobným spôsobom by sa mohol riešiť aj tento problém, že ministerstvo vnútra alebo Štatistický úrad by mali nejaký informačný systém alebo nejakú databázu, v ktorej by evidovali aktuálne zloženie zastupiteľstiev, čo v prípade krajov nie je asi až také náročné, čo máme iba osem krajov, v prípade obcí a teda najmä obcí, ktoré nemajú, teda nie všetky majú webové stránky, zverejnené údaje na internete o sebe, tak by to bolo o niečo komplikovanejšie. Ale teda nepochybujem o tom, že aj, aj takéto informácie by si štátne orgány a teda či už by to bolo ministerstvo vnútra alebo Štatistický úrad alebo nejaká iná inštitúcia dokázali zaobstarať, dokázali ich udržiavať aktuálne. A keby takýto zoznam primátorov, starostov, poslancov zastupiteľstiev všetkých, všetkých úrovní existoval, tak by bolo možné, aby aj súdy v prípade, že niekoho odsudzujú za právoplatný trestný čin, by veľmi jednoducho skontrolovali, či dotyčný nevykonáva funkciu primátora, starostu, predsedu samosprávneho kraja alebo poslanca zastupiteľstva niektorej zo samosprávnych úrovní. A teda, teda ak by došlo k odsúdeniu, tak by, tak by tú informáciu mali povinnosť poskytnúť obci nielen poslanci alebo verejní funkcionári, ktorých sa to týka, ale aj teda príslušný súd, ktorý by si to zistil. Rovnako pri zmene trvalého pobytu by sa malo toto evidovať.
Tak to dávam len ako taký námet na uvažovanie. Obávam sa, že nie do druhého čítania, lebo teda aj keby sa, nebodaj, takáto zmena dostala do druhého čítania, tak to by bolo, asi rozsiahlejšia legislatívna úprava, ako je návrh zákona, takto by sa nemali meniť zákony. Ale smerom teda do budúcnosti, keď sa tento problém niekto pokúsi riešiť, riešiť systémovejšie a od podlahy, tak by bolo vhodné, aby sa pozrel nielen na to, že má povinnosť, ktorá je v zákone o obecnom zriadení, nie doteraz v zákone o samospráve vyšších územných celkov, a teda dáme, dáme poslancom túto povinnosť alebo napíšeme to do zákona. Ale aby sme sa starali aj o to, aby plnenie tej povinnosti bolo nejakým spôsobom vymožiteľné a aby, aby sme to dokázali zabezpečiť nástrojmi, ktoré neumožnia obchádzať zákon. Hoci teda ten problém, o ktorom som hovoril, je asi vypuklejší alebo teda skôr existuje v prípade obcí ako v prípade, v prípade samosprávnych krajov, kde je to predsa len jednoduchšie ustrážiteľné.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ďakujem kolegovi Ondrovi Dostálovi skutočne za veľmi detailné rozpitvanie tejto problematiky. V podstate skutočne súhlasím asi s každým slovom, ktoré povedal. Aj vrátane toho, že takéto dôsledné doriešenie skutočne asi presahuje možnosti aktuálnej zmeny.
Predsa len by som ale ešte posunul tento problém, ešte o level hlbšie a tam vlastne pomôže, keby sme takéto ustanovenia dokázali prijať. A to je to, že vlastne ak sa ten poslanec teda už de jure neposlanec nevzdá, tak popri tom, že môže hlasovať ešte má aj príjem vlastne z verejných zdrojov, lebo má svoj plat. A teda keď sa neprizná, tak sa to po tých mesiacoch kumuluje a môže to byť teda relatívne veľká suma. A samozrejme, vyšší územný celok, ak sa aj následne po roku, po dvoch zistí, lebo zistiť sa to môže aj neskôr, že teda bol poslancom neoprávnene, tak vyšší územných celok má povinnosť vyžadovať vlastne vrátenie neoprávnene poskytnutých verejných financií. A v tom je dobré aj pre ďalšie vôbec akoby súdne riešenie, ak by v zákone táto povinnosť bola, že ten poslanec mal informovať o svojej strate mandátu.
Čiže toto tak čiastočne rieši vlastne aj to, že nemusí sa na to prísť hneď, ale ak sa na to príde aj po nejakom čase, stále je priestor súdne vymáhať vlastne poskytnuté prostriedky naspäť.
Ďakujem.