49. schôdza

Pán poslanec Viskupič, teda dve veci by som chcel povedať. Jednak ja som zvažoval, že či neotvoriť túto tému už pri príprave toho návrhu zákona, keď si avizoval zámer predložiť túto novelu. Čiastočne z dôvodov nestíhania, ale aj čiastočne z dôvodov, že naozaj to presahuje možnosti nejakej poslaneckej iniciatívy a vyžadovalo by si to nejakú systémovejšiu zmenu a rozsiahlejšiu legislatívnu úpravu. A nielen legislatívnu úpravu, tam by bolo potrebné aj, aj potom realizovať nejaké, nejaké informačné systémy a databázy, a teda nejaký štátny orgán by si to musel zobrať na starosť. Tak som usúdil, že teda nemá zmysel to otvárať ako vec, ktorú by sme my vedeli ošetriť v rámci nejakej malej poslaneckej iniciatívy, a teda lepšie bude na to poukázať a otvoriť tú tému, tému v rozprave, a teda upozorniť na to, že okrem toho problému, ktorý sa snažíš riešiť svojím návrhom, má to ešte aj nejaké ďalšie dimenzie a ďalšie rozmery.
A druhá vec, tá sankcia. Áno, môže to fungovať. Samozrejme, že sankcia v podobe vrátenia neoprávnene vyplateného platu môže fungovať, alebo teda poslaneckej odmeny. Ale teda sú napríklad obce, kde tá odmena je úplne symbolická. Teraz boli obmedzené odmeny obecných, mestských poslancov. Bol tam zavedený limit. Čiže obávam sa, že v mnohých obciach táto hrozba nebude pôsobiť nijako odstrašujúco. V samosprávnych krajoch to bude asi iné.

Ďakujem. Súčasne vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa ešte vyjadriť pán navrhovateľ? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Klusa, Laurenčíka, Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, zákon o samosprávnych krajoch v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 1643. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1746. Dávam slovo poslancovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol.

[Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Klusa, Milana Laurenčíka a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov, tlač 1643.]

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi teda predstaviť aj druhý návrh viažuci sa k zákonu o samosprávnych vyšších územných celkov. Takže návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pán Klus, pán Laurenčík a Viskupič.
Predloženým návrhom zákona sa zavádza pravidlo elektronického doručovania všeobecne záväzných nariadení vyšších územných celkov obciam namiesto doterajšieho doručovania poštou v listinnej forme. Podľa súčasnej úpravy zákona o samosprávnych krajoch, samosprávny kraj zasiela jeden výtlačok všeobecne záväzného nariadenia vyššieho územného celku všetkým obciam vo svojom územnom obvode. Prináša to množstvo papiera, kancelárskeho materiálu, či už tonery, obálky, poštových poplatkov a hlavne ľudskej práce.
Z uvedeného dôvodu navrhujeme zmeniť znenie zákona tak, aby sa všeobecne záväzné nariadenia samosprávnych krajov zasielali obciam už len elektronicky. Na Slovensku máme takmer 3000 obcí a v súčasnosti má každá obec svoju elektronickú schránku. V tejto snemovni zvykneme riešiť úpravy väčšinou v miliónoch eur. Táto zmena prináša ročnú úpravu alebo úsporu len ohľadom asi 70-tisíc euro, ale aj to je niečo. Pričom vôbec tá úspora je hlavne na ľudskej práci. Ale ja si myslím, že príroda sa nám poďakuje za cca jeden milión ušetrených hárkov papiera, takže predsa tu nejaký milión máme, a cca 18-tisíc obálok a rovnaký počet zásielok, ktoré nemusia byť doručované. Ja si myslím, že toto by mohlo stáť za drobnú zmenu zákona.
Návrh zákona je v súlade s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, inými ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, teda na rozpočty vyšších územných celkov. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, nebude mať ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a sociálne vplyvy.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážená kolegyňa, kolegovia, dovolím si vás všetkých poprosiť o podporu predloženého návrhu. Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslankyni Kataríne Macháčkovej.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona o samospráve vyšších celkov, tlač 1643. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, vážená stále ešte jedna kolegyňa, kolegovia, rád by som sa vyjadril aj, aj k druhému z návrhov novely zákona o samospráve vyšších územných celkov, s ktorým prichádzajú moji kolegovia. V podstate je to taký krst Mariána Viskupiča, ktorý sa až na tejto schôdzi ujal výkonu funkcie poslanca Národnej rady, ale, ale teda už na ňu predložil, alebo s ďalšími kolegami, návrh zákona alebo teda dvoch dokonca zákonov o samospráve vyšších územných celkov.
Ako, ako už uviedol, je to, je to návrh, ktorý mení doterajšie papierové doručovanie všeobecne záväzných nariadení samosprávnych krajov obciam na elektronické doručovanie. To, čo by som chcel ako prvé vyzdvihnúť na tomto návrhu, ktorý samozrejme podporujem, a nielen preto, že ho predkladá môj kolega z poslaneckého klubu SaS, ale aj preto, že som presvedčený, že je správny a hodný podpory, tak ako prvé, čo by som chcel na ňom vyzdvihnúť, je, že prináša úsporu verejných financií.
Na tejto schôdzi a teda asi to bude biť do očí ešte viac tým, že tento návrh sa objavil na tejto schôdzi, nemám to detailne zmapované, ale možno je to jediný taký návrh a pritom riešime a hovoríme a hlasujeme a parlamentná väčšina schvaľuje veľké množstvo návrhov zákonov, ktoré majú dopad na verejné financie, ďaleko väčší dopad na verejné financie, ale negatívny dopad na verejné financie. Buď štát získa menej prostriedkov tým, že ľudia, firmy zaplatia menej, čo možno je v poriadku alebo teda je v poriadku. Obvykle, aj keď niekedy sa to realizuje spôsobom, s ktorým nie som stotožnený, lebo to nie je systémové a niekedy to pôsobí účelovo, ale dobre. Znižujú sa príjmy štátu, ale zvyšujú sa aj výdavky. Mnohé z tých návrhov o ktorých sme už hlasovali a o ktorých ešte aj budeme hlasovať, znamenajú, že štát, verejná správa, verejný sektor bude mať vyššie výdavky.
Tuto je jeden návrh, ktorý, ktorý prináša úsporu vo výdavkoch, vo výdavkoch samosprávnych krajov, nie vo výdavkoch štátu, ale je to úspora. Teda chcem to vyzdvihnúť ako, ako pozitívny moment a možno aj inšpiráciu pre to, ako by mal parlament fungovať. Teda nielen výdavky nafukovať, ale snažiť sa ich aj, aj šetriť. Toto je také šetrenie.
Druhý moment, ktorý by som rád zdôraznil v súvislosti s týmto návrhom, je, že, že šetrenie častokrát je nepopulárne, lebo niekomu prináša nejaké náklady, že niekto musí niečo zaplatiť, niekomu sa zoberie nejaká dávka alebo dotácia a v mnohých prípadoch je to, je to opodstatnené, lebo v slobodnej spoločnosti by, by každý sa mal starať hlavne, hlavne o seba a štát by nemal byť zaopatrovací a riešiť, riešiť všetko miesto občanov a prerozdeľovať obrovské množstvo financií a jedným brať a druhým dávať. Ale už zo samotnej povahy veci tie návrhy, ktoré, ktoré znamenajú, majú pozitívny vplyv na verejné financie a najmä teda znižujú výdavky, tak sú veľmi často také, že niekto je nespokojný, niekto sa sťažuje, lebo o niečo príde.
Toto je návrh zákona, kde nikto nebude mať dôvod byť nespokojný, lebo o nič nepríde. Dnes obce dostávajú všeobecne záväzné nariadenia samosprávnych krajov v listinnej podobe. Navrhuje sa, aby, aby im bola, aby im bolo doručované, aby im všeobecne záväzné nariadenia boli doručované v elektronickej forme, teda, teda formou, emailom, emailu. Možno už aj dnes je aj tá elektronická pošta trochu prežitá, lebo samosprávne kraje, všetkých osem samosprávnych krajov má svoju webovú stránku a na tej webovej stránke si, si to všeobecne záväzné nariadenie vedia dohľadať všetci občania a všetky obce. A samozrejme, že sú aj občania, ktorí, ktorí nepracujú s internetom a potrebujú, potrebujú buď do toho nahliadnuť, alebo, alebo to mať, alebo to mať vytlačené. Tak, tak pre takých, pre takých je to pravidlo doručovania obciam, aby nemusel z odľahlého okresu cestovať do krajského mesta, aby si mohol prečítať všeobecne záväzné nariadenie, keď nemá prístup na internet. Ale, ale aj toto sa dá samozrejme veľmi jednoducho, jednoducho vyriešiť, že obec v rámci svojej pôsobnosti poskytne, poskytne alebo nahradí, nahradí občanovi to, že on sám nepracuje s internetom, nemá prístup na internet, tak mu tú informáciu poskytne. Dnes sa to posiela papierovo, vytlačené v listinnej forme poštou. Náklady na tlač, na papier, na poštovné, ktoré, ak by sme schválili ten zákon, tak, tak ušetríme. Podľa návrhu by sa to posielalo elektronicky a obec by to, by to vytlačila alebo mohla by to samozrejme poskytovať aj v elektronickej forme.
Tretia vec, na ktorú by som chcel, chcel poukázať, je, že toto ustanovenie je v podstate reliktom, reliktom z doby, keď sa, keď sa zákon o samosprávnych krajoch schvaľoval a nezodpovedá dnešnej, dnešnej dobe. A dokonca aj štát sa niekam, niekam posunul. Lebo obdobná, obdobná situácia bola, bola teda v zákone o Zbierke zákonov, ktorá kedysi bola tiež vydávaná v listinnej forme. Postupne mala aj elektronickú, elektronickú verziu, ktorá ale nebola, nebola právne záväzná. A obce, teda obce, ministerstvo spravodlivosti, ktoré vydávalo Zbierku zákonov, malo povinnosť zabezpečiť, aby Zbierka zákonov bola distribuovaná obciam v listinnej forme. Paragraf 11 ods. 1 už neplatného zákona o Zbierke zákonov, zákona č. 1/1993 Z. z., pekné číslo, hovoril o tom, že ministerstvo spravodlivosti zabezpečí, aby každý záujemca mal možnosť si obstarať, si obstarať za určenú cenu, a obce sú povinné zabezpečiť, aby Zbierka zákonov bola na pracovisku orgánu jej samosprávy prístupná na nazretie každému, kto o to prejaví záujem. Na tento účel sa obciam zasiela jeden výtlačok alebo na žiadosť obce elektronická podoba každej vydanej čiastky Zbierky zákonov bezplatne bez príloh.
Čiže Zbierka zákonov, ktorá v celoštátnom merítku plní obdobnú úlohu ako všeobecne záväzné nariadenia na úrovni, na úrovni samosprávnych krajov alebo povedzme obcí, ale teda hovoríme o samosprávnych krajoch, bola pôvodne zasielaná v listinnej forme každej obci, aby sa zabezpečila všeobecná informovanosť o právach a povinnostiach, ktoré zákony ukladajú občanom. A teda opäť, aby nemusel občan, keď sa chce oboznámiť s tým, čo zákon stanovuje, nemusel cestovať zo Svidníka do Bratislavy, aby si to na ministerstve spravodlivosti prečítal, tak táto povinnosť bola stanovená obciam a obce sa k Zbierke zákonov dostali, dostali tak, že ministerstvo spravodlivosti malo povinnosť zasielať im to v listinnej podobe, všetkým obciam a na žiadosť v elektronickej podobe. A pritom existovali, existovali aj elektronické Zbierky zákonov, ku ktorým sa mohli dostať ako občania, tak, tak obce. Ale napriek tomu tam existoval ten mechanizmus zasielania listinnej formy Zbierky zákonov až do roku 2015, keď bol zrušený zákon alebo starý zákon o Zbierke zákonov a bol prijatý nový zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov. A, a ten rieši distribúciu Zbierky zákonov iným spôsobom. Jednak zavádza, že právne záväzná a prednosť má tá elektronická forma, ktorá je prevádzkovaná na systéme Slov-Lex. Čiže všetko je na internete a každý sa o to môže, môže oprieť. A teda nemusí mať pochybnosť, že ak by tam náhodou bola, bola odlišnosť od tej papierovej zbierky, to bolo až do roku 2015, že prednosť mala papierová zbierka. Ale tým pádom ministerstvo spravodlivosti, aj sa zmenil ten spôsob distribúcie, čiže ministerstvo spravodlivosti naďalej zasiela bezplatne listinnú podobu, listinnú podobu každého vydania Zbierky zákonov, ale okrem niektorých inštitúcií, ako Kancelária Národnej rady, prezidenta, Úradu vlády a tak ďalej, zasiela, zasiela túto zbierku v listinnej podobe podľa § 23 ods. 2 písm. g) zákona o tvorbe právnych predpisov a Zbierke zákonov obci, ktorá preukázateľne nemá žiadne pracovisko s prístupom na internet. Čiže štát v roku 2015 sám sebe uvoľnil ruky, rozviazal, rozviazal si, rozviazal si, alebo teda zbavil sa povinnosti zasielať v listinnej podobe všetkým obciam Zbierku zákonov a zároveň ponechal samosprávnym krajom povinnosť zasielať všetkým obciam na svojom území schválené všeobecne záväzné nariadenia.
Myslím si, že nastal čas, aby sme túto asymetriu odstránili a aby sme podobne, ako sme štát zbavili povinnosti zasielať, zasielať v listinnej podobe Zbierku zákonov obciam a umožnili to robiť elektronicky, ako to zodpovedá dnešnej dobe, aby sme podobne pristúpili aj k samosprávnym krajom a aby sme aj im umožnili zasielať obciam na svojom území v elektronickej forme všeobecne záväzné nariadenie s tým, že všeobecne záväzné nariadenie, všeobecne záväzné nariadenia by tam boli prístupné.
Snáď jediná drobnosť v tom návrhu zákona, asi treba ešte nejako ošetriť a to je možné v druhom čítaní. Obce, ktoré nemajú žiadne pracovisko s prístupom na Internet, lebo evidentne sú aj také obce na území Slovenskej republiky. Ja chápem, že, že človeku, ktorý pracoval na úrade z Bratislavského samosprávneho kraja sa to, sa to môže nezdať, ale naozaj sú, sú na území Slovenska obce, ktoré nemajú prístup na Internet, ktoré nemajú, nemajú, nemajú ani, ani vlastnú webovú stránku, ani vlastnú e-mailovú adresu, a treba, samozrejme, že myslieť aj na takéto obce. Čiže ale to je jednoducho ošetriteľné v druhom čítaní, že by sme do toho návrhu zákona doplnili, že teda takým obciam by sa naďalej asi malo posielať, posielať elektronicky, aj keď samozrejme, že je na diskusiu, že či v dnešnej dobe majú existovať obce, ktoré nemajú prístup na Internet a či, či takáto obec si môže plnohodnotne plniť všetky svoje funkcie. Ale, žiaľ, taká je, taká je ešte stále realita, že tu máme aj takéto obce, ale to je úplná drobnosť.
A posledná vec, ktorú by som chcel povedať, že toto je naozaj jeden z tých návrhov zákona, ktoré by mohla, a teraz mi je veľmi ľúto, že tu okrem pána predsedu, máme iba jedného pána koaličného poslanca, že to nepočúva viac. Toto je naozaj návrh zákona, za ktorý by pokojne mohli hlasovať, hlasovať aj koaliční poslanci, lebo to nie je vec, ktorá je pravicová, ľavicová, národná, kozmopolitná, liberálna, konzervatívna, vládna, opozičná, je to čisto praktická vec, ktorá pomôže samosprávnym krajom, ušetrí verejné prostriedky, ušetrí robotu zamestnancom samosprávnych krajov, nikoho nepoškodí. Ušetrí, neviem, či tony, ale teda určite veľké množstvo, množstvo papiera. A apelujem teda aspoň na dvoch prítomných koaličných poslancov, máme, alebo teda máte, ale teda Slovenská republika má premiéra, ktorý bol digitálnym lídrom, a neviem teda, či ešte stále si ponechal tú funkciu digitálneho lídra, schvaľujeme v parlamente zákony proti byrokracii, snažíme sa obmedziť zbytočné papierovanie a toto je vec, ktorá by výrazne obmedzila papierovanie v samosprávnych krajoch. Takže budem veľmi pozorne sledovať, že či vládna väčšina, ktorá inak bojuje proti byrokracii a, a snaží sa o digitalizáciu a informáciu, ako sa postavia poslanci vládnej koalície k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem. Skúsime teda, aby sme tento bod uzavreli, aj keď sa blíži čas. Pani poslankyňa Macháčková.

Pekne, ja len veľmi naozaj stručne a krátko, že máte pravdu, pán poslanec Dostál, je to čisto praktická vec, nie politická. A určite by si to zaslúžilo tú podporu aj vládnej koalície, ale tak vieme, ako to tu chodí, ale teda určite je to praktická vec a je to už prežitok tejto doby, čo, ako, ako to funguje. Takže je to určite veľmi dobrý návrh. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce ešte prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Ak nie, vyhlasujem možnosť prihlásenia za skončenú a súčasne vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa ešte vyjadriť pán navrhovateľ? Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Chcem vás, vážení páni poslanci a pani poslankyne, upozorniť, že zajtra 20. septembra 2019 o 9.00 hod. budeme pokračovať rokovaním zlúčenou rozpravou o bode 72, tlač 1626, a bode 113, tlač 1464, o náhradnom výživnom. Ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.)