49. schôdza

Pán poslanec Viskupič, teda dve veci by som chcel povedať. Jednak ja som zvažoval, že či neotvoriť túto tému už pri príprave toho návrhu zákona, keď si avizoval zámer predložiť túto novelu. Čiastočne z dôvodov nestíhania, ale aj čiastočne z dôvodov, že naozaj to presahuje možnosti nejakej poslaneckej iniciatívy a vyžadovalo by si to nejakú systémovejšiu zmenu a rozsiahlejšiu legislatívnu úpravu. A nielen legislatívnu úpravu, tam by bolo potrebné aj, aj potom realizovať nejaké, nejaké informačné systémy a databázy, a teda nejaký štátny orgán by si to musel zobrať na starosť. Tak som usúdil, že teda nemá zmysel to otvárať ako vec, ktorú by sme my vedeli ošetriť v rámci nejakej malej poslaneckej iniciatívy, a teda lepšie bude na to poukázať a otvoriť tú tému, tému v rozprave, a teda upozorniť na to, že okrem toho problému, ktorý sa snažíš riešiť svojím návrhom, má to ešte aj nejaké ďalšie dimenzie a ďalšie rozmery.
A druhá vec, tá sankcia. Áno, môže to fungovať. Samozrejme, že sankcia v podobe vrátenia neoprávnene vyplateného platu môže fungovať, alebo teda poslaneckej odmeny. Ale teda sú napríklad obce, kde tá odmena je úplne symbolická. Teraz boli obmedzené odmeny obecných, mestských poslancov. Bol tam zavedený limit. Čiže obávam sa, že v mnohých obciach táto hrozba nebude pôsobiť nijako odstrašujúco. V samosprávnych krajoch to bude asi iné.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi teda predstaviť aj druhý návrh viažuci sa k zákonu o samosprávnych vyšších územných celkov. Takže návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pán Klus, pán Laurenčík a Viskupič.
Predloženým návrhom zákona sa zavádza pravidlo elektronického doručovania všeobecne záväzných nariadení vyšších územných celkov obciam namiesto doterajšieho doručovania poštou v listinnej forme. Podľa súčasnej úpravy zákona o samosprávnych krajoch, samosprávny kraj zasiela jeden výtlačok všeobecne záväzného nariadenia vyššieho územného celku všetkým obciam vo svojom územnom obvode. Prináša to množstvo papiera, kancelárskeho materiálu, či už tonery, obálky, poštových poplatkov a hlavne ľudskej práce.
Z uvedeného dôvodu navrhujeme zmeniť znenie zákona tak, aby sa všeobecne záväzné nariadenia samosprávnych krajov zasielali obciam už len elektronicky. Na Slovensku máme takmer 3000 obcí a v súčasnosti má každá obec svoju elektronickú schránku. V tejto snemovni zvykneme riešiť úpravy väčšinou v miliónoch eur. Táto zmena prináša ročnú úpravu alebo úsporu len ohľadom asi 70-tisíc euro, ale aj to je niečo. Pričom vôbec tá úspora je hlavne na ľudskej práci. Ale ja si myslím, že príroda sa nám poďakuje za cca jeden milión ušetrených hárkov papiera, takže predsa tu nejaký milión máme, a cca 18-tisíc obálok a rovnaký počet zásielok, ktoré nemusia byť doručované. Ja si myslím, že toto by mohlo stáť za drobnú zmenu zákona.
Návrh zákona je v súlade s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, inými ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, teda na rozpočty vyšších územných celkov. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, nebude mať ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a sociálne vplyvy.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážená kolegyňa, kolegovia, dovolím si vás všetkých poprosiť o podporu predloženého návrhu. Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, skončil som.

Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona o samospráve vyšších celkov, tlač 1643. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, vážená stále ešte jedna kolegyňa, kolegovia, rád by som sa vyjadril aj, aj k druhému z návrhov novely zákona o samospráve vyšších územných celkov, s ktorým prichádzajú moji kolegovia. V podstate je to taký krst Mariána Viskupiča, ktorý sa až na tejto schôdzi ujal výkonu funkcie poslanca Národnej rady, ale, ale teda už na ňu predložil, alebo s ďalšími kolegami, návrh zákona alebo teda dvoch dokonca zákonov o samospráve vyšších územných celkov.
Ako, ako už uviedol, je to, je to návrh, ktorý mení doterajšie papierové doručovanie všeobecne záväzných nariadení samosprávnych krajov obciam na elektronické doručovanie. To, čo by som chcel ako prvé vyzdvihnúť na tomto návrhu, ktorý samozrejme podporujem, a nielen preto, že ho predkladá môj kolega z poslaneckého klubu SaS, ale aj preto, že som presvedčený, že je správny a hodný podpory, tak ako prvé, čo by som chcel na ňom vyzdvihnúť, je, že prináša úsporu verejných financií.
Na tejto schôdzi a teda asi to bude biť do očí ešte viac tým, že tento návrh sa objavil na tejto schôdzi, nemám to detailne zmapované, ale možno je to jediný taký návrh a pritom riešime a hovoríme a hlasujeme a parlamentná väčšina schvaľuje veľké množstvo návrhov zákonov, ktoré majú dopad na verejné financie, ďaleko väčší dopad na verejné financie, ale negatívny dopad na verejné financie. Buď štát získa menej prostriedkov tým, že ľudia, firmy zaplatia menej, čo možno je v poriadku alebo teda je v poriadku. Obvykle, aj keď niekedy sa to realizuje spôsobom, s ktorým nie som stotožnený, lebo to nie je systémové a niekedy to pôsobí účelovo, ale dobre. Znižujú sa príjmy štátu, ale zvyšujú sa aj výdavky. Mnohé z tých návrhov o ktorých sme už hlasovali a o ktorých ešte aj budeme hlasovať, znamenajú, že štát, verejná správa, verejný sektor bude mať vyššie výdavky.
Tuto je jeden návrh, ktorý, ktorý prináša úsporu vo výdavkoch, vo výdavkoch samosprávnych krajov, nie vo výdavkoch štátu, ale je to úspora. Teda chcem to vyzdvihnúť ako, ako pozitívny moment a možno aj inšpiráciu pre to, ako by mal parlament fungovať. Teda nielen výdavky nafukovať, ale snažiť sa ich aj, aj šetriť. Toto je také šetrenie.
Druhý moment, ktorý by som rád zdôraznil v súvislosti s týmto návrhom, je, že, že šetrenie častokrát je nepopulárne, lebo niekomu prináša nejaké náklady, že niekto musí niečo zaplatiť, niekomu sa zoberie nejaká dávka alebo dotácia a v mnohých prípadoch je to, je to opodstatnené, lebo v slobodnej spoločnosti by, by každý sa mal starať hlavne, hlavne o seba a štát by nemal byť zaopatrovací a riešiť, riešiť všetko miesto občanov a prerozdeľovať obrovské množstvo financií a jedným brať a druhým dávať. Ale už zo samotnej povahy veci tie návrhy, ktoré, ktoré znamenajú, majú pozitívny vplyv na verejné financie a najmä teda znižujú výdavky, tak sú veľmi často také, že niekto je nespokojný, niekto sa sťažuje, lebo o niečo príde.
Toto je návrh zákona, kde nikto nebude mať dôvod byť nespokojný, lebo o nič nepríde. Dnes obce dostávajú všeobecne záväzné nariadenia samosprávnych krajov v listinnej podobe. Navrhuje sa, aby, aby im bola, aby im bolo doručované, aby im všeobecne záväzné nariadenia boli doručované v elektronickej forme, teda, teda formou, emailom, emailu. Možno už aj dnes je aj tá elektronická pošta trochu prežitá, lebo samosprávne kraje, všetkých osem samosprávnych krajov má svoju webovú stránku a na tej webovej stránke si, si to všeobecne záväzné nariadenie vedia dohľadať všetci občania a všetky obce. A samozrejme, že sú aj občania, ktorí, ktorí nepracujú s internetom a potrebujú, potrebujú buď do toho nahliadnuť, alebo, alebo to mať, alebo to mať vytlačené. Tak, tak pre takých, pre takých je to pravidlo doručovania obciam, aby nemusel z odľahlého okresu cestovať do krajského mesta, aby si mohol prečítať všeobecne záväzné nariadenie, keď nemá prístup na internet. Ale, ale aj toto sa dá samozrejme veľmi jednoducho, jednoducho vyriešiť, že obec v rámci svojej pôsobnosti poskytne, poskytne alebo nahradí, nahradí občanovi to, že on sám nepracuje s internetom, nemá prístup na internet, tak mu tú informáciu poskytne. Dnes sa to posiela papierovo, vytlačené v listinnej forme poštou. Náklady na tlač, na papier, na poštovné, ktoré, ak by sme schválili ten zákon, tak, tak ušetríme. Podľa návrhu by sa to posielalo elektronicky a obec by to, by to vytlačila alebo mohla by to samozrejme poskytovať aj v elektronickej forme.
Tretia vec, na ktorú by som chcel, chcel poukázať, je, že toto ustanovenie je v podstate reliktom, reliktom z doby, keď sa, keď sa zákon o samosprávnych krajoch schvaľoval a nezodpovedá dnešnej, dnešnej dobe. A dokonca aj štát sa niekam, niekam posunul. Lebo obdobná, obdobná situácia bola, bola teda v zákone o Zbierke zákonov, ktorá kedysi bola tiež vydávaná v listinnej forme. Postupne mala aj elektronickú, elektronickú verziu, ktorá ale nebola, nebola právne záväzná. A obce, teda obce, ministerstvo spravodlivosti, ktoré vydávalo Zbierku zákonov, malo povinnosť zabezpečiť, aby Zbierka zákonov bola distribuovaná obciam v listinnej forme. Paragraf 11 ods. 1 už neplatného zákona o Zbierke zákonov, zákona č. 1/1993 Z. z., pekné číslo, hovoril o tom, že ministerstvo spravodlivosti zabezpečí, aby každý záujemca mal možnosť si obstarať, si obstarať za určenú cenu, a obce sú povinné zabezpečiť, aby Zbierka zákonov bola na pracovisku orgánu jej samosprávy prístupná na nazretie každému, kto o to prejaví záujem. Na tento účel sa obciam zasiela jeden výtlačok alebo na žiadosť obce elektronická podoba každej vydanej čiastky Zbierky zákonov bezplatne bez príloh.
Čiže Zbierka zákonov, ktorá v celoštátnom merítku plní obdobnú úlohu ako všeobecne záväzné nariadenia na úrovni, na úrovni samosprávnych krajov alebo povedzme obcí, ale teda hovoríme o samosprávnych krajoch, bola pôvodne zasielaná v listinnej forme každej obci, aby sa zabezpečila všeobecná informovanosť o právach a povinnostiach, ktoré zákony ukladajú občanom. A teda opäť, aby nemusel občan, keď sa chce oboznámiť s tým, čo zákon stanovuje, nemusel cestovať zo Svidníka do Bratislavy, aby si to na ministerstve spravodlivosti prečítal, tak táto povinnosť bola stanovená obciam a obce sa k Zbierke zákonov dostali, dostali tak, že ministerstvo spravodlivosti malo povinnosť zasielať im to v listinnej podobe, všetkým obciam a na žiadosť v elektronickej podobe. A pritom existovali, existovali aj elektronické Zbierky zákonov, ku ktorým sa mohli dostať ako občania, tak, tak obce. Ale napriek tomu tam existoval ten mechanizmus zasielania listinnej formy Zbierky zákonov až do roku 2015, keď bol zrušený zákon alebo starý zákon o Zbierke zákonov a bol prijatý nový zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov. A, a ten rieši distribúciu Zbierky zákonov iným spôsobom. Jednak zavádza, že právne záväzná a prednosť má tá elektronická forma, ktorá je prevádzkovaná na systéme Slov-Lex. Čiže všetko je na internete a každý sa o to môže, môže oprieť. A teda nemusí mať pochybnosť, že ak by tam náhodou bola, bola odlišnosť od tej papierovej zbierky, to bolo až do roku 2015, že prednosť mala papierová zbierka. Ale tým pádom ministerstvo spravodlivosti, aj sa zmenil ten spôsob distribúcie, čiže ministerstvo spravodlivosti naďalej zasiela bezplatne listinnú podobu, listinnú podobu každého vydania Zbierky zákonov, ale okrem niektorých inštitúcií, ako Kancelária Národnej rady, prezidenta, Úradu vlády a tak ďalej, zasiela, zasiela túto zbierku v listinnej podobe podľa § 23 ods. 2 písm. g) zákona o tvorbe právnych predpisov a Zbierke zákonov obci, ktorá preukázateľne nemá žiadne pracovisko s prístupom na internet. Čiže štát v roku 2015 sám sebe uvoľnil ruky, rozviazal, rozviazal si, rozviazal si, alebo teda zbavil sa povinnosti zasielať v listinnej podobe všetkým obciam Zbierku zákonov a zároveň ponechal samosprávnym krajom povinnosť zasielať všetkým obciam na svojom území schválené všeobecne záväzné nariadenia.
Myslím si, že nastal čas, aby sme túto asymetriu odstránili a aby sme podobne, ako sme štát zbavili povinnosti zasielať, zasielať v listinnej podobe Zbierku zákonov obciam a umožnili to robiť elektronicky, ako to zodpovedá dnešnej dobe, aby sme podobne pristúpili aj k samosprávnym krajom a aby sme aj im umožnili zasielať obciam na svojom území v elektronickej forme všeobecne záväzné nariadenie s tým, že všeobecne záväzné nariadenie, všeobecne záväzné nariadenia by tam boli prístupné.
Snáď jediná drobnosť v tom návrhu zákona, asi treba ešte nejako ošetriť a to je možné v druhom čítaní. Obce, ktoré nemajú žiadne pracovisko s prístupom na Internet, lebo evidentne sú aj také obce na území Slovenskej republiky. Ja chápem, že, že človeku, ktorý pracoval na úrade z Bratislavského samosprávneho kraja sa to, sa to môže nezdať, ale naozaj sú, sú na území Slovenska obce, ktoré nemajú prístup na Internet, ktoré nemajú, nemajú, nemajú ani, ani vlastnú webovú stránku, ani vlastnú e-mailovú adresu, a treba, samozrejme, že myslieť aj na takéto obce. Čiže ale to je jednoducho ošetriteľné v druhom čítaní, že by sme do toho návrhu zákona doplnili, že teda takým obciam by sa naďalej asi malo posielať, posielať elektronicky, aj keď samozrejme, že je na diskusiu, že či v dnešnej dobe majú existovať obce, ktoré nemajú prístup na Internet a či, či takáto obec si môže plnohodnotne plniť všetky svoje funkcie. Ale, žiaľ, taká je, taká je ešte stále realita, že tu máme aj takéto obce, ale to je úplná drobnosť.
A posledná vec, ktorú by som chcel povedať, že toto je naozaj jeden z tých návrhov zákona, ktoré by mohla, a teraz mi je veľmi ľúto, že tu okrem pána predsedu, máme iba jedného pána koaličného poslanca, že to nepočúva viac. Toto je naozaj návrh zákona, za ktorý by pokojne mohli hlasovať, hlasovať aj koaliční poslanci, lebo to nie je vec, ktorá je pravicová, ľavicová, národná, kozmopolitná, liberálna, konzervatívna, vládna, opozičná, je to čisto praktická vec, ktorá pomôže samosprávnym krajom, ušetrí verejné prostriedky, ušetrí robotu zamestnancom samosprávnych krajov, nikoho nepoškodí. Ušetrí, neviem, či tony, ale teda určite veľké množstvo, množstvo papiera. A apelujem teda aspoň na dvoch prítomných koaličných poslancov, máme, alebo teda máte, ale teda Slovenská republika má premiéra, ktorý bol digitálnym lídrom, a neviem teda, či ešte stále si ponechal tú funkciu digitálneho lídra, schvaľujeme v parlamente zákony proti byrokracii, snažíme sa obmedziť zbytočné papierovanie a toto je vec, ktorá by výrazne obmedzila papierovanie v samosprávnych krajoch. Takže budem veľmi pozorne sledovať, že či vládna väčšina, ktorá inak bojuje proti byrokracii a, a snaží sa o digitalizáciu a informáciu, ako sa postavia poslanci vládnej koalície k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem.

Pekne, ja len veľmi naozaj stručne a krátko, že máte pravdu, pán poslanec Dostál, je to čisto praktická vec, nie politická. A určite by si to zaslúžilo tú podporu aj vládnej koalície, ale tak vieme, ako to tu chodí, ale teda určite je to praktická vec a je to už prežitok tejto doby, čo, ako, ako to funguje. Takže je to určite veľmi dobrý návrh. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani predsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti predložil a odôvodnil návrh novely zákona o náhradnom výživnom, ktorý spolu s kolegami poslancami Národnej rady predkladáme.
Náhradné výživné vo všeobecnosti je inštitút, ktorý je na Slovensku platný od 2002. roku a s istou prestávkou si naňho adresáti tejto právnej normy zvykli. Pomáha rodinám, pomáha hlavne deťom, pretože náhradné výživné je určené práve pre nich. Návrhom zákona sa snažíme uľahčiť život tým, ktorí sú adresáti tejto právnej normy. Jednak ide o možnosť dostať sa k náhradnému výživnému skôr. Je tomu tak tým, že návrh alebo žiadosť o náhradné výživné môže v mene oprávnenej osoby podať žiadateľ nie po troch mesiacoch nemožnosti úspešne sa domôcť exekúciou výživného, ale už po dvoch mesiacoch. Výrazne, by som povedal, až radikálne zvyšujeme, zvyšujeme limity, v rámci ktorých sa poskytne náhradné výživné.
Dnes sú zavedené limity tak, že v prípade, ak jedna dospelá osoba s jedným dieťaťom žije v spoločnej domácnosti a má príjem viac ako 673 euro plus-mínus, pri vyššom príjme nárok na náhradné výživné nevzniká. Pri jednej osobe, dvoch deťoch 884,66. Sú to moje orientačné výpočty, ale pevne verím, že sú správne.
Limity zvyšujeme z 2,2-násobku životného minima pre okruh spoločne posudzovaných osôb a to meníme tak, že tento limit sa dáva na 3,3-násobok. Pri jednej dospelej osobe a pri jednom dieťati bude príjmový limit, do ktorého bude poskytnuté náhradné výživné, 1 010 euro. Pri jednej dospelej osobe s dvoma deťmi v spoločnej domácnosti sa bude poskytovať náhradné výživné, pokiaľ nebudú mať iný príjem vyšší ako 1 326. Takže zvýšenie z 673 na 1 010, 884 na 1 326 a tak ďalej podľa počtu dospelých osôb a neplnoletých, nezaopatrených detí v spoločnej domácnosti. Myslíme si, že tento návrh v tomto zmysle rozšíri okruh osôb, ktorým sa náhradné výživné poskytuje, a to veľmi podstatne, rozšíri tento okruh osôb na až 95 % možných žiadateľov.
Súčasne si dovolím vás informovať, že sa zjednodušuje proces, na základe ktorého sa bude poskytovať alebo zúčtovávať náhradné výživné. Môžu existovať rôzne návrhy a to aj návrhy, že pohľadávka prejde na štát a tým pádom sa nám v exekučnom konaní spoja dvaja veritelia. Bol by to možno trochu problém z toho dôvodu, že by bolo potrebné vydávať ďalšie rozhodnutia v správnom konaní, tieto správoplatňovať, možnosť opravného prostriedku pre povinnú osobu a tak ďalej.
Vychádzame z toho, že keď nárok, vznik nároku bude podmienený, či už troj-, navrhujeme skrátiť, dvojmesačnou exekúciou, tak v takomto prípade úrad bude informovať exekútora o tom, že za určité obdobie v určitej výške poskytol náhradné výživné. Tým pádom exekútor, ak vymôže výživné, za ktoré bolo poskytnuté náhradné výživné, bude už plniť v prospech štátu. Nestane sa, že by duplicitná platba išla rodičovi, tomu, komu sa do rúk má platiť výživné, a že by táto osoba potom musela niečo štátu vrátiť. Bola by veľmi nepríjemne prekvapená a s odstupom času na to ľudia poukazujú, že to negatívne zasiahne aj do ich rodinných, súkromných rozpočtov. Preto tento mechanizmus je veľmi jednoduchý, no súčasne je veľkou pomocou v tom, že by nemalo dochádzať k duplicitám, na aké sme boli doposiaľ zvyknutí.
Dovoľte mi ešte odôvodniť jedno veľmi podstatné znenie zmeny, pretože keď som spomínal, že zostáva podmienka nároku dvojmesačný výkon rozhodnutia cestou exekúcie, to znamená, veríme, že za dva mesiace exekútor urobí základné, základné úkony, v exekučnom konaní vie zistiť majetok povinného, pokiaľ sa nevymôže príslušná suma, bude sa poskytovať náhradné výživné.
Ruka v ruke s tým sa navrhuje aj zvýšenie zodpovednosti pre tých, ktorí neplatia výživné. Považujeme to za veľmi podstatné, že keď skracujeme podmienky nároku na náhradné výživné, zamysleli sme sa aj nad podmienkami naplnenia skutkovej podstaty trestného činu zanedbanie povinnej výživy. Dnes je to tak, že formálne znaky tejto skutkovej podstaty sú naplnené v prípade neplnenia výživného v rozsahu alebo za obdobie troch mesiacov za obdobie, ktorýchkoľvek, za obdobie dvoch kalendárnych rokov. Častokrát sa v praxi stáva, že povinná osoba vedome neplní dva-, dvaapolmesačné výživné, pretože vie, že v prípade, ak by bol nastavený limit tri mesiace, tak tam už by mohlo byť podané trestné oznámenie a to by bolo trošku vyrušujúce.
Tým, že zo skúsenosti, z praxe vidíme, že týchto situácií je dosť, samozrejme, môžu byť rôzne ďalšie – a tu nechcem hovoriť o matkách alebo otcoch, tu hovorím vždy o povinnej osobe, ktorá je povinná platiť výživné a túto povinnosť opomenie –, navrhujeme zodpovednosť povinných osôb zvýšiť tak, aby sa toto obdobie pre naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty skrátilo, a to neplatenie výživného za dva mesiace v období dvoch rokov. Myslíme si, že toto zvýšenie zodpovednosti bude istou formou generálnej prevencie k tomu, aby sa výživné plnilo riadne a včas, aby sa k úmyselnému alebo k vedomému neplateniu výživného nepristupovalo až do obdobia troch mesiacov práve týmto skrátením obdobia, skrátením obdobia, za ktoré sa výživné neplatí.
Je to zvýšenie povinnosti, ale druhá vec, prosím, aby ste to chápali, že to ide aj v ruka v ruke s, ruka v ruke s krátením obdobia, za ktoré sa výživné poskytuje, to znamená, za ktoré vznikne nárok na náhradné výživné, pretože absolútne dáva logiku dvojmesačná exekúcia, po ktorej úrad podá, podá trestné oznámenie, ktoré, k jeho naplneniu dôjde rovnako za dva mesiace, ktoré som uvádzal.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu.

Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, skoro štyri roky sme čakali na to, aby ste tento zákon upravili tak, aby bol v poriadku, pretože je veľmi dôležitý. Už štyri roky mohol tento zákon reálne pomáhať matkám s deťmi alebo teda osamelým rodičom. Opakovane som tu v pléne otvárala diskusiu, opakovane predkladala návrh na jeho úpravu. Nikdy ste sa nezapojili do konštruktívnej debaty. A návrh na jeho úpravu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, pardon. (Krátky rozhovor navrhovateľky s predsedajúcim mimo mikrofónu.)

Krištúfková, Petra, poslankyňa NR SR
Takže ešte raz, takže musíme uviesť, pardon, tým, že je rozprava spojená, tak... Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, najlepší záujem dieťaťa musí byť rozhodujúcim kritériom v rozhodovacej činnosti orgánu štátu, preto je ale nevyhnutné vytvoriť také legislatívne podmienky v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, aby štátne orgány mali možnosť účinne pomáhať tejto skupine obyvateľstva. Pomôcť deťom v situáciách, keď v dôsledku neplnenia najzákladnejšej povinnosti zo strany ich rodičov, vyživovacej povinnosti, aj keď je ohrozený ich zdravotný vývin, musí byť a je aj prioritou každej vyspelej spoločnosti.
Zákonom č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa upravilo poskytovanie náhradného výživného. Štát poskytuje náhradné výživné v prípadoch, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatreným deťom, a v prípadoch, keď sirotský dôchodok, resp. suma sirotských dôchodkov u nezaopatreného dieťaťa nedosahuje výšku minimálneho výživného ustanoveného zákonom o rodine. Celé bremeno vymáhania nedoplatkov na výživnom ponecháva na pleciach jednotlivca, vo väčšine prípadov matky dieťaťa, ktorá je v mnohých prípadoch v nezávideniahodnej situácii.
Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvoriť pre deti a oprávnené osoby plnú vykonateľnosť rozhodnutí súdov alebo súdom schválenej dohody o vyživovacej povinnosti povinnej osoby a pre príslušné štátne orgány také podmienky, aby mali povinnosť vymáhať náhradu od povinných osôb za poskytnuté náhradné výživné prostredníctvom rozhodnutí vydaných v správnom konaní. Navrhovaný zákon teda zabezpečí rýchly a dostatočný spôsob náhrady za poskytnuté výživné žiadateľom, ktorým sa z rôznych dôvodov výživné neplatí.
Návrh zákona obsahuje prísne mechanizmy postihovania tých, za ktorých sa poskytne náhradné výživné a ktoré sa, a ktoré sa zabránia pokusom o zneužitie tohto inštitútu. Ide najmä o povinnosť oprávnenej osoby podať celé trestné oznámenie na povinného pre zanedbanie povinnej výživy, nakoľko naplnenie jedného zo znakov trestného činu podľa § 207 Trestného zákona je totožné s podmienkou nároku § 2 ods. 1 písm. a) návrhu zákona, navýšenie vymáhanej pohľadávky o penále vo výške 0,05 % za každý deň z omeškania nezaplatenia náhradného výživného, ktoré úrad vymáha spolu s náhradou za poskytnuté náhradné výživné. Úrad vymáha pohľadávku, ktorá prešla na štát podľa § 38 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Ďakujem a hlásim sa do rozpravy.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1626. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1729 z 27. augusta 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Teraz prečítam spravodajskú informáciu k tlači 1464.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1552 z 25. apríla 2019 a rozhodnutím č. 1663 zo 4. júla 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, skoro štyri roky sme čakali na to, aby ste upravili tento zákon tak, aby fungoval. Už štyri roky mohol tento zákon reálne pomáhať matkám s deťmi alebo teda osamelým rodičom. Opakovane som tu v pléne otvárala diskusiu, opakovane predkladala návrh na jeho úpravu. Nikdy ste sa nezapojili do konštruktívnej debaty a návrh na jeho úpravu podávate až teraz, pol roka pred voľbami.
Ale ľudia nie sú naivní, tak ako si myslíte. Pamätajú si. Napríklad matky celé toto volebné obdobie poberali nízky rodičovský príspevok a museli vyžiť z 203 eur mesačne. Až neskôr ste im zvýšili o smiešnych 10 eur. Ale je tu aj kopec matiek, teda osamelých rodičov, ktorí sa nevedeli dostať ani k náhradnému výživnému, a to vďaka vám. A nezačnite, prosím, argumentovať, že to chcelo dôkladnú prípravu. Ak sa na to musíte pripravovať štyri roky, tak tam nemáte čo robiť. A nakoniec, aj tak ste si zobrali za predlohu ten náš návrh. Dokola som tu opakovala, že zákon je zlý a nepomáha tak, ako by mal. Tak pevne verím, že z tohto vznikne konštruktívna debata. Vypočujte si naše námietky a vznikne jeden dobre fungujúci zákon, ktorý bude pomáhať matkám, teda osamelým rodičom s deťmi, pretože výživné je určené práve deťom a je psia povinnosť štátu deti chrániť.
Už v roku 2016 som upozorňovala na všetky nedostatky tohto zákona a predovšetkým som navrhovala, aby exekúciu na neplatiča podával štát, čiže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, a nie matka, resp. osamelý rodič. Je predsa nemysliteľné, aby bremeno vymáhania bolo na pleciach matky. Túto úpravu tento váš návrh obsahuje, čo je veľmi dobré.
Ale mám otázku. Ďalším problémom zákona je, že o náhradné výživné môže požiadať rodič len s príjmom do domácnosti nižším ako 2,2-násobok životného minima. Vy vo vašom návrhu zvyšujete túto hranicu na 1 010 eur, ale nenašla som navýšenie v návrhu, ktoré by sa vzťahovalo na matku s viacerým počtom detí. Zaujíma ma, prečo ste sa rozhodli touto sumou matku s dieťaťom obmedzovať a ako ste dospeli k tejto sume, že je dostačujúca k tomu, aby mohla o náhradné výživné požiadať. Presne z tohto dôvodu sme my v našom návrhu túto hranicu úplne odstránili, pretože odmietame diskriminovať akúkoľvek matku a už vôbec nie tú, ktorá pracuje. Lebo presne tá osamelá pracujúca matka je celé dni v robote, aby zarobila tých tisíc eur. Padá na hubu a vy jej za toto všetko zoberiete aj možnosť požiadať o náhradné výživné?
Ďalej navrhujete vyplácať náhradné výživné maximálne do výšky 355 eur zo sumy riadneho výživného. Avšak nevidím dôvod, prečo chcete nastaviť zákon tak, že nebude akceptovať sumu riadneho výživného, ktorá už raz bola určená súdom, a to s ohľadom na potreby dieťaťa. Podľa mňa je to schizofrenické.
Ďalej, upozorňovala som na nutnosť zmeniť trestnoprávnu zodpovednosť u neplatiča výživného už po dvoch mesiacoch. Aktuálne ste s tým prišli aj vo vašom návrhu a neplatenie výživného sa stáva trestným činom po dvoch mesiacoch, čo som veľmi rada, pretože už jeden mesačný výpadok výživného pre matku s dieťaťom, ktorá každý mesiac rieši základné existenčné výdavky, spôsobuje likvidačné problémy.
Takže trocha návrh ešte dolaďme, diskutujme a bude naozaj dobrý. Týka sa predsa detí, čo už som ikskrát povedala, že práve tie sú bohatstvom tohto štátu. Keď upravujete zákon, spravte to, prosím, tak, aby naozaj fungoval bez nezmyselných podmienok. Keďže váš návrh je v prvom čítaní, tak v druhom čítaní určite prídeme s pozmeňujúcim návrhom, ktorý nepodmieňuje, nevyčleňuje a neznemožňuje osamelým matkám alebo teda osamelým rodičom poberať náhradné výživné. Alebo podporte náš návrh.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Napadlo mi pri tvojom vystúpení, keď si sa pýtala, že prečo až po štyroch rokoch a prečo až teraz, no jednak to, že idú voľby, preto to predkladajú. A mne to pripomenulo iný zákon, zákon o exekučnej amnestii, ktorý sme predkladali od roku 2016. Po roku sa zrazu stal témou aj pre vládnu koalíciu a tvárili sa celý čas, že to idú riešiť. Výsledok je taký, že predložili nejaký paškvil, ktorý v skutočnosti nepomôže ľuďom, ale pomôže súdom, pretože sa zastaví exekúcia, ale na druhý deň opäť sa môže tá exekúcia podať, tá istá. Čiže čo sa vyriešilo? Pomohlo sa súdom.
Čo sa týka náhradného výživného; je to tak, pán kolega. Čo sa týka náhradného výživného, tak opäť je tu, teraz by som povedal, nejaká, nejaká slabá napodobenina nášho návrhu zákona, ktorá opäť má tam rôzne nášľapné míny, ktoré v konečnom dôsledku neurobia ten efekt, ktorý je požadovaný, to znamená, aby sa pomohlo tým matkám tak, ako treba.
A prečo sa to všetko robí takýmto spôsobom? No jednoducho preto, ako povedal mi raz jeden koaličný poslanec, že môžte predkladať, čo chcete, my to potom predložíme sami a vyfúkneme vám tú tému. Lenže ten zásadný rozdiel je v tom, že nám nejde o to, aby sme niekomu vyfukovali témy, ale nám ide o to, aby sme reálne pomohli tým ľuďom. Ak chceme reálne tým ľuďom aj pomôcť, tak jednoducho tie zákony musia byť urobené tak, aby ten efekt mal aj zmysel. Nie, aby tam boli nášľapné míny, ako napríklad aj v tomto prípade, čo sa týka vládneho návrhu zákona.
Ďakujem.